Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-385-2012.pdf
PDF · 70.99 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/385/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú O. O. nar. XX.XX.XXXX bývajúcu u matky zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava dieťaťa rodičov: U. O. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v Z. č. XXX a X. O. nar. XX.XX.XXXX bývajúcom D. č. XX zastúpeného JUDr. Attilom Képesom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Moldave nad Bodvou na Rožňavskej ulici č. 8, o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu v Rožňave z 11.10.2012 č.k. 8P/138/2012-39 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok, pretože súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Poukázal na to, že syn navrhovateľa F. O. sa stal plnoletým 11.07.2011 a v prípade zrušenia vyživovacej povinnosti voči nemu by mohol uhrádzať výživné 80,- eur pre maloletú O.. Súd nesprávne posúdil právny stav, ak nezrušil vyživovaciu povinnosť voči plnoletému dieťaťu, ktorá nepriamo vyplýva zo zákonného ustanovenia. Namietal, že od poslednej súdnej úpravy výživného sa zmenili pomery len nepatrne, pretože od predchádzajúcej úpravy maloletý F. sa stal plnoletým. Jeho pracovný pomer sa skončil na základe výpovede zamestnávateľa a zaradil sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie a poberá dávku v nezamestnanosti 325,- eur.
Matka aj kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhli potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho
podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že v danom prípade nie sú zákonné podmienky na zníženie výživného. Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej strane alebo na strane druhej, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zníženie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom, s pomermi v čase rozhodovania o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ustanovenie § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu a rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Pri určení výživného bude rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného.
Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, od poslednej súdnej úpravy výživného v roku 2011 sa zmenili pomery len nepatrne, otcovi poklesol príjem zo 426,- eur na 320,- eur mesačne, avšak na strane maloletej nedošlo k podstatným zmenám pomerov, pričom otec sám na prvostupňovom pojednávaní súhlasil s výškou výživného 80,- eur mesačne ako aj v odvolacom petite, preto za daných okolností správne súd prvého stupňa považoval návrh otca maloletej na zníženie výživného ako nedôvodný a správne ho zamietol, pretože nie sú splnené podmienky pre zníženie výživného. Odvolacie námietky otca ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože zanedbal svoju povinnosť a ex offo nezrušil vyživovaciu povinnosť voči plnoletému F. sú irelevantné, pretože jeho návrh na zníženie výživného smeroval len voči maloletej O. a keďže v súčasnosti už plnoletý F. účastníkom tohto konania nie je a návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti voči nemu podaný nebol, správne konajúci súd sa výživným na dospelého syna nezaoberal, pretože výživné na plnoletého syna predmetom tohto konania nebolo. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
O trovách odvolacieho konania účastníkov súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nežiadal (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.