Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17P-29-2013.pdf
PDF · 85.04 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/29/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa Q. K.Ž., nar. XX.XX.XXXX, v súčasnosti umiestnené v Detskom domove B., F.. M. XXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelením sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately Y., dieťaťa rodičov Q. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č. XX, t.č. Y., A. XX, otca neuvedeného v konaní o nariadenie ústavnej starostlivosti takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e nad maloletým Q. K., nar. XX.XX.XXXX ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v Detskom domove B., F.. M. XXX.
Matka je p o v i n n á platiť na maloletého Q. K. výživné v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 15-teho dňa toho, ktorého mesiaca vopred, na adresu Detského domova v B., F.. M. XXX od 01.05.2013.
odôvodnenie:
Na základe žiadosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny L., pracovisko Y. zo dňa 13.02.2013 bolo uznesením Okresného súdu Lučenec č.k. 4PPOm/2/2013 zo dňa 14.02.2013 nariadené predbežné opatrenie a maloleté dieťa bolo umiestnené do Detského domova B., F.. M. XXX.
Uznesením č.k. 17P/29/2013-6 zo dňa 05.04.2013 súd začal konanie vo veci.
Z pripojeného spisu Okresného súdu L. sp.zn. 4PPOm/2/2013 súd zistil, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny L. bol požiadaný VšNSP L., oddelením dojčiat o prešetrenie sociálnej situácie v rodine maloletého Q. K.. Žiadosť bola zdôvodnená tým, že maloleté dieťa bolo po preložení z novorodeneckého oddelenia hospitalizované na pediatrickej klinike. Matka po pôrode odišla a o dieťa sa nezaujímala. Následne bolo vykonané sociálne šetrenie na adrese trvalého pobytu matky maloletého dieťaťa, kde matka nebola zastihnutá. Bolo zistené, že sa zdržiava u svojho druha vo Y.. Však ani na tejto adrese nebola prítomná. Bolo vykonané opätovné šetrenie v domácnosti matky, ktorá sa vyjadrila, že si dieťa prevezme a vybaví potrebné doklady pri narodení dieťaťa. Doposiaľ však tak neučinila. Potencionálny otec maloletého dieťaťa N. U. o dieťa nemá záujem. Dňa 12.02.2013 bol spísaný úradný záznam, že matka maloletého dieťaťa z nemocničného zariadenia si dieťa nevyzdvihla, ani neprejavila záujem o jeho výchovu a starostlivosť. Boli oslovený najbližší príbuzní maloletého dieťaťa, jeho stará matka Z. K., ktorá by vzhľadom na svoj pokročilý vek starostlivosť o maloletého nezvládla. Strýko maloletého N. K.Á. pracuje v zahraničí, domov chodieva sporadicky. Z toho dôvodu advekvátnu starostlivosť dieťaťu nedokáže poskytnúť.
Kolízny opatrovník trval na nariadení ústavnej výchovy, nakoľko maloleté dieťa od 04.03.2013 je v ústavnej starostlivosti, odkedy bolo umiestnené v detskom domove predbežným opatrením. Od tej doby matka o dieťa neprejavuje záujem.
Súd pojednával v neprítomnosti matky podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
Podľa § 54 ods. 1 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť, alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, alebo do pestúnskej starostlivosti.
Podľa ods. 2 , súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená, alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave, alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie, alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery, alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Podľa ods. 3 , ak súd nerozhodol podľa § 39 ods.2 a 3, alebo podľa § 56 sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.
Podľa ods. 4, súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.
Podľa ods. 5, súd v rozhodnutí, v ktorom nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti, súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Podľa ods. 6, z dôležitých dôvodov môže súd predĺžiť ústavnú starostlivosť až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti.
Podľa § 55 ods.1 Zákona o rodine, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálno-právnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
Podľa ods. 2, ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.
Podľa ods. 3, súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2, obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej ú rovni rodičov.
Podľa ods. 3, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ods. 4, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ods.5, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, ktoré súd aplikoval na zistený skutkový stav rozhodol o nariadení ústavnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom preto, že jeho výchova je vážne narušená, matka v súčasnosti nedokáže, nevie a ani nechce zabezpečiť jeho osobnú starostlivosť .
Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec bolo zistené, že matka maloletého nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a nie je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie.
V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení súd určil matke výživné na maloleté dieťa z dôvodu, že jej vyživovacia povinnosť k dieťaťu naďalej trvá. Platná zákonná úprava oproti predošlej, kladie oveľa väčší dôraz na povinnosť každého rodiča upraviť si svoje osobné pomery tak, aby v prvom rade bol schopný plniť si riadne a včas vyživovaciu povinnosť voči svojim nezaopatreným potomkom a to v minimálnom rozsahu zodpovedajúcemu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu, ktorým je zák.č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších predpisov. V súčasnosti je minimálna suma výživného, ktorou je rodič povinný prispievať na výživu nezaopatreného dieťaťa, t.j. aj maloletého suma 26,65 eur mesačne. V tejto sume súd určil platiť matke výživné na maloleté dieťa počnúc od 01.05.2013, ktoré bude zasielať na adresu. Detského domova v B..
O splatnosti výživného súd rozhodol podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14.
Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 42 ods.3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje na nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods.1 súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten , kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo,, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a predo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletého detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.