Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3To-121-2012.pdf
PDF · 88.73 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/121/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr. Daniely Šramelovej a JUDr. Vladimíra Tencera v trestnej veci proti obžalovaným Z. F. a PaeDr. E. W., pre trestný čin vydierania podľa § 235 odsek 1, odsek 2 písm. a/, písmeno b/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, a iné, o odvolaniach krajského prokurátora a obžalovaných proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 02.08.2012 sp.zn. 30T/112/2009 na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.05.2013 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania krajského prokurátora a obžalovaných Z. F., nar. XX.XX.XXXX, a PaeDr. E. W., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a j ú.
odôvodnenie:
Okresný súd Trnava napadnutým rozsudkom uznal obžalovaných Z. F. a PaeDr. E. W. za vinných z trestný čin vydierania podľa § 235 odsek 1, odsek 2 písm.a/, písmeno b/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 a naviac obžalovanú PaeDr. E. W. z trestného činu pozbavenia osobnej slobody podľa § 232 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona tohto Trestného zákona a to na tom skutkovom základe, že
obvinená D. R. a Z. F. (stíhaní v samostatnom konaní na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 7T 191/2006) sa v mesiacoch jún až august v roku 2005 spolčili s obvinenou PaedDr. E. W., kde s cieľom zmocniť sa aj za použitia fyzického násilia podnikateľa S. J. narodeného XX.XX.XXXX, požiadali J. R. (stíhaného v samostatnom konaní na Prezídiu PZ ÚBOK, odbor Východ, Košice pod ČVS:PPZ-58/ BOK-V-2009) o zrealizovanie ich zámeru za finančnú odplatu s tým, že J. R. za týmto účelom na základe ich poverenia zjednal ďalšie osoby a to N. U. a J. W. (stíhaných v samostatnom konaní na Prezídiu PZ ÚBOK, odbor Východ, Košice pod ČVS:PPZ-58/BOK-V-2009). Tieto osoby spoločne s PaedDr. E. W. a Z. F. v mesiaci júl v roku 2005 v W. sledovali pohyb, zvyky a miesto zdržiavania sa poškodeného S. J., kde za týmto účelom J. R. s ďalšími osobami viackrát prišiel do W., aby v súlade s inštrukciami D. R. a Z. F. pri využití informácií PaedDr. E. W. naplánovali uvedené násilné zmocnenie sa poškodeného, pričom si následne rozdelili úlohy, a to tak, že Z. F. spolu s D. R. zabezpečili mobilné telefóny, ktoré mali byť použité na komunikáciu medzi členmi tejto skupiny, PaedDr. E. W. zisťovala pohyb S. J. a následne prostredníctvom mobilných telefónov určených na vykonanie tejto akcie hlásila Z. F. a D. R. zistené skutočnosti. Z. F., J. R., N. U. a J. W. si zabezpečili odevy čiernej farby a plynové zbrane, pričom však F. si obstaral zbraň pravú. Dňa 12.08.2005 Z. F. spoločne s D. R. si v požičovni motorových vozidiel v Dunajskej Strede zapožičali motorové vozidlo Mercedes Viano EČ: DS 037 BP, ktoré odviezli na vopred pripravené miesto, následne vozidlo upravili tak, že z neho demontovali evidenčné čísla, vozidlo vybavili modrým majákom, ktorý umiestnili na prístrojovú dosku. Vo večerných hodinách dňa 12.08.2005 sa Z. F., J. R., N. U. a J. W. obliekli do čiernych odevov s tričkami s nápisom POLÍCIA a kuklami, ozbrojili sa obstaranými pištoľami a takto sa presunuli do blízkosti podniku „Y. R.“ na ulici N. č. X v W.. Vozidlo Mercedes Viano so zdemontovanými evidenčnými číslami riadil Z. F. s tým, že vzadu sedeli J. R., N. U.
a J. W.. V blízkosti podniku Y. pošta čakali na telefonický pokyn PaedDr. E. W., ktorá kontaktovala Z. F. a telefonicky mu oznámila, že poškodený S. J. sa už nachádza v objekte podniku Y. R. a má na sebe oblečenú oranžovú košeľu. Následne po tejto informácii sa Z. F., J. R., J. W. a N. U. so zapnutým majákom vozidlom presunuli priamo pred objekt „Y. R.“ na ulici N. č. X v W., kde v tomto oblečení, ktoré navodzovalo dojem, že ide o členov zásahovej jednotky polície vbehli v čase okolo 23.40 hod. do baru Y. R. s krikom ,,polícia“, pričom Z. F. zostal stáť pri dverách, N. U. a J. W. s namierenými zbraňami dávali pozor a J. R. priskočil k poškodenému S. J., strhol ho na zem, prikľakol ho a priložil mu putá, kde keď sa S. J. pýtal, že za čo to je, povedal, že za podvod, pričom zvalil na zem aj F. F.. S. J. aj napriek jeho protestom naložili do tam pristaveného vozidla Mercedes Viano, pričom keď poškodený kládol odpor, tak ho J. R. udrel jedenkrát pištoľou do oblasti hlavy. Pri odchode z objektu poškodený žiadal G. U. o privolanie polície s tým, že keď G. U. vybral mobilný telefón a snažil sa volať na políciu jeden z obvinených mu priložil ku hlave zbraň a pod hrozbou jej použitia ho prinútil telefón zložiť. Mercedesom Viano sa následne spolu s poškodeným S. J. premiestnili do objektu rodinného domu D. R. v F. Q. R., ulica J. XX, kde poškodenému S. J. páskou zalepili oči a za pomoci pút ho pripútali k teplovodnému kúreniu, kde ho obvinená PaedDr. E. W. spolu s ostatnými strážila a tam ho proti jeho vôli držali až do 15.08.2005. Dňa 15.08.2005 za pomoci J. W. a Z. F. previezli poškodeného S. J. osobným motorovým vozidlom, ktoré riadila D. R., na chatu v oblasti U. - M., popisné č. XXX, ktorú si na tento účel obvinená D. R. vypožičala, pričom v izbe na prízemí poškodeného kovovými putami pripútali o rám postele, zalepili mu oči a ústa, striedali sa pri jeho strážení, podávali mu rôzne utišujúce lieky. J. W. spolu s PaedDr. E. W. ho tam najmenej v priebehu dvoch dní strážili, pričom obvinená PaedDr. E. W. kontrolovala zdravotný stav poškodeného, kde v dôsledku zhoršovania jeho zdravotného stavu podávaním vyššie uvedených liečiv poškodeného na príkaz D. R. odviazali, posadili za stôl, kde Z. F. ozbrojený pravou zbraňou a s kuklou na hlave na neho dával pozor a D. R. využívajúc stiesňujúce pomery, bezmocnosť a zlý fyzický stav poškodeného ho opakovane nútila podpisovať ďalšie doposiaľ neustálené písomnosti, aby sa pokúsili zakryť spáchanie predmetnej trestnej činnosti, prikázali poškodenému, aby okrem iného vlastnoručne napísal list adresovaný denníku Q.G., v ktorom bolo uvedené, že nejde o únos, ale iba o stávku s priateľmi, pričom predmetný dopis bol následne aj v denníku Q.G. uverejnený.
Za to túto trestnú činnosť uložil súd I. stupňa obžalovanému Z. F. podľa § 235 odsek 2 Trestného zákona v znení účinnom do 31.12.2005 trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 39a odsek 2 písm. a/ Trestného zákona v znení účinnom do 31.12.2005 zaradil obžalovaného na výkon tohto trestu odňatia slobody do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Obžalovanej PaedDr. E. W. uložil podľa § 232 odsek 1 s použitím § 35 odsek 2 Trestného zákona v znení účinnom do 31.12.2005 úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov a 10 (desať) mesiacov.
Podľa § 39a odsek 2 písm. a/ Trestného zákona v znení účinnom do 31.12.2005 zaradil obžalovanú na výkon tohto trestu do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku zároveň odkázal poškodeného W. J. s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Rozhodnutie o vine založil súd I. stupňa na dôkazoch, ktoré boli vykonané tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, keď v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal predovšetkým na svedecké výpovede J. R., J. W. a N. U., ktorých výpovede, ohľadom priebehu únosu S. J. sa zhodujú s výpoveďami ostatných svedkov zúčastnených na tejto situácii. Ďalej poukázal na záznamy telekomunikačnej prevádzky, ktoré obsahom odpočutých hovorov plne korešpondujú s výpoveďami svedkov najmä v tom smere, akým spôsobom prebiehala komunikácii medzi nimi a obžalovaným Z. F. a D. R.. Na základe zápisnice o rekognícii osoby konštatoval, že svedkovia J. R. a J. W. opoznali podľa fotografii tak D. R. ako osobu, ktorá ich za vykonanie práce platila, a pre ktorú obžalovaný pracoval, ako aj to, že opoznali aj rodinný dom patriaci D. R., v ktorom sa pripravovali na pozbavenie osobnej slobody S. J.. Svedok J. W. opoznal pri rekognícii podľa fotografie aj chatu, do ktorej S. J. spolu s obžalovanými previezli z rodinného domu v F. Q. R.. Rovnako pri rekognícii osoby na živo bola opoznaná aj obžalovaná E. W., ako tretia osoba, ktorá sa nachádzala spolu s obžalovaným Z. F. a D. R. v rodinnom dome v F. Q. R., a neskôr v chate, v ktorej zadržiavali S. J..
Rozhodnutie o druhu a výmere trestu odôvodnil súd I. stupňa závažnosťou trestnej činnosti obžalovaných, osobami oboch obžalovaných a príslušnými ustanoveniami Trestného zákona.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie tak krajský prokurátor ako aj obaja obžalovaní.
Krajský prokurátor v dôvodoch svojho odvolania namietal správnosť výroku o treste napadnutého rozsudku. Pri rozhodovaní o treste súd I. stupňa nedostatočne prihliadol na tú skutočnosť, že sa jednalo o mimoriadne nebezpečnú formu trestnej činnosti spáchanú organizovanou skupinou. Spolčenie obžalovaných vykazovalo vysoký stupeň organizovanosti, čo výrazne zvyšovalo stupeň spoločenskej nebezpečnosti ich konania a znižovalo pravdepodobnosť odhalenia. Súd I. stupňa okrem tejto skutočnosti nevyhodnotil ani ďalšie závažné priťažujúce okolnosti v zmysle § 34 písm.a/, písm.b/, písm.c/, písm.g/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb. Nebolo zohľadnené, že trestný čin bol spáchaný z obzvlášť zavrhnutia hodnej pohnútky a súd neprihliadol sa ani na pohnútku zastrieť spáchanie trestnej činnosti. Surový spôsob spáchania skutku vidí predovšetkým v tom, ako bolo počas celého skutkového deja s poškodeným nakladané, tento bol psychicky aj fyzicky napádaný a zastrašovaný. Vzhľadom na tieto skutočnosti považuje tresty, ktoré boli uložené súdom I. stupňa pri spodnej hranici trestnej sadzby za neprimerane mierne, preto navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obom obžalovaným následne uložiť tresty odňatia slobody pri hornej hranici trestnej sadzby.
Obaja obžalovaní odôvodnili svoje odvolania prostredníctvom svojich obhajcov.
V písomných dôvodoch odvolania namietali nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku nakoľko v rozpore s ustanovením § 168 odsek 1 Trestného poriadku sa v ňom neuvádza, ako sa súd I. stupňa vyrovnal s obhajobou obžalovaných a taktiež prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov. Má za to, že súd I. stupňa sa nevyporiadal s rozpormi vo výpovediach svedkov J. R., J. W. a N. U., nevyporiadal sa so všetkými dôkazmi, akcentuje iba výpovede týchto svedkov. Tiež sa súd I. stupňa nevyporiadal s námietkou obhajoby, že vykonaná rekognícia obžalovanej PaeDr. E. W. bola vykonaná nezákonne. V dôvodoch odvolania taktiež poukázali na to, že proti obžalovanému Z. F. sa pre identický skutok vedenie trestné stíhanie na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 7T/191/2006.
Za nedôvodné považujú odvolacie námietky krajského prokurátora. Poukázali na to, že v konaní nebolo preukázané spáchanie činu či už z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky, resp.surovým spôsobom, využívajúc absolútnu bezbrannosť, a nebola preukázaná ani dôvodnosť priťažujúcej okolnosti v zmysle § 34 písm.g/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb., pretože okolnosť organizátorstva je zákonným znakom trestného činu podľa § 235 odsek 2 písm.a/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb.
Z vyššie uvedených dôvodov navrhli odvolanie krajského prokurátora ako nedôvodné zamietnuť, zrušiť rozsudok súdu I. stupňa a obžalovaných spod obžaloby oslobodiť, keď naviac spochybnili osoby svedkov J. R., J. W. a N. U. a poukázali na to, že títo sa síce podieľali na trestnej činnosti avšak doposiaľ nie sú za ňu trestne stíhaný. Títo tzv. korunní svedkovia začali figurovať vo veci až po podaní obžaloby vo veci totožnej (7T/191/2006), sú stíhaní pre inú, závažnú trestnú činnosť, preto ich výpovede treba v tejto veci považovať za účelové. Obhajkyňa obžalovanej PaeDr. W. poukázala na Nález Ústavného súdu SR a naň nadväzujúcu novelu v súvislosti s uplatňovaním asperačnej zásady, v zmysle ktorých, prichádza, u tejto obžalovanej, do úvahy uloženie trestu bez zvýšenia spodnej hranice trestnej sadzby.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu všetci odvolatelia zotrvali na svojich odvolacích návrhoch.
Krajský súd, na základe riadne a včas podaných odvolaní preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 317 odsek 1 Trestného poriadku, najmä zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a tak dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné.
Krajský súd preskúmal odvolacie námietky a zistil, že nie sú dôvodné.
Čo sa týka namietanej správnosti zistenia skutkového stavu veci odvolací súd dospel k záveru, že súd I. stupňa, na základe vykonaného dokazovania, náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 odsek 10 Trestného poriadku Skutkové zistenia uvedené vo výroku o vine napadnutého rozsudku sú v súlade s vykonanými
dôkazmi, ktorými bolo preukázané, že sa obžalovaní dopustili konania tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.
Krajský súd nemal žiadne pochybnosti o hodnovernosti svedeckých výpovedí J. R., N. U. a J. W., ktorých spochybňovala obhajoba. V tomto smere poukazuje na to, že svedeckým výpovediam týchto svedkov korešpondujú aj ďalšie zabezpečené dôkazy, tak, ako to v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza aj súd I. stupňa. Skutočnosť, že sa nejedná o bezúhonných svedkov v danej veci nie je takého charakteru, aby nebolo možné na ich výpovede prihliadať. Nemožno sa stotožniť s tým, že sa jedná o účelové výpovede, nakoľko ich obsahu zodpovedá aj záznam odpočúvaných hovorov telekomunikačnej prevádzky, z ktorého obsahu je zrejmé, že v kritickom čase prebiehala komunikácia medzi nimi a obžalovaným Z. F. a D. R. ako aj obsah tejto komunikácie.
Aj keď obžalovaní popierajú spáchanie žalovaného skutku a spochybňujú zákonnosť vykonaných rekognícií, odvolací súd poukazuje na to, že sa nejedná o jediný dôkaz, ktorý ich usvedčuje. Pri posudzovaní vykonaných dôkazov jednotlivo aj vzájomnej súvislosti je potrebné konštatovať, že výsledky vykonaných rekognícii korešpondujú s ostatnými vykonanými dôkazmi.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal aj odvolací súd za to, že súd I. stupňa správne zistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie a vec správne posúdil aj po právnej stránke.
Za nedôvodnú považoval aj námietku obhajoby, ktorá poukazovala na konanie vedené na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 7T/191/2006, s tým, že v súčasnej dobe nebránila rozhodovaniu odvolacieho súdu prekážka veci rozhodnutej. Či sa jedná o totožný skutok resp. nie, bude vecou posúdenia práve vo vyššie uvedenom konaní.
Odvolací súd preskúmal aj výrok o treste napadnutého rozsudku a dospel k záveru, že aj tento možno považovať za správny a zákonný. Výrok o treste v prípade oboch obžalovaných zodpovedá zákonným kritériám v zmysle § 23 a § 31 Trestného zákona. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkami krajského prokurátora o nepoužití priťažujúcich okolností v zmysle § 34 Trestného zákona. Má za to, že priťažujúce okolnosti, ktorých uplatnenia sa krajský prokurátor dovoláva, sú zákonným znakom kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu podľa § 235 odsek 2 písm.a/, písm.b/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb. Druh a výmera uložených trestov zodpovedá osobám obžalovaných, závažnosti ich trestnej činnosti, spoločenskej nebezpečnosti ako aj záujmom spoločnosti z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie. V tomto smere považoval odvolací súd za správny postup súdu I. stupňa, keď uložil obžalovanému Z. F. nepodmienečný trest odňatia slobody.
V čase rozhodovania súdu I .stupňa o treste obžalovanej PaeDr. E. W. bol správny jeho postup, keď tejto obžalovanej ukladal v zmysle asperačnej zásady úhrnný trest odňatia slobody nad jednu polovicu zo zákona zvýšenej trestnej sadzby. Vzhľadom k tomu, že medzičasom, na základe Nálezu Ústavného súdu SR PL ÚS 106/2011 z 28.11.2012, táto právna úprava stratila svoju platnosť, odvolací súd skúmal, či trest uložený súdom I. stupňa je v zrejmom nepomere k závažnosti spáchaných trestných činov alebo k pomerom obžalovanej W.. V danom prípade takýto zrejmý nepomer nezistil. Výmera trestu, ktorý uložil súd I. stupňa zodpovedá nielen závažnosti trestnej činnosti a jej rozsahu, ale aj miere , akou sa táto obžalovaná na trestnej činnosti podieľala.
Správny a zákonný je aj výrok o zaradení obžalovaných na výkon trestu do prvej nápravnovýchovnej skupiny, pretože ani jeden z obžalovaných nebol, za posledných 10 rokov pred spáchaním žalovanej trestnej činnosti, vo výkone trestu odňatia slobody
Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, keď nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie prípadne zmenu napadnutého rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.