Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23S/23/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci navrhovateľov: 1.) AMERIA, s. r. o., so sídlom Vajanského nám. 13, 974 11 Banská Bystrica, 2.) ADENOPHORA, s. r. o., so sídlom Vajanského nám. 13, 974 11 Banská Bystrica, 3.) AMELANCHIER, s r. o. so sídlom Vajanského nám. 13, 974 11 Banská Bystrica, 4.) ARCOTOSTAPHYLOS, s. r. o., so sídlom Vajanského nám. 13, 974 11 Banská Bystrica, 5.) CARDAMINE, s. r. o., so sídlom Vajanského nám. 13, 974 11 Banská Bystrica, 6.) BUPLEURUM, s. r. o., so sídlom Vajanského nám. 13, 974 11 Banská Bystrica, všetci zastúpení Advokátskou kanceláriou Patajová Pataj, s. r. o., J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcovi: Daňový úrad Banská Bystrica, so sídlom Nová ul. 13, 974 04 Banská Bystrica, proti nečinnosti žalovaného vo veciach č. 9600301/5/3178773/2012, č. 9600301/5/3179316/2012, č. 9600301/5/3178613/2012, č. 9600301/5/3178671/2012, č. 9600301/5/331614/2012, č. 9600301/5/331012/2012, takto

rozhodol:

I./ Súd s p á j a na spoločné konanie veci, ktoré začali na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn. , , , , a s tým, že spoločné konanie sa bude viesť pod sp.zn. .

II./ Krajský súd návrhy navrhovateľov z a m i e t a .

III./ Navrhovateľom sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ v podanom návrhu navrhoval vydať uznesenie, podľa ktorého by odporcovi bola uložená povinnosť v konaní vedenom pod č. 9600301/5/3178773/2012 konať, navrhovateľa registrovať pre daň z pridanej hodnoty, vydať mu osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty a prideliť mu identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty do 7 dní od právoplatnosti uznesenia.

Návrh bol odôvodnený tým, že navrhovateľ na základe zmluvy o predaji podniku zo dňa 02.12.2012 kúpil od spoločnosti CONECOM, s.r.o., so sídlom Javornícka 10, 974 11 Banská Bystrica, spoločnosť zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu v Banskej Bystrici, Oddiel: Sro, Vložka č. 15919/ S, ktorá je platiteľom dane z pridanej hodnoty, časť podniku. Zápis tejto spoločnosti (predaj časti podniku platiteľa dane z pridanej hodnoty, subjektu, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty) do obchodného registra bol potvrdený Okresným súdom v Banskej Bystrici. Potvrdenie je zo dňa 19.10.2012 vydané na základe návrhu na zápis so spisovou značkou zo dňa 05.10.2012. Prevádzaná časť podniku spoločnosti CONECOM bola v obchodnom registri zapísaná ako odštepný závod, resp. iná organizačná zložka podniku. Navrhovateľ následne s poukazom na ustanovenie o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov () oznámil túto skutočnosť odporcovi a požiadal o vydanie osvedčenia o registrácii platiteľa dane, nakoľko navrhovateľ sa v zmysle ustanovenia

bez ďalšieho ex lége stal platiteľom dane. Na žiadosť navrhovateľa odpovedal odporca listom zo dňa 31.10.2012, v ktorom mu bolo oznámené, že sa nestal platiteľom dane zo zákona a z uvedeného dôvodu odmietol vydať osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty. Odporca svoje tvrdenia odôvodnil skutočnosťou, že navrhovateľ údajne nenadobudol časť podniku v zmysle ustanovenia až 488 (nadobudnutá časť podniku údajne nespĺňa náležitosti uvedené v ustanovení a - ). Súčasne odporca konštatoval, že navrhovateľ nie je zdaniteľnou osobou a nevykonáva ekonomickú činnosť. Zo zákonnej definície podniku ( ) vyplýva, že podnik nemusia tvoriť všetky vyššie uvedené zložky uvedené v , vrátane hmotných zložiek podnikania. Na splnenie zákonnej definície podniku môže byť podnik tvorený len niektorou z týchto zložiek podnikania, alebo ich ľubovoľnými kombináciami. Podnik môže byť tvorený jeho osobnými zložkami alebo nehmotnými zložkami podnikania. V zmysle právnej teórie môže byť podnik dokonca tvorený len niektorou z osobných zložiek podnikania alebo len niektorou z nehmotných zložiek podnikania. Jedinou zložkou podniku môže byť dokonca napríklad len know - how získané od zakladateľa právnickej osoby. Nie je možné súhlasiť s tvrdením odporcu vysloveným na základe vykonaného miestneho zisťovania o tom, že podnik nadobudnutý navrhovateľom od spoločnosti CONECOM nespĺňa zákonnú definíciu podniku uvedenú v ustanovení , nakoľko nemá oporu v platnom právnom poriadku.

V súvislosti s , , ďalej v súvislosti s o obchodnom registri a v súvislosti s vyplýva, že všetky údaje povinne zapisované do obchodného registra zverejnené v obchodnom registri sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia. Jediným orgánom oprávneným posudzovať správnosť zápisu v obchodnom registri je potom registrový súd, ktorého výlučná právomoc na rozhodovanie v týchto veciach je výslovne daná ustanovením . Postup odporcu, ktorým spochybňuje platnosť predaja časti podniku zo spoločnosti CONECOM na navrhovateľa, ako skutočnosti povinne zapisovanej do obchodného registra, ktorý bol Okresným súdom Banská Bystrica v súlade so zákonom preskúmavaný a následne zapísaný do obchodného registra, predstavuje bezprecedentný zásah do ústavného princípu trojdelenia moci, keďže odporca ako správny orgán, t.j. orgán výkonnej moci, nerešpektuje a opakovane spochybňuje záväzné registračné rozhodnutie Okresného súdu v Banskej Bystrici vykonávajúceho zápisy v obchodnom registri, ako orgánu moci súdnej. Odporca na základe takéhoto postupu porušuje ustanovenie veta prvá a o dani z pridanej hodnoty. Je nepochybné, že v zmysle je odporca bez zbytočného odkladu, najneskôr však v lehote 7 dní od doručenia dokladov preukazujúcich skutočnosť, že navrhovateľ nadobudol časť podniku od spoločnosti CONECOM, ktorá je platiteľom dane z pridanej hodnoty, povinný vydať navrhovateľovi osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty a prideliť mu identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty. Obsahom uvedenej právnej normy je povinnosť odporcu konať, jeho nečinnosť je nutné považovať za nezákonný a protiprávny postup. Navrhovateľ žiadal v zmysle o účinnú súdnu ochranu pred nečinnosťou odporcu ako orgánu verejnej správy, najmä o preskúmanie zákonnosti postupu odporcu, nakoľko navrhovateľ je presvedčený, že odporca nekonal bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že bol v konaní nečinný.

K návrhu navrhovateľa podal vyjadrenie odporca, v ktorom uviedol, že na základe verejne dostupných informácií nadobudol pochybnosti o naplnení dôvodov na registráciu pre DPH, na základe čoho v súčinnosti s daňovým subjektom vykonal miestne zisťovanie na overenie skutkového stavu. Na základe vykonaných dôkazov dospel správca dane k záveru, že z hľadiska zákona o DPH v kontexte smernice 2006/112/ES a ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ nedošlo k naplneniu dôvodov pre registráciu podľa § 4 zákona o DPH v náväznosti na ustanovenie § 3 zákona o DPH, hoci podľa národného práva SR došlo k naplneniu formálnych podmienok pre zápis predaja časti podniku do obchodného registra. O vykonaných dôkazoch a o záveroch správcu dane informoval daňový subjekt ústne aj písomným oznámením. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosti CONECOM, s.r.o. v období od októbra 2011 do 02.10.2012 vytvorila celkove 150 divízií (v období do 20.10.2012 to bolo 170 divízií), všetky divízie majú rovnaké sídlo, rovnakého vedúceho a rovnaký predmet činnosti, pričom vedúcim divízie je jediný spoločník a konateľ spoločnosti CONECOM P.. Z. E., sídla divízií sú na adrese trvalého pobytu P.. Z. Klenovčana. Z výpisu z obchodného registra je tiež zrejmé, že po vzniku divízií došlo k predajú týchto divízií, tento predaj je zapísaný ako predaj časti podniku. Do 12.10.2012 došlo k predaju celkom 130 divízií (v období do 20.10.2012 bolo predaných 160 divízií). Na základe týchto skutočností správca

dane pristúpil bezodkladne po obdržaní oznámenia k prevereniu opodstatnenosti registrácie pre DPH, k čomu ho oprávňuje o DPH, v znení neskorších predpisov a aj o správe daní, ako aj ustálená judikatúra Súdneho dvora EÚ. Na základe smernice Rady a ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ môže postavenie platiteľa DPH nadobudnúť len zdaniteľná osoba, ktorá vykonáva ekonomickú činnosť. Ekonomická činnosť je vymedzená v zákona o DPH a v zásade sa ňou rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem. Z konania osoby, ktorá divízie predala je zjavné, že u tejto osoby je vytváranie tzv. divízií za účelom ich následného predaja ekonomickou činnosťou, z ktorej dosahuje príjem. Protihodnota za túto činnosť je priamo závislá od skutočností, či divízia pri predaji časti podniku má postavenie platiteľa DPH alebo nie. Na základe toho spoločnosť CONECOM, s.r.o. vyvíjala snahu zaregistrovať všetky divízie za platiteľov DPH, nakoľko protihodnota za predaj takejto divízie je niekoľkonásobne vyššia ako v prípade predaja divízie - časti podniku, ktorý nie je zaregistrovaný na daň z pridanej hodnoty. Po doručení oznámení odporca nebol nečinný, vykonal príslušné úkony

Zo získaných dôkazov bolo preukázané, že v skutočnosti nedošlo k prevodu žiadnych aktív a boli naplnené len formálne predpoklady pre zápis prevodu v obchodnom registri, čo je pre účely zákona o DPH podopreného ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EU nedostačujúce. Daňový subjekt nepreukázal, že disponoval aktívami, ktoré mohli byť na neho prevedené, nepreukázal postavenie zdaniteľnej osoby a ani vykonanie ekonomickej činnosti. Po vyhodnotení všetkých dôkazov správca dane zistil, že konanie spoločnosti CONECOM, s. r. o. smerovalo k jedinému cieľu - získať vyššiu cenu pri prevode spoločnosti registrovanej za platiteľa DPH. Ďalším sledovaným cieľom bolo vyhnúť sa u novoregistrovanej spoločnosti plateniu zábezpeky v zmysle § 4c zákona o DPH. Uvedené viedlo k logickému záveru správcu dane, že konaním subjektov došlo k zneužívaniu ustanovení, ktorých cieľom má byť zníženie administratívnej záťaže pre prevod aktív medzi prevodcom a nadobúdateľom.

Pri výklade ustanovení zákona o DPH je potrebné uplatniť eurokomfortný výklad. Jednou zo základných zásad je, že výklad národného práva musí byť v súlade s právom spoločenstva. Požiadavka na takýto výklad vyplýva z čl. 10 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Táto požiadavka vyplýva tiež z čl. 249 Zmluvy, ktorý členským štátom ukladá povinnosť dosiahnuť cieľ sledovaný smernicami. O zásade výkladu národného práva s právom v súlade so smernicou 2006/2012 ES o spoločnom systéme DPH hovorí aj rozsudok ESD C-62/00 vo veci Parks&Spencer, ale aj ďalšie rozsudky z oblasti DPH napr. C-91/92, C-397/01, C-106/89. Odvolávať sa preto len na ustanovenie bez toho, aby bola naplnená skutková podstata veci nie je z hľadiska zákona o DPH prípustné.

Pre posúdenie opodstatnenosti registrácie pre daň z pridanej hodnoty je rozhodujúci skutkový stav a reálnosť existencie časti podniku - teda, či zapísaný odštepný závod je vôbec možné považovať nadväzne na pre účely zákona o DPH za časť podniku, a či kupujúci má postavenie zdaniteľnej osoby. Vychádzajúc z toho, že by malo ísť o prevod nezávislej časti podniku vrátane hmotných zložiek a poprípade nehmotných zložiek, čo pri preverovaní týchto skutočností z vyjadrenia spoločnosti prevádzajúcej divíziu nevyplynulo.

Zákon o DPH a ani zákon o správe daní nestanovujú lehotu, v ktorej by bol správca dane povinný písomné oznámenie navrhovateľom zaslať. Daňový úrad však v súlade so všeobecnými zásadami uplatňovanými pri správe daní to však urobil v primeranej 30-dňovej lehote.

Správca dane vykonaným miestnym zisťovaním a osobnou komunikáciou s konateľom dotknutých spoločností dostatočne preukázal, že nebol nečinný. Výklad ustanovenia týkajúceho sa registrácie za platiteľa DPH v prípadoch podľa čl. 9 smernice 206/112/ES a ustanovenia zákona o DPH nie je možné vykladať úzko len v nadväznosti na splnenie formálnych podmienok podľa , ale práve naopak, tento výklad je potrebný v kontexte ustálenej judikatúry súdneho dvora Európskej únii. Podľa ods. 2 čl. 19 by totiž členské štáty mali byť schopné zaistiť, že opatrenia stanovené smernicou v tejto oblasti nebudú zneužité k daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam.

V prípade oznámení o nadobudnutí časti podniku podľa § 4 ods. 6 zákona o dani z pridanej hodnoty stav, že orgán verejnej správy - Daňový úrad Banská Bystrica je v konaní nečinný, nenastal, správca dane považuje konania za ukončené, čo vyplýva aj zo zaslaných oznámení o nevydaní osvedčenia o registrácii.

Rovnako ako vo veci zapísanej pod sp. zn. navrhovateľ navrhoval vo veciach sp. zn. , , , , vydať uznesenia, podľa ktorého by odporcovi bola uložená povinnosť v konaniach vedených pod č. 9600301/5/3179316/2012, 9600301/5/3178613/2012, 9600301/5/3178671/2012, 9600301/5/331614 a 9600301/5/331012/2012 konať, navrhovateľa registrovať pre daň z pridanej hodnoty, vydať osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty a prideliť mu identifikačné čísla pre daň z pridanej hodnoty do 7 dní od právoplatnosti uznesenia.

Vzhľadom k tomu, že ide o veci, ktoré spolu súvisia, obsah návrhov a obsah vyjadrení k návrhom je obdobný, súd v záujme hospodárnosti konania podľa veci vedené pod sp. zn. , , , , a spojil s tým, že tieto veci vedie pod spoločnou sp. zn. .

Podľa článku 142 ods. 1 SR; súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa ustanovenia ; v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa ; v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ; rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa ; fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu

verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Cieľom úpravy v je poskytnúť fyzickým a právnickým osobám účinnú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy. Správny súd by v konaní proti nečinnosti orgánov verejnej správy nemal nahrádzať iné orgány a iné prostriedky právnej ochrany pri zjednaní nápravy.

Predpokladom návrhu, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť je, aby navrhovateľ vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožní osobitný predpis. To znamená, že navrhovateľ pred podaním návrhu musí využiť podnet na vykonanie opatrenia proti nečinnosti, prípadne použiť postup podľa o sťažnostiach, použiť o prokuratúre v znení noviel a pod. Navrhovatelia v danom prípade tieto prostriedky nevyužili.

Registračná povinnosť zdaniteľnej osoby je upravená v o dani z pridanej hodnoty v znení noviel. v znení noviel - zákon o správe daní, ktorý v uvádza, že ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní je v tomto konaní nečinný a nerozhodne ani v lehotách ustanovených v , a nápravu nemožno dosiahnuť inak a povaha veci to nevylučuje, je príslušný vo veci rozhodnúť druhostupňový orgán.

Podľa zákona o správe daní (daňový poriadok), podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. V danom prípade týmto osobitným predpisom je o dani z pridanej hodnoty. Tento zákon však nemá ustanovenia o opatreniach proti nečinnosti, vzhľadom k tomu bolo potrebné, aby žalobca postupoval podľa zákona o správe daní.

Podľa ; súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o návrhoch navrhovateľov podaných v zmysle , dospel k záveru, že návrhom navrhovateľov nie je možné vyhovieť z dôvodu ich neprípustnosti, a preto súd postupujúc podľa ustanovenia prvá veta a posledná veta , uznesením návrhy navrhovateľov ako neprípustné zamietol.

Podľa ; na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy (pozn. súdu konanie o žalobách) tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

Z ustanovenia vyplýva, že konanie sa začína na návrh (nazýva sa žalobou v zmysle v spojení s ), v ktorom fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný. Postupom správny orgán realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi, pričom činnosť predstavuje aktívny postup podľa procesných a hmotnoprávnych predpisov, ktoré správny orgán oprávňujú a súčasne zaväzujú na úkony v priebehu konania. Z ustanovenia vyplýva, že pod postupom správneho orgánu treba rozumieť aj nečinnosť správneho orgánu. Nečinnosťou je pasivita správneho orgánu vo veciach, v ktorých bolo začaté správne konanie, hoci niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán vo veci konal a rozhodol.

Úlohou správneho súdu je preskúmať zákonnosť postupu správneho orgánu, t.j. či jeho činnosť, ktorou realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi, je alebo nie je v súlade s týmito zákonmi. Súd sa zameriava najmä na posudzovanie otázky, či správny orgán vykonal zákonom predpísané úkony, alebo ich opomenul, resp. odmietol vykonať, prípadne či nevykonal chybný úkon, avšak rozsah súdneho prieskumu nie je absolútny, je daný rozsahom a dôvodmi návrhu.

Predpokladom úspešnosti návrhu proti nečinnosti správneho orgánu je preukázanie jeho prípustnosti, a to jednak z hľadiska preukázania tvrdenia, že správny orgán nekoná bez

vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný a jednak z hľadiska preukázania, že žalobca už vyčerpal všetky prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Až v prípade splnenia týchto podmienok prípustnosti návrhu, súd posudzuje dôvodnosť návrhu z hľadiska vecnej stránky, t.j. posudzuje postup správneho orgánu upravený konkrétnymi príslušnými procesnými, resp. hmotnoprávnymi predpismi tej-ktorej veci.

Podľa Daňový poriadok; ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa Daňový poriadok; rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa , Daňový poriadok; orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní rozhodne bezodkladne, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa začatia konania, ak to povaha vecí pripúšťa a je tak možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom; inak rozhodne do 30 dní odo dňa začatia konania. V osobitne zložitých prípadoch orgán príslušný na rozhodnutie rozhodne do 60 dní (1); ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do 60 dní, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Ak rozhoduje druhostupňový orgán, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť ministerstvo, a ak rozhoduje ministerstvo, minister (2).

Podľa „Opatrenia proti nečinnosti“; ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní je v tomto konaní nečinný a nerozhodne ani v lehotách ustanovených v a a nápravu nemožno dosiahnuť inak a povaha veci to nevylučuje, je príslušný vo veci rozhodnúť druhostupňový orgán.

Ustanovenie § 66 Daňového poriadku upravuje opatrenia proti nečinnosti tým, že zavádza kompetenciu druhostupňového orgánu na rozhodnutie v prípade, ak je správca dane príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní nečinný, a to s cieľom predísť dôsledkom nečinnosti, ktorým sa predlžuje daňové konanie a vnáša nedôvera voči orgánu príslušnému na rozhodnutie.

Podľa a o sťažnostiach; sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len sťažovateľ), ktorým sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy (a) a ktorým poukazuje na

konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy (b).

Podľa o prokuratúre; prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

Podľa ; právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy sú: a/ protest prokurátora, b/ upozornenie prokurátora, c/ návrh na začatie konania pred súdom podľa osobitného zákona.

Podľa ; prokurátor je oprávnený podať orgánu verejnej správy upozornenie na účel odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnej správy pri vydávaní opatrenia alebo rozhodnutia alebo jeho nečinnosťou.

Podľa ; prokurátor môže podať návrh podľa odseku 1, ak orgán verejnej správy je v konaní nečinný aj po upozornení prokurátorom.

Podľa ; zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.

Podľa ; ekonomickou činnosťou (ďalej len "") sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.

Podľa ; platiteľom sa stáva aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nadobudne v tuzemsku podnik alebo časť podniku platiteľa tvoriacu samostatnú organizačnú zložku podľa všeobecného predpisu, a to odo dňa nadobudnutia

podniku alebo jeho časti. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, a to odo dňa, keď sa stala právnym nástupcom. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ktorá dodá stavbu, jej časť alebo stavebný pozemok alebo prijme platbu pred ich dodaním, a to tým dňom, ktorý nastane skôr, ak sa z dodania má dosiahnuť obrat podľa odseku 1, okrem dodania stavby, jej časti alebo stavebného pozemku,

ktoré sú oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1. Títo platitelia sú povinní oznámiť daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stali platiteľom, do desiatich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti. Daňový úrad je povinný platiteľa registrovať pre daň, vydať mu osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť mu identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti, na ktorej základe sa stal platiteľom.

Podľa , , ; daňový subjekt, ktorý sa registruje u správcu dane podľa osobitných predpisov, je povinný predložiť správcovi dane žiadosť o

registráciu na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo; ak sa žiadosť o registráciu podáva elektronickými prostriedkami, podáva sa v predpísanej forme (1); správca dane preverí údaje uvedené v žiadosti o registráciu a v prílohách podľa odseku 3, a ak má pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti, vyzve daňový subjekt, aby údaje bližšie vysvetlil, zmenil alebo doplnil, a zároveň určí lehotu, v ktorej je daňový subjekt povinný výzve vyhovieť (4); ak daňový subjekt výzve správcu dane nevyhovie, vydá správca dane rozhodnutie, v ktorom žiadosť o registráciu zamietne, ak tento zákon neustanovuje inak. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie (6).

Podľa ; podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

Ustanovenie § 67 Daňového poriadku upravuje postup pri registrácii daňových subjektov, ktorým táto povinnosť vyplýva z hmotnoprávnych predpisov. Postup pri registrácii je všeobecný, t.j. platí pre všetky dane, ak osobitný hmotnoprávny daňový predpis neustanovuje inak; vtedy sa postupuje podľa tohto hmotnoprávneho predpisu, a to napr. aj pri registrácii DPH. Ustanovenie § 67 Daňového poriadku umožňuje žiadosť o registráciu aj zamietnuť, ak má správca dane pochybnosti o správnosti alebo úplnosti údajov a túto pochybnosť daňový subjekt neodstráni vysvetlením, resp. doplnením relevantných skutočností. Zákon o DPH v ustanovení § 4 ods. 6 výslovne rieši len situáciu v prípade pozitívneho rozhodnutia, t.j. vyhovenia žiadosti za predpokladu splnenia všetkých zákonom predpokladaných podmienok, a to formou vydania osvedčenia o registrácii pre daň. Keďže osobitný hmotnoprávny daňový

predpis - zákon o DPH neustanovuje iný postup pre prípad preukázaných pochybností o správnosti alebo úplnosti údajov pre registrovanie, postupuje sa podľa Daňového poriadku. Z uvedeného možno vyvodiť, že správny orgán nepostupoval v súlade s Daňovým poriadkom, ak za predpokladu, že podľa neho neboli splnené podmienky na registráciu a nemienil preto žiadosti vyhovieť, nevydal rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o registráciu, ale túto skutočnosť daňovému subjektu oznámil len listom. Takýto postup nie je

súladný ani s § 63 ods. 1 Daňového poriadku, v zmysle ktorého priznávať práva možno len rozhodnutím. Podľa názoru súdu je potrebné toto ustanovenie vykladať extenzívne tak, že rozhodnutie sa vyžaduje nielen v prípade priznania práv, ale aj ich nepriznania (nevyhovenia žiadosti o priznanie práv), čo je pre účastníka konania častokrát významnejšie z hľadiska poznania dôvodov nevyhovenia žiadosti (odôvodnenie rozhodnutia sa stáva podkladom protiargumentácie) a prípadného využitia opravných prostriedkov. Nevydať rozhodnutie v prípade neúplnej, či neopodstatnenej žiadosti o registráciu platiteľa DPH, by bolo porušením článku 46 SR, ktorý upravuje právo na súdnu a inú právnu ochranu.

Predmetné pochybenie je však irelevantné pre toto konanie, keďže konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy v zmysle je ovládané dispozičnou zásadou, správny súd preskúmava zákonnosť postupu správneho orgánu iba z hľadiska námietok uplatnených v žalobe, rešpektujúc petit žaloby. Je na žalobcovi, aby označil, v čom spočíva nesprávny postup - nečinnosť správneho orgánu, ktorý zákonom určený spôsob postupu správny orgán nedodržal a čo konkrétne navrhuje uložiť, aby správny orgán konal za účelom odstránenia ním tvrdenej nečinnosti.

Zo žalôb žalobcov vyplýva, že v petite žalôb výslovne žiadajú, aby súd uložil žalovanému povinnosť registrovať žalobcov pre daň z pridanej hodnoty, vydať im osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty a prideliť im identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty do 7 dní od právoplatnosti uznesenia súdu.

K vydaniu takéhoto rozhodnutia, ktoré by bolo výsledkom posúdenia vecnej správnosti postupu daňového orgánu z hľadiska aplikácie § 4 ods. 6 zákona o DPH a § 67 Daňového poriadku, by súd mohol pristúpiť len po preukázaní dôvodnosti podaných žalôb, pričom zaoberať sa otázkou dôvodnosti žalôb prichádza do úvahy len po preukázaní, že žaloby sú prípustné, t.j. že žalobcovia vyčerpali prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Súd po preskúmaní vecí, primárne sa zaoberajúc prípustnosťou žalôb, žaloby žalobcov zamietol, pretože žalobcovia nepreukázali, že vyčerpali prostriedky, ktorých použitie umožňujú ustanovenia osobitných zákonov, a to predovšetkým Daňový poriadok v ustanovení upravujúci „Opatrenia proti nečinnosti“ v nadväznosti na , , Daňového poriadku a zákona o DPH, o sťažnostiach a o prokuratúre. Jedná sa o právne prostriedky, ktorých vyčerpanie umožňuje osobitný predpis a ich vyčerpanie je v dispozícii žalobcov. Žalobcovia nepreukázali splnenie podmienky prípustnosti žalôb, t.j. ako bolo rozhodnuté o och sťažnosti, resp. ako bol vybavený ich podnet na prokuratúre. Súd v rámci konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy v zmysle nenahrádza činnosť iných štátnych orgánov pri odstraňovaní tvrdenej nečinnosti. Súdne konanie nastupuje až v prípade preukázania, že boli žalobcom vyčerpané všetky prostriedky umožňujúce zjednanie nápravy zakotvené v právnom poriadku Slovenskej republiky. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že splnenie povinnosti podať sťažnosť sa nevyžaduje len vtedy, ak návrh v zmysle podal prokurátor v prípade, že orgán verejnej správy, resp. jeho bezprostredne nadriadený orgán alebo dozerajúci orgán, je v konaní nečinný aj po upozornení prokurátorom ( a o prokuratúre). V konaní súdu podľa sa uplatňuje princíp subsidiarity v tom zmysle, že súd koná na základe žaloby proti nečinnosti vtedy, ak žalobca vyčerpal prostriedky na zjednanie nápravy, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí konštatoval, že súd príslušný rozhodovať o návrhu namietajúcom nečinnosť správneho orgánu musí splnenie podmienky vyčerpania prostriedkov nápravy, ktorých použitie umožňujú osobitné predpisy, posudzovať individuálne vo svetle okolností konkrétneho prípadu, rešpektujúc účel konania podľa , ktorým je poskytnutie súdnej ochrany osobe,

ktorej práva alebo právom chránené záujmy by mohli byť dotknuté nečinnosťou orgánu verejnej správy v konkrétnom konaní. Súd má za to, že práve s prihliadnutím na okolnosti tohto konkrétneho prípadu, a to vo všetkých veciach, ktoré sú zrejmé z obsahu administratívnych spisov, ale aj podaní účastníkov konania (1/ vytvorenie 150 divízií od októbra 2011 do 12.10.2012 spoločnosťou CONECOM, s.r.o., všetky majú rovnaké sídlo, rovnaký predmet činnosti, rovnakého vedúceho, ktorým je jediný konateľ a spoločník spoločnosti CONECOM, s.r.o. - P.. Z. E., pričom sídla divízií sú na jeho adrese trvalého pobytu; 2/ po vzniku divízií došlo k ich predaju ako časti podniku; 3/ novovytvorené spoločnosti majú povahu Readymade spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré boli založené výlučne za účelom ich ďalšieho predaja, nevyvíjali žiadnu podnikateľskú činnosť; 4/ ich zápis v obchodnom registri a registrácia za platiteľov dane navyšuje ich kúpnu cenu, čo predstavuje pridanú hodnotu len pre ich zakladateľov; 5/ ich založením sa sleduje cieľ vyhnúť sa plateniu zábezpeky v zmysle § 4c zákona o DPH; 6/ nenapĺňa sa cieľ sledovaný Smernicou Rady 2006/112/ES - odbremeniť podnikateľa od DPH, ktorá sa má platiť počas celej doby vykonávania ekonomickej činnosti, ak táto činnosť sama o sebe podlieha DPH, čo všetko nasvedčuje tomu, že kúpa časti podniku v jednotlivých veciach obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom, t.j. jedná sa o absolútne neplatné právne úkony podľa ), je úplne na mieste uprednostnenie formalistického posúdenia predpokladu prípustnosti návrhu namietajúceho nečinnosť orgánu verejnej správy pred materiálnym chápaním základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 odsek 1 SR a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Navrhovateľovi, ktorý v konaní nebol úspešný, súd náhradu trov konania nepriznal podľa .

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.