Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-10P/176/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. C. H., F.. XX.XX.XXXX I. E.. P. H., F.. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, pracovisko Hlohovec, deti rodičov: J. H., F.. XX.XX.XXXX, T., P. XXXX/X, U., občianka SR a D. H., F.. XX.XX.XXXX, T. U. XXX/XX, U., občan SR, o návrh matky na zvýšenie výživného, o návrhu otca na zníženie výživného, takto

rozhodol:

Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta.

Súd zvyšuje výživné otcovi k mal. P. zo sumy 66,38 eur na sumu 86,38 eur mesačne a k mal. C. zo sumy 66,38 eur na sumu 100 eur mesačne s účinnosťou od 12.12.2012, ktoré sumy je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Nedoplatok na zročnom výživnom na mal. P. za obdobie od 12.12.2012 do 31.05.2013 v sume 112,90 eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky pod hrozbou straty výhody splátok počínajúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

Nedoplatok na zročnom výživnom na mal. C. za obdobie od 12.12.2012 do 31.05.2013 v sume 189,80 eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky pod hrozbou straty výhody splátok počínajúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu v Trnave č. k. -37 zo dňa 09.11.2001 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. -50 zo dňa 28.05.2002.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka detí sa návrhom doručeným súdu dňa 12.12.2012 domáhala zvýšenia výživného otcovi u C. z 66,38 eur na 170 eur a u P. z 66,38 eur na 150 eur mesačne s účinnosťou od 01.12.2012.

Návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo o výživnom na deti rozhodované v roku 2002. Od mája 2012 sa zmenila jej finančná situácia a jej príjem nestačí na krytie výdavkov detí. Mal. C. začala od septembra 2012 chodiť na strednú školu, P.Í. je v 8. ročníku základnej školy. Výdavky na deti sa jej zvýšili, lebo deti sú vekom staršie, zvýšili sa výdavky na ich ošatenie a hygienu. Návrh odôvodnila tým, že otec detí poberá výsluhový dôchodok a je aj zamestnaný.

Otec s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť a na pojednávaní dňa 4.4.2013 žiadal výživné znížiť, pritom konkrétnu výšku nechal na úvahu súdu. Návrh na zníženie výživného odôvodnil tým, že od

4.7.2005 mu vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť narodením syna. Ďalšia zmena je u neho od 1.7.2011, od kedy poberá výsluhový dôchodok po 307,13 eur mesačne. Žiada znížiť výživné z dôvodu, že po zaplatení súdom určeného výživného mu neostáva dostatočná suma na krytie základných životných potrieb jeho tretieho dieťaťa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, pripojeným spisom OS Trnava sp. zn. , potvrdeniami o príjme rodičov, písomným vyjadrením otca, zoznamom výdavkov detí, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany - pracovisko Hlohovec, lekárskymi potvrdeniami o zdravotnom stave detí, lekárskou správou E.. E. o zdravotnom stave otca, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Naposledy bola upravená výška výživného na mal. deti rozsudkom OS Trnava č. k. č. k. -37 zo dňa 09.11.2001 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. -50 zo dňa 28.05.2002 ( právoplatný v časti výživného dňa 8.7.2002), výživné bolo otcovi určené na každé dieťa po 2.000 Sk mesačne. Matka bola na materskej poberajúc mesačne rodičovský príspevok 2 740 Sk a rodinné prídavky 680 Sk, t.j. spolu sumu 3.420 Sk (113,52 eur ). C. O. P. chodili do škôlky. Otec mal netto mesačný príjem 13 984 Sk (464,20 eur). Ani jeden z rodičov inú vyživovaciu povinnosť okrem týchto dvoch detí nemal.

V súčasnom období matka nezmenila svoj osobný stav, ani sa u nej nezmenil počet vyživovacích povinností. Ani u otca sa osobný stav nezmenil, ale dňa 4.7.2005 sa mu narodilo ďalšie dieťa. Ich zhodným tvrdením mal súd preukázané, že otec nemá nedoplatok na výživnom k dňu rozhodovania súdom, ale výživné inak platí nepravidelne. Otec sa s deťmi nestretáva, nič navyše im nedáva.

Matka mala za obdobie posledných 12 mesiacov netto mesačný príjem 527,08 eur. Poberá rodinné prídavky na deti, v roku 2012 po 45,08 eur mesačne a od januára 2013 po 46,20 eur mesačne. Býva v spoločnej domácnosti s deťmi a rodičmi v ich rodinnom dome, ale ona s deťmi samostatne hospodári. Má mesačné výdavky s bývaním na inkaso v sume 100 eur, DIGO v sume 9,60 eur, internet v sume 16 eur, komunálny odpad na tri osoby platí ročne 76 eur ( po prepočte na mesiac ide o sumu 6,33 eur), prispieva na kúpu dreva ročne cca 100 eur ( po prepočte na mesiac ide o sumu 8,33 eur), t.j. spolu 140,26 eur. Mesačne spláca práčku po 35 eur. Matka rodičom prispieva na poistku na dom 75 eur ročne a na domovú daň 12 eur ročne. Nemá zdravotné problémy, má stredoškolské vzdelanie s maturitou ( obchodná akadémia).

Otec je od 01.08.2008 nezamestnaný, nie je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie a poberá len výsluhový dôchodok v sume 307,13 eur mesačne, iný príjem nemá. Nepoberá žiadne sociálne dávky ani podporu v nezamestnanosti. Ako dôvod jeho nezaevidovania ako nezamestnaného uviedol, že mu bolo na úrade uvedené, že nemá nárok na žiadne dávky práve pre výsluhový dôchodok. Pred odchodom na výsluhový dôchodok pracoval v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove ako bachar. Ako dôvod odchodu na výsluhový dôchodok uviedol, že mal od kamaráta výbornú pracovnú ponuku, ktorá sa neuskutočnila. Tou ponukou mala byť práca šoféra v sklade s netto mesačný príjmom 500 eur. Podľa vyjadrenia otca mal ako bachar netto mesačný príjem cca 16 - 18.000,- Sk, ale rátal s tým, že u toho kamaráta bude okrem mzdy poberať aj výsluhový dôchodok a počítal s odstupným. Odchodné mu bolo vyplatené cca v sume 163.000,- Sk zhruba, z ktorej deťom nič navyše nedal. V rokoch 2008, 2009, 2010 brigádne pracoval na pošte počas dovoleniek a takto si privyrobil 200 - 250 eur. V súčasnosti chodí pomáhať matke na dom, lebo mu zomrel otec. Býva s priateľkou, ich spoločným synom H. a jej dcérou v podnájme v 3-izbovom byte. Jeho mesačné výdavky s bývaním vrátane energií predstavujú sumu 390 eur. Otec vlastní vo výlučnom vlastníctve i 1-izbový byt, ktorý prenajíma za 165 eur mesačne. Otec platí za tento 1-izbový byt inkaso 95,69 eur, elektrinu 27,43 eur, káblovku 11,15 eur, t.j. 134,27 eur. Ročne platím komunálny odpad 25,18 eur a daň za byt 7,82 eur. Otec má stredoškolské vzdelanie, odbor strojárska technológia. Jeho maloletý syn H. už navštevuje základnú školu. Otcova družka má netto mesačný príjem 350 eur. Otec nikde nepracuje ani len brigádne. Podľa tvrdenia otca má zdravotné problémy, lebo si minulý rok pri futbale zlomil členok . Podľa tvrdení otca si prácu hľadá od roku 2008. Má aj kurz na vysokozdvižný vozík. Uviedol, že bol evidovaný len cca 2 mesiace ako nezamestnaný, lebo využil možnosť urobiť si zadarmo kurz na vysokozdvižný vozík.

Z lekárskeho potvrdenia lekára E.. H. E. (úrazový chirurg) z 16.4.2013 mal súd preukázané, že otec bol 15.6.2012 operovaný pre zlomeninu členka, dňa 01.10.2012 bola liečba ukončená bez známok trvalých následkov. Plánuje extrakciu kovovej platne z členka , predbežný termín je na november 2013. Podľa lekára nie je urgentná medicínska indikácia na chirurgickú intervenciu. Otec je plne mobilný, schopný predúrazovej záťaže.

Mal. P. je v 8.ročníku ZŠ, v škole sa nestravuje. Na začiatku školského mala matka výdavky na školské potreby v sume 35 eur, pracovné zošity 22 eur. Mesačne jej dáva vreckové 5 eur, raz za 3 mesiace kredit v sume8 eur. ZRPŠ platila 15 eur na rok a zálohu na lyžiarsky výcvik platila 120 eur, ktorý ale nie je povinným. P. nemá zdravotné problémy. Mesačne dáva P. sumu 5 eur do školy, čo sa skladajú na výlet plánovaný v 9.ročníku. C. chodí od 03.09.2012 do 1.ročníka gymnázia v Hlohovci, v škole sa nestravuje. Na začiatku školského roku jej kupovala školské potreby za cca 35 eur, pracovné zošity za 59,50 eur. Mesačne jej dáva vreckové 5 eur a štvrťročne na kredit sumu 8 eur. Výdavky s jej birmovkou a kúpou telefónu pre ňu na birmovku mala 150 eur. Otec jej na birmovku ničím neprispel. C. má zdravotné problémy s pokožkou na tvári - akné, navštevuje kožnú lekárku, preto má výdavky s kúpou mastičiek v rozmedzí 9 eur až 12 eur ( podľa lekárskeho predpisu). Navštevuje s tým aj kožnú lekárku. Okrem toho C. nosí zubný strojček. Výdavky s vrchným strojčekom jej platí babka a matka jej platí spodný zubný strojček. Za osadenie strojčeka matka platila 260 eur, za výmenu oblúka platí 22 eur a výmenu gumičiek 6 eur, pritom na výmenu chodí raz za 2-3 mesiace. Matka uviedla, že otec má vedomosť o tomto zubnom strojčeku, ale ničím naň C. neprispel. Maloletá navštevuje aj kardiológa v Trnave, endokrinológa a lieky s tým spojené jej platí babka. Mesačné výdavky na lieky má cca 20 eur. Maloletá chodí na doučovanie z angličtiny, kde matka platí týždenne 8 eur na hodinu. Na C. mala v máji 2013 výdavky u zubára 250 eur pre estetické dobudovanie sklenými vláknami, lebo pôvodne jej tam nenarástol zub.

Kolízna opatrovníčka má za to, že návrh matky bol podaný dôvodne, naposledy sa rozhodovalo pred cca 10 rokmi. Výšku výživného nechávame na úvahe súdu vzhľadom na potreby detí.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Pri skúmaní dôvodov návrhu matky na zvýšenie a otca na zníženie výživného súd prihliadal na odôvodnené potreby oprávneného ( detí) i na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ( otca). Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v

konkurencii. Vzhľadom na charakter návrhu súdu vykonal porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania na základe vykonaného dokazovania. Samotná zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená subjektívnymi okolnosťami na strane povinného či oprávneného alebo objektívne, napr. vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného.

Preto aj súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za viac ako 10 rokov, ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného na strane detí i na strane rodičov a zistil, že maloleté deti úmerne veku vyrástli, nenavštevujú už materskú škôlku ale školské zariadenia vyššieho stupňa, C. dokonca už aj strednú školu a ich potreby sa zvýšili v každom smere. C. má dokonca viaceré zdravotné problémy, s čím sú spojené výdavky na kúpu liekov mesačne cca 20 eur. Nosí zubný strojček na obe sánky, pričom tiež kontroly u lekára sú spoplatnené. Otec si neplní vyživovaciu povinnosť riadne a včas každý mesiac, ale k dňu vyhlásenia rozsudku nemal nedoplatok na výživnom. Počas posledných desiatich rokov sa výživné otcovi na deti nezvyšovalo. Ani jeden z rodičov nezmenil svoj osobný stav. Otcovi vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť, lebo sa mu dňa X.X.XXXX narodil H., ktorý toho času už navštevuje základnú školu. Otec s matkou dieťaťa nie sú manželmi, preto otec k nej nemá žiadnu zákonnú vyživovaciu povinnosť. Došlo k podstatnej zmene pomerov aj u rodičov. Príjem matky sa oproti roku 2002 zvýšil o cca 413,56 eur (527,08 - 113,52 eur) mesačne. Poberá okrem toho mesačne rodinné prídavky na deti 46,20 eur ( v roku 2012 po 45,08 eur mesačne) a výživné na deti spolu v sume 132,76 eur. Čiže jej aktuálny príjem je mesačne v sume cca 592,52 eur. Má pravidelné mesačné výdavky s bývaním 140,26 eur a ako objektívny mesačný výdavok súd považuje i splátky na pračku 35 eur, výdavky na drevo ročne cca 100 eur. Súd do výdavkov matky pre účely dôvodnosti zvýšenia výživného nezapočítal výdavky na poistku na dom či domovú daň ( i keď ide len o príspevok rodičov v určitej časti), lebo dom nie je v jej ani len podielovom spoluvlastníctve. Nakoľko sa otec s deťmi nestretáva, neprejavuje o ne záujem, celá nie len výživa ale i výchova detí je na matke, čo sa musí odzrkadliť i vo zvýšenom výživnom otca na deti. Čo sa týka otca, znížil sa mu príjem oproti roku 2002 o sumu 157,07 eur (464,20 - 307,13 ). Otec je od roku 2008 , kedy odišiel do výsluhového dôchodku, dobrovoľne nezamestnaný, nie je ani len evidovaný na úrade práce , sociálnych vecí a rodiny. Jeho jediným príjmom je jeho výsluhový dôchodok 307,13 eur. Súd skúmal dôvody, pre ktoré otec odišiel z svojho stabilného zamestnania pracujúc v štátnej službe. Otec súdu sám uviedol, že mal u priateľa prisľúbenú finančne zaujímavú prácu, ale nemal uzatvorenú pracovnú zmluvu, ktorá by mu garantovala nástup do zamestnania. Tohto priateľa súdu ale neuviedol ani na dotaz súdu. Súd toto konanie otca hodnotí ako dobrovoľné a nezodpovedné vzdanie sa zamestnania a to napriek tomu, že už vtedy mal i ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Preto i súd vychádzal z posledného príjmu otca, ktorý m bol príjem v roku 2008, kedy pracoval ako bachar v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove. Otec sám uviedol, že u tohto zamestnávateľa mal netto mesačný príjem cca 16.000 Sk až 18.000 Sk. Súd si ustálil, že pokiaľ by naďalej ostal zamestnaný, isto by dosahoval minimálne takýto príjem a preto i z priemeru týchto súm vychádzal, t.j. zo sumy 17.000 Sk (564,29 eur). Zároveň prihliadal na to, že otec pri odchode dostal odstupné, z ktorého ničím na výživu dcér neprispel. Súd mal lekárskou správou E.. E. preukázané, že otec nemá ani len zdravotné problémy , ktoré by mu bránili hľadať a nájsť si zamestnanie. Čiže súd má za to, dobrovoľne nezamestnaný otec má možnosti a schopnosti dosahovať príjem v čistom taký aký mal u svojho posledného zamestnávateľa a to v sume cca 564,29 eur. Okrem toho k tomu súd pripočítal jeho výsluhový dôchodok mesačne po 307,13 eur. Preto si súd ustálil, že ak by mal otec reálny záujem o prácu, je v jeho schopnostiach mať netto mesačný príjem cca 871,42 eur. Súd skúmal ďalej to, že deti majú znášať životnú úroveň rodičov. Súd mal preukázané, že matka nevlastní žiadny byt ani dom, ale otec je vlastníkom jednoizbového bytu, ktorý prenajíma a teda má z neho príjem cca 160 eur. Poplatky s bývaním v tomto byte platí on cca 140 eur, preto zisk z tohto bytu je cca 20 eur. Výdavky s trojizbovom byte má mesačne v sume 390 eur, ale nakoľko v byte bývajú 4 osoby a otec má vyživovaciu povinnosť len k mal. H., súd z sumy 390 eur započítal do jeho výdavkov na bývanie len polovičnú sumu ( na dve osoby: otec a mal. Patrik), t.j. sumu 195 eur.

Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že návrh matky je podaný dôvodne, lebo naposledy bolo o výške výživného rozhodované pred viac ako 10 rokmi, od tejto doby sa podstatne zvýšili náklady na potreby detí. Došlo k zmene pomerov i u rodičov, lebo príjem matky sa zvýšil a príjem otca sa jeho nezodpovedným prístupom k práci, dobrovoľným vzdaním sa trvalého zamestnania bez podpísania novej pracovnej zmluvy vzdal svojho zamestnania a tým i príjmu z toho plynúceho.

Práve pre tieto dôvody na strane otca súd hodnotí jeho návrh na zníženie výživného za nedôvodný a jeho návrh zamietol. Súd má za to, že nemôže byť na ťarchu detí, keď otec svojich nezodpovedným prístupom k práci sa vzdá stáleho zamestnania, príjmu. Súd neznížil výživné otcovi aj napriek jeho ďalšiemu maloletému dieťaťu z dôvodu, že si ustálil vzhľadom na vyššie už uvedené, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať príjem netto cca 871,42 eur.

Pri určovaní (zvyšovaní) výšky výživného súd prihliadal v prvom rade na odôvodnené potreby detí, ktorý od rozhodovania v roku 2002 nenavštevuje škôlku, ale druhý stupeň základnej školy či strednú školu. Súd vychádzal z zaužívanej súdnej praxe odvolacieho súdu v Trnave postupovať pri výpočte výživného povinnému rodičovi výpočtom 30% z jeho netto mesačného príjmu a ten rozdeliť medzi počet jeho vyživovacích povinností. V tomto konkrétnom prípade 30% z 871,42 eur predstavuje sumu 261,426 eur. Nakoľko má otec tri deti, pričom H. je vekovo najmladší a teda nie sú s ním také výdavky ako s C. I. P., súd zvýšil otcovi výživné u P. na 86,38 eur a u C. na 100 eur. Po odpočítaní súm 86,38eur a 100 eur z sumy 261,426 eur súd zistil, že výživné na H. otcovi ostáva suma 75,046 eur. Vzhľadom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k mal. P. z 66,38 eur na 86,38 eur mesačne k mal. C. z 66,38 eur na 100 eur a takto určené výšky výživného považuje súd v súčasnom období za primerané jednak veku a odôvodneným potrebám detí. Súd zvýšil výživné na C. vo vyššej sume z dôvodu, že navštevuje už strednú školu a má i zdravotné problémy, s ktorými má matka zvýšené výdavky. Súd zvýšil otcovi výživné od 12.12.2012, kedy bol návrh matky doručený súdu. Od skoršieho dátumu jej výživné zvýšiť nemohol, lebo matka nepreukázala objektívny dôvod, ktorý by jej bránil podať si návrh na súd skôr.

Nakoľko súd zvýšil výživné otca od 12.12.2012 a prihliadajúc na to, že otec nemá nedoplatok na bežnom výživnom platenom po 66,38 eur mesačne na každé dieťa, súd vyčíslil otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 12.12.2012 do 31.05.2013 ( rozhodujúc po 15. dni v mesiaci). Tento nedoplatok súd: a) u mal. P. v sume 112,90 eur ( výpočet: za 20 dní decembra 2012: 20/31 x eur + za mesiace 1-5/2013: 5 x 20 = 100 eur); b) u mal. C. v sume 189,80 eur ( výpočet: za 20 dní decembra 2012: 20/31 x eur + za mesiace 1-5/2013: 5 x 33,62 = 168,10 eur; 21,69+168,10 = 189,79, zaokrúhlene 189,80 eur). Nedoplatky na zročnom výživnom súd povolil splácať spolu s bežným výživným z dôvodu, aby nebola ohrozená platba bežného výživného.

O trovách konania rozhodol súd podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).