Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8P/18/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti o maloletú X. X., nar. XX.XX.XXXX, štátnu príslušníčku Slovenskej republiky, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, dieťa rodičov : Z. X., nar. XX.XX.XXXX,. štátnej príslušníčky Slovenskej republiky, bytom V., I. J.. XXX/XX a X. S., nar. XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Slovenskej republiky, bytom N.. XXX, Česká republika, o návrhu otca na zníženie výživného, takto

rozhodol:

Súd návrh otca na zníženie výživné pre maloletú Lýdiu L a p p y o v ú, nar. 03.10.2001 z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 04.12.2009 sa otec domáhal zníženia výživného zo sumy pôvodne určenej vo výške 300,- Sk mesačne na sumu 10 Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že v súčasnej dobe nemá finančné prostriedky, je nezamestnaný, pričom má vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom maloletým deťom v celkovej výške 1.400,- Kč mesačne.

Otec bol vypočutý dožiadaným súdom, na svojom návrhu trval.

Na pojednávanie určené na deň 28.05.2013 sa nedostavil, súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím vo svojej neprítomnosti, preto súd v zmysle ust. konal a rozhodol v neprítomnosti otca maloletej.

Matka s návrhom otca nesúhlasila, uviedla, že určené výživné nepokrýva ani základné potreby maloletej, maloletá je toho času žiačkou 5. triedy Základe školy v V., pričom otec na jej výživu od roku 2011 neprispieva, o maloletú sa nezaujíma, nie je s ňou v styku.

Kolízny opatrovník s návrhom otca nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť z dôvodu, že ani dosiaľ určené výživné nezodpovedá zákonnej výške minimálneho výživného, a už v žiadnom prípade potrebám maloletého dieťaťa.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania ( otca prostredníctvom dožiadaného súdu ), oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov, spisovým materiálom - spisom tun. súdu č. , potvrdením o príjme matky, dokladmi o vyživovacích povinnostiach otca k jeho ďalším maloletým deťom ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav veci.

Výživné pre maloletú X. bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Malacky č. k. -14 zo dňa 22.10.2002, ktorým súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletej

- zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu výživným vo výške 300,- Sk mesačne, počnúc 03.10.2001. Rozsudok nadobudol právnu platnosť dňa 16.12.2002.

V tom čase mala maloletá X. 1 rok, jej zdravotný stav bol dobrý, matka jej zabezpečovala celodennú starostlivosť, náklady na jej potreby boli primerané jej veku.

Matka bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 2.740,- Sk mesačne, rodinné prídavky vo výške 680,- Sk mesačne a sociálne dávky vo výške 1.800,- Sk mesačne. S maloletou žila u svojich rodičov v 3-ibovom byte, bola nemajetná, bez ďalšej vyživovacej povinnosti. Jej zdravotný stav bol dobrý.

Otec bol nezamestnaný, poberal sociálne dávky vo výške 1.895,- Sk, iný príjem nemal, bol zdravý, bez ďalšej vyživovacej povinnosti.

Toho času je maloletá žiačkou 5. triedy základnej školy, stravuje sa doma, je zdravá, žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou.

Otec sa o maloletú nezaujíma, nepozná ju, nekontaktuje sa s ňou, na jej výživu neprispieva ani doposiaľ určeným výživným.

Matka je zamestnaná v spoločnosti F. U., s.r.o., so sídlom v S. na pracovnej pozícii operátorky baliacich poloautomatov. Jej priemerná čistá mzda v roku 2010 dosiahla výšku 508 Eur mesačne, v roku 2011 výšku 640,41 Eur mesačne, v roku 2012 výšku 643,46 Eur mesačne a v roku 2013 672,21 Eur mesačne. Je zdravá, nemajetná, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.

Otec je rozvedený, žije u svojho kamaráta, na bývanie mu prispieva nepravidelne v závislosti od výšky svojho príjmu. Je nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, je nemajetný, nemá nároku na sociálne dávky, pracuje príležitostne. Je zdravý, pribudla mu vyživovacia povinnosť k maloletému X. S., nar. XX.XX.XXXX určená rozsudkom Okresného súdu v Ústí nad Orlicí č. k. - 28 zo dňa 10.10.2007 vo výške 1.000,- Kč mesačne , a k maloletému X. I., nar. XX.XX.XXXX,a určená rozsudkom Okresného súdu v Ústí nad Orlicí č. k. - 67 zo dňa 25.06.2009 vo výške 500,- Kč mesačne. Jeho zdravotný stav je dobrý.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa , rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Podľa , rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práva a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možné zmeniť aj bez návrh, ak sa zmenia pomery.

Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R 74/1969). Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka (R 30/1990).

Podľa článku 18 ods. 1, 2, 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré prijalo Valné zhromaždenia Spojených národov 20. novembra 1989, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru musia vynaložiť maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujem dieťaťa.

Súd procesom dokazovania, pri zhodnotení všetkých rozhodujúcich okolností, s ohľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia, ako i odôvodnené potreby maloletého dieťaťa dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného je nedôvodný.

Súd konštatuje, že doposiaľ určená výška vyživovacej povinnosti určená pôvodne vo výške 300,- Sk mesačne už v súčasnej dobe nezodpovedá zákonom stanovenému minimálnemu výživnému tak, ako ho má na mysli ust. § 62 ods. 3, zákona o rodine, podľa ktorého , každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu.

Osobitným predpisom je v tomto prípade o životnom minime vždy v spojení s opatreniami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorý sa vždy k 1. júlu daného roka upravujú sumy životného minima pre neplnoleté, nezaopatrené dieťa.

V čase podania návrhu otcom to bolo Opatrenie č. , podľa ktorého bolo životné minimum pre maloleté dieťa stanovené sumou 2.460,- Sk mesačne, minimálne výživné teda bolo stanovené výškou 738,- Sk mesačne, od 01.07.2009 platilo Opatrenie č. , podľa ktorého bolo životné minimum pre maloleté dieťa stanovené sumou 84,52 Eur mesačne, minimálne výživné teda bolo stanovené výškou 25,36 Eur mesačne, od 01.07.2010 platilo Opatrenie č. , podľa ktorého bolo životné minimum pre maloleté dieťa stanovené sumou 84,61 Eur mesačne, minimálne výživné teda bolo stanovené výškou 25,38 Eur mesačne, od 01.07.2011 platilo Opatrenie č. , podľa ktorého bolo životné minimum pre maloleté dieťa stanovené sumou 86,65 Eur mesačne, minimálne výživné teda bolo stanovené výškou 26 Eur mesačne, od 01.07.2012 platí Opatrenie č. , podľa ktorého je životné minimum pre maloleté dieťa stanovené sumou 88,82 Eur mesačne, minimálne výživné teda je stanovené výškou 26,65 Eur mesačne - je teda nepochybne zrejmé, že výživné vo výške 300,- Sk ( t. j. 9,96 Eur ) nezodpovedá takto stanovenému určenému výživnému.

Okrem toho, otec chcel znížiť výživné na sumu 10 Eur mesačne, čo je však viac, ako je doposiaľ stanovené é výživné - po prepočte konverzným kurzom 1€/30,126 je toto 9,96 Eur.

Z daných dôvodov súd návrhu otca nevyhovel a už ďalšie majetkové pomery oboch rodičov neskúmal..

Naopak, je na matke, aby táto podala návrh na zvýšenie výživného tak, aby toto aspoň zodpovedalo platným právnym predpisom.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l , písm. a) O. s .p., nakoľko sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, písomne vo dvoch vyhotoveniach, s náležitosťami podľa .

Podľa ods. l v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa , pri rozsudkom predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.

Podľa , predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.