Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17P-58-2013.pdf
PDF · 108.75 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/58/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. U. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa matky P. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX Š. - P., G. XXXX/X a otca G. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Mesto Š., t.č. bytom Q., XA H. S., R., T., T. XEE, v konaní o úpravu práv a povinností rodičov voči mal. dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd počnúc dňom 1.7.2012 zveruje maloleté dieťa U. I., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Súd obmedzuje rodičovské práva a povinnosti otca maloletého dieťaťa v rozsahu zastupovania maloletého dieťaťa a správy jeho majetku.
Otec dieťaťa je počnúc dňom 1.6.2013 povinný prispievať na jeho výživu mesačne sumou 180,- eur, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
Súd styk otca s maloletým dieťaťom neupravuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka mal. dieťaťa svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.3.2013 žiadala, aby súd upravil práva a povinnosti rodičov voči mal. dieťaťu. Svoj návrh odôvodnila tým, že rodičia dieťaťa žili v spoločnej domácnosti do 30.6.2012. Otec dieťaťa mal k rodičovstvu nezodpovedný prístup, vyhýbal sa práci, od septembra 2012 dcéru nevidel, nakoľko sa zdržuje v zahraničí. Matka žiadala dieťa zveriť do svojej osobnej starostlivosti a len matku poveriť zastupovaním dieťaťa a správou jeho majetku, otca zaviazať prispievať výživným vo výške 250,- eur mesačne od 1.7.2012.
Súd doručil otcovi dieťaťa návrh spolu s výzvou, aby sa k nemu vyjadril a aby súdu doložil listinné podklady potrebné na rozhodnutie vo veci, najmä aby preukázal svoje príjmy a pravidelné výdavky. Otec dieťaťa uvedenú súdnu zásielku prevzal dňa 19.4.2013, súdu sa k návrhu vyjadril elektronickou formou (č.l. 42), listinné dôkazy však nezaslal.
Súd postupoval zákonne a vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti otca dieťaťa, ktorý sa na pojednávanie dňa XX.X.XXXX nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil, avšak nepožiadal o odročenie pojednávania a súd tak postupoval podľa § 101 ods. 1 a 2 O.s.p.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom - rodný list dieťaťa, potvrdenia o príjmoch a výdavkoch matky, písomné vyjadrenie otca, potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a Sociálnej poisťovne, vypočul matku mal. dieťaťa a kolízneho opatrovníka a zistil nasledujúci skutkový a právny stav veci:
Dňa XX.XX.XXXX sa účastníkom konania narodila dcéra U. I.. Oboznámením sa s rodným listom dieťaťa mal súd za preukázané, že účastníci konania sú jej rodičia. K určeniu otcovstva došlo súhlasným vyhlásením rodičov.
Matka mal. dieťaťa je na materskej dovolenke s mal. synom U. T., nar. XX.X.XXXX, poberá rodičovský príspevok vo výške 199,60 eur mesačne, matka poberá prídavky na 2 mal. deti spolu vo výške 46,20 eur mesačne. Matka uvádza, že otcom mal. U. je rovnako G. I., ktorý však odmieta uznať otcovstvo, preto na súde prebieha konanie o určenie otcovstva. Matka s deťmi a jej terajším priateľom žijú na adrese uvedenej v záhlaví tohto rozsudku.
Matka uviedla, že mal. dieťa je zdravé, od septembra 2013 bude navštevovať materskú škôlku, t.č. je doma z dôvodu, že matka je na materskej dovolenke s mal. U.. Ďalej uviedla, že od septembra 2012 sa otec dieťaťa zdržuje v zahraničí, najskôr v Č. G. a potom v H., od tejto doby otec dieťa nevidel, nemôže si plniť a neplní si rodičovské práva a povinnosti.
Šetrením kolízneho opatrovníka v rodine matky sa nezistili nedostatky v starostlivosti o mal. dieťa.
Otec dieťaťa vo svojom elektronickom vyjadrení k návrhu nijakým spôsobom nepoprel tvrdenia matky uvedené v návrhu, nevyjadril sa k petitu návrhu, uviedol, že si plní vyživovaciu povinnosť voči dcére vo výške 45,- eur týždenne, t.j. 180,- eur mesačne. Z uvedeného súd vyhodnotil, že je v schopnostiach otca dieťaťa aj naďalej platil výživné v tejto výške. Ako je uvedené vyššie, otec dieťaťa neuviedol svoje príjmy a výdavky, nezaslala listinné dôkazy, hoci ho súd na to vyzval.
Matka dieťaťa na pojednávaní potvrdila, že otec dieťaťa si svoju vyživovaciu povinnosť plní (vrátane mesiaca máj 2013), nijako inak na dieťa však neprispieva. Otec dieťaťa taktiež nepoprel tvrdenia matky, že si nevykonáva svoje rodičovské práva a povinnosti (plnenie vyživovacej povinnosti nie je jediná rodičovská povinnosť). Otec dieťaťa nenamietal ani to, že matka žiadala, aby ona sama dieťa zastupovala a spravovala jeho majetok, čím dôjde k obmedzeniu rodičovských práv a povinností.
Kolízny opatrovník navrhol vyhovieť návrhu matky, vrátane obmedzenia rodičovských práv a povinností otca, vzhľadom k tomu, že od septembra 2012 si otec nemôže objektívne plniť svoje rodičovské práva a povinnosti z dôvodu, že sa zdržuje v zahraničí. Navrhol dieťa zveriť matke od 1.7.2012, od kedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, výživné žiadal určiť od 1.6.2013, nakoľko do dňa rozhodnutia súdu si vyživovaciu povinnosť riadne plnil.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že od 1.7.2012 rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, okrem plnenia vyživovacej povinnosti k mal. dcére sa otec o mal. dcéru nezaujíma, nevykonáva svoje rodičovské práva a povinnosti a to od septembra 2012.
Súdu vykonaným dokazovaním - správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z 21.3.2013 má za preukázané, že otec dieťaťa nebol v posledných 12 mesiacoch vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na území Slovenskej republiky naposledy pracoval v období od 1.12.2010 do 12.3.2012 v spoločnosti Brovedani Slovakia, s.r.o., potvrdením Sociálnej poisťovne z 20.3.2013 vyplýva, že otec dieťaťa nebol v posledných 12 mesiacoch vedený ako poberateľ dávky v nezamestnanosti. Otec dieťaťa teda ku dňu rozhodnutia súdu nie je evidovaný ako nezamestnaný, nepoberá dávky v nezamestnanosti ani dávky v hmotnej núdzi.
Z vyjadrenia OR PZ v Š. zo dňa 14.9.2012 súd zistil, že matka dieťaťa podala na otca dieťaťa trestné oznámenie pre podozrenie zo zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. skutok bol vyhodnotený ako podozrenie z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Spisový materiál bol odstúpený na Obvodné odd. PZ v Š..
Matka dieťaťa súdu doložila listinné dôkazy preukazujúce jej pravidelné mesačné výdavky na bývanie a to nasledovne: TKR 9,20 eur, preddavky na plnenie služieb spojených s bývaním 91,26 eur, elektrina 21,96 eur. Mesačné výdavky na mal. dieťa vyčíslila na sumu 185,- eur.
Keďže otec dieťaťa neuznal otcovstvo na mal. U., celé finančné zabezpečenie starostlivosti o dieťa je na matke, otec si k nemu vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní.
Podľa § 28 ods. 1 a 2 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZR), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1, 3 a 4 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. (4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 26 ZR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
V odseku 1 §-u 28 sa príkladmo vymedzuje obsah rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu (na rozdiel od pôvodného pojmu rodičovských práv, ktorý pokrýval bez ďalšieho upresnenia i rodičovské povinnosti). Vymedzený obsah rodičovských práv a povinností zahŕňa v sebe najmä sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu maloletého dieťaťa, o jeho zdravie, výživu a všestranný vývoj. Premietajú sa tu prvýkrát práva a povinnosti rodičov pri výchove maloletého dieťaťa, zakotvené v príslušných článkoch Dohovoru o právach dieťaťa, oznámeného pod č. 104/1991 Zb. V zmysle uvedeného Dohovoru rodičia sú napr. povinní chrániť záujmy dieťaťa tak, aby sa v každom prípade zabezpečil jeho najlepší záujem (samozrejme uprednostnený pred záujmami rodičov, resp. niektorého z rodičov), ktorý musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, uskutočňovanej napríklad aj súdmi (čl. 3); rozvoj dieťaťa sa má zabezpečiť v najvyššej možnej miere (čl. 6 ods. 2), pričom výchova dieťaťa musí byť zameraná na rozvoj osobnosti dieťaťa, jeho nadania, rozumových a fyzických schopností, na prípravu na aktívny život v dospelom veku a podobne (čl. 29).
S poukazom na Dohovor o právach dieťaťa, podľa článku 3 záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.
Podľa článku 27 Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj. Rodič(ia) alebo iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú, nesú v rámci svojich schopností a finančných možností základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa.
Matka mal. dieťaťa navrhla súdu, aby dieťa zveril do jej starostlivosti, nakoľko sa o dieťa stará sama, otec jej nijakým spôsobom nepomáha. Keďže rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od 1.7.2012, od toho dátumu súd zveril dieťa matke, nakoľko sa oň stará výlučne matka.
O výške výživného súd rozhodol s poukazom na príjmy a výdavky matky dieťaťa, ale najmä s poukazom na to, že otec dieťaťa sám navrhol uvedenú sumu, teda je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť takto určené výživné. Keďže mal súd za preukázané, že do mája 2013 si otec plnil vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, súd určil výživné od 1.6.2013, aby zabezpečil právo dieťaťa na životnú úroveň svojich rodičov.
Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Treba vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k
zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci (napr. zavinené rozviazanie pracovného pomeru). Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká (pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa).
Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Na uvedené skutočnosti treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov (§ 75), t.j. či sa povinný nevzdal bez dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba neprimerané majetkové riziká. Z fiktívnej sumy bude súd vychádzať napríklad vtedy, ak dospeje k záveru, že povinný bezdôvodne zastáva horšie platené miesto nezodpovedajúce jeho kvalifikácii, hoci niet prekážok, aby zastával lepšie platené miesto.
Pri určovaní výživného nemožno uplatňovať mechanický výpočet v tom zmysle, že rodičovi, ktorý má dvojnásobný príjem v porovnaní s druhým rodičom, sa určí výživné v dvojnásobnej výške, keďže pri nižšom príjme je vyšší podiel nákladov, ktoré rodič zo sumy svojich príjmov musí vynaložiť na nevyhnutné potreby. Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti.
Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov povinného sú predmetom dokazovania aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Na zadĺženie povinného rodiča z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, súd pri ustálení majetkových pomerov nebude prihliadať. Aplikačná prax požaduje neprihliadať ani na dlhy vzniknuté z trestnej činnosti, prípadne z nečestného konania, ktorého dôsledky by sa nemali prenášať na dieťa. Niet dôvodu preto prihliadať ani napr. na pokutu, ktorú je otec detí povinný zaplatiť v prospech dopravného inšpektorátu.
Rozoberané kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa.
Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. Súčasne závisí od schopností a možností rodičov. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov. Prípravu na povolanie umožňujú rôzne typy škôl, v rámci ktorých sú aj odlišné náklady.
Obligatórnym zákonným hľadiskom je osobný výkon starostlivosti o dieťa. Uvedené konanie sa v zmysle predmetného ustanovenia chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín "prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu.
Ďalší prostriedok na presadzovanie záujmov detí (aj plnoletých) predstavuje novým zákonom zakotvená priorita výživného v rámci komplexu výdavkov povinného rodiča. Priorita vyživovacej povinnosti rodiča je daná záujmom dieťaťa chráneným príslušnými medzinárodnými dohovormi. V rámci preukazovania výdavkov povinného v konaní o určenie výživného súd posúdi charakter zistených výdavkov, t.j. či ich vo vzťahu k prednostnej vyživovacej povinnosti možno považovať za nevyhnutné. Pokiaľ ich neposúdi ako nevyhnutné, na takéto sumy neprihliadne a výšku výživného určí zo sumy, ako by k ich vynaloženiu nedošlo (rodičom nadobudnuté majetkové podstaty ostávajú nedotknuté).
Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto
potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podstatnými skutočnosťami pre posúdenie možnosti a schopností povinného plniť si vyživovaciu povinnosť sú aj okolnosti týkajúce sa jeho majetkových pomerov, ktoré treba posudzovať komplexne.
Cieľom § 62 ods. 5 ZR je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že matka sa o dieťa stará, pri starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Otec jej nepomáha pri starostlivosti o dieťa.
O úprave styku rozhodol súd tak, že tento neupravil vzhľadom na to, že otec dieťa sa zdržuje v zahraničí, kde žije a pracuje a teda styk sa z tohto dôvodu nedá realizovať.
Vzhľadom na návrh kolízneho opatrovníka ako aj matky súd obmedzil rodičovské práva a povinnosti otca s poukazom na nižšie citované zákonné ustanovenia.
Podľa § 38 ods. 2 ZR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak a) žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, b) svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo c) nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.
Podľa § 38 ods. 3 ZR, v rozhodnutí o obmedzení výkonu rodičovských práv podľa odseku 2 súd uvedie rozsah práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a zároveň existuje niektorý z dôvodov uvedených v § 38 ods. 2 písm. a) až c), t.j. rodičia žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života alebo svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, prípadne nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa, súd musí vysloviť obmedzenie výkonu ich rodičovských práv. Ako sa konštatuje v zhodnotení R 21/1990, je v súlade s požiadavkou určitosti výroku rozsudku a zhody právnych vzťahov so zákonom, aby súd vo výroku rozsudku presne určil, ktoré právo rodič alebo rodičia v budúcnosti nebudú vykonávať, t.j. uviedol rozsah práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje. Ak súd rozhodol o obmedzení výkonu rodičovských práv a povinností iba vo vzťahu k jednému z rodičov, rodičovské práva a povinnosti v plnom rozsahu vykonáva druhý rodič. Dôvodom na rozhodnutie o obmedzení výkonu rodičovských práv a povinností sú spravidla existujúce skutočnosti subjektívnej povahy, ktoré svojou intenzitou a povahou neodôvodňujú rozhodnutie o pozbavení rodičovských práv a povinností podľa § 38 ods. 4 alebo iné opatrenie, resp. zásah.
Vzhľadom k tomu, že od septembra 2012 otec dieťaťa žije a pracuje v zahraničí, nemôže si plniť a ani si neplní svoje rodičovské práva, súd tieto obmedzil v rozsahu zastupovania dieťaťa a správy jeho majetku, nakoľko si tieto povinnosti otec nemôže plniť. Tieto práva a povinnosti v plnej miere vykonáva výlučne matka dieťaťa.
Na základe uvedeného súd rozhodol v merite veci tak, ako to vyplýva z enunciátu.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.