Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/151/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: N.. T. V., X. W., U. X, zastúpený advokátom JUDr. Vojtechom Földesom, so sídlom v Bratislave, Jaskový rad 163, proti odporcovi: K. E. H..U.., L. XX, X., N. XX XXX XXX, zastúpenom advokátom Mgr. Adriánom Iványim, so sídlom v Bratislave, Vansovej 2, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného U.J. X. N., Z. J. XX.C. XXXX,Č..W.. XXC XX/XXXX-XXX, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom uložil súd prvého stupňa odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi titulom náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru sumu XX.XXX,XX Q. X., vo zvyšku návrh zamietol, odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného U. X. N. U. L. P. P. X.XXX,- Q. a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V intenciách rozsudku W. U. P. X. Č..W.. XXCo/X/XXXX- XXX Z. J.Ň. XX.X.XXXX; ktorým bol potvrdený výrok rozsudku súdu prvého stupňa v časti, ktorým určil neplatnosť skončenia pracovného pomeru a v časti týkajúcej sa náhrady mzdy, trov konania a súdneho poplatku bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a vec mu vrátená na ďalšie konanie; vyzval navrhovateľa na vyčíslenie celkového nároku na náhradu mzdy, doplnil dokazovanie, ktorým mal preukázané, že navrhovateľ na základe neplatne skončeného pracovného pomeru prestal u odporcu pracovať po uplynutí výpovednej lehoty W. XX.X.XXXX, a od X.X.XXXX pracoval na základe pracovnej zmluvy v spoločnosti T., U..G..C.., U. U. B.. X. T. XX/XX, U., v ktorej bol aj spoločníkom aj konateľom od XX.X.XXXX. S poukazom na ust. ,, zo mzdových listov zistil mzdu navrhovateľa, ktorú dosiahol v rozhodnom období vo výške XXX.XXX,- Sk, odpracoval spolu XX J., a jeho priemernú dennú mzdu tak vypočítal vo výške X.XXX,XX Sk a po jej vynásobení koeficientom XX,XX, ustálil priemerný mesačný zárobok navrhovateľa v sume XX.XXX,XX Sk. Vychádzajúc z ust. , po zohľadnení 12 mesiacov vyčíslil výšku náhrady mzdy v sume XXX.XXX,XX Sk, O..Y.. XX.XXX,XX Q. X.. Pokiaľ navrhovateľ v konaní svoj nárok na náhradu mzdy opieral o tvrdenie, že v spoločnosti T., U..G..C.. už nedosahoval mzdu v takej výške ako u odporcu, keď z predloženého potvrdenie vyplýva, že jeho výška činila cca. XX.XXX,- Sk X., G.. XXX,- Q. X. T. a u odporcu dosahovala jeho priemerná mesačná mzda výšku cca. XX.XXX,- Sk X., konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal, že by bol aktívny na trhu práce z dôvodu ním uvádzaného zásadného poklesu príjmu, kde by bezpochyby vzhľadom na jeho dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie a prax mohol získať v období roku XXXX pracovnú pozíciu s vyšším príjmom ako je XXX,- Q. brutto. Zaujal taký názor, že pokiaľ by navrhovateľ nebol spokojný so mzdou a prípadnými ďalšími benefitmi, ktoré prináležia konateľovi a spoločníkovi obchodnej spoločnosti aj z iného právneho vzťahu, než je vzťah

pracovnoprávny, bol by aktívny na trhu práce a uzatvoril by pracovný pomer u iného zamestnávateľa. Napokon poznamenal, že po neplatnom skončení pracovného pomeru navrhovateľ uzatvoril riadny pracovný pomer v spoločnosti, v ktorej vykonával funkciu konateľa aj pred neplatným skončením pracovného pomeru u odporcu. Vzhľadom na uvedené považoval v prípade navrhovateľa za postačujúcu náhradu mzdy za obdobie 12 mesiacov a zaviazal odporcu k náhrade mzdy navrhovateľovi titulom neplatného skončenia pracovného pomeru vo výške XX.XXX,XX Q. X. za obdobie 12 mesiacov, počnúc dňom X.X.XXXX, kedy navrhovateľ oznámil odporcovi, že na ďalšom zamestnávaní trvá a za obdobie po uplynutí 12 mesiacov náhradu mzdy navrhovateľovi nepriznal a jeho žalobný návrh v tejto časti zamietol. S poukazom na ust. § , , , o súdnych poplatkoch, zaviazal odporcu k úhrade súdneho poplatku za návrh vo výške X.XXX,XX Q. vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ je v tomto konaní od poplatku oslobodený, v časti o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a v časti o zaplatenie nárokov z titulu neplatného rozviazania pracovného pomeru bol úspešný a odporca v konaní nie je oslobodený od súdnych poplatkoch, a preto mu vznikla poplatková povinnosť podľa položky 1 písm. a/ v sume X.XXX,XX Q. (Z. Z.Á. XX.XXX,XX Q.) a podľa položky 1 písm. b/ vo výške XX,XX Q. (z určovacej časti návrhu) Sadzobníka súdnych poplatkov. O trovách konania rozhodol podľa vzhľadom na to, že úspech navrhovateľa závisel od úvahy súdu, avšak právny zástupca navrhovateľa si trovy právneho zastúpenia nevyčíslil za žiadne úkony právnej pomoci v lehote troch pracovných dní v zmysle , a keďže z obsahu spisu nevyplýva, že by úspešnému navrhovateľovi vznikli iné trovy ako trovy právneho zastúpenia, s poukazom na navrhovateľovi trovy konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku, čo do jeho výroku, ktorým bolo návrhu navrhovateľa vyhovené, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Poukázal na to, že hoci bol zastúpený právnym zástupcom - advokátom na základe plnej moci zo dňa X.XX.XXXX, ktorá platí na celé konanie odo dňa udelenia plnomocenstva, jeho právnemu zástupcovi nebolo doručené predvolanie na pojednávania dňa XX.X.XXXX H. J. XX.XX.XXXX, čím mu bolo odňaté základné právo súvisiace so súdnym konaním, a to právo konať pred súdom, keď nemal možnosť vyjadriť v konaní svoje argumenty a ani reagovať na argumentáciu navrhovateľa. K nároku na náhradu mzdy uviedol, že navrhovateľ bol od X.X.XXXX; teda ihneď ako prestal u neho pracovať; zamestnaný, a nemohol preto spravodlivo od neho požadovať, aby ho ďalej zamestnával, a tým mu aj hradil náhradu mzdy. Poukázal na to, že mzda navrhovateľa vo výške minimálnej mzdy musela byť umelo udržiavaná, nakoľko je jednoznačné, že vysokoškolsky vzdelaná osoba so skúsenosťami obchodného riaditeľa nemôže byť reálne uspokojená s minimálnou mzdou bez toho, aby si pritom hľadal adekvátne zamestnanie, čím sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal. Ak si navrhovateľ takéto zamestnanie vôbec nehľadal, je možné podľa neho konštatovať, že jeho iné príjmy, ktoré nepreukázal a ktorými sa ani súd prvého stupňa nezaoberal, boli zrejme adekvátne, a preto by ďalším priznaním náhrady mzdy určite došlo zo strany navrhovateľa na jeho úkor k bezdôvodnému obohateniu. Namietal, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, pokiaľ nezisťoval hodinový zárobok, a preto ani nemohol dospieť k záveru, ktorý je v súlade s príslušnými predpismi ( ).

Proti výroku rozsudku, ktorým bol návrh vo zvyšku zamietnutý, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby mu bola priznaná náhrada mzdy v sume XXX.XXX,XX Q. dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo viedlo i k nesprávnej právnej kvalifikácii veci - k nesprávnej aplikácii ustanovenia . Domnieval sa , že nie je dôvod postihovať ho znížením jeho nároku na náhradu mzdy len za to, že si svoje existenčné otázky riešil sám, bez pomoci štátu, uzavretím pracovného pomeru v rodinnej firme, namiesto toho, aby sa zaevidoval na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a poberal od štátu dávky v nezamestnanosti. Vytýkal súdu prvého stupňa, že z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva, akú aktivitu na trhu práce mal vyvinúť a akým ďalším dôkazom mal túto aktivitu preukázať. V prípade ak by nastúpil pracovať do rodinnej firmy, bol by z evidencie uchádzačov o zamestnanie vyradený, čím by sa zrejme skončila aj jeho aktivita na trhu práce a je zrejme nepravdepodobné, že by sa mu ako evidovanému uchádzačovi o zamestnanie podarilo získať u iného zamestnávateľa také pracovné miesto, na ktorom by dosahoval príjem porovnateľný s príjmom u odporcu. Zdôraznil, že náhrada mzdy plní nielen reparačnú, ale predovšetkým satisfakčnú funkciu. Poukázal taktiež na nečinnosť odporcu v priebehu celého konania.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov odvolania, ktorými je viazaný ( ), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( v spojení s ) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa ani odvolaniu odporcu nie je možné vyhovieť.

Podľa , v znení účinnom do 31.8.2011,ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať.

V danej veci bolo potrebné v prvom rade preskúmať, vzhľadom na námietku odporcu, správnosť postupu súdu prvého stupňa pri výpočte priemerného mesačného zárobku.

Podľa , priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.

V posudzovanej veci súd prvého stupňa správne ustálil deň, ku ktorému vznikol navrhovateľovi nárok na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, keď dospel k záveru, že navrhovateľ oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní dňa X.X.XXXX, odkedy mu prináleží nárok na náhradu mzdy.

Vychádzajúc z , súd prvého stupňa vyčíslil priemerný mesačný zárobok navrhovateľa ku dňu X.X.XXXX z rozhodného obdobia IV. kalendárneho štvrťroku XXXX podľa ročného mzdového listu navrhovateľa za rok XXXX, nesprávne však vykonal prepočet priemerného mesačného zárobku z priemerného denného zárobku, nakoľko z právnej úpravy vyplýva, že priemerný mesačný zárobok za zisťuje tak, že sa priemerný hodinový zárobok vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. V mesiaci C. XXXX navrhovateľ odpracoval XXX V. a dosiahol mzdu XX.XXX,-Sk, v novembri XXXX C. XXX hodín a dosiahol mzdu XX.XXX,-Sk, v mesiaci J. XXXX C. XXX V. H. J. T. XX.XXX,-Sk. V rozhodnom období tak navrhovateľ odpracoval XXX V.B. (O. Z. XX J.) a za vykonanú prácu mu bola v rozhodnom období vyplatená hrubá mzda vo P.W. XXX.XXX,- Sk, čo predstavuje priemerný hodinový zárobok XXX,XX Sk H. jeho vynásobením koeficientom priemerného počtu hodín v mesiaci XXX,XX (L. L. V. P. T. X,XXX E. XX V. P. O.) P. L.Ý. T. Z. G. P. P. XX.XXX,XX,- Sk, teda XXXX,XX Q.. Súd prvého stupňa síce pochybil pri výpočte priemerného mesačného zárobku, keď vychádzal z priemerného denného zárobku, čo však nemalo vplyv na konečnú výšku priemerného mesačného zárobku, ktorú tak správne ustálil.

V súvislosti so žiadosťou odporcu nepriznať navrhovateľovi náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov, správne zisťoval súd prvého stupňa, či bol medzičasom navrhovateľ zamestnaný, akú prácu vykonával, s akým zárobkom, resp. z akého dôvodu sa do práce nezapojil.

Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľovi patrí náhrada mzdy len za obdobie dvanástich mesiacov, nakoľko od X.X.XXXX sa zamestnal v obchodnej spoločnosti, v ktorej bol konateľom a spoločníkom už pred neplatným skončením pracovného pomeru, a neprihliadol na nízky zárobok navrhovateľa v tomto pracovnom pomere oproti jeho zárobku u odporcu, keď správne konštatoval, že navrhovateľ v tomto smere, vzhľadom na jeho vysokoškolské vzdelanie a prax, mohol získať pracovnú pozíciu s vyšším príjmom a v tomto ohľade nepreukázal, že by bol aktívny na trhu práce, čo zrejme nasvedčuje tomu, že bol v tejto pracovnej pozícii spokojný.

Súd prvého stupňa tak opodstatnene vytýka navrhovateľovi, že si po uplynutí jedného roka nehľadal prácu na uspokojenie svojich potrieb adekvátnu jeho vzdelaniu, skúsenostiam a znalostiam, a pokiaľ sa aj zamestnal v rodinnej firme; nakoľko v tom čase (po skončení pracovného pomeru) bola jediným najdostupnejším a najprijateľnejším spôsobom zabezpečenia si príjmov; nič mu nebránilo aby si, aj popri tejto práci, aktívne hľadal také zamestnanie, ktoré bude zodpovedať jeho kvalifikácii, schopnostiam, získaným skúsenostiam a zdravotnej spôsobilosti, aby tak dosiahol príjmy, ktoré mu zabezpečia zachovanie získanej životnej úrovne. Aj odvolací súd považoval za primeraný čas jedného roka na to, aby sa navrhovateľ mohol plnohodnotne realizovať v pracovnej oblasti a dosahovať príjmy porovnateľné s príjmami dosahovanými v pracovnom pomere u odporcu; takýto čas možno považovať za dostatočne dlhý na nájdenie si zodpovedajúcej práce, keď výsledky vykonaného dokazovania nedávajú podklad pre taký záver, že by sa navrhovateľ do práce zodpovedajúcej jeho kvalifikácii, schopnostiam a skúsenostiam s porovnateľným zárobkom nezapojil z objektívnych, od neho nezávislých okolností, resp. že by na jeho strane existovalo nejaké obmedzenie brániace jeho plnohodnotnému pracovnému uplatneniu (zdravotné, vekové, špecifická oblasť vzdelania a pod.).

Súd prvého stupňa tak správne zameral dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci. Jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov či z obsahu spisu vyplynuli a aj inak vyšli v priebehu konania najavo, prihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, následne tieto správne vyhodnotil ( ) a dospel tak k správnym skutkovým záverom. Účastníci konania preto nedôvodne namietajú nesprávne skutkové zistenia súdom prvého stupňa.

Námietku odporcu, že mu bolo odňaté právo konať pred súdom tým, že jeho právnemu zástupcovi nebolo doručené predvolanie na pojednávania dňa XX. X. XXXX H. J. XX. XX. XXXX, a preto nemal možnosť vyjadriť v konaní svoje argumenty a ani reagovať na argumentáciu navrhovateľa, považoval odvolací súd za neopodstatnenú.

Podľa , odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv, ktoré mu priznáva a v dôsledku takéhoto nesprávneho postupu súdu bol účastník vylúčený z ich realizácie v konaní; k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen faktickou činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Ide najmä o prípady, keď súd znemožnil účastníkovi vykonať v priebehu konania práva priznané mu Občianskym súdnom poriadkom, a to najmä právo zúčastniť sa pojednávania, právo predniesť, či doplniť dvoje návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom súdu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom, svedkom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci; ide aj o prípady, keď účastníkovi bola odňatá reálna a efektívna možnosť konať pred súdom, spočívajúca v jeho práve skutkovo a právne argumentovať prejednávanú vec. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že súdy musia poskytovať v občianskom súdom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola účinne zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania.

Právo účastníka konania, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, zaručené SR, nemožno chápať ako absolútne právo tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez jeho prítomnosti, ale tak, že je povinný účastníkovi konania poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva, a preto ukladá v ust. , súdu povinnosť predvolať účastníka konania na pojednávania tak, aby mal dostatok času na prípravu na pojednávanie, pričom je výlučne na účastníkovi, či využije svoje právo zúčastniť sa pojednávania. Ak účastníkovi bráni určitá prekážka v účasti na pojednávaní, mal by z tohto dôvodu požiadať o odročenie pojednávania a oznámiť súdu dôvod tejto žiadosti. Ustanovenie umožňuje súdu vec prejednať aj v neprítomnosti účastníka konania, ktorý hoci bol riadne a včas predvolaný, sa na pojednávanie nedostavil a ani nepožiadal o jeho odročenie z dôležitého dôvodu. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, teda ktoré nielen jemu, ale komukoľvek inému za rovnakých okolností, by neumožňovali sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne (dôležité), nepredvídateľné, resp. neočakávané, neodvrátiteľné a náhle. Je na účastníkovi, aby najneskôr do rozhodovania súdu o žiadosti o odročenie pojednávania, existenciu ním tvrdeného dôležitého dôvodu hodnoverne preukázal k žiadosti

pripojenými dôkazmi, v opačnom prípade zostáva jeho žiadosť len v rovine nepodložených tvrdení, na ktoré nemožno vziať zreteľ.

Podľa ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť.

Podľa advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje.

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že odporca bol v konaní zastúpený na základe plnej moci zo dňa X.X.XXXX H. T.. H. N.. Súd prvého stupňa nariadil pojednávanie na deň XX.X.XXXX, na ktoré predvolal odporcu, ako aj jeho právneho zástupcu; odporcovi nebolo predvolanie na pojednávanie riadne doručené na adresu jeho sídla zapísanú v obchodnom registri, právnemu zástupcovi odporcu bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa X.X.XXXX. Následne bolo nariadené súdne pojednávania na deň XX.XX.XXXX, na ktoré bolo predvolanie odporcovi doručené dňa XX.XX.XXXX a jeho právnemu zástupcovi dňa X.XX.XXXX.

V danej veci súd prvého stupňa postupoval v súlade s , keď vec prejednal na pojednávaniach dňa XX.X.XXXX H. J. XX.XX.XXXX v neprítomnosti právneho zástupcu odporcu, ktorého na pojednávanie riadne a včas predvolal, a tento svoju neprítomnosť neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania.

S ohľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súdu prvého stupňa nemožno vytknúť žiadne procesné pochybenie pokiaľ vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcu postupom podľa , a preto odporca nedôvodne namieta, že mu bola v konaní pred súdom prvého stupňa odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko mu bola daná reálna možnosť uplatňovania si procesných práv v konaní priznaných mu , ktorú však odporca nevyužil a počas celého konania pred súdom prvého stupňa zostal nečinný, a preto aj musí niesť procesnú zodpovednosť s touto jeho nečinnosťou spojenú.

Nakoľko navrhovateľ je v konaní oslobodený od súdnych poplatkov podľa , o súdnych poplatkoch, správne uložil súd prvého stupňa odporcovi podľa povinnosť zaplatiť pomernú časť súdneho poplatku za návrh, a to vo výške XX,XX Q. podľa položky 1, písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov z určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a vo výške X.XXX,XX Q., t.j. 6% z priznanej náhrady mzdy podľa položky 1, písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

S poukazom na vyššie uvedené závery nepovažoval odvolací súd námietky účastníkov konania uvádzané v ich odvolaní za dôvodné a za stavu, keď súd prvého stupňa na základe dostatočne zisteného skutkového stavu dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a správne vec posúdil aj po právnej stránke, nimi uplatnené odvolacie dôvody nemohli obstáť.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil ( ).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle a a vzhľadom na čiastočný úspech každého z účastníkov v odvolacom konaní, žiadnemu z nich náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.