Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/62/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: 1/ X. S., bytom Q. XX, 2/ Ing. P. S., bytom V. XX, právne zastúpených AK - TARABČÁK, s.r.o., Hlavná 13, Prešov, IČO: 36 859 109, proti žalovanému: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Radničné námestie 8, Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047, o zaplatenie 4.972,42 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti medzirozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 23.5.2012 pod č. k. -63, jednohlasne takto

rozhodol:

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh žalobcov na náhradu škody nie je dôvodný.

odôvodnenie:

Okresný súd Svidník medzitívnym rozsudkom č. k. -63 rozhodol, že nárok na náhradu škody je dôvodný. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobcovia sa domáhali proti žalovanému o náhradu škody v čiastke 5.486,21 eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v k. ú. Giraltovce, kde sa jedná o zastavané plochy a budovy, a to výrobnú halu, sklady, kotolňu, garáž, ktoré tvoria areál bývalých Kožiarskych závodov. Celý areál je oddelený od rieky Topľa ochrannou hrádzou, ktorá mala zabrániť vyliatiu rieky pri povodniach. Správcom vodného toku Topľa a vlastníkom uvedenej hrádze je žalovaný. Pri povodniach v roku 2010 došlo k pretrhnutiu ochrannej hrádze a zaplaveniu priestorov areálu do výšky 1,5 m. Žalovaný si bol vedomý, že existujúca hrádza nie je dostatočná, nevydrží väčší nápor a môže dôjsť k jej utrhnutiu. Svedčí o tom skutočnosť, že uznesením Vlády SR č. 580 zo dňa 26.8.2009 bolo uložené ministrovi životného prostredia zabezpečiť do 30.6.2010 vybudovanie protipovodňovej ochrany mesta Giraltovce na rieke Topľa v celkovej sume 280.000,- eur a zabezpečiť koordináciu prípravy na vybudovanie protipovodňovej ochrany v celkovej sume 500.000,- Sk. Uznesením Vlády SR č. 5885 zo dňa 26.8.2009 bolo uložené ministrovi financií uvoľniť z rezervy Vlády SR pre Giraltovce na opatrenia protipovodňovej ochrany 200.000,- eur. Mesto Giraltovce vstúpilo do jednania na zabezpečenie danej úlohy s tým, že podľa projektovej dokumentácie 3/2009 bola pripravená úprava ľavobrežnej hrádze Tople aj okolo areálu žalobcu, nakoľko sú všetky predpoklady, že eróznou činnosťou vody bude spôsobovať ďalšie šírenie. Zo svahu v tomto priestore do koryta sú spadnuté dva topole. Podľa správy k projektovej dokumentácii 4/2008 efekt úpravy nespočíva v okamžitom a nepretržitom zisťovaní nových hodnôt, ale v zabránení škodám, ktorých príčinou bývajú nepriaznivé hydrologické situácie, ktoré sa vyskytujú čoraz častejšie, pričom trvajú veľmi krátko. Podľa Súhrnnej technickej správa sa počas prívalových dažďov v súčasnosti prejavujú veľmi časté povodne, zvýšené prietoky majú za následok vybežovanie vôd z koryta toku Tople. Najneskôr v roku 2008 mal žalovaný vedomosť o tom, že na území hrozia povodne, preliatie hrádze a napriek tomu nerobil potrebné opatrenia, aby k preliatiu nedošlo.

Po povodni žalobca v 1. rade uplatnil listom z 11.8.2010 nárok na náhradu škody a žiadal o osobné jednanie. Ďalším listom z 28.12.2010 obaja žalobcovia žiadali o mimosúdne vyporiadanie. Žalovaný svoje povinnosti neplnil, aj keď vedel, že existujúca hrádza je nedostatočná, že je potrebná jej oprave, že vo vode sú stromy. Neurobil žiadne opatrenia, aby v prípade zvýšeného prietoku nedošlo k porušeniu a preliatiu hrádze. Prevádzkovou činnosťou žalovaného je činnosť, vyplývajúca z jeho predmetu činnosti podľa Obchodného registra, okrem iného, aj vykonávanie zabezpečovacích prác na ochranu pred nepriaznivými účinkami vôd na vodných tokoch. Žalobcom, okrem iného, vznikla škoda aj tým, že boli poškodené nánosmi vnútorné priestory budov, ktoré bolo potrebné vyčistiť a nanovo ich vymaľovať. Žalobcovia špecifikovali škodu na 149.349,29 eur, pričom si žalobcovia uplatňujú v súdnom konaní konkrétny nárok na vymaľovanie objektov, a to miestnosti č. 1 a 2 vo výške žalovanej sumy. Súčasne si uplatňujú náhradu úroku z omeškania 9 % z dlžnej istiny 4.972,42 eur od 16.1.2011 do zaplatenia.

Žalobca nárok žiadal zamietnuť. Dochádza tu k nesprávnemu vyvodeniu príčiny vzniku uvedenej škody na ich majetku, keďže namiesto akceptovania všeobecne známej riadenej príčiny s charakterom mimoriadnej udalosti ako objektívnej skutočnosti, voda v mieste spôsobovala rozsiahle majetkové škody vrátane žalovaného, pričom hľadajú zmätočnú príčinu v činnosti a zároveň aj domnelej protiprávnosti úkonov žalovaného. K zaplaveniu územia došlo nepochybne z dôvodov výrazného zvýšenia hladiny vodného toku Tople a vyliatiu vody z koryta, kde išlo o ľudskou činnosťou neovládateľný jav, a to extrémne dažďové zrážky. Išlo o tzv. tisícročnú povodeň a nameraný prietok 350 m3/s je niekoľkonásobne vyšší ako priemerný prietok na rieke, pohybujúci sa na úrovni 3,32 m3/s. Akákoľvek absolútna ochrana pred takýmto prírodným živlom je vylúčená zo strany každého subjektu. Tisícročnou vodou priehrada bola preliata, aj keď takéto stavby sú stavané na prietoky storočnej vody, pričom pri mimoriadnych udalostiach s poukazom na je vylúčený vznik akejkoľvek povinnosti žalovaného ako správcu vodného toku k náhrade škody. Preto po preskúmaní všetkých relevantných okolností nie je možné konštatovať existenciu nároku žalobcov voči žalovanému.

Súd posudzoval nárok žalobcov podľa , že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil inému prevádzkovou činnosťou. Škoda spôsobená prevádzkovou činnosťou je, ak je spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu alebo vecou použitej pri činnosti, fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie alebo oprávnený vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.

Podľa správca vodohospodárskych významných vodných tokov a správca drobných vodných tokov je povinný prevziať správu a zabezpečiť údržbu zriaďovaných a budovaných v súčasti vodnej cesty a ďalšieho majetku potrebného na ich prevádzku a údržbu po prechode správy tohto majetku podľa osobitného predpisu.

Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že dňa 3.6.2010 došlo k pretrhnutiu ochrannej hrádze a zaplaveniu areálu bývalých Kožiarskych závodov vo vlastníctve žalobcov v Giraltovciach. V správe Obvodného úrade životného prostredia v Stropkove zo dňa 7.6.2010 sa konštatuje zaliatie výrobných priestorov bývalých Kožiarskych závodov a dňa 14.6.2010 začal povodie Bodrogu a Hornádu s úpravou pretrhnutej hrádze. Súd v tejto veci konštatuje, že došlo k vzniku škodovej udalosti v dôsledku zaplavenia areálu Kožiarskych závodov. Žalovaný mal vedomosť o tom, že existujúca hrádza je nedostatočná, pretože podľa sprievodnej správy (č. l. 14 spisu) hlavným cieľom a účelom stavby je riešiť protipovodňovú ochranu územia, pričom ochrana bude realizovaná pobrežným betónovým múrikom. Efekt úpravy spočíva v zabránení škodám, ktorých príčinou bývajú nepriaznivé hydrologické situácie, ktoré sa vyskytujú čoraz častejšie, pričom je nesporné, že nebola venovaná pozornosť údržbe toku a samotných brehov a hrádze, pretože v súhrnnej technickej správy je konštatované, že v k. ú. podľa projektovej dokumentácie 06/640-0,800 existujúci konkávny ľavý svah toku Tople je silne erózne vymytý a sú všetky predpoklady, že eróznou činnosťou bude spôsobovať ďalšie šírenie. Zo svahu v tomto priestore sú spadnuté do koryta dva topole. Ak žalovaný mal o nedostatočnej existujúcej ochrane na príslušnom úseku vedomosť, nerobil opatrenia spočívajúce v realizácii stavieb ešte v roku 2010, resp. 2010 do povodne, pričom stavbu realizoval až v roku 2011, aj keď podľa uznesenia Vlády SR mal na to určené prostriedky už v roku 2009, tak nerobil ani opatrenie k odstráneniu topoľov v toku, ktoré spôsobovali zvýšenie zadržiavania vody a tým aj vyššiu eróznu činnosť. Že vznikla škoda je nesporné, objekt bol zaliaty do výšky 1,5 m a predbežná škoda je vyčíslená na 1.620.130,- eur. Podľa zákona

č. 364 je žalovaný správcom vodných tokov a je povinný zabezpečiť ich správu, okrem iných činností aj tými, ktoré sa uviedli v žalobe. Prevádzkovou činnosťou je činnosť vyplývajúca z jeho predmetu činnosti podľa , a teda aj vykonávanie zabezpečovacích prác na ochranu pred nepriaznivými účinkami na vodných tokoch. Žalovaný porušil svoju povinnosť podľa zákona č. 364 a podľa , preto zodpovedá za škodu podľa a , . Okresný súd medzitívnym rozsudkom rozhodol o základe sporu, pričom o konkrétnej výške nároku vzhľadom na škody na zaplavených strojoch bude potrebné vykonať rozsiahlejšie dokazovania. Súd preto medzitívnym rozsudkom podľa rozhodol, že nárok žalobcov na náhradu škody je dôvodný. O výške nárokov žalobcov na náhradu trov konania bude rozhodnuté konečným osobitným rozsudkom.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalovaný. Ustanovenie rieši otázku zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Zodpovednosť žalovaného sa vyvodzuje z jeho prevádzkovej činnosti. Toto ale nebolo v konaní preukázané. Je preukázané to, že škoda na majetku žalobcov vznikla z mimoriadnych udalostí, pričom súd vo veci nevykonal žiadne dokazovanie. Je takisto nesprávne použitie , keďže to s prejednávanou vecou nemá absolútny súvis. Zo strany súdu došlo k nesprávnemu stotožneniu či zamieňaniu si jednotlivých čiastkových činností, či správy vodných tokov s povinnosťou uloženou zákonom, a to aj napriek tomu, že toto stotožnenie bolo zo strany žalovaného aj v súdnom konaní viackrát vytknuté žalobcom ako účelové a svojvoľné s prihliadnutím na ustanovenie Čl. 13 SR. Súd sa nezaoberal otázkou pasívnej legitimácie, kde vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky (Čl. 4 SR), kde súčasťou štátneho vlastníctva sú aj vodné stavby a aj princíp, že vlastníctvo zaväzuje. Žalovaný je štátnou organizáciu Ministerstva ŽP a vykonáva správu v stanovenom rozsahu. Svoju činnosť môže vykonávať len s finančnými prostriedkami, ktoré obdŕži od svojho zriaďovateľa, a tak podľa vodného zákona, vykonáva štátnu správu a riadi jej výkon podľa vypracováva koncepcie a rozvrhuje programy vo vodnom hospodárstve a ústredne riadi činnosť na úseku správy a prevádzky vodných tokov a vodných stavieb vo vlastníctve štátu.

Odvolateľ poukazuje na to, že najmä územie východného Slovenska postihujú v poslednom období tzv. rôzne typy povodní od lokálnych prívalových až po pôvodne vyvolané dlhotrvajúcimi zrážkami zasahujúcimi celý región. V mimoriadnych situáciách pri dosiahnutí kritických hodnôt na technických zariadeniach vodného toku v dôsledku mimoriadnej situácie nie je daná zodpovednosť žalovaného ako správcu toku za prekročenie určených parametrov príslušných vodných stavieb. Toto potvrdzuje ustanovenie vodného zákona v spojení s o civilnej ochrane obyvateľstva. Medzitívny rozsudok odvolateľ považuje za nesprávny, kde sa súdne vyporiadal s argumentáciou žalovaného, pričom jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a nie je dostatočné zistenie skutkového stavu. Navrhuje zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrh zamietnuť. Súčasne navrhuje zaviazať žalobcov k náhrade trov konania.

Žalobcovia k odvolaniu žalovaného navrhli potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa. V § 48 ods. 3 vodného zákona, účinného v čase vzniku škody, je obsah a výpočet povinností žalovaného ako správcu vodného toku. Pasívna legitimácia žalovaného bola ustálená, pretože povinnosti vyplývajúce žalovanému ako správcovi vodného toku porušil žalovaný ako správca vodného toku, nie vlastník vodného toku, ktorým je Slovenská republika ako sa to snaží preukázať žalovaný. Otázka financovania činnosti, ktorú vykonáva žalovaný ako správca vodného toku nie je pre posúdenie zodpovednosti relevantná aj vzhľadom na uznesenie Vlády SR, ktorým boli finančné prostriedky vyčlenené ešte v roku 2009. Podstatné pre posúdenie zodpovednosti žalovaného je skutočnosť, že vedel o tom, že existuje hrádza a jej údržba je nedostatočná. Mal vedomosť, že voda môže ďalej šíriť eróznu činnosť a pretrhnutím hrádze spôsobiť škodu, čo sa stalo skutočnosťou. Navrhuje potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť a určiť, že nárok žalobcu na náhradu škody nie je dôvodný. Žalobcovia podali návrh na náhradu škody, pretože žalovaný porušil povinnosti vyplývajúce mu z postavenia správcu vodných tokov v zmysle , a preto zodpovedá za škodu v zmysle a . Ustanovenie rieši otázku určitej prevenčnej povinnosti subjektov, aby si počínali tak, aby nedochádzalo ku škodám. V prípade vzniku škody, ako u žalobcov, potom mal

súd riešiť zodpovednosť za škodu, ktorá bola spôsobená prevádzkovou činnosťou ( ). Z procesného hľadiska žalobcovia majú vec skutkovo vymedziť, právne posúdenie nároku je vecou súdu. Žalobca svoj nárok na náhradu škody skutkovo vymedzil tak, že žalovaný je správcom vodného toku Topľa s tým, že podľa výpisu z OR Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, v predmete činnosti má vykonávanie zabezpečovacích prác na ochranu pred nepriaznivými účinkami vôd na vodných tokoch a vodohospodárskych stavbách, plnenie úloh vyplývajúcich z povodňových plánov a rozhodnutí povodňových komisií počas povodňovej aktivity. Podľa žalobcov, žalovaný mal vedomosti z predchádzajúcich rokovaní vlády a prijatých uzneseniach č. 580, resp. 585 z 26.8.2009 týkajúcich sa protipovodňovej ochrany mesta Giraltovce na úseku Topľa, kde boli uložené povinnosti zabezpečiť koordináciu prípravy na vybudovanie protipovodňovej ochrany v celkovej sume 500.000,- Sk, resp. bolo vyčlenených 280.000,- eur na protipovodňovú ochranu mesta Giraltovce na rieke Topľa. Mesto Giraltovce už v roku 2009 vstúpilo do jednaní so žalovaným na zabezpečenie danej úlohy, kde boli vypracované projektové dokumentácie na úpravu ľavobrežnej hrádze Tople v okolí areálu žalobcov, kde boli vysoké predpoklady, že eróznou činnosťou vody sa bude spôsobovať jej ďalšie šírenie a že v danom priestore sú do koryta spadnuté aj dva topole. Podľa správy projektovej dokumentácie efekt úpravy nespočíva v okamžitom a nepretržitom získavaní nových hodnôt, ale v zabránení škodám, ktorých príčinou bývajú nepriaznivé hydrologické situácie, ktoré sa vyskytujú čoraz častejšie, pričom trvajú veľmi krátko. Podľa žalobcov žalovaný porušil svoju povinnosť a napriek prísľubom a vyčleneniu finančných prostriedkov v tejto veci neurobil také opatrenia, ktoré by zabránili pretrhnutie hrádze počas dažďov v roku 2010. Je všeobecne známou skutočnosťou, že v máji a júni roku 2010 boli dlhodobé mesačné zrážky, ktoré spôsobili zvýšené hladiny vodných tokov na území celej Slovenskej republiky, vrátane prietrží mračien, ktoré vyvolali mimoriadnu situáciu na vodných tokoch. Podľa správy žalovaného v uvedenom období, v čase pretrhnutia hrádze dňa 4.6.2010, túto skutočnosť možno chápať ako mimoriadnu udalosť. Žalobca vymedzil zodpovednosť žalovaného s odkazom na , , že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou, pričom škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak nie je spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu alebo vecou použitou pri činnosti. Zákon prevádzkovú činnosť charakterizuje ako aktívne konanie podnikateľského subjektu smerujúce k dosiahnutiu určitého cieľa, t.j. že žalovaný vykonával určitú prevádzkovú činnosť v dôsledku ktorej došlo ku škode. V konaní nebolo preukázané, aby žalobca určitým konaním zapríčinil vznik škody na majetku žalobcov, pričom túto prevádzkovú činnosť žalobcovia vyvodzovali len z popisu predmetu činnosti žalobcu vymedzenom v predmete činnosti v OR Slovenského vodohospodárskeho podniku, štátneho podniku, a to je vykonávanie zabezpečovacích prác na ochranu pred nepriaznivými účinkami vôd na vodných tokoch a vodohospodárskych dielach, resp. žalobcovia poukazujú na porušenie prevenčnej povinnosti podľa , že takúto činnosť žalovaný nevykonával, teda nevykonal zabezpečovacie práce na vodnom diele v dôsledku čoho došlo k pretrhnutiu hrádze. Ak sa vychádza z predpokladu, že vodné prúdy - toky sú živly, ktoré nemožno dostatočne ovládať, tak je potrebné vychádzať z určitého prirodzeného predpokladu, že vždy sa v prírode vyskytnú veci, ktoré nie sú ľuďmi ovplyvniteľné, resp. ľudia nemôžu vždy dať medze pre živly vo forme určitých ochranných opatrení, ktoré by usmerňovali tieto živly podľa predstáv ľudí a že tieto obmedzenia pre živly budú platiť za každej situácie. Žalovaný ako správca vodných tokov je zodpovedný za vykonávanie zabezpečovacích prác na ochranu pred nepriaznivými účinkami vôd na vodných tokoch a vodohospodárskych dielach, ale táto zodpovednosť je stále limitovaná nepredvídanými udalosťami charakterizovanými ako vis major, keďže správca vodného toku nezodpovedá za škodu spôsobenú mimoriadnou udalosťou a škody vzniknuté užívaním vodných tokov ( ). Ako už hovorí podaná správa v čase povodní v roku 2010 sa jednalo o tisícročnú vodu, kde prietok Tople bol 100 násobne vyšší ako priemer, takže nebolo v silách správcu toku túto mimoriadnu situáciu zvládnuť v takej miere, aby nedošlo k povodniam. Úprava tokov bola robená síce s určitými predpokladmi na storočnú vodu nie na 100-násobné prekročenie priemerného prietoku. Povodne sú vždy mimoriadnou udalosťou, pričom je aj v rukách ľudí dôsledky mimoriadnych udalostí ovplyvňovať v tom, že z hľadiska určitých skúseností možno eliminovať následné škody tým, že vytypujú sa určité rizikové situácie a možnosti a vypracujú sa následné postupy na zníženie rizika škôd. Tieto opatrenia nie sú ale absolútne zabraňujúce všetkým škodám v dôsledku mimoriadnych udalostí, kde aj charakteristika mimoriadnej udalosti znamená vymknutie sa bežným rámcom predpokladaného deja udalostí. Preto z hľadiska náhodnosti týchto mimoriadnych udalostí nie je možné vyvodzovať absolútnu zodpovednosť s poukazom na porušenie prevenčnej povinnosti podľa , resp. vyvodzovať zodpovednosť za škodu podľa , , že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou, v danom prípade prevádzkovou činnosťou žalovaného. Aj keď

žalobca vymedzil zodpovednosť žalovaného jeho prevádzkovou činnosťou, skôr myslel jeho nečinnosť a nedostatočnú prípravu na mimoriadne udalosti.

Aj keď žalobca naznačuje, že otázka financovania činností, ktorú vykonával žalovaný ako správca vodného toku, nie je pre posúdenie jeho zodpovednosti relevantná, ak podľa uznesenia vlády už boli vyčlenené finančné prostriedky v roku 2009, tak pre posúdenie zodpovedností žalovaného je rozhodujúca skutočnosť, že existujúca hrádza je nedostatočná, že sa šíri erózna činnosť a hrozí škoda pretrhnutím hrádze, čo sa stalo aj skutočnosťou. Stále je potrebné vychádzať zo základu, že v roku 2010 v máji a júni išlo o mimoriadnu situáciu, mimoriadne dôsledky a v dôsledku nezvládnutia prírodného živlu vodného toku Tople práve pre extrémne dažde a enormné zvýšenie priemerného prietoku Tople, čo nemohli a aj nezvládli opatrenia žalobcu ako správcu vodného toku tak, že došlo k záplavám, vyliatiu Tople a pretrhnutiu hrádze. Podľa zodpovednosti za škodu sa ten, ktorý ju spôsobí zbaví, len ak sa preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou majúcou pôvod v prevádzke alebo vlastnom konaní poškodeného. Škoda na majetku žalobcov bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou prírodnými živlami, dažďom a následným preliatím koryta Tople, kde ide o stav, kde subjekt vykonávajúci prevádzkovú činnosť nemohol zabrániť vzniku škody pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať. Aj keď zodpovednosť žalovaného má objektívny charakter, došlo k živelnej pohrome, ktorej rozsah a následky nemohol žalovaný už objektívne zvládnuť a nie je možné vyvodzovať zodpovednosť za škodu, ktorá nastala na majetku žalobcov. Krajský súd mení rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že nárok žalobcu na náhradu škody vo vzťahu k žalovanému nie je dôvodný. Škoda nebola spôsobená prevádzkovou činnosťou žalovaného ( Obč. zákonníka), škoda bola spôsobená neodvratnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke či konaní žalovaného ( Obč. zákonníka), preto nie je možné vyvodiť zodpovednosť žalovaného za škodu na majetku žalobcov.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.