Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/138/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členov senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Františka Kováča v právnej veci žalobcu: Pavla Slováka s miestom podnikania Hliníky 764, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 33 803 749, proti žalovanému: DMK

- BAU, s.r.o. so sídlom Kúpeľná 4, 914 51 Trenčianske Teplice, IČO: 36 297 011, o zaplatenie 1 540,49 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. -45 zo dňa 14. mája 2012 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 540,49 eur, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 415,94 eur od 07.08.2010 do zaplatenia, zo sumy 1 124,55 eur od 10.08.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 92 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa na pojednávanie nedostavil z dôvodu, že si neprevzal predvolanie na pojednávanie a nastali u neho účinky doručenia predvolania fikciou doručenia podľa Dokazovaním vykonaným oboznámením obsahu spisu, obsahu predložených listinných dôkazov - dodacieho listu zo dňa 22.07.2010 a zo dňa 26.07.2010, faktúry č. 1000589 zo dňa 27.07.2010 na sumu 915,94 eur , objednávky č. 26/2010 zo dňa 21.07.2010, faktúry č. 1000598 zo dňa 30.07.2010 na sumu 1 124,55 eur, dodacieho listu zo dňa 29.07.2010, objednávky č. 29/2010 zo dňa 28.07.2010, upomienky zo dňa 22.11.2010, výzvy zo dňa 19.01.2011, príkazu na úhradu zo Slovenskej sporiteľne vo výške 500 eur, výpisu zo živnostenského registra žalobcu, výpisu z obchodného registra žalovaného. Mal za preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o dielo v zmysle a nasl. Obch. zák. dohodou o podstatných častiach týchto zmlúv, a to k určeniu zmluvných strán, k určeniu diela, záväzkom žalobcu zhotoviť dielo a záväzkom žalovaného zaplatiť cenu za dielo. Konštatoval, že predmetom zmlúv o dielo boli práce a dodávky súvisiace s kontrolou hydrantov a protipožiarnymi dverami, tak ako to vyplýva z objednávok žalovaného a dodacích listov a faktúr vystavených žalobcom. Po odovzdaní a prevzatí vykonaných montážnych prác, v rámci ktorých žalobca dodal žalovanému potrebný tovar, vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie dohodnutých cien celkom vo výške 2 040,49 eur, z ktorej sumy bolo na úhradu faktúry č. 1000859 zaplatených dňa 07.03.2011 len 500 eur. Súd prvého stupňa uviedol, že žalovaný tvrdenia prezentované v odpore proti platobnému rozkazu v konaní nepreukázal, najmä nepreukázal skutočnosť, že žalobca nedodržal dohodu o cenových podmienkach. Žalovaný v odpore žiadnym spôsobom nešpecifikoval a nekonkretizoval v akých položkách a v akej výške žalobca dohodnuté cenové podmienky nedodržal. Žalovaný nezaplatil žalobcovi ani tú časť ceny diela, o ktorej v odpore uviedol, že je ochotný túto časť diela žalobcovi zaplatiť. Vzhľadom na zistený skutkový stav vyhodnotil súd prvého stupňa tvrdenia žalovaného vo vzťahu k výške ceny diela za nepreukázané. Ceny diela žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrami, v ktorých zároveň určil aj lehotu splatnosti. Ceny za dielo žalovaný nezaplatil v lehotách splatnosti určených v jednotlivých faktúrach. V dôsledku omeškania žalovaného s platením vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania za obdobie odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr do ich zaplatenia, a to v zmysle § 369 ods.1 Obch. zák. v znení účinnom od 15.01.2009. Keďže medzi účastníkmi konania nebola dohoda o výške úrokov z omeškania, žalobcovi patrí zákonný úrok. Rozhodným obdobím pre určenie výšky úrokov z omeškania je obdobie od 07.08.2010 a od 10.08.2010, kedy výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bola 1 % ročne, zvýšenie o 8 percentuálnych bodov potom predstavuje nárok žalobcu na zaplatenie 9 % ročného úroku z omeškania. Na základe vykonaného dokazovania, po zhodnotení dôkazov podľa a za použitia príslušných ustanovení hmotného práva súd prvého stupňa dospel k záveru, že uplatnené peňažné nároky žalobcu sú dôvodné čo do právneho základu a výšky, preto žalobe vyhovel v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti žalovanému, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 92 eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že so žalobcom uzavrel ústnu zmluvu na dodávku a montáž tovaru, a to na základe telefonického hovoru, kde bola dohodnutá cena tovaru aj prác. Až následne žalobcovi doručil písomnú objednávku, a to na jeho výzvu, avšak táto objednávka už nebola základom právneho vzťahu medzi účastníkmi, lebo ten už predtým vznikol v ústnej forme. Súd prvého stupňa sa však vôbec nezaoberal tým, kedy, kde, za akých okolností a s akým výsledkom vznikol záväzkový vzťah. Nie je teda zrejmé, z čoho súd prvého stupňa vychádzal pri svojom rozhodovaní, keď sa vôbec nevysporiadal s jeho argumentáciou v odpore proti platobnému rozkazu. Zdôraznil, že obsah predmetného záväzkového vzťahu netvorila ani faktúra ani dodací list, ktoré sú len účtovnými dokladmi v zmysle zákona o účtovníctve. Poukázal na skutočnosť, že žalobca mu vystavenými faktúrami mu fakturoval vyššie ceny, než aké s ním on dohodol ústne, preto mu aj zaslal preddavok a žiadal o prepracovanie faktúr, čo však žalobca neurobil a odmietol akceptovať pôvodne dohodnuté ceny. Okrem toho namietol, že súd prvého stupňa mu odňal právo konať pred súdom, keď vec prejednal a rozhodol bez jeho účasti. Z tohto dôvodu nemohol náležite hájiť svoje záujmy produkovať dôkazy priamo pred súdom, preukazovať svoje tvrdenia a bolo mu tak znemožnené dosiahnuť spravodlivý výsledok v kontradiktórnom procese. Súd prvého stupňa len jednostranne vyhodnotil tvrdenia a dôkazy predložené žalobcom a na tvrdenia jeho, žalovaného, vôbec neprihliadol, v dôsledku čoho sa nevysporiadal s otázkou vzniku záväzkového vzťahu a s obsahom tohto záväzkového vzťahu. Za zmätočnú označil argumentáciu prvostupňového súdu, ktorý v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyhodnotil jeho tvrdenia v odpore proti platobnému rozkazu len za obranu v predmetnom spore. Zdôraznil, že obranou v spore môže byť akákoľvek argumentácia účastníka konania.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že tomu, čo vyprodukoval konateľ žalovaného V.. S. v odvolaní, snáď neverí ani on sám. Predovšetkým mu nebolo zrejmé, prečo sa V.. S. nezúčastnil pojednávania, na ktoré sa on dostavil. Zároveň poprel existenciu ústnej dohody a uviedol, že V.. S. má asi slabú pamäť keď si nepamätá, že podpísal objednávku s uvedenými cenami. Zdôraznil, že on predložil súdu objednávku, dodací list, faktúru, plnenie v prospech žalovaného riadne poskytol, odovzdal mu potrebnú dokumentáciu, bez ktorej by nebola skolaudovaná budova (Apartmánový dom - Kamzík). On zaplatil za tovar, zaplatil DPH, odvody, dane, avšak žalovaný mu neplnil a nehorázne tvrdí, že ním podpísaná objednávka neplatí, ale platí nejaká ústna dohoda, ktorá v skutočnosti neexistovala. Uviedol, že od žalovaného neobdržal jediný list ani mail, ktorými by žalovaný reklamoval vyššie fakturované ceny, takže konateľ žalovaného V.. S. vyložene klame a nechce mu zaplatiť. Dodal, že po získaných informáciách na osobu V.. S. a žalovanú firmu zistil, že tak, ako dopadol on, dopadlo viac slušne podnikajúcich firiem, keď im žalovaný odmietol zaplatiť za riadne poskytnuté plnenie.

Odvolací súd prejednal vec podľa v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa ,

Žalovaný založil dôvody svojho odvolania na tvrdení, že postupom súdu prvého stupňa, ktorý vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 14.05.2012 v jeho neprítomnosti, mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, a že súd prvého stupňa v dôsledku tohto nesprávneho postupu mu neumožnil produkovať dôkazy, obhajovať svoje tvrdenia a dosiahnuť tak spravodlivý výsledok v kontradiktórnom procese. Taktiež tvrdil, že súd prvého stupňa nemal pre právny záver vyslovený v napadnutom rozsudku náležite zistený skutkový stav, keď jednostranne prihliadol len na dôkazy produkované žalobcom a nezaoberal sa okolnosťami vzniku záväzkového vzťahu a obsahom tohto záväzkového vzťahu.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalovaný bol na pojednávanie nariadené na 14.05.2012 predvolaný s dostatočným časovým predstihom. Žalobca totiž prevzal predvolanie na pojednávanie už dňa 23.03.2012, avšak žalovaný si písomnosť s predvolaním na pojednávanie neprevzal na adrese sídla zapísaného v obchodnom registri a zásielka s predvolaním sa vrátila späť súdu prvého stupňa ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 12.04.2012. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, v súlade s ust. , keď vychádzal z fikcie doručenia predvolania žalovanému a vec prejednal postupom podľa i v jeho neprítomnosti, pričom prihliadol na obsah spisu a dovtedy vykonané dôkazy. Z ust., totiž vyplýva, že účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Súd prvého stupňa pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že námietka žalovaného o odňatí práva konať pred súdom neobstojí, keďže žalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, avšak predvolanie si na adrese svojho sídla zapísaného v obchodnom registri neprevzal.

V súvislosti s tvrdením žalovaného o tom, že v dôsledku prejednania veci bez jeho účasti bolo rozhodnuté v jeho neprospech, a to z dôvodu, že súd prvého stupňa jednostranne vyhodnotil dôkazy predložené žalobcom, ku ktorým sa on nemohol vyjadrovať a tiež nemohol navrhovať ďalšie dôkazy na svoju obranu, odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že sám žalovaný sa vzdal možnosti zúčastniť sa pojednávania a vyjadrovať sa k dôkazom a skutočnostiam tam produkovaným, keď sa tohto pojednávania nezúčastnil. Treba uviesť, že žalovaný ani v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu neuviedol a nepreukázal dôvody, pre ktoré si predvolanie na pojednávanie neprevzal, v dôsledku čoho sa o určenom termíne pojednávania nedozvedel.

Odvolací súd ďalej uvádza, že s námietkami uplatnenými v odpore sa súd prvého stupňa dôsledne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí a na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi titulom nedoplatku ceny za dielo vyúčtovaného vyššie označenými faktúrami sumu celkom vo výške 1 540,49 eur s príslušenstvom. Opodstatnenosti nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom nasvedčovali nielen predložené písomné objednávky, dodacie listy a faktúry, ale aj skutočnosť, že žalobca nepredložil v priebehu konania (ani k odporu proti platobnému rozkazu) dôkazy nasvedčujúce jeho tvrdeniu, že by došlo medzi ním a žalobcom k iným dohodám o cenách, a že by predmetné faktúry bol žalobcovi vrátil ako vystavené v nesprávne fakturovanej výške. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že žalovaný síce argumentoval tvrdeniami o vzniku záväzkového vzťahu na základe telefonických dohôd skôr, než boli realizované písomné objednávky, avšak tieto jeho tvrdenia neboli ničím podložené. Na rozdiel od žalobcu, ktorý opodstatnenosť žalovanej pohľadávky preukázal predložením listinných dôkazov, dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach neuniesol. Z tohto dôvodu bolo konštatovanie prvostupňového súdu v napadnutom rozsudku o nepreukázanej obrane žalovaného v spore úplne opodstatnené a odvolací súd dopĺňa, že túto obranu možno vyhodnotiť ako účelovú, s úmyslom oddialiť povinnosť plniť žalobcovi.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa vecou dôkladne zaoberal a vyhodnotil účastníkmi produkované tvrdenia a predložené dôkazy. Na základe takto zisteného skutkového stavu vec správne právne posúdil aplikáciou ust. § 536 a nasl. Obch. zák. upravujúcich zmluvu o dielo a Obch. zák. upravujúceho omeškania dlžníka s plnením peňažného záväzku a náležite svoje rozhodnutie odôvodnil. Napadnutému rozsudku niet čo vytknúť a odvolací súd na jeho odôvodnenie v podrobnostiach odkazuje ( ).

Náhradu trov odvolacieho konania úspešnému žalobcovi nepriznal, hoci v zmysle v spojení s ust. by mu patrila; žalobca si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.