Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6CoE-141-2013.pdf
PDF · 68.54 KB
Case nature
Subarea
6CoE/141/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, proti povinnému: M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Dr. Š. P. XXX/X, N. pod N., o vymoženie 406,27 Eur s príslušenstvom, na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 2Er/577/2012-24 zo dňa 04. marca 2013, v senáte jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd exekučné konanie zastavil a zároveň zamietol návrh súdneho exekútora na priznanie trov exekúcie. Svoje rozhodnutie o zastavení exekučného konania odôvodnil s poukazom na ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že uznesením okresného súdu č. k. 2Er/577/2012-17 zo dňa 15.11.2012 bola žiadosť súdneho exekútora JUDr. Denisy Uhríkovej, Exekútorský úrad Bratislava, Tomášikova 5/A, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie EX 2157/2012 pre vymoženie 406,27 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku sp. zn. DC-B/0811/0025 vydaného dňa 03.02.2012 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. so sídlom v Bratislave, zamietnutá. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.01.2013. Dňa 10.01.2013 bolo okresnému súdu doručené podanie súdneho exekútora, ktorým si uplatnil trovy exekúcie vo výške 5,94 Eur. S poukazom na znenie zákonného ustanovenia § 37 ods. 1 Exekučného poriadku vo fáze exekučného konania do udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi sú účastníkmi oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len v tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Nakoľko súdny exekútor v danej fáze exekučného konania nemal priznané postavenie účastníka konania, nakoľko nebol súdom poverený, nie je účastníkom konania, nevzniká mu ani právo na náhradu trov exekúcie, preto okresný súd návrh súdneho exekútora na priznanie trov exekúcie zamietol.
Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie súdny exekútor a to proti výroku o náhrade trov exekučného konania. Vyčítal okresnému súdu nesprávne právne posúdenie veci. Poukazuje na § 47 ods. 3 Ex. por.. Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr ako pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania, skúmal, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený, ako aj to, či odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.
V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 201 veta prvá O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie okresného súdu odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov platného a účinného v čase začatia exekučného konania účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.
Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že účastníkmi exekučného konania sú v zásade oprávnený a povinný, tretia osoba len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania sa stáva aj súdny exekútor, ktorý bol vykonaním exekúcie poverený súdom, a to v rozsahu, v ktorom mu vznikol nárok na trovy exekúcie za výkon exekučnej činnosti (§ 196 Exekučného poriadku). Len v tomto prípade môže súdny exekútor realizovať procesné práva účastníka konania. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že exekučné konanie sa začína doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, avšak samotná exekúcia začína až vydaním poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Prvým úkonom samotnej exekučnej činnosti súdneho exekútora je vydanie upovedomenia o začatí exekúcie v zmysle § 47 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku, ktorý úkon však môže exekútor vykonať až potom, ako bol exekučným súdom poverený na vykonanie exekúcie.
V danej veci sa oprávnený návrhom, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 30.04.2012, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie 406,27 Eur s príslušenstvom. Týmto dňom bolo začaté predmetné exekučné konanie, nie však samotná exekúcia, pretože žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola právoplatne zamietnutá a následne okresný súd v zmysle § 44 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku exekučné konanie zastavil a rozhodol o trovách exekučného konania.
Súdny exekútor podal odvolanie proti výroku o náhrade trov exekučného konania (nie proti trovám exekúcie), pričom v zmysle § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, tento nie je účastníkom konania ohľadne rozhodovania o náhrade trov exekučného konania (zákon hovorí iba o rozhodovaní o trovách exekúcie) a preto v zmysle § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania v tejto časti.
Podľa názoru odvolacieho súdu je odvolanie proti rozhodnutiu o trovách exekučného konania pri zastavení exekučného konania podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku aj neprípustné podľa § 218 ods. 1 písm. c) O. s. p. v zmysle § 202 ods. 2 O. s. p. Odvolací súd pritom poukazuje na to, že v súvislosti s rozhodovaním podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku platný právny poriadok výslovne nepripúšťa v exekučnom konaní možnosť podať odvolanie tak, ako je to v súvislosti s rozhodovaním o trovách exekúcie pri zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 6 Exekučného poriadku (§ 58 ods. 6 Exekučného poriadku). Na základe uvedeného a na základe znenia § 202 ods. 2 O. s. p. odvolací súd vyvodil, že zákonodarca platnou právnou úpravou jednoznačne vyslovil svoju zákonodarnú vôľu nepripustiť možnosť odvolania proti rozhodnutiam okresného súdu o trovách exekučného konania v súvislosti so zastavením exekučného konania podľa § 44 ods. 3 Exekučného konania. Odvolací súd poukazuje na to, že v prípade iného zámeru by zákonodarca nepochybne zvolil obdobnú úpravu, akú zakotvil do ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku. S poukazom na uvedené podľa názoru odvolacieho súdu pri rozhodovaní o trovách v nadväznosti na zastavenie exekučného konania podľa § 44 ods.3 Exekučného poriadku nie je pri posudzovaní prípustnosti odvolania možné ani použiť analogicky ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, keďže Občiansky súdny poriadok a ani Exekučný poriadok nepripúšťa takúto analógiu práva.
Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie súdneho exekútora podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b/, c/ O.s.p. odmietol, z ktorého dôvodu sa už nezaoberal vecnou správnosťou odvolaním napadnutého rozhodnutia, ani samotnými dôvodmi odvolania. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .