Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-87-2011.pdf
PDF · 78.62 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/87/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobcu Ľ. T., W.. XX.X.XXXX, F. N. X, proti žalovanej K. R., W.. XX.X.XXXX, F. T., Q. XXXX/XX, o náhradu škody s prísl., takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom zo dňa 23.5.2011 žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu k zaplateniu náhrady škody v sume 13.500,-- eur a úrokov z omeškania. Na pojednávaní dňa 12.9.2012 upresnil návrh v časti úrokov z omeškania tak, že si uplatňuje úroky vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby, a to od 17.3.2001. Navrhovateľ tvrdil, že niekedy v mesiaci august, alebo september 1998, si odložil u odporkyne svoje osobné veci, a to horský bicykel, rádiomagnetofón, koženku na potiahnutie dverí a molitan na odhlučnenie dverí. Hodnotu týchto vecí si určil na sumu 300,-- eur, a keďže dával podnety policajtom a títo ich neriešili, tak žiada od odporkyne náhradu škody vo výške 45-násobku hodnoty vecí, t. j. v sume 13.500,-- eur. Navrhovateľ uviedol, že na vrátenie vecí odporkyňu písomne nevyzýval, ale dával podnety na trestné stíhanie, ktoré boli vždy odmietnuté. Nesúhlasil s tým, že by odporkyni tieto veci daroval a tvrdil, že išlo o veci nové, ktoré kúpil.
Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. Potvrdila, že niekedy v roku 1998 jej navrhovateľ doniesol uvedené veci, išlo však o veci staršie a používané, ktoré nemali žiadnu cenu a tieto veci jej daroval z lásky. Navrhovateľ ju nikdy nevyzýval na vrátenie vecí. Uviedla, že bicykel po nejakom čase predala, koženku a molitan zrejme vyhodila a nevie, čo sa stalo s rádiom. Uviedla, že navrhovateľ doniesol tieto veci k nej a povedal jej, že si s nimi môže robiť čo chce. Potom sa pohnevali a teraz ju stále vláči po súdoch. Uviedla, že navrhovateľovi tiež darovala rôzne veci, napr. oblečenie po otcovi, kúpila mu hodinky a nepožaduje tieto veci späť.
Z výpovedí účastníkov a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu uznesenia OOPZ v Poprade ČTS:ORP-580/2000, z obsahu spisu ORPZ ÚJKP Poprad ČVS:ORP-878/OVK-PP-2010 a obsahu spisu ORPZ ÚJKP Poprad ČVS:ORP-290/2-OVK-PP-2011, súd zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci konania zhodne uviedli, že navrhovateľ v presne nezistenom čase v roku 1998 doniesol navrhovateľke hnuteľné veci - bicykel, rádiomagnetofón, koženku a molitan. Podľa vyjadrenia účastníkov títo mali známosť v rokoch 1994 až 1998. Navrhovateľ tvrdil, že tieto veci si iba odložil u odporkyne a odporkyňa tvrdila, že tieto veci jej navrhovateľ daroval a povedal jej, že si s nimi môže robiť čo chce.
Podľa vyjadrenia odporkyne tieto veci už neexistujú a navrhovateľ ju ani nikdy nevyzýval na vrátenie vecí. Aj navrhovateľ potvrdil, že písomne odporkyňu nevyzýval na vrátenie vecí, ale dával podnety na políciu.
Z pripojených spisov vyplýva, že navrhovateľ podal voči odporkyni trikrát podnet na začatie trestného stíhania. Z obsahu uznesenia OOPZ v Poprade ČTS:ORP-580/2000 zo dňa 7.3.2001 vyplýva, že tento podnet sa týkal podozrenia z trestného činu krivej výpovede a cit. uznesením bola vec odložená, pretože nešlo o trestný čin a vec nie je na mieste vybaviť inak. Predmetný spis nebolo možné pripojiť, pretože podľa oznámenia OOPZ v Poprade spis bol v roku 2011 skartovaný. Taktiež o ďalších podnetoch navrhovateľa, ktoré boli riešené ORPZ ÚJKP v Poprade pod č. ČVS:ORP-878/OVK-PP-2010 a pod č. ČVS:ORP-290/2-OVK-PP-2011 bolo rozhodnuté tak, že príslušný orgán tieto podania odmietol, pretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania, alebo na postup podľa § 197, ods. 2, Trestného poriadku.
Vo veci bol vypočutý ako svedok R. R., brat odporkyne, ktorý však uviedol, že sa nevie vyjadriť k tomu, či navrhovateľ odporkyni dal nejaké veci. Vie, že odporkyňa mala bicykel, ale nevie, či bol od navrhovateľa. Pochyboval však, že by navrhovateľ mal finančné prostriedky na kúpu bicykla, pretože nikdy nemal peniaze a oni mu dávali oblečenie.
Podľa § 420, ods. 1, Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442, ods. 1, Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáha náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť tým, že dal odporkyni svoje osobné veci a odporkyňa mu ich odmietala vydať. Navrhovateľ si sám stanovil hodnotu vecí na sumu 300,-- eur a z tejto sumy žiadal priznať 45-násobok. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu je predovšetkým existencia právnej povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, to znamená, že účastník, ktorý sa domáha náhrady škody, musí v konaní preukázať, že k vzniku škody došlo v priamej príčinnej súvislosti s konaním, ktoré je v rozpore s objektívnym právom a teda možno ho charakterizovať ako porušenie určitej právnej povinnosti. V konaní obaja účastníci zhodne potvrdili, že navrhovateľ doniesol odporkyni vyššie uvedené hnuteľné veci, pričom navrhovateľ tvrdil, že si tieto veci u odporkyne odložil, avšak nešpecifikoval z akého dôvodu a odporkyňa tvrdila, že jej navrhovateľ tieto veci daroval. Svedok R. R. sa nevedel vôbec vyjadriť k existencii týchto vecí.
V zmysle § 120, ods. 1, O.s.p., každý účastník má dôkaznú povinnosť ohľadom svojich tvrdení, ktorá spočíva v tom, že každý účastník konania je povinný na podporu svojich tvrdení navrhnúť dôkazy. Úspešným môže byť účastník konania iba vtedy, ak unesie dôkazné bremeno, teda ak dôkazmi, ktoré navrhne, budú preukázané jeho tvrdenia. Navrhovateľ popieral tvrdenia odporkyne o tom, že by predmetné veci odporkyni daroval. Uviedol však, že nikdy písomne odporkyňu nevyzýval na vrátenie vecí. Tvrdil, že raz pri osobnom stretnutí v roku 2000 požadoval od odporkyne vrátenie vecí, toto tvrdenie však nepreukázal. Navrhovateľ viackrát voči odporkyni podal podnety na začatie trestného stíhania, ktoré sa okrem iného týkali aj údajnej krádeže predmetných vecí zo strany odporkyne. Vo všetkých prípadoch však príslušný orgán rozhodol o odmietnutí veci.
Podľa názoru súdu navrhovateľ nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by boli vyvrátené tvrdenia odporkyne o tom, že došlo k darovaniu vecí, na základe čoho v zmysle § 132, ods. 1, Obč. zákonníka, nadobudla vlastnícke právo k veciam odporkyňa. Súd vzal do úvahy, že od roku 1998 až do roku 2011 sa navrhovateľ od odporkyne nedomáhal vydania vecí, čo nasvedčuje skôr tvrdeniu odporkyne, že došlo k darovaniu vecí. Z obsahu pripojených spisov vyplýva, že až v roku 2010 navrhovateľ podal podnet na začatie trestného stíhania, okrem iného aj z dôvodu krádeže vecí, avšak tak ako aj v ďalšom konaní bol tento podnet odmietnutý. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že odporkyňa nadobudla vlastnícke právo k predmetným veciam darovaním, a teda navrhovateľovi nemohla vzniknúť škoda z dôvodu, že
si odporkyňa tieto veci ponechala a následne ich predala, resp. vyhodila. Naviac podľa názoru súdu navrhovateľ ani nepreukázal v akej výške by mu mala vzniknúť škoda. Navrhovateľ síce tvrdil, že k odporkyni doniesol nové veci, ktoré zakúpil, ale podľa odporkyne išlo používané veci, ktoré nemali žiadnu hodnotu a navrhovateľ nepredložil súdu žiadne dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, či tieto veci boli skutočne nové a akú hodnotu mali. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že zo strany navrhovateľa neboli preukázané základné predpoklady pre uplatnenie zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti zo strany odporkyne ani existencia škody, preto návrh zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142, ods. 1, O.s.p. v spojení s § 151, ods. 1, O.s.p., veta prvá tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľ v konaní nebol úspešný a odporkyňa ako úspešná účastníčka konania, náhradu trov konania nežiadala.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3, O.s.p. (t. j. musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221, ods. 1, O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Ex. poriadok).