Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (16)Rozsudok_12C-217-2012.pdf
PDF · 145.06 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/217/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v právnej veci žalobcov 1/ V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. G. XXX, štátna občianka SR, 2/ X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. B., B. W. XX, štátna občianka SR, 3/ R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. G. XXX, štátny občan SR, všetci žalobcovia zast. JUDr. Elena Matulová, advokátka, AK so sídlom Poltár, Železničná 7, proti žalovaným 1/ Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. G., Z. XXX, štátny občan SR, 2/ Q.. A. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. G., Z. XXX, štátna občianka SR, žalovaní 1/, 2/ zast. JUDr. Marián Dzuroška, advokát, AK so sídlom Rimavská Sobota, Hviezdoslavova 468/31, 3/ A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. - P., Š. S.K. K. XX, zast. JUDr. Rudolf Guniš, advokát so sídlom Brezno, Kiepka 80, v konaní o určenie vlastníckeho práva vydržaním, takto
rozhodol:
Žaloba o určenie, že nehnuteľnosť v katastrálnom území Z. G. vedená na Liste vlastníctva číslo XXX ako parcela registra "E", parcela číslo XXX/X záhrady vo výmere XXX m2 patrí do podielového spoluvlastníctva žalobkyne 1/ v podiele X/X, žalobkyne 2/ v podiele X/X a žalobcu 3/ v podiele X/X s a z a m i e t a .
Žalovaným 1/, 2/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
Žalobcovia 1/, 2/, 3/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanej 3/ trovy právneho zastúpenia právneho zástupcu žalovanej 3/ JUDr. Rudolfa Guniša vo výške 365,31 Eur na jeho účet vedený vo B., U..W.., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bližšie určenej vo výroku tohto rozsudku, a to žalobkyňa 1/ v podiele ?, žalobkyňa 2/ v podiele ? a žalovaný 3/ v podiele ?.
Uviedli, že v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O. s. p.) majú naliehavý právny záujem na podaní tejto určovacej žaloby, a to z dôvodu, že žalovaní sú zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci nehnuteľnosti, a len rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností.
Žalobkyňa 1/ spolu so svojim nebohým manželom X. Y., narodeným XX.XX.XXXX na základe kúpnej zmluvy RI 2/69, ktorá bola registrovaná Štátnym notárstvom v Rimavskej Sobote odkúpili nehnuteľnosti v katastrálnom území Z. G.. Kúpna zmluva bola uzavretá medzi V. Č., narodeným XX.XX.XXXX a jeho manželkou U., narodenou XX.XX.XXXX ako predávajúcimi a na druhej strane X. Y., narodeným XX.XX.XXXX a jeho manželkou V., žalobkyňou 1/ ako kupujúcou. Predmetom kúpnej zmluvy boli
nehnuteľnosti v tom čase vedené v pozemkovej vložke XXX U. XXX katastrálne územie Z. G.. V zmluve bolo uvedené, že predmetom zmluvy je dom, dvor a prečiarknutá bola záhrada, ktorá je predmetom tohto sporu. K prečiarknutiu došlo preto, lebo predmetná záhrada v tom čase tvorila dvor k domu. Za tieto nehnuteľnosti kupujúci v skutočnosti vyplatili kúpnu cenu vo výške XX XXX,--Kčs, hoci v zmluve je uvedená kúpna cena XX XXX,--Kčs. Pri odovzdávaní kúpnej ceny bol prítomný X. Z., narodený XX.XX.XXXX, bytom W. XX, ktorý túto skutočnosť potvrdil čestným prehlásením. Od uvedenej doby žalobkyňa 1/ so svojim nebohým manželom nehnuteľnosti pokojne a dobromyseľne ako svoje vlastné užívali a investovali do nich aj finančné prostriedky. Žili teda v dobrej viere, že im nehnuteľnosti patria. Na základe toho, že predmetné nehnuteľnosti kúpili, tieto si oplotili asi v roku 1970 a takto ich užívajú do dnes.
Dňa XX.XX.XXXX zomrel manžel žalobkyni 1/, ktorý bol otcom žalobkyne 2/ a žalobcu 3/. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 9D/317/2012, na základe ktorého nehnuteľnosti po nebohom X. Y. zdedili jeho deti, teda žalobkyňa 2/ a 3/ a pre žalobkyňu 1/ sa zriadilo bezplatné doživotné právo bývania a užívania.
V roku 2011, keď žalobcovia navštívili Správu katastra V. dozvedeli sa, že parcela, ktorá je predmetom sporu číslo XXX/X je vedená na LV číslo XXX, katastrálne územie Z. G., kde ako vlastníci sú uvedení stále V. Č. U. U. Č. v podiele X/X, teda osoby, ktoré v roku 1968 predmetné nehnuteľnosti predali na základe kúpnej zmluvy RI 2/69. Následne sa predmetná parcela stala vlastníctvom žalovaných 1/, 2/ a je zapísaná na LV číslo XXX, katastrálne územie Z. G.. Žalovaní 1/, 2/ spornú záhradu pravdepodobne kúpili na základe kúpnej zmluvy V 835/2011 z 12.01.2012, čo vyplýva z Listu vlastníctva číslo XXX katastrálne územie Z. G.. Žalovaní 1/, 2/ listom zo dňa 13.07.2012 vyzvali žalobkyňu 1/, aby zo sporného pozemku odstránila inžinierske siete - kanalizačný odpad. Následne žalobkyňa 1/ oznámila žalovaným listom zo dňa 09.08.2012, že stavbu zo spornej parcely neodstráni a navrhla, aby došlo k mimosúdnemu doriešeniu veci.
Od roku 1968 až do roku 2011 žalobcovia žili vo vedomí, že im patrí aj sporná záhrada, ktorú pokojne a dobromyseľne užívali ako svoju vlastnú. Za predmetnú záhradu platia žalobcovia dane a poplatky, o čom svedčí potvrdenie Obce Z. G..
Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb. účinnou od 01.01.1992 boli odstránené obmedzenia v súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku, čiže predmetná novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1. januárom 1992. Ak držiteľ pozemku spĺňal k 01.01.1992 podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu 10 rokov a zároveň bol držiteľom oprávneným, nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo vydržaním. Uplynutím 10 ročnej nepretržitej a dobromyseľnej držby nadobudli žalobcovia 1/, 2/, 3/ k predmetnej nehnuteľnosti vlastnícke právo vydržaním.
Žalobkyňa 1/ dodala, že nemá vedomosť, či kúpna zmluva, ktorá sa týkala predmetu sporu jej bola odovzdaná, nakoľko doma ju nenašla, našla len rozhodnutie o tom, že platili poplatky. Záhradu užívajú už 44 rokov, nikto im nikdy nepovedal, že by to nebolo ich.
Žalobkyňa 2/ uviedla, že na nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy od Č. nemali nikdy listy vlastníctva ani samotnú kúpnu zmluvu. Boli ju vyhľadať až v mesiaci jún alebo júl roku 2011 na Okresnom súde v Rimavskej Sobote. Následne išla s kúpnou zmluvou na správu katastra, kde jej bol vydaný list vlastníctva na rodinný dom a dvor, pričom vtedy zistila, že záhradu na liste vlastníctva nemajú.
Žalobca 3/ sa pridržal výpovedi žalobkyni 2/, pričom uviedol, že o tom, že predmetom kúpnej zmluvy nebola záhrada sa dozvedeli až v roku 2011, keď začali vybavovať papiere, a vtedy zistili, že záhrada je tam prečiarknutá.
Žalobcovia poukázali na to, že žalovaní 1/, 2/ odkúpili spornú nehnuteľnosť od A. Z., rodenej Č.. A. Z. na pojednávaní súdu dňa 14.02.2013 ako svedkyňa uviedla, že spornú parcelu nadobudla na základe
notárskej zápisnice o vydržaní z roku 2011. Z uvedeného dôvodu preto žiadali o jej pripustenie do konania ako žalovanej číslo 3. Sú toho názoru, že žalovaná 3/ nebola oprávnená previesť spornú nehnuteľnosť na žalovaných 1/, 2/, lebo nebola jej vlastníčka. V žiadnom prípade nemohla nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, lebo sama uviedla, že spornú parcelu nikdy neužívala, nemala ju teda v držbe a nesprávala sa k nej ako k vlastnej. Nespĺňala podmienky vydržania.
Žalovaní 1/, 2/ žiadali žalobu zamietnuť.
Žalovaný 1/ poukázal na to, že so žalovanou 2/, ktorá je jeho manželkou kúpili susednú nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza pri žalobcoch v roku 2010. Z projektovej dokumentácie budovy, ktorú kúpili zistili, že cez záhradu, ktorá je predmetom sporu, vedie resp. mala viesť kanalizácia z budovy, ktorú kúpili. Preto v lete roku 2011 oslovil nebohého manžela žalobkyni 1/, že by chcel vykopať v záhrade sondu, či sa tam naozaj nachádza kanalizácia. Pán Y. mu povedal, že túto záhradu má v nájme, a keď chce kopať, nech si ju kúpi, že im to nepatrí. Zistil, že záhrada patrí Č., a preto oslovil ich dedičku pani Z., ktorá uviedla, že záhradu im predá. V skutočnosti žalobcovia túto záhradu od Č. nekúpili, toto mu uviedla aj pani Z., ktorá bola dcérou Č..
Žalovaní 1/, 2/ ďalej uviedli, že žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali právny titul nadobudnutia nehnuteľnosti. Právny titul nadobudnutia záhrady odvodzujú od kúpnej zmluvy, z ktorej však absolútne nevyplýva, že by obsahovala aj spornú záhradu. Tvrdenie o tom, že sa dozvedeli až v roku 2011 čo kúpili vlastne v roku 1968, považujú za špekulatívne.
Predložené čestné prehlásenia žalobcov od pána Z. a pani B., ktorí mali byť prítomní pri vyplácaní kúpnej ceny považujú za zavádzajúce, nakoľko v čestnom prehlásení pána Z. sa má hovoriť o jednorazovom vyplatení sumy XX XXX,--Kčs ako kúpnej ceny, pričom z kúpnej zmluvy je zrejmé, že kúpna cena mala byť zaplatená na dvakrát. Čo sa týka čestného vyhlásenia pani B., v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy mala mať len 17 rokov, teda nepredpokladajú, že v uvedenom veku sa svedkyňa zaujímala kto nehnuteľnosť užíva.
Z článku I Kúpnej zmluvy číslo RI 2/69 z 20.08.1968 je nepochybné, že predmetom prevodu na žalobkyňu 1/ a jej nebohého manžela boli nehnuteľnosti vedené v pozemkovej vložke číslo XXX ako parcela číslo XXX/X - dom za riekou a nehnuteľnosť vedená v pozemno- knižnej vložke číslo XXX a parcela číslo XXX/X - dvor za riekou. Rozhodne preto netvorila predmet tejto zmluvy sporná parcela číslo XXX/X - záhrada o výmere XXX m2. Tvrdenie žalobcov, že na kúpnej zmluve došlo k preškrtnutiu záhrady len z toho dôvodu, že záhrada v tom čase bola súčasťou dvora je špekulatívne. V čase, keď sa kúpna zmluva uzatvárala bola v pozemnoknižnej vložke číslo XXX pre obec a katastrálne územie Z. G. okrem parcely číslo XXX/X ako samostatná parcela riadne evidovaná aj parcela XXX/X - záhrada za Y. a ak by skutočne bola predmetom prevodu vlastníctva musela sa tak, ako parcela číslo XXX/X U. XXX/X premietnuť do kúpnej zmluvy o to viac, že zmluvu v tom čase spisovala advokátska kancelária v Rimavskej Sobote. Skutočnosť, že žalobkyňa 1/ s nebohým manželom odkúpila len parcely číslo XXX/X U. XXX/X a teda nie aj parcelu číslo XXX/X, ktorá je predmetom sporu, potvrdzuje aj posledný odstavec článku I kúpnej zmluvy, z ktorého vyplýva, že celková výmera nehnuteľnosti nimi odkúpených predstavuje XXX m2 (X árov a XX m2). Z pozemkoknižných výpisov číslo XXX U. XXX pre katastrálne územie Z. G. vyplýva, že rozloha parcely číslo XXX/X je XXX m2 (X ár a XX m2) a parcely číslo XXX/X je XXX m2 (X árov a XX m2) čo spolu predstavuje v zmluve uvedených XXX m2 (X árov a XX m2). V prípade, že by bola predmetom prevodu aj parcela číslo XXX/X, rozloha by predstavovala až X XXX m2.
Tvrdenie žalobcov, že žalobkyňa 1/ s nebohým manželom zaplatila za nehnuteľnosti v skutočnosti XX XXX,--Kčs, je vyvrátené v článku III kúpnej zmluvy, podľa ktorej bola za nehnuteľnosť vyplatená len suma XX XXX,--Kčs, nie naraz, ale v dvoch splátkach, a to najskôr suma XX XXX,--Kčs pred podpisom zmluvy a zvyšná časť v sume X XXX,--Kčs mala byť zaplatená do konca roka 1968. Tieto skutočnosti vyvracajú čestné prehlásenie X. Z., ktorý mal byť údajne prítomný pri odovzdávaní sumy XX XXX,--Kčs.
Žalovaní ďalej poukázali na kúpnopredajnú zmluvu z 13.08.1956 a geometrický plán z roku 1944, z ktorých dôkazov jednoznačne vyplýva, že parcela XXX/X, ktorá je predmetom sporu nikdy netvorila súčasť dvora k rodinnému domu, ale vždy to bola samostatná parcela označená ako "záhrada za riekou". Aj z identifikácie parciel číslo XXX/XX z 27.11.2012 vyplýva, že pozemkoknižná parcela XXX/X - dvor o výmere XXX m2 nikdy netvorila celok so spornou záhradou parcela číslo XXX/X. Na základe uvedeného majú za to, že žalobcovia nespĺňajú podmienky vydržania, vedia že sporná nehnuteľnosť nie je v ich vlastníctve a na základe vyššie uvedenej argumentácie museli mať vedomosť, že túto spolu s ďalšími nehnuteľnosťami Kúpnou zmluvou RI 2/69 neodkúpili, a teda nenadobudli do vlastníctva. Absentuje tu dobromyseľnosť držby a nepreukázanie právneho titulu, ktorý by mohol tvoriť základ ich vlastníctva k spornej nehnuteľnosti.
K nadobudnutiu vlastníckeho práva spornej parcely A. Z., od ktorej kúpili nehnuteľnosť uviedli, že Č. od ktorých žalobcovia nadobudli kúpnou zmluvou iné nehnuteľnosti, boli právnymi predchodcami pani Z.. Táto teda mala dve možnosti buď nadobudnúť vlastnícke právo dedením, resp. dodatočným prejednaním dedičstva alebo získať nehnuteľnosť formou vydržania notárskou zápisnicou. V katastri nehnuteľností bola evidovaná ako vlastníčka, a keďže v súčasnosti už vlastníčkou nie je, návrh žalobcov na jej pristúpenie do konania ako ďalšej žalovanej nemá zmysel.
Žalovaná 3/ uviedla, že žalobcovia Kúpnou zmluvou RI 2/69 z 20.08.1968 nenadobudli spornú parcelu a táto ani nebola predmetom kúpnej zmluvy. Spornú parcelu si ona dala osvedčiť, nakoľko táto bola vo vlastníctve jej rodičov V. Č. U. U. Č., rodenej K., a to každého v podiele ?. Podľa jej názoru žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. ako aj dobromyseľnosť a nerušené užívanie v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že žalobcovia predmet sporu si oplotili, a že ho užívajú nie je dôkaz na to, aby nehnuteľnosť vydržali. V tomto smere poukázala na kúpnu zmluvu, kde je jasne a zrozumiteľne uvedené čo žalobcovia nadobudli. Predmetom kúpnej zmluvy nebola žalovaná parcela, iba dom s pozemkami, ktoré sú uvedené v kúpnej zmluve a záhradu neperfektnou zmluvou dali do užívania jej. Žalobu žalobcov žiadala preto zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, žalovaného 1/, svedkyne A. Z., prečítaním Kúpnej zmluvy číslo RI 2/69 z 20.08.1968, výpisu z LV číslo XXX k.ú. Z. G., Čestného vyhlásenia X. Z., Osvedčenia o dedičstve spisová značka 9D/317/2012, LV číslo XX k. ú. Z. G., LV číslo XXX k. ú. Z. G. k 08.06.2011, potvrdenia z Obce Z. G., Čestného vyhlásenia Q.Y. B. U. B. B., Y. O., Kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 13.08.1956, Geometrického plánu, Identifikácie parciel, Pozemkovej vložky číslo XXX, XXX, Kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi A. Z.Š. ako predávajúcou a žalovanými ako kupujúcimi, podstatného obsahu pripojeného spisu RI 2/68 bývalého Štátneho notárstva Rimavská Sobota, Notárskej zápisnice číslo N 122/2011 a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 13.08.1956 bola uzatvorená Kúpna zmluva medzi predávajúcimi X. V., V. V. U. U. S. na jednej strane a medzi V. Č. a jeho manželkou U. Č. ako kupujúcimi na strane druhej. Predmetnom kúpnej zmluvy okrem iného bol aj rodinný dom zapísaný v pozemnoknižnej vložke číslo XXX ako parcela číslo XXX/ X, dvor a záhrada zapísaný v pozemnoknižnej vložke číslo XXX ako parcela číslo XXX/X U. XXX/X. Kupujúci V. Č. U. U. Č. nadobudli uvedené nehnuteľnosti do podielové spoluvlastníctva každý v ?.
Dňa 20.08.1968 bola uzatvorená Kúpna zmluva medzi V. Č. U. U. Č. ako predávajúcimi a na druhej strane medzi X. Y. a jeho manželkou V. ako kupujúcimi. Predmetom kúpnej zmluvy bol rodinný dom zapísaný v pozemkovej vložke číslo XXX katastrálne územie a Obec Z. G. ako parcela číslo XXX/X - dom za Y. a priľahlý dvor vedený v pozemnoknižnej vložke číslo XXX katastrálne územie a Obec Z. G. ako parcela číslo XXX/X - dvor za Y.. Uvedené nehnuteľnosti celkove boli vo výmere X árov a XX m2. Tieto nehnuteľnosti kupujúci kúpili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov za kúpnu cenu XX XXX,--Kčs, ktorá bola určená podľa vyhlášky číslo 73/64 Zbierky. Z bodu III kúpnej zmluvy vyplýva, že kúpna cena bola vyplatená vo výške XX XXX,--Kčs už pred podpisom kúpnej zmluvy a zvyšok, t. j. X XXX,--Kčs bude vyplatený najneskôr do konca roku 1968.
Z pripojeného spisu Štátneho notárstva Rimavská Sobota číslo RI 2/69 je zrejmé, že dňa 20.08.1968 ako je uvedené vyššie bola uzatvorená medzi predávajúcimi V. Č. a jeho manželkou U. kúpna zmluva a kupujúcimi žalobkyňou 1/ a jej nebohým manželom X. Y.. Dňa 02.01.1969 navrhovateľ X. Y., nebohý manžel žalobkyni 1/ dal prostredníctvom svojho právneho zástupcu advokáta X.. D. návrh na registráciu uvedenej kúpnej zmluvy. Zo samotného návrhu je zrejmé, že nebohý X. Y., manžel žalobkyni 1/ uvádza, že spolu s manželkou kúpil v celosti nehnuteľnosti, a to rodinný dom, zastavanú ním plochu, dvor, ktorá nehnuteľnosť je vedená v pozemkovej vložke číslo XXX katastrálne územie Z. G. ako parcela číslo XXX/X - dom a priľahlý dvor parcela číslo XXX/X. Nehnuteľnosti sú v celkovej výmere X árov a XX m2. Navrhovateľ X. Y. ako prílohu k návrhu na registráciu kúpnej zmluvy doložil originál kúpnej zmluvy, odpisy kúpnej zmluvy, identifikáciu parciel, výpisy z pozemkovej knižky číslo XXX a XXX úradné ohodnotenie podľa vyhlášky 73/64, plnú moc pre advokáta, dotazník a čestné prehlásenie. V predmetnom spise sa nachádza aj ocenenie nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, a to podľa vyhlášky číslo 73/64 Zbierky. Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy boli ocenené v celkovej výmere XXX m2. Súčasťou spisu je aj dotazník a čestné vyhlásenie pre registráciu a spoplatnenie kúpnej zmluvy zo dňa 20.08.1968, z ktorého vyplýva, že predmetom prevádzania je nehnuteľnosť, a to rodinný dom súpisné číslo XXX (nové XXX) na parcele XXX/X a dvor parcela číslo XXX/X. Dňa 20.06.1969 Štátne notárstvo previedlo registráciu kúpnej zmluvy. Dňa 04.07.1973 bolo vydané Rozhodnutie číslo RI 2/69 o vyrubení notárskych poplatkov ohľadne registrácie kúpnej zmluvy. Kupujúcim bol vyrubený poplatok vo výške X XXX,--Kčs. Následne dňa 12.11.1973 bola daná úprava pre stredisko geodézie pre účely vykonania zmien v zápise evidencii nehnuteľnosti z predávajúcich na kupujúcich.
Z výpisu Listu vlastníctva číslo XX (č. l. 20 spisu) katastrálne územie Z. G., vyhotoveného ku dňu 08.06.2011 vyplýva, že žalobkyňa 1/ s nebohým manželom X. Y. boli vedení ako vlastníci rodinného domu súpisné číslo XXX na parcele číslo XXX o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria v podiele X/X.
Z Osvedčenia o dedičstve spisová značka 9D/317/2012, D not 158/2012 je preukázané, že X. Y., manžel žalobkyni 1/ zomrel dňa XX.XX.XXXX. Ako dedičia do úvahy v prvej zákonnej skupine prichádzajú žalobcovia 1/, 2/, 3/. Na základe Osvedčenia o dedičstve spisová značka 9D/317/2012 zo dňa 16.07.2012 sa vlastníkmi nehnuteľnosti, a to rodinného domu súpisné číslo XXX na parcele XXX o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria stali žalobkyňa 2/ v podiele ? a žalobca 3/ v podiele ?.
Z výpisu Listu vlastníctva číslo XXX k. ú. Z. G. ku dňu 08.06.2011 (č. l. 19 spisu) vyplýva, že vlastníkom spornej záhrady, ktorá je predmetom sporu parcelné číslo XXX/X o výmere XXX m2 stále boli zapísaní pôvodní vlastníci, a to V. Č. U. U. Č. každý v podiele ?, a to na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 13.08.1956.
Žalovaní 1/, 2/ Kúpnou zmluvou zo dňa 29.11.2011 uzatvorenej medzi predávajúcou A. Z. a nimi ako kupujúcimi nadobudli pozemok parcela číslo XXX/X o výmere XXX m2 - záhrada, ktorý je zapísaný na LV číslo XXX katastrálne územie Z. G. do svojho bezpodielového spoluvlastníctva. Vklad bol povolený Rozhodnutím Správy katastra V. pod číslom Z 835/11 dňa 12.01.2012.
Z oznámenia Správy katastra V. (č. l. 81 a nasl. spisu) je zrejmé, že A. Z. nadobudla nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu zapísaná na LV číslo XXX Správy katastra V. katastrálne územie Z. G. ako parcela číslo XXX/X o výmere XXX m2 - záhrady na základe Osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam Notárskou zápisnicou sp. zn. N122/2011, Nz27648/2011.
Obec Z. G. podala súdu správu, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa 1/ s nebohým manželom X. Y. platili daň z nehnuteľnosti za rodinný dom číslo XXX katastrálne územie Z. G. ako aj za parcelu číslo XXX/X. Daň z nehnuteľnosti za rodinný dom a uvedené pozemky bola manželom Y. vyrubená na základe daňového priznania k dani z nehnuteľnosti, ktoré si podali na obecnom úrade. Vlastníctvo k uvedeným pozemkom nijako nezdokladovali. Vlastníctvo k rodinnému domu a k parcele číslo XXX zdokladovali len v roku 2012 Listom vlastníctva číslo XX. Parcelu číslo XXX/X v daňovom priznaní neuvádzali, len ju započítali do výmery pozemkov, za ktoré platia daň zrejme v domnení, že sú jej vlastníkmi.
Z čestného vyhlásenia predloženého žalobcami podpísané Q. B., B. B. U. Y. O. vyplynulo, že manželia X. Y. U. V. Y. kúpili v roku 1968 dom, dvor a záhradu, ktoré nehnuteľnosti od tohto roku užívajú nepretržite až doteraz. X. Z. vo svojom čestnom vyhlásení vyhlásil, že bol prítomný pri odovzdávaní peňazí pri kúpe domu, dvora a záhrady pána X. Y. a jeho manželky V. Y. predávajúcim manželom Č.. Kupujúci odovzdali predávajúcim XX XXX,--Kčs za dom, dvor a záhradu.
Žalovaná 3/ A. Z. na pojednávaní súdu dňa 14.02.2013 ešte v postavení svedkyne uviedla, že jej rodičia v minulosti kúpili od V. pozemky so starým domom, záhradu a dom. Od svojich rodičov vie, že žalobkyni 1/ a jej manželovi predali dom bez záhrady a nevedela sa vyjadriť k otázke, či záhradu im nechali v užívaní. Spornú nehnuteľnosť ona neužívala, ale jej to patrilo. Žalobcovia vedeli, že 40 rokov to majú nevysporiadané a že to užívajú, tak si to mohli vysporiadať.
Podľa § 80 písm. c/ O. s. p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 132 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
Podľa § 134 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
Podľa § 129 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
Podľa § 130 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby. Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.
Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 132 Občianskeho zákonníka, mal súd preukázané, že žaloba žalobcov nie je dôvodná.
Keďže ide o určovaciu žalobu, súd skúmal či žalobcovia v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. majú vo veci naliehavý právny záujem. Súd mal za to, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/, nakoľko bez rozhodnutia súdu je ich postavenie neisté, pretože sa cítia byť vlastníkmi spornej nehnuteľnosti, avšak ako vlastníci nehnuteľnosti sú zapísané iné osoby, a to žalovaní 1/, 2/.
Žalobcovia odvodzujú nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej parcele z Kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou 1/ a jej nebohým manželom X.K. Y. ako kupujúcimi a V. Č. a jeho manželkou U.
ako predávajúcimi dňa 20.08.1968. Žalobcovia tvrdia, že to, že v skutočnosti nekúpili spornú parcelu - záhradu sa dozvedeli až v roku 2011, keď si boli originál kúpnej zmluvy vytiahnuť z archívu štátneho notárstva. Teda do 08.06.2011 boli dobromyseľní v tom, že im záhrada aj vlastnícky patrí.
Keďže právnym následkom vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva priamo zo zákona, treba pri uplatňovaní inštitútu vydržania rozlišovať jednotlivé obdobia platnosti právnej úpravy, v danom prípade obdobie platného Občianskeho zákonníka číslo 40/1964 Z. z. od 01.04.1964 so zreteľom na jeho novely, najmä zákon číslo 131/1982 Zbierky, účinný od 01.04.1983 a zákon číslo 509/1991 Zbierky, účinný od 01.01.1992.
Občiansky zákonník číslo 40/1964 Zb., držbu a vydržanie až do novelizácie zákonom číslo 131/1982 Zb., t. j. do 01.04.1983 neupravoval. Až uvedená novela Občianskeho zákonníka v ustanoveniach § 132a a § 135a novo upravila ochranu držby a vydržanie s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 01.04.1983, s tým, že tento čas sa neskončil skôr než 01.04.1984 (§ 865 ods. 3). Podľa tejto úpravy vlastníctvo k veci, ktorá mohla byť v osobnom vlastníctve, nadobudol občan, ktorý mal nepretržite v držbe hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec 10 rokov, s vecou nakladal ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, že mu vec patrí.
Pre započítanie uplynulých dôb do nepretržitej vydržacej doby je významné intertemporálne ustanovenie § 865 ods. 3 (§ 507a ods. 3 zákona č. 131/1982 Zb.) umožňujúce občanovi započítať aj čas pred 01.04.1983, so súčasným odkladom možnosti vydržania až od 01.04.1984, ako aj ustanovenie § 872 ods. 6 (zákon č. 509/1991 Zb.) umožňujúce oprávnenej osobe, aby v prípade vydržania pozemku započítala čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred 01.01.1992.
Z vykonaného dokazovania, najmä z Kúpnej zmluvy číslo RI 2/69 z 20.08.1968 je nepochybné, že predmetom prevodu na žalobkyňu 1/ a jej nebohého manžela boli nehnuteľnosti vedené v pozemkoknižnej vložke číslo XXX ako parcela číslo XXX/X - dom za riekou a nehnuteľnosť vedená v pozemkoknižnej vložke číslo XXX ako parcela číslo XXX/X - dvor za riekou. Predmetom zmluvy teda nebola sporná parcela číslo XXX/X - záhrada o výmere XXX m2. Neobstojí tvrdenie žalobcov, že záhrada v kúpnej zmluve bola prečiarknutá len z dôvodu, že v tom čase tvorila súčasť dvora, nakoľko v čase, keď sa kúpna zmluva uzatvárala bola v pozemnoknižnej vložke číslo XXX pre Obec a katastrálne územie Z. G. okrem parcely číslo XXX/X ako samostatná parcela riadne evidovaná aj sporná parcela XXX/X - záhrada "L.". Ak by mala byť skutočne predmetom kúpnej zmluvy, teda prevodom vlastníctva, musela by byť premietnutá tak isto ako parcela číslo XXX/X U. XXX/X do kúpnej zmluvy. Skutočnosť, že žalobkyňa 1/ so svojim nebohým manželom kúpili len parcelu číslo XXX/X U. XXX/X a rodinný dom je zrejmá aj z článku I kúpnej zmluvy, z ktorej vyplýva, že celková výmera nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy bola XXX m2, t. j. X árov a XX m2. V prípade, ak by predmetom prevodu bola aj parcela číslo XXX/X - záhrada rozloha by predstavovala až XXXX m2.
Žalobcovia poukazujú na skutočnosť, že v skutočnosti za nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom Kúpnej zmluvy číslo RI 2/69 zaplatili XX XXX,--Kčs o čom predložili listinný dôkaz, a to čestné vyhlásenie X. Z.. Tento listinný dôkaz je právne irelevantný, nakoľko z kúpnej zmluvy je zrejmé, že cena za nehnuteľnosti bola určená vyhláškou vtedy platnou a bola určená vo výške XX XXX,--Kčs s tým, že kúpna cena nebola zaplatená naraz, ale v dvoch splátkach, a to najskôr suma XX XXX,--Kčs pred podpisom zmluvy a zvyšná časť mala byť zaplatená do konca roka 1968. Čestné vyhlásenie X. Z. je preto v rozpore s listinným dôkazom - kúpnou zmluvou.
Aj z Kúpnej zmluvy zo dňa 13.08.1956, ktorou nehnuteľnosti nadobudli do svojho vlastníctva V. Č. s manželkou U. vyplýva, že parcela XXX/X - záhrady, ktorá je predmetom sporu nikdy netvorila súčasť dvora k rodinnému domu, ale vždy bola samostatná parcela označená ako záhrada "za riekou". Táto skutočnosť vyplýva aj z identifikácie parciel a geometrického plánu z roku 1944.
Tvrdenie žalobcov, že predmetom Kúpnej zmluvy zo dňa 20.08.1968 nebola aj záhrada, ktorá je predmetom tohto sporu sa dozvedeli až v júni roku 2011 je účelové, nakoľko z pripojeného spisu Štátneho notárstva Rimavská Sobota jednoznačne vyplýva, že nebohý manžel žalobkyni 1/ a otec žalobcov 2/ a 3/ podal návrh na štátnom notárstve na registráciu predmetnej kúpnej zmluvy, kde v samotnom návrhu uvádza, že od V. Č. a jeho manželky odkúpil nehnuteľnosti, a to parcelu číslo XXX/X - dom a parcelu číslo XXX/X- dvor v celkovej výmere X árov XX m2 za kúpnu cenu XX XXX,--S.. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa 1/ s nebohým manželom vedeli presne, ktoré nehnuteľnosti boli predmetom kúpnej zmluvy, a ktoré aj kúpili. Naviac súd podotýka, že kúpna cena bola určená podľa vtedy platnej vyhlášky číslo XX/XXXX a bola vypočítaná len za tie nehnuteľnosti, ktoré tvorili predmet kúpnej zmluvy. Taktiež aj z dotazníka a čestného vyhlásenia, ktoré sú súčasťou spisu štátneho notárstva RI 2/69 vyplýva, že žalobkyňa 1/ s nebohým manželom uvádzajú ako prevádzanú nehnuteľnosť jej súčasti a príslušenstvo rodinný dom parcela číslo XXX/X a dvor parcela číslo XXX/X a nie aj záhradu.
Z uvedeného je nepochybne zrejmé, že žalobkyňa 1/ a jej nebohý manžel vedeli, že predmetom kúpnej zmluvy nebola aj záhrada, a to parcela číslo XXX/X o výmere XXX m2.
Žalobcovia odôvodňujú nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, lebo najneskôr od roku 1968 kedy uzavreli kúpnu zmluvu boli v dobrej viere, že im záhradka patrí, lebo za ňu ako aj za ostatné nehnuteľnosti zaplatili dohodnutú kúpnu cenu a pozemky si oplotili a riadne ich užívajú a nakladajú s nimi ako so svojimi vlastnými.
Pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním zákon nevyžaduje perfektný úkon, lebo v opačnom prípade by išlo o nadobudnutie vlastníckeho práva iným spôsobom, uvedeným v ustanovení § 132 Občianskeho zákonníka. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona, pri splnení určených podmienok. Vo všeobecnosti k základným podmienkam pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním patrí zistenie a preukázanie tzv. titulu vydržania, t. j. či došlo ku skutočnosti, ktorá dôvodne mohla v užívateľovi vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom nehnuteľnosti. Ďalej je potrebné správne počítať vydržaciu dobu a zaoberať sa, či ide o subjekt, ktorému zákon priznáva postavenie držiteľa, a či išlo o dobromyseľného držiteľa.
Pokiaľ žalobcovia odvodzujú nadobudnutie vlastníckeho na základe kúpnej zmluvy, táto nepreukázala splnenie podmienky, že by nadobúdatelia boli v dobrej viere, že im nehnuteľnosť vlastnícky patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať ku všetkých právnym skutočnostiam, ktoré majú za následok nadobudnutie práva, ktoré je predmetom držby, teda i existencie písomnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Pokiaľ niekto vstúpi do držby nehnuteľnosti aj na základe ústnej zmluvy o jej prevode, nemôže byť vzhľadom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom nehnuteľnosti, a to ani v prípade, že je presvedčený, že takáto zmluva k nadobudnutiu vlastníctva nehnuteľnosti postačuje. Držba nehnuteľnosti, ktorá sa o takúto zmluvu opiera, nemôže viesť k vydržaniu. Posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska - osobného presvedčenia samého účastníka a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej - normálnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípade od každého požadovať, nemal resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bude v tomto prípade naďalej subjektívne v dobrej viere.
Vzhľadom na vyššie uvedené, súd mal za to, že objektívne žalobkyňa 1/ a jej nebohý manžel X. Y. nemohli byť v dobrej viere, že nadobudli aj spornú záhradu, keďže táto nebola predmetom kúpnej zmluvy.
Na základe uvedeného súd žalobu žalobcov vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/ ako nedôvodnú zamietol.
Súd žalobu vo vzťahu k žalovanej 3/ zamietol z dôvodu, že žalobcovia vo vzťahu k žalovanej 3/ nemajú naliehavý právny záujem na určenie vlastníckeho práva, nakoľko žalovaná 3/ nie je ako vlastníčka zapísaná v katastri nehnuteľností spornej nehnuteľnosti, a preto je v danom prípade nedostatok pasívnej legitimácie žalovanej, nakoľko nie je nositeľkou hmotného práva, o ktoré v konaní ide. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva vydržaním, ktorého sa domáhajú žalobcovia, preto na nich je dôkazné bremeno preukázať ako oni nadobudli spornú nehnuteľnosť a nie je predmetom sporu preukázať ako nadobudla spornú nehnuteľnosť žalovaná 3/.
Súd poznamenáva, že žaloba neobstojí ani z hľadiska určenia vlastníckeho práva priamo na žalobcov, pretože podľa tvrdenia žalobcov spornú nehnuteľnosť mala kúpiť žalobkyňa 1/ s nebohým manželom, preto v danom prípade sa žalobcovia mali domáhať určenia, že sporná parcela patrí do dedičstva po poručiteľovi X. Y..
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1, 2 O. s. p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalovaní 1/, 2/, 3/ boli v konaní úspešní, preto im vzniklo právo na zaplatenie trov konania.
Právny zástupca žalovaných 1/, 2/ si uplatnil trovy právneho zastúpenia v priebehu konania, avšak v stanovenej lehote v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p. si trovy právneho zastúpenia ani on, ani žalovaní 1/, 2/ svoje trovy konania nevyčíslili. Súd vo veci vyhlásil rozsudok dňa 28.05.2013, teda je zrejmé, že žalovaní 1/, 2/ ako aj ich právny zástupca JUDr. Dzuroška si mali vyčísliť trovy konania najneskôr do 31.05.2013. Právny zástupca žalovaných 1/, 2/ ako aj žalovaný 1/ si vyčíslili trovy konania a právneho zastúpenia písomným podaním doručeným súdu dňa 05.06.2013 a odoslaným dňa 03.06.2013, čo znamená po uplynutí trojdňovej lehoty pracovných dní uvedenej v ustanovení § 151 ods. 1 O. s. p.
Z dôvodu, že žalovaní 1/, 2/ si trovy konania nevyčíslili v zákonom stanovenej lehote a zo súdneho spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia im žiadne trovy konania nevyplývali, súd rozhodol tak, že žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznáva.
Právny zástupca žalovanej 3/ si uplatnil a vyčíslil trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 366,37 Eur za tri úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava, vyjadrenie a účasť na pojednávaní dňa 28.05.2013), jeden úkon vo výške 60,07 Eur x 3 = 180,21 Eur + 3 x režijný paušál vo výške 7,81 x 3 = 23,43 Eur. Právny zástupca žalovanej 3/ si uplatnil a vyčíslil aj cestovné Brezno-Lučenec a späť 84km x 2 = 168km x 5,9 (liter/km) x 1,44 Eur : 100 = 7,24 Eur, 168km x 0,183 = 15,37 Eur, spolu za cestovné si uplatnil 22,61 Eur (15,37 + 7,24). Za stratu času prináleží právnemu zástupcovi žalovanej 3/ suma 78,06 Eur (Brezno-Lučenec a späť spolu tri hodiny) 3 hodiny = 6 polhodín = 13,01 x 6 = 78,06 Eur.
Právny zástupca žalovanej 3/ si uplatnil a vyčíslil trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 366,37 Eur, súd mu však priznal trovy v celkovej výške 365,31 Eur, a to z dôvodu, že za tri úkony právnej pomoci prináleží právnemu zástupcovi suma 180,21 Eur (60,07 x 3) a nie suma 181,21 Eur ako to uviedol právny zástupca žalovanej 3/.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.