Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/139/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a z členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Ružomberok, so sídlom Dončova 8, Ružomberok proti žalovanému: Mesto Ružomberok, so sídlom Nám. A. Hlinku 1, Ružomberok, za účasti v 1/ rade MUDr. M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, A., v 2/ rade MUDr. K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, A., obaja právne zastúpení JUDr. Milanom Klobušiakom, advokátom so sídlom G. X, A. v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. zo dňa 14.12.2007, takto jednomyseľne

rozhodol:

Krajský súd rozhodnutie Mesta Ružomberok č.k. zo dňa 14.12.2007 z r u š u j e podľa a vec v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobou podľa v spojení s podala okresná prokuratúra v zastúpení námestníka okresného prokurátora v Ružomberku žalobu, ktorou žiadala zrušiť kolaudačné rozhodnutie Mesta Ružomberok č.k. zo dňa 14.12.2007, ktorým vydalo povolenie užívať stavbu Prestavba a prístavba rodinného domu na pozemku KN p.č. 3801/1 k. ú. A. pre stavebníkov MUDr. M. H. a MUDr. K. H. a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Uviedla, že boli splnené procesné podmienky na podanie prokurátorskej žaloby, a to preto, lebo nebolo vyhovené protestu okresnej prokurátorky Ružomberok č. Pd 42/2008 zo dňa 08.10.2008 zo strany Krajského stavebného úradu v Žiline rozhodnutím č.k. Kod zo dňa 12.10.2010. Týmto rozhodnutím Krajský stavebný úrad vyhovel protestu prokurátora Krajskej prokuratúry v Žiline č. Kd 232/08 zo dňa 30.09.2010, nahradil svoje rozhodnutie č. 2009/00390/Kod zo dňa 12.02.2009, zmenil rozhodnutie Mesta Ružomberok č. SP-3762/2008-TX7 zo dňa 23.10.2008 a protestu okresnej prokurátorky Ružomberok č. Pd 42/08 zo dňa 08.10.2008 nevyhovel. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.10.2010. Žaloba podľa bola podaná na Krajský súd v Žiline dňa 03.12.2010.

Čo sa týka dôvodu, pre ktoré žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť, týmto je nedostatok v okruhu účastníkov kolaudačného konania, pretože účastníkom kolaudačného konania nebol vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená ( v znení neskorších predpisov). V danom prípade časť stavby (plynovodná prípojka) prechádza cez pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve stavebníkov, ale sú vo vlastníctve iných osôb (napr. G. E.). Všetci títo vlastníci pozemkov, na ktorých stoja garáže a cez ktoré prechádza plynová prípojka stavebníkov, sú účastníkmi kolaudačného konania, avšak o ich právach, oprávnených záujmoch a povinnostiach sa v tomto konaní nerozhodovalo a nebolo s nimi nakladané ako s účastníkmi konania. Tieto osoby nemajú povinnosť stavebnému úradu preukazovať, že spĺňajú podmienky účastníctva, pretože túto povinnosť má stavebný úrad. Keďže stavebný úrad nezistil okruh účastníkov konania, títo sa o kolaudačnom konaní nedozvedeli, nemohli si uplatňovať svoje práva, najmä právo na podanie námietok, ktorými by zdôvodnili prípadný zásah do svojich vlastníckych práv. Stavebný úrad tak porušil zásadu koncentrácie konania, nakoľko jeho účastníci môžu námietky adresovať stavebnému úradu najneskôr na ústnom pojednávaní. Predmetom dokazovania v kolaudačnom konaní má byť práve tá skutočnosť, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a stavebnom povolení, ďalej či skutočné zrealizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. Správny orgán nemôže pred vykonaním dokazovania vyhodnotiť to, čo má byť ešte len predmetom dokazovania.

K žalobe sa vyjadrili účastníci konania MUDr. M. H. a MUDr. K. H.. Uviedli, že aktívna legitimácia na podanie žaloby podľa patrí prokurátorovi a nie Okresnej prokuratúre Ružomberok, ktorá je právnickou osobou - rozpočtovou organizáciou štátu. Ďalej uviedli, že na konanie pred krajským súdom je príslušný krajský prokurátor a prokurátori krajskej prokuratúry. K meritu veci uviedli, že Mesto Ružomberok ako vtedajší vlastník pozemku, na ktorom je umiestnená plynovodná prípojka bol účastníkom stavebného konania a súhlasil s vybudovaním prípojky. Týmto súhlasom je viazaná aj osoba, ktorá pozemok neskôr nadobudla, zvlášť, keď v čase prevodu bola už prípojka vybudovaná a táto osoba kúpila pozemok s už vybudovanou prípojkou. Je viazaná aj stavebným povolením. Zrušením kolaudačného rozhodnutia by stavebníci oprávnenie užívať dom stratili a boli by nútení sa z neho vysťahovať. Je záležitosťou Mesta Ružomberok a nadobúdateľa pozemku G. E., že mesto predalo tomuto vlastníkovi pozemok s už vybudovanou prípojkou, ktorá neumožňuje G. E. na pozemku postaviť garáž. Požiadavka na zrušenie kolaudačného rozhodnutia je svojim rozsahom nad rámec nevyhnutnosti a má charakter zneužívania práva. Poukázali na s tým, že vlastník pozemku má iné právne prostriedky na ochranu svojich práv a aj v súčasnosti vedie na OS Ružomberok súdne konanie o odstránenie prípojky. Toto konanie umožňuje zachovať užívacie práva účastníkov k rodinnému domu a nezrušovať kolaudačné rozhodnutie a toto vyriešenie sporu by bolo proporcionálne medzi ich právami dom užívať a zamýšľaným výsledkom žaloby vlastníka pozemku.

Rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. -72 zo dňa 15.11.2011 krajský súd žalobný návrh zamietol, žalobcovi náhradu trov konania nepriznal a zároveň žalobcu zaviazal zaplatiť účastníkom konania náhradu trov. Vychádzal z toho, že prokurátorskou žalobou nebolo napadnuté rozhodnutie v konaní o proteste prokurátora sp. zn. Pd 42/2008, ktoré nevyhovelo protestu prokurátora, ale meritórne rozhodnutie - kolaudačné rozhodnutie a preto sa nemohol krajský súd zaoberať otázkami nastolenými v žalobe týkajúcimi sa zákonnosti kolaudačného rozhodnutia zo dňa 14.12.2007.

Najvyšší súd SR uznesením č.k. -100 zo dňa 26.09.2012 rozsudok KS ŽA zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na právny názor uvedený vo viacerých rozhodnutiach NS SR, ktorý je odlišný od právneho názoru Krajského súdu v Žiline v zrušenom rozsudku. Poukázal na to, že rozhodnutie, ktorým správny orgán nevyhovel protestu prokurátora, nie je rozhodnutím, ktorým sa zakladá, mení alebo ruší právo alebo povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ani sa priamo ich práv alebo právom chránených záujmov alebo povinností nedotýka, preto nie je samo osebe rozhodnutím vo veci samej. Ak správny orgán protestu vyhovie, nasleduje vydanie rozhodnutia, ktorým je nahradené pôvodné právoplatné rozhodnutie; ak však správny orgán protestu nevyhovie, pôvodné právoplatné rozhodnutie, aj práva a povinnosti ním založené zostávajú nedotknuté. Rozhodnutím o nevyhovení protestu prokurátora teda správny orgán len vyjadril svoj procesný postoj k dôvodom uplatneným v proteste (stanovisko správneho kolégia NS SR č. Snj 124/00). Žalobkyňa správne svojou žalobou napadla rozhodnutie, ktorým Mesto Ružomberok povolilo užívanie stavby Prestavba a prístavba rodinného domu tak, ako je špecifikovaná v žalobe, pretože takéto rozhodnutie spĺňa zákonné podmienky určené pre rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť predmetom súdneho prieskumu ( ), keďže práve toto rozhodnutie zakladalo právo pre účastníkov MUDr. M. H. a MUDR. K. H. užívať predmetnú stavbu.

Krajský súd následne preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle a nasl. viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa , pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné ako nezákonné zrušiť podľa , z nasledujúcich dôvodov.

Zo správneho spisu týkajúceho sa vydania kolaudačného rozhodnutia č.k. zo dňa 14.12.2007 vyplýva, že toto kolaudačné rozhodnutie sa týkalo kolaudácie stavby „Prestavba a prístavba rodinného domu a garáž“ na CKN p. č. 3801/1 k.ú. A.. Mesto Ružomberok povolilo užívať túto stavbu, a to ako druh stavby bytová budova, účel stavby rodinný dom. Stavba obsahuje prízemie, podkrovie. Ďalej rozhodnutie určilo pre užívanie stavby podľa § 82 ods. 2 Stavebného zákona konkrétne podmienky, taktiež pri miestnom zisťovaní zistilo nedorobky, ktoré budú odstránené do júna 2008. Zmeny nepodstatného charakteru skutočného realizovania stavby oproti dokumentácii overenej v stavebnom konaní sú do tejto dokumentácie zakreslené. Užívaním stavby nebude ohrozený život a zdravie osôb, ani životné prostredie. Zo spisu vyplýva, že účastníkmi tohto konania boli MUDr. M. H. a MUDr. K. H.., ktorým bolo rozhodnutie doručené.

Zo správneho spisu ďalej vyplýva, že stavebné povolenie na túto stavbu pre MUDr. H. a MUDr. H. bolo vydané Okresným úradom v Ružomberku, Odbor životného prostredia, odd. stavebného poriadku pod č.k. ŽP 2339/FX9/98 zo dňa 09.06.1998. V stavebnom povolení nebola riešená plynofikácia stavby, keďže vykurovanie bolo povolené elektrické. Tým istým úradom bola pod č.k. ŽP 2001/5173/FX9 zo dňa 16.10.2001 v zmysle § 68 ods. 2 Stavebného zákona povolená zmena nedokončenej stavby „Prestavba a prístavba rodinného domu a garáže“ na p. č. KN 3801/1 k. ú. A. tak, že bola povolená zmena z dvoch bytových jednotiek na jednu, dispozičné zmeny a napojenie na verejný plynovod. Zmena stavby bude uskutočnená podľa dokumentácie vypracovanej Ing. arch. R. overenej v konaní o tejto zmene. Účastníkom tohto konania bolo, okrem stavebníkov, aj Mesto Ružomberok. Z uvedeného rozhodnutia nie je zrejmé, na ktorých pozemkoch bola umiestnená časť stavby, a to plynovodná prípojka, pretože jediný pozemok, ktorý sa v rozhodnutí nachádza, je p.č. 3801/1, na ktorom je postavený rodinný dom. Zo žaloby vyplýva, pričom toto tvrdenie nebolo rozporované ani odporcom ani účastníkmi konania, že plynovodná prípojka má byť uložená aj v KN p.č. 6171/2.

Zo správneho spisu ďalej vyplýva, že kúpnou zmluvou uzavretou medzi Mestom Ružomberok a Q. E. dňa 18.09.2002 kupujúca Q. E. nadobudla pozemok KN p. č. 6171/2 o výmere 20 m2. Z LV č. XXXX k. ú. A. vyplýva, že uvedená CKN parcela je v súčasnej dobe vo vlastníctve G. E., nar. XX.XX.XXXX na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený V 2078/2005 v 1/1.

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa prokurátor môže podať návrh na začatie konania, ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone,

Podľa prokurátor môže žalobu podať do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu.

Podľa prokurátor pri podaní návrhu podľa (ďalej len "žaloba") dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté.

Podľa (Stavebný zákon) v znení účinnom ku dňu 14.12.2007 účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.

Podľa § 81 ods. 1 Stavebného zákona v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.

Podľa v znení neskorších predpisov na konanie pred krajským súdom je príslušný krajský prokurátor a prokurátori krajskej prokuratúry.

Krajský súd v Žiline po oboznámení sa so správnym spisom konštatuje, že sa stotožnil s právnym záverom žalobcu o tom, že v danom prípade v kolaudačnom konaní podľa § 76 a nasl. Stavebného zákona mal byť obligatórne účastníkom aj vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Účastníctvo v danej veci je explicitne zakotvené v ustanovení § 78 ods. 1 účinnom od 01.11.2005 a preto na účastníctvo je potrebné použiť túto špeciálnu právnu normu. V nej sa jednoznačnej uvádza, kto je účastníkom kolaudačného konania. Ak je stavba umiestnená aj na pozemku, ktorý nie je vlastníkom stavebníka, ale tretej osoby, je táto tretia osoba účastníkom kolaudačného konania vždy. V danom prípade bolo nesporné, že súčasťou stavby je plynovodná prípojka vedúca cez pozemok G. E., ktorý sa stal vlastníkom tohto pozemku v roku 2005. Ak teda v roku 2007 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie bez jeho účasti ako účastníka v tomto konaní, takémuto rozhodnutiu predchádzala závažná procesná vada, na ktorú musel súd prihliadnuť, pretože táto vada môže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto bolo nevyhnutné, aby krajský súd rozhodnutie zrušil v dôsledku existencie tejto inej vady v zmysle a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Treba uviesť, že je bez právneho významu tá skutočnosť, že rozhodnutie o zmene stavby pred jej dokončením bolo vydané ešte predtým, ako došlo k zmene vlastníctva pozemku, na ktorom je umiestnená časť stavby a že pri vydávaní rozhodnutí v stavebnom konaní bolo účastníctvo vyhodnotené správne. Je pravda, že pri vydaní stavebného povolenia nebolo vôbec rozhodované o plynovodnej prípojke a preto účastníkom stavebného konania nebol vlastník pozemku, na ktorom je plynovodná prípojka umiestnená a pri rozhodnutí o zmene stavby pred jej dokončením bolo súčasťou rozhodovania povolenie napojenia na verejný plynovod a účastníkom konania bolo Mesto Ružomberok ako vlastník pozemkov, na ktorých sa mala plynovodná prípojka postaviť. Nič to nemení na tom, že v prípade zmeny vlastníka týchto pozemkov, resp. pozemku pred kolaudačným konaním, v kolaudačnom konaní mali byť účastníkmi tohto konania všetci známi vlastníci pozemkov, na ktorých je súčasť stavby umiestnená v zmysle § 78 ods. 1 Stavebného zákona.

Krajský stavebný úrad v rozhodnutí č.k. Kod zo dňa 12.10.2010, ktorým Krajský stavebný úrad nevyhovel protestu okresnej prokurátorky v Ružomberku, uviedol, že aj v prípade, že by stavebný úrad v novom kolaudačnom konaní priznal postavenia účastníka podľa § 79 ods. 1 (zrejme § 78 ods. 1) Stavebného zákona aj maloletému G. E., nemohol by už ako účastník v tomto konaní priamo uplatňovať námietky proti nerešpektovaniu svojich požiadaviek a pripomienok pôvodne uplatnených v stavebnom konaní a v novom konaní by správny orgán musel opäť len rešpektovať právne okolnosti vzniku oprávnenia stavebníka stavbu uskutočniť a prihliadať na požiadavky vznesené v stavebnom konaní v tom čase oprávneným účastníkom Mestom Ružomberok, záväzky, ktoré v zmysle § 70 Stavebného zákona prešli na jeho právnych nástupcov, tzn. aj na maloletého G. E.. Zrušením kolaudačného rozhodnutia a uskutočnením konania nového sa jednoznačne už neodstránia nedostatky vyplývajúce z iných záväzkových práv, ale by sa riešila už len otázka uvedenia stavby do trvalého užívania. Krajský súd považuje túto argumentáciu za nedôvodnú. Je pravda, že v kolaudačnom konaní nie je možné riešiť otázky, ktoré sú predmetom len územného a stavebného konania, resp. rozhodovania o zmene nedokončenej stavby, a to ani vo vzťahu k právnym nástupcom pôvodných účastníkov stavebného konania (§ 70 Stavebného zákona), to znamená podmienky, za ktorých mala byť stavba konkrétne umiestnená a zrealizovaná, napr. i umiestnenie a technické podmienky výstavby plynovodnej prípojky na cudzích pozemkoch, ako tomu bolo v danom prípade. Zmyslom a účelom kolaudačného rozhodnutia je podľa § 81 ods. 1 Stavebného zákona skúmať, či stavba sa uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či stavebníci dodržali práve tie podmienky, ktoré boli právoplatnými rozhodnutiami - stavebným povolením a rozhodnutím o zmene stavby pred jej dokončením - určené. Znamená to teda, že hoci v kolaudačnom konaní už nebude možné riešiť otázku konkrétneho umiestnenia a technických podmienok výstavby plynovodnej prípojky na pozemku tretej osoby, bude však možné riešiť otázku, či táto plynovodná prípojka (nie iné časti stavby) bola umiestnená a zrealizovaná tak, ako to bolo povolené v rozhodnutí o zmene stavby pred jej dokončením podľa overenej projektovej dokumentácie stavebným úradom v tomto rozhodnutí. Je totiž možné, že konkrétne uloženie tejto prípojky sa nebude zhodovať so stavebnou dokumentáciou overenou stavebným úradom v rozhodnutí o zmene nedokončenej stavby a v tomto prípade je možné vyvodiť ďalšie dôsledky podľa Stavebného zákona. V kolaudačnom konaní sa ďalej bude skúmať, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, bezpečnosti práce atď., čo najmä v prípade plynovodnej prípojky má svoj význam. Všetky tieto otázky budú riešené aj v súčinnosti s účastníkmi konania, ktorými budú aj vlastníci zastavaných pozemkov, ktorí budú k týmto otázkam môcť vznášať svoje pripomienky a námietky. Preto z tohto dôvodu je potrebné týmto účastníkom dať priestor na presadenie svojich oprávnených záujmov, samozrejme iba z hľadísk uvedených v § 81 ods.1 Stavebného zákona. Nie je možné, aby títo účastníci kolaudačného konania vznášali pripomienky a námietky k otázkam, ktoré boli riešené v zmene stavby pre jej dokončením, pretože sa jedná o právoplatne rozhodnuté veci a ani k častiam stavby, ktoré nezasahujú do ich pozemkov.

Súd sa nestotožnil s námietkou účastníkov konania, že nie je možné zrušiť napadnuté rozhodnutie, pretože tým by neboli zohľadnené práva stavebníkov nadobudnuté v dobrej viere v zmysle . Súd dáva do pozornosti, že v prípade, ak stavebníci dodržali záväzné podmienky stanovené v rozhodnutí o zmene stavby pred jej dokončením ohľadne umiestnenia a výstavby napojenia na verejný plynovod cez pozemky, ktoré neboli v ich vlastníctve, teda stavbu uskutočnili podľa projektovej dokumentácie a realizovanie prípojky alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný (nie súkromný) záujem, ich oprávnené záujmy nemôžu byť dotknuté. Ak totiž dodržali všetky podmienky, nemôže dôjsť k inému výsledku, ako k vydaniu kolaudačného rozhodnutia. Ak však stavebníci porušili svoje povinnosti vyplývajúce im z právoplatných rozhodnutí, sami by si privodili stav, kedy by napr. mohlo dôjsť k prerušeniu kolaudačného konania alebo k iným komplikáciám. Tiež je treba zdôrazniť, že stavebníci mohli nadobudnúť v dobrej viere len tie práva, ktoré vyplývali z právoplatných rozhodnutí v stavebnom a územnom konaní a v kolaudačnom rozhodnutí sa bude práve riešiť, či tieto svoje oprávnenia aj dodržali. Iné práva ako uvedené v právoplatných rozhodnutiach v stavebnom a územnom konaní nadobudnúť ani nemohli. Keďže v kolaudačnom rozhodnutí sa bude len posudzovať, či práva nadobudnuté týmito rozhodnutiami skutočne aj realizovali, resp. či dodržali podmienky uvedené v týchto rozhodnutiach, len sa porovná, či takto nadobudnuté práva (dobromyseľne nadobudnuté práva) súhlasia aj s faktickým stavom. Ak faktický stav nesúhlasí s právami nadobudnutými z týchto rozhodnutí, nemôže tento faktický stav požívať ochranu, akoby to boli práva nadobudnuté v dobrej viere, keď naopak stavebníci konali v rozpore s právami vyplývajúci z právoplatných rozhodnutí. Teda v žiadnom prípade zrušením kolaudačného rozhodnutia a opätovným prejednaním veci v kolaudačnom konaní nedôjde k dotknutiu práv stavebníkov nadobudnutých v dobrej viere.

Námietka účastníkov, že prokurátorskú žalobu nepodal prokurátor, ale okresná prokuratúra ako právnická osoba je taktiež nedôvodná. uvádza prípady, v ktorých prokurátor môže podať návrh na začatie konania. Súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia NS SR č.k. -100 zo dňa 26.09.2012, ktorým je krajský súd podľa viazaný. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa správne svojou žalobou napadla rozhodnutie, ktorým Mesto Ružomberok povolilo užívanie stavby špecifikovanej v tomto odôvodnení. Z uvedeného vyplýva, že NS SR zaujal stanovisko aj k aktívnej legitimácii Okresnej prokuratúry Ružomberok ako žalobkyne. Okrem toho za okresnú prokuratúru vždy koná fyzická osoba, ktorou je prokurátor okresnej prokuratúry. V danom prípade žalobu za okresnú prokurátorku podpísal námestník okresnej prokurátorky. Teda oprávnenie prokurátora podať prokurátorskú žalobu podľa je oprávnením nielen prokurátora, ale aj konkrétnej prokuratúry, za ktorú koná prokurátor. Iný výklad tohto ustanovenia by bol čisto formalistický a bol by v rozpore s účelom tohto zákonného ustanovenia, ako ho sledoval zákonodarca.

Čo sa týka námietky, že v konaní pred krajským súdom koná príslušný krajský prokurátor a prokurátori krajskej prokuratúry a nie okresný prokurátor a prokurátori okresnej prokuratúry, súd konštatuje, že táto námietka je dôvodná. Podľa zákona o prokuratúre na konanie pred krajským súdom je príslušný krajský prokurátor a prokurátori krajskej prokuratúry. Je potrebné odlišovať podanie žaloby v zmysle a konanie pred krajským súdom v zmysle vykonávania procesných úkonov pred krajským súdom po podaní žaloby. Prvý prípad, t.j. podanie žaloby, je zastrešený v a keďže v ňom nie je stanovené, ktorý prokurátor, resp. ktorá prokuratúra je oprávnená žalobu podať, je možné túto kompetenciu upraviť aj internými inštrukciami v rámci systému prokuratúry. Čo sa však týka konania pred súdom, dikcia zákona o prokuratúre je zrejmá a jasná. Preto nie je možné, aby v konaní pred krajským súdom vystupoval okresný prokurátor, resp. prokurátor okresnej prokuratúry, hoci by i takýto procesný postup bol upravený v interných inštrukciách prokuratúry. V danom prípade na pojednávaní pred Krajským súdom v Žiline nevystupoval krajský prokurátor alebo prokurátor krajskej prokuratúry, či prokurátor okresnej prokuratúry, ktorý by bol poverený zastupovaním krajskej prokuratúry. Preto súd nekonal s prokurátorkou okresnej prokuratúry, ktorá nebola príslušná na zastupovanie v konaní pred krajským súdom. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že príkazy generálneho prokurátora či interné inštrukcie vo vnútri prokuratúry, ktoré by riešili túto procesnú situáciu iným spôsobom ako to stanovuje zákon, sú právne irelevantné. Súd na ne nemôže prihliadnuť, pretože sa jedná o podzákonné normy, ktoré sú v rozpore so zákonom o prokuratúre. Súd prejednal vec v neprítomnosti zástupcu krajskej prokuratúry, pretože na prejednanie veci v jeho neprítomnosti mal splnené procesné podmienky (, , ).

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa veta prvá a contrario. Žalobca bol v konaní úspešný, preto má právo na náhradu trov. Keďže si však náhradu neuplatnil a okrem toho sa jedná o orgán štátu, súd mu náhradu nepriznal. Žalovaný nemá právo na náhradu trov konania, pretože bol v konaní neúspešný. Účastníkom konania náhrada trov konania podľa piatej časti zo zákona neprislúcha.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.