Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6CoP-43-2013.pdf
PDF · 95.07 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/43/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti G.: S., nar. XX.XX.XXXX a E., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov, deti rodičov S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, G., t.č. ul. 1. mája XXX/XX, G., právne zastúpeného JUDr. Zuzanou Krutou, advokátkou, Slov. partizánov 1130/50, Považská Bystrica a G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, G., právne zastúpenej JUDr. Zuzanou Tomášovou, advokátkou Železničná 90/12, Považská Bystrica, v konaní o zníženie výživného a úpravu styku, na odvolanie otca proti výroku o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 12. februára 2013, č. k. 4P/2/2013-27, v senáte jednohlasne, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 12. februára 2013, č. k. 4P/2/2013-27, bolo rozhodnuté tak, že:
Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi G. - E., nar. XX.XX.XXXX a S., nar. XX.XX.XXXX každý párny týždeň v mesiaci od piatku 15.00 hod. do nedele 17.00 hod, kedy si obe deti v piatok o 15.00 hod. spred bydliska matky prevezme a v nedeľu o 17.00 hod. obe deti pred bydliskom matky matke odovzdá. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 18.02.2010, sp. zn. 4C 11/2010 - 23 v časti úpravy styku otca s maloletou E. a S..
Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že otec sa svojim návrhom domáhal zníženia výživného na mal. deti G. - S., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100 eur mesačne na 60 eur mesačne a E., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XX eur mesačne na 40 eur mesačne od podania návrhu t.j. odo dňa 17.01.2013. Svoj návrh odôvodnil tým, od posledného rozhodnutia súdu sa podstatne zmenili jeho majetkové pomery, schopnosti a možnosti. Matka žiadala návrh otca v celom rozsahu zamietnuť a upravil styk otca s deťmi každý párny víkend od piatku 15.00 hod., kedy si deti prevezme pred bytom matky, do nedele 17.00 hod., kedy obe deti matke odovzdá. Opatrovník uviedol, že zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí.
Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že rodičia mal. detí S. a E. nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Manželstvo rodičov mal. detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 18.02.2010 sp. zn. 4C 11/2010 - 23, právoplatným 10.04.2010. V uvedenom rozsudku súd zveril obe mal. deti na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu mal. S. výživným vo výške 100 eur mesačne a na výživu mal. E. výživným vo výške 70 eur mesačne. Súčasťou rozsudku bola aj dohoda rodičov o úprave styku otca
s mal. deťmi tak, že otec je oprávnený s deťmi sa stýkať každú párnu nedeľu v mesiaci od 15.00 hod. do 17.00 hod. V čase poslednej úpravy výživného rodičia maloletých detí nežili v spoločnej domácnosti a nehospodárili spolu. Otec od januára 2010 býval u svojich rodičov, bol zamestnaný v spoločnosti H. Q. D., s.r.o., B. O., kde dosahoval príjem 656 eur, z ktorého splácal pôžičky a ktoré čerpal s matkou mal. detí v minulosti vo výške 110 eur mesačne, splácal leasing na auto 100 eur mesačne a rodičom prispieval na domácnosť sumou 200 eur mesačne. Matka v čase poslednej úpravy výživného bývala spolu s mal. deťmi na slobodárni, za bývanie platila 248 eur mesačne. Zabezpečovala chod o domácnosti a osobnú starostlivosť o deti. Bola zamestnaná v spoločnosti H. Q. D., s.r.o., B. O. s priemerným mesačným zárobkom 364 eur. Ma. S. bola žiačkou 1. ročníka základnej školy, mal. E. navštevovala predškolské zariadenie.
Podľa zistení okresného súdu v súčasnej dobe otec je ženatý, manželstvo uzatvoril dňa 24.03.2012. Dňa 29.08.2012 mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k synovi G., s ktorého výchovou a starostlivosťou má mesačné výdavky, podľa jeho vyjadrenia vo výške 400 eur a to titulom zabezpečenia jeho výživy, ošatenia, plienok a iných nevyhnutných potrieb. Otec naďalej pracuje v spoločnosti H. Q. D., s.r.o., B. O. s priemerným mesačným zárobkom 535 eur. Jeho manželka je na materskej dovolenke, do februára 2013 bude poberať rodičovský príspevok vo výške 330 eur a od februára 2013, kedy nastúpi na rodičovskú dovolenku, jej príjem bude predstavovať sumu 198 eur. Spolu s manželkou a maloletým G. býva otec v prenajatom byte, za ktorý platí mesačne 153,21 eur. Okrem toho spláca pôžičku vo výške 100 eur mesačne, ktorú uzatvoril ešte pred rozvodom manželstva s matkou mal. detí a ďalšiu pôžičku vo výške 100 eur mesačne, ktorú si zobral na zariadenie súčasného bydliska. Ďalej má výdavky spojené s cestovným do práce vo výške 25 eur mesačne. Matka v súčasnej dobe naďalej pracuje v spoločnosti H. Q. D., s.r.o., B. O. s priemerným mesačným zárobkom 412 eur. Spolu s maloletými deťmi a terajším partnerom býva v jednoizbovom byte, za bývanie platí 269 eur mesačne, pričom podľa jej vyjadrenia jej partner sa podieľa sumou na nákladoch na domácnosť sumou 135 eur. Taktiež má výdavky spojené s cestovaním do práce z G. do B. O. a späť v rovnakej výške ako otec. Maloletá E. navštevuje 1. ročník základnej školy a mal. S. 4. ročník základnej školy. V súvislosti s výchovou a starostlivosťou o deti má matka náklady spojené so zakupovaním stravy v škole deťom vo výške 2 x po 21,08 eur, náklady na školskú družinu 2 x po 7 eur, školské a mimoškolské aktivity na obe deti mesačne cca 15 eur, poistky deťom vo výške 31 eur a taktiež uhrádza bežné výdavky, spojené s ich ošatením a stravou. Otec na výživu detí prispieva v zmysle posledného rozhodnutia súdu, pričom nad rámec výživného neprispieva žiadnou sumu. Deťom zakúpil minulý rok lístky do kina a zakúpil im jedenkrát oblečenie, a to topánky a bundy. Dňa 12.11.2012 podal otec na okresný súd návrh na zníženie výživného na mal. deti S. a E., v ktorom sa domáhal zníženia výživného na mal. S. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 70 eur mesačne a na mal. E. zo sumy 70 eur mesačne na 50 eur mesačne. Konanie sa viedlo pod sp. zn. 3P 115/2012. V priebehu konania otec svoj návrh zobral v celom rozsahu späť a súd uznesením zo dňa 05.12.2012 sp. zn. 3P 115/2012 - 18 konanie zastavil.
Okresný súd poukázal na znenie § 62 ods. 1, 2, 4, § 78 ods. 1 veta prvá, § 75 ods. 1, § 25 ods.1 a § 36 ods. 1 Zákona o rodine. Po zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov okresný súd dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný. Poukázal na to, že pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia a v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.
Okresný súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného na maloleté deti S. a E. došlo k zmene pomerov na strane otca v tom smere, že dňa 24.03.2012 uzatvoril nové manželstvo, z ktorého sa narodil dňa 29.08.2012 syn G.. Na druhej strane však k výraznej zmene pomerov došlo aj na strane mal. detí, ktoré sú od poslednej úpravy vekovo staršie a vyspelejšie, nakoľko v čase poslednej úpravy výživného maloletá S. navštevovala 1. ročník základnej školy a v súčasnej dobe navštevuje 4. ročník základnej školy. Maloletá E. v čase poslednej úpravy výživného navštevovala predškolské zaradenie a v súčasnej dobe 1. ročník základnej školy, s čím matke nevyhnutne vzrástli výdavky na výchovu a starostlivosť o deti, ktoré deklarovala výdavkami za stravu v školskej jedálni vo výške na každé dieťa 21,08 eur, výdavkami na družinu, na každé dieťa 7 eur mesačne, školské a mimoškolské aktivity na obe deti cca 15 eur mesačne. Okresný súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného rozsudkom
Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 18.10.2010, sp. zn. 4C 11/2010 - 23, uplynuli takmer tri roky, počas ktorých matka nežiadala od otca zmenu jeho vyživovacej povinnosti i napriek tomu, že došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí a k celkovému rastu životných nákladov.
Pri rozhodovaní o návrhu otca okresný súd prihliadal a zobral na zreteľ, že matka zabezpečuje sama osobnú starostlivosť o obe deti. Podľa názoru okresného súdu nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že otec sa domáhal zníženia výživného návrhom zo dňa 12.01.2011 v konaní, vedenom pod sp. zn. 3P 115/2010, kde zobral svoj návrh v celom rozsahu späť s tým, že k zníženiu jeho príjmu došlo len v poslednom období, pričom už v tom čase nastala zmena pomerov, ktorou odôvodňuje svoj terajší návrh. Príjem matky od poslednej úpravy výživného, keď dosahovala zárobok 364 eur netto, sa zvýšil na sumu 412 eur. Otec dosahoval príjem v čase poslednej úpravy výživného 656 eur. V súčasnej dobe sa síce jeho príjem znížil na sumu 535 eur, avšak táto skutočnosť nie je jedinou rozhodujúcou pre úpravu výšky výživného v zmysle návrhu otca, pretože na druhej strane matke vzrástli výdavky na výchovou a starostlivosť detí, ako aj domácnosť. Pokiaľ sa týka výdavkov otca, ktoré deklaroval, a to pôžičku, ktorú spláca vo výške 100 eur mesačne, túto splácal otec aj v čase poslednej úpravy výživného v rovnakej výške, takže na tento jeho výdavok súd prihliadol už pri predchádzajúcej úprave výživného. Rovnako súd prihliadol pri poslednej úprave výživného aj na ďalší výdavok otca vo výške 100 eur mesačne na splátku leasingu na auto, pričom v súčasnej dobe má takýto výdavok na splácanie pôžičky, ktorú si zobral na zariadenie súčasného bydliska.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a za použitia citovaných ustanovení zákona o rodine okresný súd dospel k záveru, že zníženie výživného zo strany otca nie je dôvodné. Na strane otca síce došlo k zmene pomerov tým, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, avšak na druhej strane došlo k zmene pomerov aj na strane maloletých detí, ktoré sú vekovo staršie a vyspelejšie, v čase poslednej úpravy výživného dokonca mal. E. navštevovala len predškolské zariadenie, v súčasnej dobe navštevuje už základnú školu a to prvý ročník, čím matke nepochybne vzrástli výdavky na výchovu a starostlivosť. Pokiaľ otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu ostatných detí tak, aby sa znížila ich životná úroveň, keďže je zrejmé, že príjem matky je tak nízky, že pri znížení vyživovacej povinnosti zo strany otca by mohlo dôjsť k ohrozeniu uspokojovania potrieb detí. Okresný súd mal za to, že určené výživné je v možnostiach a schopnostiach otca. Preto aj vzhľadom ku skutočnosti, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba takmer troch rokov a otec bez väčších problémov prispieval na výživu detí, ako aj vzhľadom k na to, že výlučnú starostlivosť o deti zabezpečovala doposiaľ matka, okresný súd návrh otca ako nedôvodný zamietol.
V súvislosti s navrhovanou zmenou styku otca s maloletými deťmi, s ktorou otec a opatrovník súhlasili, okresný súd zmenil rozhodnutie o úprave styku tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. V odvolaní vytýkal okresnému súdu, že nedostatočne vyhodnotil zistené zmeny na stranách účastníkov. Poukázal na to, že výdavky, spojené s narodením dieťaťa, sú mnohonásobne vyššie, ako pravidelné a nepravidelné výdavky starších detí. Podľa názoru otca okresný súd nesprávne vyhodnotil nárast príjmu matky oproti dobe predchádzajúcej úpravy výživného a zníženie jej výdavkov na bývanie. Rovnako okresný súd nesprávne vyhodnotil zníženie príjmov otca v kumulácii so vznikom jeho ďalšej vyživovacej povinnosti a nástupom jeho manželky na materskú dovolenku. Preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že vyhovie jeho návrhu na zníženie výživného v celom rozsahu.
K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, matka sa k odvolaniu nevyjadrila.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení uviedol, že s poukazom na okresným súdom zistené skutočnosti odporúča, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok, ako vecne správny.
Krajský súd, ako súd odvolací, na odvolanie otca proti výroku rozsudku o výživnom vec preskúmal podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť z týchto dôvodov:
Ako vyplýva z podaného odvolania, otec odôvodnil jeho podanie tým, že okresný súd pri posudzovaní jeho návrhu na zníženie výživného na maloleté sa nedostatočne vyporiadal s okolnosťami, podstatnými pre určenie, či došlo k zmene pomerov účastníkov, odôvodňujúcich zmenu výživného.
V danom prípade odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že otec sa svojim návrhom domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým, pričom naposledy bola vyživovacia povinnosť otca bola právoplatne upravená rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 18.02.2010, č. k. 4C/11/2010-23. Na základe návrhu otca bolo teda úlohou okresného súdu posúdiť, či od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletým došlo v zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine k takej podstatnej zmene pomerov účastníkov trvalejšieho charakteru, ktorá zmena by odôvodňovala aj zmenu rozhodnutia o jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom. V zmysle uvedeného ustanovenia nebolo úlohou okresného súdu nanovo posudzovať vyživovaciu povinnosť otca voči maloletým a tým prakticky revidovať predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom, ktorá revízia je podľa ustálenej súdnej praxe neprípustná.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že okresný súd založil svoje rozhodnutie na závere o zmene pomerov na strane maloletých oproti dobe predchádzajúcej úpravy výživného v dôsledku uplynutia doby takmer troch rokov a u maloletej E. v dôsledku jej nástupu na základnú školu, ktorá zmena vyvážila zníženie príjmu otca, pribudnutie vyživovacej povinnosti otcovi a zvýšenie príjmu matky maloletých detí.
Na základe obsahu odôvodnenia rozsudku okresného súdu odvolací súd konštatuje, že v odôvodnení rozsudku absentuje akékoľvek porovnanie konkrétnych súčasných výdavkov na maloleté s konkrétnymi výdavkami na maloleté v čase predchádzajúcej úpravy výživného. Preto záver okresného súdu, podľa ktorého maloleté sú vekovo staršie, vyspelejšie a nepochybne má matka vyššie náklady spojené s ich výživou, nemá konkrétnu oporu v okresným súdom prezentovaných skutkových zisteniach v odôvodnení rozsudku. Odvolací súd pritom poukazuje na to, že doposiaľ ustálená súdna prax nepovažuje samotné zvýšenie veku detí o tri roky za okolnosť, ktorú by bez ďalšieho považovala za podstatnú zmenu pomerov, odôvodňujúcich zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Preto bez konkrétnej kvantifikácie nákladov na zabezpečenie oprávnených potrieb dieťaťa v čase predchádzajúcej úpravy výživného a v čase nového rozhodovania o výživnom nie je možné vôbec posúdiť, či od predchádzajúcej úpravy výživného došlo na starne maloletého dieťaťa k podstatnej zmene pomerov trvalého charakteru v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval záver okresného súdu v odôvodnení rozsudku, podľa ktorého na strane maloletých detí došlo k výraznej zmene pomerov v dôsledku nárastu ich veku, za nepreskúmateľný a nepresvedčivý v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. V tejto súvislosti však odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že za správny považoval názor okresného súdu, podľa ktorého z nástupu maloletej E. na základnú školu je dôvodné vyvodiť podstatnú zmenu pomerov na strane tejto maloletej.
Za nesprávny považoval odvolací súd názor okresného súdu, podľa ktorého pokiaľ otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu, táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu ostatných detí, aby sa znížila ich životná úroveň. Akceptovanie takéhoto prístupu k uvedenej okolnosti by podľa názoru odvolacieho súdu zjavne pozitívne diskriminovalo maloletého G., ktorý má rovnaké práva, ako ostatné otcove deti, teda aj právo na primerané zabezpečenie výživy zo strany jeho otca. Ak teda okresný súd v rámci vyriešenia predbežnej otázky neprihliadal na vyživovaciu povinnosť otca na jeho maloletého syna a neustálil jej konkrétny rozsah aj v nominálnom vyjadrení, nemohol objektívne posúdiť mieru vplyvu tejto podstatnej zmeny pre potreby správnej aplikácie § 78 ods. 1 Zákona o rodine.
Podľa názoru odvolacieho súdu je nepreskúmateľný aj záver okresného súdu, podľa ktorého okresný súd nepovažoval nominálne (konkrétne) vyjadrené zvýšenie príjmu matky a zníženie príjmu otca za okolnosť, svedčiacu v prospech zníženia výživného na maloleté deti s odôvodnením, že matke vzrástli
náklady na výchovu maloletých bez konkrétneho celkového nominálneho vyjadrenia takéhoto zvýšenia nákladov u každej maloletej osobitne.
Z ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, na ktoré ustanovenie okresný súd vo svojom rozhodnutí nepoukázal, vyplýva, že súd má zisťovať rozsah výdavkov rodiča, nevyhnutných na udržanie a rozvoj schopností, možností a majetkových pomerov, rozhodných pre potreby plnenia vyživovacej povinnosti rodiča k deťom. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nevyplýva, k akým konkrétnym skutkovým zisteniam dospel okresný súd ohľadne týchto nevyhnutných výdavkov, a teda ako na prejednávaný prípad aplikoval ustanovenie § 62 ods. 5 v spojení s § 78 ods. 1 O.s.p.
S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie rozsudku okresného súdu nespĺňa zákonné kritériá, uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p., ktorá vada má za následok odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom. V súvislosti s týmto záverom odvolací súd poukazuje na ustálenú súdu prax, podľa ktorej konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia náležite odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval procesné príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil výrok napadnutého rozsudku o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Po vrátení veci bude úlohou okresného súdu doplniť dokazovanie podľa § 120 ods. 2 O.s.p. za účelom úplného objasnenia konkrétnych zmien v pomeroch účastníkom, ktoré zistenia sú nevyhnutným skutkovým podkladom pre právne posúdenie, či prípadné zistené zmeny vo svojom súhrne ako aj v časovej nadväznosti sú podstatného a trvalého charakteru, podmieňujúce prípadnú zmenu výživného v zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine ako z hľadiska časového, tak aj miery. V súvislosti s otcom paušálne prezentovanými nákladmi na maloletého syna vo výške 400 eur mesačne, na ktoré výdavky otec poukazoval nielen v konaní pred okresným súdom, ale aj v odvolacom konaní, bude v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine úlohou súdu tieto náklady konkretizovať za účelom posúdenia, či ide o náklady na odôvodnené potreby maloletého. Zároveň bude potrebné zistiť, či rodičia maloletého využili možnosť poskytnutia štátnej dávky v súvislosti s narodením maloletého a v prípade negatívneho zistenia bude potrebné zisťovať dôvody pre potreby aplikácie ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Pri posudzovaní veci bude okresný súd povinný vyporiadať sa aj s existenciou zákonnej vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi otcom a jeho manželkou.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .