Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17P-346-2012.pdf
PDF · 89.74 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/346/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: A. W., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa matky: M. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A., R.Á. XXX/X a otca: Š. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A.Č., R. XXX/X, o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ - otec mal. dieťaťa - svojim návrhom doručeným súdu dňa 30.10.2012 žiadal, aby súd znížil vyživovaciu povinnosť otca voči mal. dieťaťu, ktorá vyživovacia povinnosť bola naposledy určená rozsudkom tunajšieho súdu pod č.k. 12P/71/2008 - 157 zo dňa 1.12.2009. Výživné žiadal znížiť zo sumy 60,- eur mesačne na sumu 20,- eur mesačne.
Svoj návrh otec dieťaťa odôvodnil tým, že je nezamestnaný, bez finančných prostriedkov, má tri vyživovacie povinnosti.
Matka sa k návrhu nevyjadrila, na pojednávanie vytýčené na deň XX.X.XXXX sa nedostavila, svoju neprítomnosť ospravedlnila, ale nežiadala odročiť pojednávanie. Súd preto postupoval podľa § 101 ods. 1 a 2 O.s.p.
Súdne zásielky pre otca sa doručujú ukladaním v súdnom spise (uznesenie pod č.k. XXP/XXX/XXXX
- XX zo dňa 12.3.2013).
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 12P/71/2008, ako aj ďalšími listinami vzťahujúcimi sa na prejednávanú vec, najmä potvrdeniami o príjmoch rodičov mal. dieťaťa a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Otec maloletého dieťaťa podal na súd návrh na zníženie výživného tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený.
Rozsudkom Okresného súdu Galanta, č.k. 12P/71/2008 - 157 zo dňa 1.12.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 29.12.2009, súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej A. zo sumy 16,60 eur mesačne na sumu 60,- eur mesačne, počnúc od 1.9.2008. Zročné výživné za obdobie od
1.9.2008 do 1.12.2009 voči maloletej A. vo výške 536,20 eur súd povolil otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 15,- eur až do úplného zaplatenia, spolu s bežným výživným po právoplatnosti tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok. Týmto rozsudkom súd zmenil rozsudok OS Galanta pod sp. zn. 11C/204/2002 - 23 zo dňa 4.7.2003 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca (týmto rozsudkom bolo manželstvo rodičov dieťaťa rozvedené, dieťa bolo zverené do starostlivosti matke, otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu mesačne sumou 500,- Sk).
V čase posledného rozhodnutia súdu (12P/71/2008 - 157 zo dňa 1.12.2009) bol otec dieťaťa bez práce, bez príjmu, nepoberal sociálne dávky, žil s družkou, s ktorou mal mal. dieťa A. W., nar. XX.XX.XXXX. Matka bola nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, dieťa bolo žiakom X. ročníka základnej školy.
Otec dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt na adrese A., R. XXX/X, dňa 28.11.2012 bol otec dieťaťa prepustený na slobodu z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a výkon väzby v Leopoldove; ako adresu, na ktorej sa bude zdržiavať uviedol práve adresu trvalého pobytu (vyjadrenia riaditeľa ústavu z 18.2.2013). z vyjadrenia Mesta A. z 25.2.2013 mal súd za preukázané, že otec dieťaťa sa na adrese trvalého pobytu nezdržiava, z vyjadrenia OO PZ A. z 28.2.2013 mal súd za preukázané, že otec dieťaťa sa na tejto adrese nezdržiava viac ako tri roky. Súd preto vydal uznesenie pod č.k. XXP/XXX/XXXX - XX zo dňa 12.3.2013, na základe ktorého písomnosti určené otcovi maloletého dieťaťa sa budú doručovať uložením v súdnom spise s účinkami ich doručenia po uplynutí 7-mich dní od ich vyhotovenia.
Z potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a Sociálnej poisťovne mal súd za preukázané, že rodičia dieťaťa nie sú vedení ako poberatelia dávok v nezamestnanosti, v posledných 12 mesiacoch nepoberali dávky v hmotnej núdzi, neboli vedení ani ako uchádzači o zamestnanie (otec bol naposledy vedený v období od 30.7.2002 do 22.6.2003 a matka od 2.11.2009 do 16.9.2010).
Matka dieťaťa od 3.1.2011 pracuje v spoločnosti agentúra brigádnici SK, s.r.o. na Dohodu o vykonaní práce, kde dosiahla v roku 2011 priemerný čistý mesačný príjem vo výške 227,96 eur, v roku 2012 vo výške 96,17 eur a za január 2013 vo výške 42,82 eur.
Na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX kolízny opatrovník poukázal na to, že otec dieťaťa je dobrovoľne nezamestnaný, na jeho strane od poslednej úpravy výživného nenastala zmena pomerov, dieťa je o viac ako 4 roky staršie a teda zvýšili sa náklady na zabezpečenie jeho potrieb, čo možno hodnotiť ako zmenu pomerov na strane dieťaťa, matka má veľmi nízky príjem, z ktorého nie je možné zabezpečiť ani základné potreby dieťaťa, mal. dieťa bude od septembra 2013 žiačkou strednej školy. Vzhľadom na to navrhol návrh otca zamietnuť.
Súd poukazuje na tú skutočnosť, že otec dieťaťa nijakým spôsobom nepreukázal, že si aktívne hľadá prácu. Pri poslednom rozhodnutí o výživnom si vyhováral na svoju nadváhu, pre ktorú si nemôže nájsť zamestnanie, v súčasti je dôvodom jeho nezamestnanosti to, že bol vo výkone väzby.
Súd vyhodnotil tvrdenia otca dieťaťa o nemožnosti plnenia vyživovacej povinnosti vo výške 60,- eur mesačne za účelové a tendenčné. Tento postoj otca nasvedčuje tomu, že len hľadá spôsob, ako minimalizovať svoju vyživovaciu povinnosť. Navyše ním navrhovaná výška výživného (20,- eur) je aj v rozpore so Zákonom o rodine, keď v súčasnosti je minimálna výška určená na sumu 26,65 eur mesačne.
Podľa § 78 ods. 1 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 28 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 ZR súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Podľa ods. 2 rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
V odseku 1 sa príkladmo vymedzuje obsah rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu (na rozdiel od pôvodného pojmu rodičovských práv, ktorý pokrýval bez ďalšieho upresnenia i rodičovské povinnosti). Vymedzený obsah rodičovských práv a povinností zahŕňa v sebe najmä sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu maloletého dieťaťa, o jeho zdravie, výživu a všestranný vývoj. Premietajú sa tu prvýkrát práva a povinnosti rodičov pri výchove maloletého dieťaťa, zakotvené v príslušných článkoch Dohovoru o právach dieťaťa, oznámeného pod č. 104/1991 Zb. V zmysle uvedeného Dohovoru rodičia sú napr. povinní chrániť záujmy dieťaťa tak, aby sa v každom prípade zabezpečil jeho najlepší záujem (samozrejme uprednostnený pred záujmami rodičov, resp. niektorého z rodičov), ktorý musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, uskutočňovanej napríklad aj súdmi (čl. 3); rozvoj dieťaťa sa má zabezpečiť v najvyššej možnej miere (čl. 6 ods. 2), pričom výchova dieťaťa musí byť zameraná na rozvoj osobnosti dieťaťa, jeho nadania, rozumových a fyzických schopností, na prípravu na aktívny život v dospelom veku a podobne (čl. 29).
S poukazom na Dohovor o právach dieťaťa, podľa článku 3 záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.
Podľa článku 27 Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj. Rodič(ia) alebo iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú, nesú v rámci svojich schopností a finančných možností základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa.
Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že od poslednej úpravy výživného nedošlo na strane povinného rodiča - otca mal. dieťaťa k zmene pomerov odôvodňujúcu zníženie výživného na mal. dieťaťa. Naopak, k výraznej zmene pomerov došlo u mal. dieťaťa, ktoré je 4 roky staršie, dieťa je vo veku, kedy prechádza výraznými fyzickými zmenami, čo je príčinou vyšších výdavkov na oblečenie a stravu.
Každý rodič by mal byť zodpovedný v prístupe k svojmu potomstvu a mal by si uvedomiť nutnosť plnenia svojej vyživovacej povinnosti.
Vzhľadom na uvedené by bolo zníženie výživného v príkrom rozpore so záujmami mal. dieťaťa.
Otec dieťaťa súdu nepreukázal, že by na mal. dieťa matke dieťaťa iným spôsobom pomáhal zabezpečovať potreby dieťaťa. Otec mal. dieťaťa tak nepostupuje v súlade s oprávnenými záujmami mal. dieťaťa a je potrebné prihliadať aj na osobnú starostlivosť matky o dieťa.
Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká
peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnako stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa.
Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. V prípade zmeny rozhodnutia o výživnom je potrebné aplikovať ust. § 78 ods. 1 ZR a teda porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ustanovenia §-ov 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ustanovenie §-u 75 ods. 1 ZR, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného, či jeho zmene, súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podstatnými skutočnosťami pre posúdenie možnosti a schopností povinného plniť si vyživovaciu povinnosť sú aj okolnosti týkajúce sa jeho majetkových pomerov, ktoré treba posudzovať komplexne.
Cieľom § 62 ods. 5 ZR je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.
Na základe citovaných ustanovení a uvedeného odôvodnenia súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu a návrh otca na zníženie výživného na mal. dieťa zamietol, nakoľko k zmene okolností došlo na strane dieťaťa ako oprávnenej osoby, na strane povinného rodiča - otca dieťaťa nenastala zmena pomerov.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.