Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/212/2012

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: E. L., s.r.o., T. XXXX/XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, zast. R.. T. F., advokátom, V. námestie 9, XXX XX F., proti povinnému: L., s.r.o., Y. XXX, XXX XX V., IČO: XX XXX XXX vedenej na Exekútorskom úrade v F. u súdneho exekútora R.. N. R., A. XX, XXX XX F., o odvolaní oprávneného a povinného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k. XXEr/ XXX/XXXX-XXX zo dňa 29.5.2012 takto

rozhodol:

O d m i e t a odvolanie povinného proti výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol, že súdny exekútor JUDr. N. R. nie je vylúčený z výkonu exekúcie vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. XXEr/ XXX/XXXX a na Exekútorskom úrade súdneho exekútora pod sp. zn. Ex XX/XXXX.

Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol povolený odklad exekúcie do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Martin vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri K. sp. zn. iXXXX.XXXX zo dňa 22.12.2011 vo veci XXCb/XX/XXXX.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd Košice II ako súd prvého stupňa uznesením zo dňa 29.5.2012 rozhodol, že súdny exekútor JUDr. N. R. nie je vylúčený z vykonávania exekúcie vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. XXEr/XXX/XXXX a na Exekútorskom úrade súdneho exekútora pod sp. zn. Ex XX/XXXX.

Námietky povinného proti exekúcii a návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a povolil odklad exekúcie až do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Martin o návrhu povinného na zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri K. sp. zn. iXXXX.XXXX zo dňa 22.12.2011 vo veci XXCb XX/XXXX. Rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 30.1.2012 domáhal u súdneho exekútora JUDr. N. R. vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 189.660,53 Eur s prísl., na základe exekučného titulu

- právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri K. v Martine spis. zn. iXXXX.XXXX zo dňa 22.12.2011.

Dňa 6.2.2012 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. XXXX/XXXXXX zo dňa 14.2.2012.

Dňa 16.4.2012 doručil povinný súdu podanie označené ako „Žiadosť o odstránenie protiprávneho stavu, Žiadosť o vylúčenie exekútora" s odôvodnením, že súdny exekútor pri svojej činnosti závažne porušuje ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „"), a to predovšetkým ust. , , , ako aj ustanovenia (ďalej len „"), a to predovšetkým ust. , kde sa prekročením a porušením svojej právomoci dopúšťa explicitne zakázaného konania v prospech oprávneného. Skutková podstata jeho protiprávnej činnosti spočíva v tom, že vykonal zakázané a neodôvodnené zabezpečenie hnuteľných vecí v dispozícii povinného v mene oprávneného ich znefunkčnením, čo bolo navyše oprávnenému osobitne zakázané aj právoplatným predbežným opatrením Okresného súdu Bratislava IV spis. zn. XXCb/XXX/XXXX- XX zo 17.1.2012 potvrdeným Krajským súdom v Bratislave pod spis. zn. XCob/XX/XXXX-XX zo dňa 28.2.2012 z dôvodu, že by tým bola priamo ohrozená podnikateľská existencia povinného. Tým došlo zo strany exekútora ako verejného činiteľa k pohŕdaniu uvedenými rozhodnutiami súdu (resp. k ich obchádzaniu) napriek tomu, že sú pre neho tieto podľa ako pre orgán verejnej moci záväzné. Obdobne sú záväzné aj pre súd, ako orgán verejnej moci, ktorý sa má zasadzovať za ich dodržiavanie. Protiprávnej činnosti sa súdny exekútor dopustil v rovine Exekučného poriadku najmä tým, že dňa 12.4.2012 postihol výhradne veci, bez ktorých podnikanie nie je možné, namiesto vecí ostatných, čím porušil zákaz podľa a Exekučného poriadku, na základe čoho priamo a neodôvodnene znemožnil oprávnenému dosahovať zisk a plniť si tak svoje záväzky; vykonal zabezpečenie hnuteľných vecí (stavebných strojov) ich znefunkčnením prostredníctvom dodatočného odobratia kľúčov, čo je ako nedovolené zabezpečenie zakázané podľa ust. Exekučného poriadku. Povinný má za to, že opečatením a spísaním vecí sú tieto dostatočne zabezpečené pre prípad potreby exekúcie. V prípade neupustenia súdneho exekútora od ďalšieho porušovania Exekučného poriadku v prospech oprávneného, žiadal povinný o jeho vylúčenie z výkonu exekúcie.

Dňa 23.4.2012 doručil povinný súdu podanie označené ako „Opakovaná žiadosť o odstránenie protiprávneho stavu", v ktorom uviedol, že súdny exekútor od spomínaného zakázaného zabezpečenia neupustil, zabavené kľúče nevrátil a svoju protiprávnu činnosť v rozpore s § 114a a § 121 ods. 1 Exekučného poriadku vystupňoval tým, že bez akéhokoľvek objektívneho dôvodu pristúpil k zabaveniu stavebných strojov v dispozícii povinného, bez ktorých je jeho podnikanie nemožné. Svojím postupom exekútor znemožnil povinnému podnikanie (stavebnú činnosť), keďže mu odobral len stavebné stroje a nie ostatné. Za dôležité v tejto súvislosti považoval povinný aj to, že k zabaveniu stavebných strojov došlo v úzkej súčinnosti práve s oprávneným v exekúcii, ktorý aktívne organizoval samotnú nakládku a odvoz vecí prostredníctvom vlastných pracovníkov a prepravných vozidiel, čím s vedomím exekútora dochádza pod „rúškom" exekučného konania k nerešpektovaniu právoplatných uznesení Okresného súdu Bratislava IV spis. zn. XXCb/XXX/XXXX-XX a Krajského súdu v Bratislave spis. zn. XCob/XX/ XXXX-XX.

Dňa 4.5.2012 doručil povinný súdu námietky proti exekúcii s odôvodnením, že základným predpokladom každej exekúcie je vykonateľné rozhodnutie. Len takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie. Vykonateľnosť rozhodnutí (exekučných titulov) sa musí skúmať z materiálnej, ako aj formálnej stránky. Formálna vykonateľnosť sa posudzuje podľa procesných predpisov upravujúcich vydávanie rozhodnutí obsahujúcich právo na plnenie. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť vykonania exekúcie v ktoromkoľvek štádiu. Podľa o rozhodcovskom konaní (ďalej len „") zmluvné strany môžu namietať predpojatosť rozhodcu. Podľa zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke zaujatosti rozhodcu pokračovať v rozhodcovskom konaní, ale nemôže vydať rozhodcovský rozsudok až do rozhodnutia vybranej osoby alebo súdu o námietke. Povinný v rozhodcovskom konaní spis. zn. K. vo všetkých svojich podaniach namietal zaujatosť rozhodcu a rozhodcovského súdu, čo priamo dokazuje odôvodnenie rozsudku samotného, kde sa táto skutočnosť

v jeho texte vyskytuje cca 11 krát. O vznesenej námietke zaujatosti rozhodcu, a súdu rozhodcovský súd nerozhodol, čoho dôkazom je tak isto samotný rozhodcovský rozsudok, ktorý nikde neuvádza, ako sa s týmto namietaním zaujatosti podľa § 9 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní vysporiadal. Pretože povinným v konaní spis. zn. K. bola vznesená námietka zaujatosti rozhodcu a súdu, o ktorej dodnes rozhodnuté nebolo, mal rozhodcovský súd podľa § 9 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní zakázané vydať rozhodcovský rozsudok. Vydaním rozhodcovského rozsudku napriek priamemu zákonnému zákazu boli porušené viaceré predpisy upravujúce vydávanie rozhodnutí obsahujúcich právo na plnenie, na základe čoho takýto rozsudok nemohol nadobudnúť formálnu vykonateľnosť. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť vykonania exekúcie v ktoromkoľvek štádiu. Na základe tejto skutočnosti je daný dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu, že rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným a substitučne aj z dôvodu zákonnej neprípustnosti pre priame porušenie § 9 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní.

Povinný ďalej uviedol, že súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania plnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá aj tým, či rozhodnutie (alebo iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie. Exekučný súd je teda povinný ex offo skúmať uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Tento fakt je daný najmä tým, že rozhodcovský rozsudok nie je výsledkom aplikácie práva všeobecným súdom, teda nepôsobí erga omnes, ale je výhradne súkromnoprávneho charakteru vzťahujúcim sa len na účastníkov. Povinný si nie je vedomý uzavretia akejkoľvek rozhodcovskej zmluvy, čo povinný potvrdil aj svojou vôľou podrobiť sa znaleckému skúmaniu svojho podpisu, pretože Zmluvu evidentne nepodpísal oprávnený, ale tretia osoba - spoločnosť F. s.r.o., ktorá na takýto úkon nebola písomne splnomocnená a podpis povinného na údajnej zmluve bol evidentne „bodkovaný", čo odôvodňuje podozrenie, že bol nakopírovaný. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve ( zákona o rozhodcovskom konaní). Musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Podľa (ďalej len „O. z."), písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Podľa (ďalej len „Ob. z") právnická osoba koná štatutárnym orgánom. Podľa O. z. ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Ako z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, túto nepodpisoval oprávnený, ale v jeho mene spoločnosť F., s.r.o., ktorej však na takýto úkon chýbalo zákonom vyžadované písomné splnomocnenie oprávneného (minimálne nebolo prílohou tejto zmluvy). Rozhodcovský súd nie je oprávnený na prospech oprávneného dodatočne založiť splnomocnenie F. s r.o. z 20.2.2005, čím by poskytol priamy písomný dôkaz o tom, že toto splnomocnenie bolo z pohľadu rozhodcovského konania účelovo „dovyrobené". Dôkazom o tejto skutočnosti je uvedenie obligatórnych obchodných údajov oprávneného v záhlaví a na použitej firemnej pečiatke (sídlo) vyznačených na tomto splnomocnení zo dňa 20.2.2005, ktoré s odkazom na výpis z Obchodného registra oprávnený mohol používať až od 9.3.2007, keď zmenil svoje sídlo z adresy „Zlaté piesky XX, XXX XX F." na „T. XXXX/XX, XXX XX F."- Povinný má za nesporný fakt, že minimálne na oficiálnej firemnej pečiatke v roku 2005 nemohla byť uvedená adresa sídla používaného (resp. zapísaného) až v roku 2007, čo vyplýva aj z Ob. z. Povinný substitučne navrhol aj vykonanie znaleckého dokazovania jeho zákonom vyžadovaného podpisu na zmluve. Rozhodcovský súd však toto dokazovanie vedome zmaril tým, že nariadil povinnému zložiť vysoký preddavok na trovy znaleckého dokazovania napriek tomu, že podľa čl. 9 bod 6 rokovacieho poriadku bol na jeho zloženie povinný oprávnený (rozdiel rozhodcovského konania oproti ). Povinný mal podľa čl. 20 bod. 5 rokovacieho poriadku znášať len preddavok na úhradu trov dožiadania na všeobecnom súde, kde však znalecké dokazovanie určite nie je dožiadaním na súd, či už po vecnej alebo subjektívnej stránke. Zároveň tento preddavok rozhodcovský súd požadoval v rozpore s , keďže neustanovil konkrétneho súdneho znalca, ktorý jediný by mohol preddavok od súdu požadovať, ako aj stanoviť jeho výšku, ktorá by až následne mohla byť regresne požadovaná od účastníka konania ako preddavok. Na tieto vady bol rozhodcovský súd upozornený podaním z 11.10.2011, no napriek tomu ich neodstránil a znalecké dokazovanie odmietol. Na základe vyššie uvedeného mal povinný s odkazom na neuzavretie rozhodcovskej zmluvy za to, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie, keďže rozsudok bol vydaný neoprávneným subjektom. Rozhodnutie sa tak dosiaľ nestalo vykonateľným, resp. exekúcia je neprípustná. Exekučný súd je ex offo povinný skúmať uzavretie rozhodcovskej zmluvy v prípade,

ak predstavuje exekučný titul. Prostredníctvom týchto námietok povinný žiadal exekučný súd, aby cez predbežné opatrenie, či iný zákonný inštitút zaviazal exekútora na vydanie všetkých hnuteľných vecí späť povinnému, ktoré mu zabavil dňa 18.4.2012, pretože cez svojvoľné, neodôvodnené a Exekučným poriadkom porušujúce úkony exekútora je priamo obmedzovaná jeho podnikateľská činnosť. Exekútor povinnému zabavil veci, bez ktorých jeho podnikanie nie je možné, najmä keď mal možnosť postihnúť ostatné veci (osobné automobily, nehnuteľnosti, pohľadávky a pod.), čo dodnes neurobil. Na zabavenie predmetných vecí nebol daný žiadny dôvod (vyžadovaný zákonom), čo je podložené aj tým, že pri spisovaní vecí dňa 4.4.2012 alebo pri ich zabezpečení znefunkčnením dňa 12.4.2012 exekútor tento dôvod nemal, ale samovoľne ho nadobudol až 18.4.2012. Povinný má za to, že súdny exekútor je povinný dodržiavať zákony, nielen bežní občania, čo však zrejme odmieta akceptovať. Vzhľadom na to je povinný nútený obrátiť sa na súd a požadovať zjednanie nápravy. Týmto konaním súdny exekútor priamo znemožnil povinnému dosahovať príjem a tým uspokojovať svoje záväzky, čo len dokazuje, že o vymoženie peňažného plnenia pre oprávneného v tejto veci nejde, ale jedná sa o osobný konflikt strany oprávneného voči povinnej spoločnosti s cieľom jej podnikateľskej likvidácie. Pokračovanie tohto protiprávneho stavu povinnému spôsobuje nenávratné škody v majetkovej sfére, ako aj vo vzťahu k zamestnancom povinného, ktorým nebude môcť prideľovať prácu.

Zároveň so svojimi námietkami predložil povinný súdu aj návrh na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že Okresný súd Martin uznesením spis. zn. XXCb/XX/XXXX-XX zo dňa 19.4.2012 odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri K. spis. zn. iXXXX.XXXX z 22.12.2011 (exekučného titulu). Preto sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku, nakoľko sa tento exekučný titul pre stratu vykonateľnosti stal neúčinným, alternatívne podľa ust. § 57 ods. 1 písm. a/ v spojení s písm. g/ Exekučného poriadku. Tento právny stav znemožňuje, aby bol povinný aj naďalej zaťažený účinkami exekúcie. Ďalším dôvodom pre zastavenie exekúcie je jej formálna neoprávnenosť od počiatku podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, pretože existuje dôvodné podozrenie, že podpis súdneho exekútora na relevantných exekučných listinách nie je jeho podpisom (t.j. všetky doteraz vystavené listiny sú neplatné), čím došlo nielen po hmotnoprávnej, ale aj po formálnej stránke k neoprávneným zásahom do práv a právom chránených záujmov povinného. Povinný má za to, že vyššie uvedené uznesenie Okresného súdu Martin zakazuje erga omnes výkon exekúcie voči povinnému na základe exekučného titulu, ktorého vykonateľnosť z preventívnych dôvodov na ochranu povinného odkladá a bez ktorého je exekúcia právne nemožná. Cieľom odloženia vykonateľnosti bolo a je zabránenie vzniku škody na strane povinného, aby prípadné neskoršie pozitívne rozhodnutie súdu v predmetnej veci už nebolo vzhľadom na následky v danom prípade protiprávnej exekúcie irelevantné. Pod následkami sa nerozumie len speňažovanie majetku, ale aj nútený zásah do bežného výkonu činnosti povinného, ktorý môže vyvolať rovnako závažné ak nie závažnejšie následky než speňažovanie jeho majetku. Takýmto zásahom je aj zamedzenie výkonu podnikania povinného cez exekútorské zabavenie vecí, bez ktorých jeho podnikanie nie je možné, následkom čoho nemôže dosahovať príjem potrebný na udržanie chodu podniku, vytvárať zisk použiteľný na úhradu záväzkov a v neposlednom rade aj prideľovať prácu zamestnancom (hrozba hromadného prepúšťania). Keďže predmet jeho podnikania je viazaný na aktívne používanie zabavených stavebných strojov. V kontexte vyššie uvedeného uznesenia Okresného súdu Martin je podľa názoru povinného exekučný súd povinný uskutočniť potrebné kroky s cieľom jeho naplnenia (odstránenie negatívnych účinkov exekúcie), najmä aby poverený súdny exekútor vydal povinnému zabavené veci zo dňa 18.4.2012 spolu s kľúčmi od stavebných strojov zabavenými dňa 12.4.2012, čím sa zároveň odstráni protiprávny stav zapríčinený svojvoľným porušením § 114a, 115 ods. 1 a 121 ods. 1 Exekučného poriadku povereným exekútorom. Počas existencie uznesenia Okresného súdu Martin spis. zn. XXCb/XX/XXXX-XX zo dňa 19.4.2012 exekútorom vykonané zabezpečenie nemôže pretrvávať, keďže svojimi dôsledkami priamo odporuje účelu tohto rozhodnutia súdu zamedziť nežiaducim následkom výkonu rozhodnutia u povinného pred právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Martin v predmetnej veci. Povinný ďalej uviedol, že vychádzajúc z ust. § 2 ods. 1, 14 ods. 1 a 22 Exekučného poriadku, súdny exekútor môže vykonávať v exekúcii úkony, ktoré pre svoju platnosť z hľadiska písomnej formy vyžadujú podľa § 40 ods. 3 O. z. jeho osobný podpis. Keď dňa 18.4.2012 prišiel exekútorský koncipient Y.. Y. E. vykonať (protiprávne) zabavenie vecí v dispozícii povinného, prezentoval sa voči povinnému a privolanej polícii splnomocnením exekútora podľa § 22 Exekučného poriadku, ktoré však opomínalo úradnú pečiatku podľa § 14 ods. 1 Exekučného poriadku. Pri mene exekútora bol uvedený len podpis vo forme písaného „J", vyskytujúci sa dovtedy na všetkých ostatných dokumentoch

exekútora v tejto veci, ktoré vyhotovil jeho koncipient Y.. Y. E.. Táto skutočnosť vzbudila v povinnom podozrenie, že dané splnomocnenie a logicky ani ostatné doterajšie úkony exekútora nie sú vlastnými úkonmi samotného exekútora, ale tretej osoby, ktorá sa za neho vydáva (pravdepodobne s jeho vedomím). S cieľom overiť si toto podozrenie si povinný zo zbierky listín Obchodného registra vyžiadal opis časti evidovaných dokumentov spoločnosti A.L.J. s.r.o. (IČO: XX XXX XXX), založenej 22.11.2011 a sídliacej na tej istej adrese ako exekútorský úrad, v ktorej exekútor figuruje ako jediný spoločník. Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností si povinný osobitne vyžiadal listiny s notársky overeným podpisom súdneho exekútora, pričom bol zistený evidentný rozdiel v porovnaní jeho podpisu na exekučných listinách. Z týchto listín je na prvý pohľad (v rozpore s exekučnými listinami) zjavné, že sa súdny exekútor nepodpisuje písaným „J", ale celým svojim menom a priezviskom. Ďalej je evidentný aj rozdiel v písaní prvého písmena jeho podpisu „J" v porovnaní s exekučným listinami, najmä „slučka písmena" je hlboko pod „telom" pokračujúceho podpisu, kde od slučky pokračuje hore / rovno (v exekučných listinách je slučka na rovnakej úrovni s telom podpisu s tým, že telo podpisu je dokonca vedené smerom dole); „slučka" v úradne overených listinách nie je krátka a trojuholníková, ale značne pretiahnutá a úzka; začiatok písmena „J" nie je na úrovni „križovania slučky", ale vysoko nad ňou; horný oblúk nie je „ostrý zlom" ale „oblúk". Podobnosť podpisov použitých v exekučnom konaní vyžaduje ich autorstvo tou istou osobou. Povinný má preto jednoznačne za to, že podpis na exekučných listinách nie je podpisom exekútora, čo ich robí absolútne neplatnými a akcesoricky to robí neplatnou celú exekúciu ako aj všetky doterajšie úkony v nej vykonané, na ktorých je ako podpis uvedené „J". Vzhľadom na uvedené povinný žiadal súd, aby bol doterajší výkon exekúcie vyhlásený za neprípustný a samotná exekúcia bola zastavená, a to aj v kontexte porušení § 114a, 115 ods. 1 a 121 ods. 1 Exekučného poriadku spolu s obchádzaním právoplatného predbežného opatrenia súdu, keďže sa protiprávnosť majúca základ v ničotnosti alebo absolútnej neplatnosti nedá konvalidovať.

Dňa 4.5.2012 doručil súdny exekútor súdu vyjadrenie k žiadosti povinného o odstránenie protiprávneho stavu a k žiadosti povinného o vylúčenie exekútora.

Podľa názoru súdneho exekútora tento rozhodne neporušil ust. § 114a Exekučného poriadku, postupoval v prísnom súlade so zákonom a v žiadnom prípade neohrozil podnikateľskú činnosť povinného nad nevyhnutnú mieru, pretože nedošlo k súpisu všetkých hnuteľných vecí, u ktorých má súdny exekútor preukázané, že sú vo vlastníctve povinného a ktoré používa na svoje podnikanie, povinný sa svojimi neuváženými krokmi a rozhodnutiami v podnikaní dostal do situácie, v ktorej nedokáže plniť svoje záväzky vo výške minimálne 912.425,94 Eur a týmto konaním sám zapríčinil ohrozenie svojej podnikateľskej činnosti. Pokiaľ ide o poradie postihovania vecí exekúciou, koncipienti pri súpise postupovali v prísnom súlade s § 114a Exekučného poriadku, a to tak, že najprv spísali hnuteľné veci neslúžiace na podnikanie, potom tie, ktoré súvisia s podnikaním, no bez nich je podnikanie možné a až nakoniec veci slúžiace na podnikanie. Okrem toho, súdny exekútor musí pri súpise zohľadňovať nielen povahu hnuteľných vecí, ale aj výšku vymáhanej pohľadávky, možnosť a úspešnosť uspokojenia sa inými spôsobmi vedenia exekučného konania, ako aj výšku vymáhaných pohľadávok inými exekútormi. S odkazom na vyššie uvedené je preto nepravdivé tvrdenie povinného, že exekútor nemôže postihnúť veci nevyhnutne potrebné na podnikanie povinného.

K zabezpečeniu hnuteľných vecí povinného (príslušných kľúčov) dňa 12.4.2012 došlo zo strany exekútora výhradne z dôvodu, aby mohlo dôjsť k následnému zabezpečeniu hnuteľných vecí, ku ktorým zabezpečené kľúče patria.

Pokiaľ ide o obvinenie súdneho exekútora povinným z porušovania, resp. obchádzania uznesenia Okresného súdu Bratislava IV spis. zn. XXCb/XXX/XXXX-XX zo dňa 17.1.2012 a uznesenia Krajského súdu v Bratislave spis. zn. XCob/XX/XXXX-XX zo dňa 28.2.2012, súdny exekútor uviedol, že plne rešpektuje ustanovenie , ktoré ustanovuje, že výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, a teda rešpektuje výroky vyššie uvedených uznesení, ktoré ukladajú odporcovi (oprávnenému), aby sa zdržal výkonu záložného práva k hnuteľným veciam a aby nenakladal v mene navrhovateľa (povinného) s hnuteľnými vecami. Súdny exekútor v žiadnom prípade

neporušuje ani neobchádza uvedené ustanovenia, pretože nevykonáva záložné právo ani nenakladá v mene povinného s hnuteľnými vecami. Súdny exekútor vykonáva totiž nútený výkon rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu), nie záložné právo vzniknuté na základe záložnej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 23.3.2011 ako to tvrdí povinný.

Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa ust. , , , , Exekučného poriadku, ust. Exekučného poriadku, ust. Exekučného poriadku, ust. , , , , , , , ust. , , Exekučného poriadku, Exekučného poriadku.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený aj povinný.

Oprávnený podal odvolanie proti výroku o povolení odkladu exekúcie. Vo svojom odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa v uznesení č.k. XXEr/XXX/XXXX-XXX zo dňa 29.5.2012 povolil odklad exekúcie do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Martin o návrhu povinného na zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri K. sp.zn. iXXXX.XXXX zo dňa 22.12.2011 vo veci sp.zn. XXCb/XX/XXXX. Nesprávnosť predmetného výroku o povolení odkladu exekúcie odôvodnil snahou povinného o zrejmé neúspešné uplatňovanie a bránenie práva povinného žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku na Okresnom súde Martin sp.zn. XXCb/XX/XXXX. Základným predpokladom na vedenie konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku je náležité zistenie a označenie okruhu účastníkov tohto konania. Povinný označil za odporcu v tomto konaní Stály rozhodcovský súd pri K., ktorý však nie je pasívne legitimovaný na konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku a takisto nie je nositeľom samostatnej právnej subjektivity. Podľa názoru oprávneného ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že účastník nebol subjektom práva, o ktoré išlo v konaní, čo vedie k zamietnutiu návrhu. Oprávnený v odvolaní rozobral otázku nedostatku pasívnej legitimácie Stáleho rozhodcovského súdu pri K., otázku nedostatku právnej subjektivity a dospel k záveru, že už v čase podania vyjadrenia oprávneného k námietkam povinného bolo exekučnému súdu známe, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bude s najväčšou pravdepodobnosťou zamietnutá, dôsledkom čoho bude pokračovanie exekučného konania a výrok o povolení odkladu exekúcie až do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Martin o návrhu povinného na zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri K. zo dňa 22.12.2011 sp.zn. XXCb/XX/XXXX stráca zmysel a opodstatnenie, javí sa ako zbytočný a nekorešponduje s ust. Exekučného poriadku, pretože nemožno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zmenil výrok uznesenia Okresného súdu Košice II zo dňa 29.5.2012 č.k. XXEr/XXX/XXXX-XXX v časti o povolení odkladu exekúcie tak, že odklad exekúcie zamietne, prípadne uznesenie v časti výroku o povolení odkladu exekúcie zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súčasne navrhol, aby bol povinný zaviazaný na náhradu trov konania.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa č.k. XXEr/XXX/XXXX-XXX zo dňa 29.5.2012 podal odvolanie aj povinný a to proti výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol, že súdny exekútor R.. N. R. nie je vylúčený z vykonávania exekúcie, proti výroku, ktorým súd zamietol námietky povinného proti exekúcii a výroku, ktorým bol návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnutý.

Povinný uviedol, že nikdy nežiadal vylúčenie povereného súdneho exekútora, ale o nápravu ním zapríčineného protiprávneho stavu pre porušenie ustanovení §§ 114a, 115 ods. 1 a 121 ods. 1 Exekučného poriadku, keďže exekútor odobral povinnému veci, bez ktorých jeho podnikanie nie je možné. Podrobne sa vyjadril v odvolaní k spôsobu výkonu exekúcie. Uviedol, že exekútor zámerne súdu neuvádzal ani len odhadnú hodnotu majetku povinného, jeho majetok zamlčal, zatiaľ čo záväzky povinného neverifikovateľne zveličil. Za nepravdivú skutočnosť považoval povinný aj tvrdenie exekútora o znefunkčnení vecí povinným. Poukázal na to, že majetok povinného plne postačuje na úhradu jeho exekučne vymáhaných záväzkov, čoho si musel byť exekútor na základe jeho v oficiálnych registroch vykonaných šetrení a praxe vedomý, preto nebol dôvod na postihnutie vecí, bez ktorých podnikanie

povinného nie je možné. Zrejme, aby sa tento fakt zakryl, zamlčal exekútor exekučnému súdu, okrem niektorých nehnuteľností evidovaných na povinného aj hodnotu iného majetku povinného, pričom záväzky povinného účelovo zveličil, i keď si bol minimálne vedomý ich spornosti. Splnomocnenie zo dňa 3.4.2012 usvedčuje exekútora z naplánovania postihu vecí, bez ktorých podnikanie povinného nie je možné, a to bez ohľadu na iné skutočnosti, ktorými sa momentálne bráni a ktoré si osvedčuje len on sám vlastnými tvrdeniami (kde dôkazy predložené povinným preukazujú opak). Postihnutie vecí, bez ktorých podnikanie povinného nie je možné a nepostihnutie v prvom rade vecí, bez ktorých je jeho podnikanie možné, usvedčuje exekútora z porušenia hierarchie podľa § 114a Exekučného poriadku s cieľom zasiahnuť povinného na mieste, kde to najviac pocíti (nedovolený spôsob výkonu exekúcie). Tento zásah nebol exekútor ochotný odstrániť ani v kontexte povinným získanej stavebnej zákazky, pričom jej odplata mohla byť prikázaná oprávnenému. Spísanie a opečatenie vecí z 4.4.2012 ako aj 12.4.2012 usvedčilo exekútora z toho, že v danej dobe neexistovali obavy z ich znehodnotenia či odstránenia, avšak napriek tomu ich v zmysle plánu dňa 18.4.2012 zabavil, pričom ich pôvodný stav sa od spísania až do ich zabavenia nijako nezmenil, čo by ho odôvodňovalo k takému zásahu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je povinný presvedčený o porušení §§ 114a, 115 ods. 1 a 121 ods. 1 Exekučného poriadku a žiada súd, aby zjednal nápravu zaviazaním exekútora na vrátenie dňa 18.4.2012 zabavených vecí, či už cez uznesenie upravujúce vedenie exekúcie, alebo cez predbežné opatrenie voči exekútorovi a oprávnenému.

K námietkam povinného proti exekúcii, ktoré boli zamietnuté, povinný uviedol, že namietal vykonateľnosť exekučného titulu, nakoľko ten po formálnej stránke nenadobudol vykonateľnosť. Uviedol, že exekučný súd v rozpore s judikatúrou ZSP č. 15/1997 (vykonateľnosť rozhodnutí - exekučných titulov sa musí skúmať z materiálnej, ako aj z formálnej stránky) námietky povinného odmietol z dôvodu, že „do jeho kompetencie nespadá posudzovanie hmotnoprávnych aspektov pôvodného konania, nie je oprávnený preskúmať správnosť a zákonnosť rozhodovania súdov, resp. iných príslušných orgánov v pôvodnom konaní“, t.j. námietky nemôžu smerovať proti exekučnému titulu samotnému a konaniu, ktoré mu predchádzalo. Exekučný súd týmto postupom porušil právo povinného na právnu istotu, ktorej obsahom je aj to, že analogické skutočnosti majú byť posudzované nie rozdielne, ale rovnako (viď. Nález ÚS SR IV. ÚS XX/XXXX-XX z 20.12.2011), na základe čoho je jeho rozhodnutie protiústavné.

Ďalej povinný v odvolaní rozobral námietku zaujatosti rozhodcu a dôvody vznesenej zaujatosti.

K výroku, ktorým bol návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnutý, povinný v odvolaní uviedol, že doložil exekučnému súdu uznesenie Okresného súdu Martin o odložení vykonateľnosti exekučného titulu, na základe ktorého žiadal o zastavenie exekúcie. Exekučný súd jeho návrhu nevyhovel, keďže povinný nepreukázal právoplatnosť tohto uznesenia, pričom oprávnený voči tomuto uzneseniu podal odvolanie, na základe čoho predmetné uznesenie údajne ešte nenadobudlo právoplatnosť, čo podľa exekučného súdu robí exekučný titul stále právoplatný a vykonateľný. S vyššie uvedeným povinný nemôže pre nesprávne právne posúdenie veci súhlasiť, nakoľko uznesenie Okresného súdu Martin o odložení vykonateľnosti exekučného titulu je právoplatné aj vykonateľné, čoho následkom je nevykonateľnosť exekučného titulu a logicky teda aj strata jeho účinkov, čo zakladá dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.b/ Exekučného poriadku, alternatívne z dôvodu, že podľa § 57 ods. 1 písm.g/ Exekučného poriadku nie je možné exekúciu pre neprípustnosť jej ďalšieho vedenia pre stratu vykonateľnosti exekučného titulu vykonať. Okrem toho, že exekučný súd vec nesprávne právne posúdil, tak aj nedostatočne zistil skutkový stav veci, keďže si mohol právoplatnosť a vykonateľnosť predmetného uznesenia v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie zistiť dožiadaním na Okresnom súde Martin, najmä, keď bolo pre povinného vzhľadom na krátkosť času objektívne nemožné zabezpečiť vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti predmetného uznesenia pred jeho doložením exekučnému súdu. Právoplatnosť a vykonateľnosť uznesenia Okresného súdu Martin o odložení vykonateľnosti exekučného titulu spôsobuje stratu vykonateľnosti a teda logicky aj účinkov sporného exekučného titulu (nevykonateľné rozhodnutie nemôže spôsobovať žiadne účinky) a zakladá dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.b/ Exekučného poriadku, alternatívne z dôvodu, že podľa § 57 ods. 1 písm.g/ Exekučného poriadku nie je možné exekúciu pre neprípustnosť jej ďalšieho vedenia pre stratu vykonateľnosti exekučného titulu vykonať.

V závere odvolania sa vyjadril povinný aj k nezákonnej exekúcii. Uviedol, že podľa Exekučného poriadku exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, nie niekto iný. Podľa , písomný úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Preto len exekútor je spôsobilý vyhotovovať listiny v exekúcii (najmä upovedomenie), ktoré len on môže vo vlastnom mene opatriť podpisom. Pokiaľ úradná listina pripisovaná exekútorom nie je opatrená jeho podpisom, nejde o platný úkon podľa a 40 ods. 1, 3 a takýto úkon nemôže spôsobovať žiadne účinky. Takúto exekúciu následne nemožno považovať za zákonnú, na základe čoho je povinnosťou súdu vyhlásiť ju za neprípustnú a zastaviť ju podľa Exekučného poriadku, resp. Exekučného poriadku. Tým, že súd napriek odôvodneným podozreniam nevykonal v tejto veci patričné dokazovanie s cieľom skúmania zákonnosti doteraz vedenej exekúcie v nadväznosti na platnosť doteraz uskutočnených úkonov (vrátane žiadosti o poverenie), nedostatočne zistil skutkový stav, resp. založil inú vadu konania, majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Exekučný súd v tejto súvislosti rezignoval aj na svoju povinnosť dohliadať na dodržiavanie zákona vedenou exekúciou a ochranu práv dotknutých osôb, keďže dôvodné a podložené podozrenia odmietol preskúmať. V tomto kontexte vyvstáva otázka, kde sa má občan domôcť práva, keď nie na súde, najmä v prípade exekučného konania s nenávratnými dôsledkami.

Na základe skutočností uvedených v odvolaní navrhol povinný, aby bolo jeho námietkam vyhovené a exekúcia bola zastavená. Zároveň navrhol, aby bola exekútorovi uložená povinnosť vrátiť zabavené hnuteľné veci a to bez ohľadu na posúdenie jeho žiadosti na zastavenie exekúcie.

Odvolací súd podľa prejednal odvolanie oprávneného aj povinného proti uzneseniu súdu prvého stupňa a preskúmal aj konanie, ktoré mu predchádzalo a to podľa bez nariadenia pojednávania.

Pokiaľ ide o výrok súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol, že súdny exekútor JUDr. N. R. nie je vylúčený z vykonávania exekúcie a proti ktorému výroku podal povinný odvolanie, odvolací súd uvádza, že tvrdenie povinného uvedené v bode I, že nikdy nežiadal o vylúčenie povereného exekútora sa nezakladá na pravde. V spise na čl. 34 sa nachádza podanie povinného zo dňa 12.4.2012 označené ako „žiadosť o odstránenie protiprávneho stavu a žiadosť o vylúčenie exekútora“. Preto sa súd prvého stupňa správne zaoberal návrhom povinného na vylúčenie exekútora a o tomto návrhu aj rozhodol.

Podľa ust. § 30 ods. 10 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiu súdu podľa odseku 7, nie je prípustný opravný prostriedok.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia nie je prípustné odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd rozhodoval o vylúčení exekútora.

Podľa ust. , odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia, odvolací súd preto odmietol odvolanie povinného proti výroku, ktorým súd rozhodol, že súdny exekútor JUDr. N. R. nie je vylúčený z vykonávania exekúcie.

Čo sa týka výroku súdu prvého stupňa, ktorým zamietol námietky povinného proti exekúcií, k tomu odvolací súd uvádza:

Podľa ust. Exekučného poriadku () proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkami je prípustné odvolanie.

Keďže súd prvého stupňa námietkam nevyhovel - tieto zamietol, platí „per analógia“, že proti takémuto rozhodnutie odvolanie nie je prípustné.

Podľa ust. , proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

V danom prípade proti výroku, ktorým boli zamietnuté námietky povinného, odvolanie nie je prípustné, preto bolo povinnosťou sudcu opätovne vo veci rozhodnúť, keďže uznesenie, ktorým boli námietky zamietnuté vydal vyšší súdny úradník ( ).

Odvolací súd mal teda zato, že v časti - výroku rozhodnutia, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o zamietnutí námietok vyšším súdnym úradníkom bola vec predložená odvolaciemu súdu predčasne, keďže o námietkach povinného nerozhodol sudca, nakoľko sa podaním odvolania rozhodnutie v tomto výroku zrušilo.

Preto odvolací súd o tomto výroku po podaní odvolania nerozhodol a vrátil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým boli námietky povinného proti exekúcii zamietnuté na opätovné rozhodnutie s tým, že o tomto výroku je povinný v súlade s ust. rozhodnúť sudca.

Čo sa týka výroku súdu prvého stupňa, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, odvolací súd v tejto časti v súlade s ust. zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd mal z obsahu spis za preukázané, že z dôvodu, že nebolo právoplatne rozhodnuté o návrhu povinného o zrušenie rozhodcovského rozsudku, vydal Okresný súd Martin dňa 19.4.2012 uznesenie, ktorým povolil odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri K. zo dňa 22.12.2011. Z uvedeného uznesenia však nie je zrejmé, či toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť.

Podľa ust. § 41 ods. 1 písm.d/ Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Úlohou súdu prvého stupňa bude preto preveriť, či a kedy uznesenie Okresného súdu Martin č.k. XXCb/ XX/XXXX-XX zo dňa 19.4.2012 (čl. 62), ktorým bola odložená vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri K. sp.zn. iXXXX.XXXX zo dňa 22.12.2011 nadobudlo vykonateľnosť a právoplatnosť. Následne až po zistení, či uznesenie Okresného súdu Martin č.k. XXCb/XX/XXXX-XX nadobudlo vykonateľnosť, rozhodne súd prvého stupňa o návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

Odvolací súd uvádza, že prevažná časť dôvodov odvolania povinného nesmeruje proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. XXEr/XXX/XXXX-XXX a s týmto nesúvisí. Povinný v odvolaní opísal podrobne priebeh exekúcie, súpis majetku, ktorý bol predmetom exekúcie, podnet na sudcu v rozhodcovskom konaní, preto sa odvolací súd s týmito dôvodmi odvolania ani nevysporiadal.

K odvolaniu oprávneného, proti výroku, ktorým súd prvého stupňa povolil odklad exekúcie, odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým povolil odklad exekúcie až do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Martin. Odvolanie oprávneného považuje za nedôvodné, nakoľko oprávnený pred právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Martin č.k. XXCb/XX/XXXX-XX prejudikuje toto rozhodnutie a dôvodí zrušenie odkladu exekúcie pravdepodobnosťami a predpokladmi, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bude zamietnutá.

V súvislosti s odvolacími námietkami oprávneného, odvolací súd uvádza, že na základe týchto nemožno vyvodzovať žiadne závery, ako bude rozhodnuté o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Keďže až právoplatný rozsudok o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku môže byť podkladom pre pokračovanie exekúcie, odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o povolení odkladu exekúcie v súlade s ust. .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v súlade s ust. a z dôvodu, že oprávnený nebol v tomto konaní úspešný a povinný nežiadal trovy odvolacieho konania priznať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.