Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/351/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletú O. Š. nar. XX.XX.Q. bývajúcu u matky zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, detašované pracovisko Krompachy dieťaťa rodičov: O. Š. nar. XX.X.Q. bývajúcej v G. D. X.. U.I. Č.. X a V. Z.Á. nar. XX.X.Q. bývajúcom v U. D. X.. H.Č.I. Č.. Q. o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 27.9.2012 č.k. -15 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok tak, že zvyšuje výživné od otca pre mal. O. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. -60 zo dňa 1.7.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. -75 zo dňa 25.11.2009 zo sumy 26,- € na 55,- € mesačne od 1.6.2012, ktoré je otec povinný platiť matke vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o dĺžnom výživnom tak, že za obdobie od 1.6.2012 do 31.8.2012 činí 87,- € a ktoré je otec povinný zaplatiť matke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné z 26,- eur na 55,- eur od 01.02.2012, ktorý zaviazal otca platiť matke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 01.02.2012 do 31.08.2012 v sume 203,- eur povolil otcovi splácať v 5,- eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok. Vytkol konajúcemu súdu, že ako dôchodca získal dôchodok 24.02.2012 a konajúci súd od 01.02.2012 zvýšil výživné na 55,- eur. Nesúhlasil so zvýšením výživného od 01.02.2012, pretože návrh bol podaný 28.06.2012 a v zmysle zákona k zvýšeniu výživného môže dôjsť buď podaním návrhu alebo od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil názor, že nie je otcom maloletej. Žije so svojou priateľkou, ktorá vyplatila miesto neho všetky trovy pre exekútora na vyplatenie trov matky maloletej a spolumajiteľke rodinného domu a pozemkov. Priateľke prispieva na domácnosť 190,- eur.

Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ( ), ani na jeho zrušenie ( ).

Podľa § 78 ods.1 zákona o rodine pôvodné súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa ods.4 citovaného zákonného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa spojení s a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení zákona o rodine, správne určil rozsah zvýšeného výživného, ale nesprávne rozhodol o počiatku zvýšenej vyživovacej povinnosti otca. Uvedený výrok rozsudku nie je v súlade s ustanovením a zákona o rodine, pretože dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, len ak sa zmenia pomery a výživné je možné priznať len odo dňa začatia súdneho konania a výživné pre maloleté dieťa najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok o určení výživného od 01.02.2012 je neurčitý a z hľadiska ustanovenia zákona o rodine nezákonný, pretože zmena predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a jej počiatok musí mať podklad v okamihu zmeny pomerov, prípadne dňom začatia konania, ak neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa pre určenie alebo zvýšenie výživného spätne pred dňom podania návrhu ( vety tretej zákona o rodine). Súd prvého stupňa správne porovnal pomery v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom s pomermi existujúcimi v čase začatia konania o zvýšenie výživného a dospel k správnemu záveru, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatným a trvalým zmenám pomerov u maloletej v tom, že jej odôvodnené potreby sa podstatne zvýšili v súvislosti s vekom, rastom a školskou dochádzkou. Rovnako došlo k podstatným zmenám pomerov u otca v tom, že od predchádzajúcej úpravy výživného, kedy bol bez príjmu, stal sa starobným dôchodcom a poberá starobný dôchodok 254,50 eur. Matka je poberateľkou invalidného a vdovského dôchodku v úhrnnej sume 414,90 eur. Príjem otca od predchádzajúcej úpravy výživného sa zvýšil a umožňuje mu plniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu určenom súdom prvého stupňa. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii otca odvolací súd poukazuje na ustanovenie zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že rodič je povinný v plnom rozsahu rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť k deťom, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, svoje výdavky usmerní tak, aby vyživovacia povinnosť k deťom nebola ohrozená a zároveň využívať svoje možnosti a schopnosti tak, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k deťom plniť v čo najširšom rozsahu ( zákona o rodine). Pri rozhodnutí o výživnom v dôsledku zmeny pomerov súd nemohol prihliadať na výdavky otca v súvislosti s exekútorskými trovami, pretože výživné je prednostnou pohľadávkou a tiež na čiastočné nájomné, ktoré je uhrádzané na základe ústnej dohody. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa správne určil rozsahu zvýšeného

výživného od otca pre maloletú, ale nesprávne určil počiatok plnenia zvýšeného výživného, odvolací súd podľa zmenil napadnutý výrok v podstate len vo výroku o počiatku plnenia zvýšeného výživného tak, že zvýšil výživné od mesiaca, v ktorom bol podaný návrh na zvýšenie výživného, teda od 01.06.2012, nakoľko súd prvého stupňa nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by bránili matke v podaní návrhu skôr a ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného spätne v súlade s ustanovením vety prvej zákona o rodine. V súvislosti so zmenou počiatku zvýšeného výživného vyčíslil aj dlžné výživné z titulu zvýšenia výživného za obdobie od 01.06.2012 do 31.08.2012, nakoľko otec si doposiaľ svoju vyživovaciu povinnosť plnil v rozsahu 26, -eur mesačne, preto dlžné výživné z titulu zvýšenia výživného za rozhodné obdobie činí 87,- eur, ktoré zaviazal otca zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. So zreteľom na to, že výživné je prednostnou pohľadávkou a so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži by nebolo spravodlivé priznať výhodu splátok, pretože zvýšenie výživného mohol otec očakávať od začiatku konania a pripraviť sa na zaplatenie eventuálneho dlhu, ale ani matka pre uspokojovanie potrieb maloletej kedy suplovala do určitej miery túto povinnosť aj za otca nebola zvýhodnená splátkami.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.