Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5CoPr-2-2013.pdf
PDF · 73.2 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoPr/2/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Juraja Považana, v právnej veci navrhovateľa: N. Č., N. XX, XXX XX R., zastúpený: JUDr. Mária Ritomská, Hlavná 50, 831 01 Bratislava, proti odporcovi: Stredisko sociálnych služieb Petržalka, so sídlom: Mlynarovičova 23, 851 03 Bratislava, IČO: 31 814 735 o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru , na odvolanie navrhovateľa voči rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 47Cpr 28/2012-162 zo dňa 17.12. 2012 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh na začatie konania a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Navrhovateľ návrhom zo dňa 09.10.2012 žiadal, aby súd určil, že výpoveď, ktorá mu bola daná rozhodnutím odporcu zo dňa 31.05.2012 je neplatná a pracovný pomer trvá ďalej. Navrhovateľ ďalej uplatňoval náhradu mzdy. Navrhovateľ návrh odôvodňoval tým, že výpoveď, kde je uvedený dôvod, nie je dostatočne konkretizovaná a tým nespĺňa náležitosti výpovede. Ďalej namietal tú skutočnosť, že výpoveď mu nebola riadnym spôsobom doručená a ďalej to, že odporca si nesplnil povinnosť ponúknutia vhodnej mu práce pred daním výpovede.
- 2 -
Odporca navrhoval návrh v celom rozsahu zamietnuť s poukazom na to, že k výpovedi sa pristúpilo po tom, ako bol schválený nový organizačný poriadok, ktorý nadobudol účinnosť 30.05.2012. Odporca poukazoval na to, že pred daním výpovede bol navrhovateľ oboznámený s organizačným poriadkom, výpoveď odmietol prevziať o čom je spísaný záznam a ďalej poukázal na to, že odporca nemal možnosť ponúknuť navrhovateľovi inú prácu. Miesto opatrovateľky síce voľné bolo, avšak navrhovateľ nespĺňal pre túto funkciu kvalifikačný predpoklad. Odporca ďalej poukazoval na to, že o nadbytočnosti možno hovoriť aj vtedy, ak sa mení vnútorná organizačná štruktúra, tzn. z hľadiska potrieb organizácie potrebovali viac opatrovateľov a preto sa hľadalo riešenie na zefektívnenie práce a ušetrenie peňazí.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listom odporcu zo dňa 31.05.2012, výpoveďou danou navrhovateľovi dňa 31.05.2012, pracovnou náplňou odporcu, účinnou od 01.03.2012, osvedčením o absolvovaní celoročného odborného školenia navrhovateľa, dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.11.2006, pracovnou náplňou navrhovateľa zo dňa 03.10.2005, pracovnou zmluvou navrhovateľa zo dňa 03.10.2005, pracovnou zmluvou zo dňa
08.03.2004, organizačným poriadkom zo dňa 14.05.2012, organizačným poriadkom zo dňa 01.01.2008, organizačnou štruktúrou účinnou od 30.05.2012, pracovnou zmluvou a pracovnou náplňou Tibora Polakoviča, výsluchom svedkov: Evy Pikusovej, Mgr. Heleny Boskovičovej, Mgr. Heleny Zelenkovej, Kataríny Churej, Nory Matiaškovej, Kataríny Hruškovej. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol, keď postup zamestnávateľa pri dávaní výpovede bol v súlade so zákonníkom práce. Prvostupňový súd z dokazovania zistil, že o organizačnej zmene odporca rozhodol 15.05.2012, keď vydal nový organizačný poriadok, ktorý odsúhlasila zamestnanecká rada 15.05.2012, ktorý nadobudol účinnosť 30.05.2012. Výpoveď bola daná navrhovateľovi 31.05.2012, tzn. po účinnosti prijatého organizačného poriadku a tým je splnený zákonný predpoklad, že o organizačnej zmene musí byť rozhodnuté pred daním výpovede. Ďalej bolo z dokazovania súdom prvého stupňa zistené, že výpoveď je dostatočným spôsobom skutkovo vymedzená, keď vo výpovedi sa konštatuje na základe čoho je dávaná výpoveď, jednoznačne sa konštatuje, že sa ruší pracovné miesto navrhovateľa a toto vymedzenie nemožno zamedziť s iným dôvodom a je podľa názoru súdu dostatočné. Rovnako z dokazovania vyplynulo, že aj spôsob doručovania zo strany zamestnávateľa je v súlade so zákonom, keď doručovanie sa uskutočnilo na pracovisku. Navrhovateľ síce odmietol potvrdiť podpisom prevzatie výpovede, túto
- 3 -
skutočnosť si prevzal, čo potvrdili aj vypočutí svedkovia a v tomto smere mal súd preukázané, že postup zamestnávateľa bol správny. Na základe uvedených skutočností a výsledkov dokazovania súd prvého stupňa návrh navrhovateľ zamietol.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keď navrhovateľ v konaní úspešný nebol a odporca trovy konania neuplatňoval.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, alternatívne zmenil napadnutý rozsudok a určil, že výpoveď z pracovného pomeru daná navrhovateľovi dňa 31.05.2012 je neplatná a odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy od októbra 2012 v sume 570 eur za každý mesiac až do vynesenia rozsudku. Odvolanie navrhovateľ odôvodnil tým, že súd prvého stupňa rozhodol na základe nedostatočne zisteného stavu veci, lebo nevykonal dôkazy, ktoré navrhovateľ navrhol. Súd prvého stupňa nemal odstrániť zásadný rozpor medzi výpoveďami svedkov. Súd prvého stupňa sa mal nedostatočne venovať neplatnosti prvého písomného právneho úkonu odporcu - pracovnej náplni, ktorá tým, že neobsahuje podpis priamej nadriadenej je neplatná. Súd prvého stupňa podľa názoru navrhovateľa nemal venovať potrebnú pozornosť obsahom výpovedí svedkov a prejavu jeho vôle , keď dňa 31. 05. 2012 odmietol prevziať list vo veci jeho výpovede. Prvostupňový súd nemal dostatočne preskúmať otázku, či bola splnená zákonná podmienka a to, ponuka inej vhodnej práce.
V odvolaní ďalej navrhovateľ opäť poukazoval na skutočnosti, ktoré už boli obsahom aj samotného návrhu na začatie konania, prípadne boli obsahom dokazovania.
K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca podaním doručeným súdu prvého stupňa 22.02. 2013, odvolaciemu súdu navrhol , aby napadnutý rozsudok potvrdil. Vo vyjadrení odporca uviedol opäť skutočnosti s ktorými sa počas konania už oboznámil súd prvého stupňa v rámci dokazovania.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie odporcu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. mimo odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Odvolací súd má za to,
- 4 -
rovnako ako súd prvého stupňa , že pri výpovedi z pracovného pomeru, ktorá bola daná navrhovateľovi zo strany odporcu boli dodržané všetky zákonom požadované náležitosti. Aj odvolací súd zastáva názor, že výpoveď daná navrhovateľovi bola dostatočným spôsobom skutkovo vymedzená, boli dodržané aj zákonné predpoklady na zákonným spôsobom vykonané doručovanie výpovede.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od 15.októbra 2008 (§ 372 p ods.1 O.s.p. zavedeného zákonom č. 384/2008 Z. z.).
Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., odporcovi však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.