Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_7Co-33-2013.pdf
PDF · 94.99 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/33/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky Z. X. rod. Z. nar. XX.X.E. bývajúcej v W. na T. ul. č. XX zastúpenej JUDr. Miriam Jáchymovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Pražskej ul. č. 2 na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci so sídlom v Bratislave proti odporcovi P. X. nar. XX.XX.E. bývajúcemu v W. na T. ul. č. XX toho času v V. L. W. č. E. v konaní o určenie manželského výživného o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 5.6.2012 č.k. 25P 50/2012-58 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 26.2.2013 č.k. 25P 50/2012-85 takto
rozhodol:
Mení rozsudok v napadnutých vyhovujúcich výrokoch tak, že odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky 100 € mesačne od 15.2.2012 vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Dlžné výživné za obdobie od 15.2.2012 do 31.5.2012 vo výške 251,72 € súd povoľuje odporcovi splácať v mesačných splátkach po 20 € spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok počnúc právoplatnosťou rozsudku.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky 100 € mesačne od 1.2.2012 vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Dlžné výživné za obdobie od 1.2.2012 do 31.5.2012 vo výške 300 € povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 20 € spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Návrh na určenie manželského výživného nad sumu 100 € mesačne od 15.2.2012 zamietol.
Rozhodol tak na základe návrhu navrhovateľky podaného 15.2.2012, ktorým sa domáhala určenia manželského výživného od odporcu 100 € mesačne od podania návrhu, čo odôvodnila skutočnosťou, že uzavrela s odporcom manželstvo 26.1.2008, z manželstva pochádza mal. B. nar. XX.X.E.. S odporcom žijú v spoločnej domácnosti a zároveň s nimi žije aj jej syn z prvého manželstva L. L. nar. XX.X.E.. Poukázala na okolnosť, že je na materskej dovolenke s mal. B., poberá rodičovský príspevok do augusta v sume 256 € mesačne, rodinné prídavky na dve deti 44 € a výživné na mal. L. 70 € mesačne, pričom jej mesačné výdavky predstavujú sumu 606,80 €. Odporca finančne na chod domácnosti neprispieva. Konajúci súd uznesením č.k. 25P 50/2012-45 na návrh navrhovateľky predbežným opatrením zaviazal odporcu prispievať na jej výživu 50 € mesačne. Vykonaným dokazovaním konajúci súd zistil, že manželstvo účastníkov bolo uzavreté XX.X.E. (sobášny list). Z rodného listu mal. B. X.W. nar. XX.X.E. vyplýva, že otcom maloletej je odporca. Z výpovede navrhovateľky zistil, že s odporcom žijú v spoločnej domácnosti. Návrh na rozvod nepodal ani jeden z účastníkov konania. Navrhovateľka poberala rodičovský príspevok do apríla 2012 vo výške 256 €, od apríla jej bol znížený na sumu 194,70 €. Zároveň poberá rodinné prídavky na dve deti. Jej výdavky predstavujú za SIPO 191 € mesačne, za komunálny odpad 12,89 €, pôžičku 21,50 € na spotrebiče, splátka ČSOB, poistka pre mal. L. 6,97 €, za telefón 20 € mesačne, na stravu 180 € mesačne, na drogériu 60 €, na oblečenie 70 €, internet 10 €, lieky
pre ňu a mal. B. 40 € mesačne, za UPS 4,02 €. O výživnom pre mal. B. pochádzajúcu z manželstva bolo rozhodnuté súdom tak, že bolo určené výživné 100 € mesačne, rozsudok bol vydaný v máji 2012 a je predbežne vykonateľný. Zároveň žiadala zvýšiť výživné na sumu 160 € mesačne od apríla 2012 vzhľadom na okolnosť, že od uvedenej doby bol znížený rodičovský príspevok zo sumy 256 € na 194 € mesačne. Z výpovede odporcu konajúci súd zistil, že žil v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, s ktorou uzavrel manželstvo v januári 2008. Z manželstva pochádza maloletá B. nar. v Y. E.. Spláca hypotekárny úver 250 € mesačne, ktorý bol použitý na zakúpenie bytu, ktorý je predmetom BSM. Na syna U. z prvého manželstva uhrádza výživné v sume 74 € mesačne na základe rozhodnutia súdu z roku 2007, svoje životné poistenie uhrádzal vo výške 34,40 €, za telefón 25 € mesačne, na naftu 100 € mesačne, nákup potravín a drogérie pre seba 100 € mesačne, na obuv a oblečenie 30 - 40 € mesačne. Na základe predbežného opatrenia z apríla 2012 začal hradiť manželke manželské výživné 50 € mesačne. Rozsudok o určení výživného na na maloletú B. mu bol doručený, avšak zatiaľ výživné v súdom určenej výške nezačal uhrádzať. K výške príjmu za mesiac apríl a marec 2012 uviedol, že táto predstavovala 730 € mesačne. Z opisu mzdového listu zamestnávateľa odporcu konajúci súd zistil, že v období od marca do decembra 2012 mal priemernú čistú mesačnú mzdu 760 € a za mesiac január a február 2012 732 € a 1.422 €. Odporca k výške príjmu upresnil, že vo februári 2012 mal zvýšený príjem z dôvodu preplatku na dani. Z rozhodnutia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Košiciach z 3.12.2010 konajúci súd zistil, že navrhovateľke bol priznaný rodičovský príspevok od 1.12.2010 v sume 256 €. Z rozhodnutia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo 17.4.2012 vyplýva, že výplata jej rodičovského príspevku bola znížená od 1.4.2012 na sumu 194,70 € mesačne. Z kópie platobného dokladu SIPO zistil, že navrhovateľka uhradila za mesiac február 2012 za elektrinu, plyn, správu bytu, rozhlas a televíziu sumu 191,34 €, v mesiaci september 2011 za elektrinu plyn, správu bytu, rozhlas, televíziu a odpad 230,01 €, podľa kópie poštových peňažných poukazov dňa 14.2.2012 uhradila spoločnosti D. X. U. s.r.o. 4,02 € a 2.2.2012 spoločnosti H. s.r.o. Košice sumu 9,90 €. Zistený skutkový stav konajúci súd právne posúdil podľa § 71, § 75 Zákona o rodine a konštatoval, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že sú dané zákonné podmienky pre rozhodnutie o manželskom výživnom od odporcu pre navrhovateľku. Pri určení výšky výživného zohľadnil príjem odporcu, ako aj nevyhnutné výdavky na bývanie, na úhradu hypotekárneho úveru, výživné na mal. U. a mal. B., ako aj výdavky na cestovné a stravu. Zároveň zhodnotil príjmy a výdavky na strane navrhovateľky, ktorej jediným príjmom je rodičovský príspevok a prídavky na dve maloleté deti a dospel k záveru, že primerané výživné od odporcu pre navrhovateľku predstavuje 100 € mesačne. Pri stanovení výšky výživného zohľadnil okolnosť, že životná úroveň oboch manželov nie je rovnaká. Dlžné výživné za obdobie od 1.2.2012 do 31.5.2012 vo výške 300 € (po odpočítaní dosiaľ uhrádzaného výživného odporcu v sume 100 €) súd povolil odporcovi splácať mesačne v splátkach po 20 € spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok zohľadniac výšku jeho príjmov a výdavkov. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. O trovách konania nerozhodoval, nakoľko účastníci nežiadali náhradu priznať (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Proti tomuto rozsudku proti vyhovujúcim výrokom o určení výživného a dlžnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie odporca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.d/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a určil manželské výživné pre navrhovateľku 50 € mesačne splatné vždy do 20. dňa v mesiaci vopred. Uviedol, že opakovane poukazoval na skutočnosť, že jeho priemerný čistý mesačný príjem za rok 2011 bez prémií bol 681,82 €. Na prémie má nárok iba v tom prípade, ak vykonáva prácu nadčas, čo sa v minulom roku stalo asi v troch mesiacoch. Súd prvého stupňa však pri určovaní výšky manželského výživného vychádzal zo súčtu jeho priemernej čistej mesačnej mzdy a prémií, ktoré dostáva ojedinele. Zo svojho príjmu 681,82 € uhrádza nevyhnutné výdavky a to splátku hypotekárneho úveru 250 €, výživné na mal. U. pochádzajúceho z prvého manželstva 74 €, splátky životného poistenia 34,40 €, faktúru za mobilný telefón 25 €, výdavky na pohonné hmoty, ktoré sú nevyhnutné na cestu do práce 100 €, výživné na manželku 50 €, výživné na dcéru B. 30 € a má výdavky na stravu, hygienu, oblečenie, lieky a iné nevyhnutné veci vo výške 100 €. Jeho mesačné výdavky teda predstavujú spolu 663,40 €. To znamená, že z priemernej čistej mesačnej mzdy mu zostane 18,42 €, z čoho je nereálne, aby platil manželke výživné 100 €.
Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že odporca sám na pojednávaní uviedol, že výška jeho príjmu za mesiace marec, apríl 2012 predstavovala 730 € mesačne, sám uviedol, že má možnosť pracovať i nadčas. Opomenul tiež uviesť, že dostáva od zamestnávateľa pravidelne stravné lístky vo výške 32 € mesačne. Poukázala na svoje pravidelné mesačné príjmy, ktoré tvorí rodičovský príspevok 194,70 €,
manželské výživné 50 €, rodinné prídavky na dve maloleté deti 45,08 €, výživné na mal. L. 70 € a výživné na mal. B. 30 €, čo je spolu 389,78 €. Vzhľadom na to, že rozsudky na výživné sú predbežne vykonateľné a odporca si svoju vyživovaciu povinnosť neplní v určenom rozsahu, bola nútená podať návrh na vykonanie exekúcie. Ďalej poukázala na to, že spolu s odporcom bývajú v spoločnej domácnosti, úhrady spojené s bývaním platí sama z mesačného príjmu 191,34 € a odporca zo svojho nepomerne vyššieho príjmu hradí splátky hypotekárneho úveru 250 €. Zdôraznila, že finančný stav, v akom sa nachádza, si neprivodila sama, pretože s odporcom sú manželia od roku 2008, naplánovali si spoločnú rodinu a z dôvodu starostlivosti o spoločnú dvojročnú dcéru B. je odkázaná len na rodičovský príspevok. Vyjadrila názor, že odporcom vyčíslené výdaje v odvolaní nie sú všetky nevyhnutné do tej miery, že by nebolo možné od neho odôvodnene požadovať, aby z takto vynaložených prostriedkov plnil vyživovaciu povinnosť voči nej.
Výrok rozsudku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. 1 vety prvej a druhej Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a končí sa smrťou, vyhlásením za mŕtveho niektorého z manželov alebo právoplatným rozhodnutím súdu o rozvode manželstva. Manželia, ako to vyplýva z ust. § 71 Zákona o rodine, majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť bez ohľadu na to, či spolu žijú alebo nežijú. Ich hmotná a kultúrna úroveň má byť v zásade rovnaká. Pri určovaní manželského výživného je potrebné vždy prihliadnuť na ust. § 75 Zákona o rodine, t.j. na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pre rozhodnutie súdu o výživnom medzi manželmi nestačí zistiť len osobné, rodinné a majetkové pomery manželov vrátane ich príjmu, ale treba zistiť konkrétnu mieru potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom každého z manželov, prípadne iné okolnosti zasahujúce do týchto pomerov.
Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje. Súd prvého stupňa sa dôsledne vysporiadal s námietkami odporcu uplatnenými počas konania na súde prvého stupňa a odporca ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie
o určení rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke. Zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku vyplýva, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi je súčasťou ich vzájomného vzťahu, v dôsledku čoho je nevyhnutné na túto vzájomnú povinnosť aplikovať princípy, ktorými je charakterizované manželstvo a ktoré sú výslovne uvedené v Zákone o rodine. Ide najmä o ust. § 18 Zákona o rodine, ktoré určuje, že obidvaja manželia majú rovnaké práva a povinnosti a sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Z ust. § 19 Zákona o rodine ďalej vyplýva, že o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi je právna povinnosť a nemožno ju považovať za príkaz morálky. Z hľadiska § 75 ods. 2 Zákona o rodine nebude bez významu ani okolnosť, z akého dôvodu došlo k neplneniu vyživovacej povinnosti, pretože dôvod neplnenia vyživovacej povinnosti môže poukázať na to, či poskytnutie výživného je alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi. V tomto prejednávanom prípade je nepochybné, že životná úroveň navrhovateľky a odporcu nie je rovnaká s prihliadnutím na skutočnosť, že navrhovateľka je z dôvodu starostlivosti o maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva na materskej dovolenke, pričom jej príjem tvorí rodičovský príspevok, aktuálne vo výške 194,70 € a je doplnený rodinnými prídavkami na dve maloleté deti 45,08 €, zabezpečuje starostlivosť aj o ďalšie dieťa pochádzajúce z jej predchádzajúceho vzťahu mal. L., na výživu ktorého poberá 70 € mesačne. Pokiaľ ide o nevyhnutné výdavky navrhovateľky, je potrebné zdôrazniť, že už len úhrada nákladov za bývanie 191,34 € pohltí v podstate celý jej príjem pozostávajúci z rodičovského príspevku, nakoľko výživné pre maloleté deti a rodinné prídavky sú určené na zabezpečenie výživy maloletých detí. Z uvedeného teda nesporne vyplýva záver, že navrhovateľka nemá finančné prostriedky ani na zabezpečenie svojej stravy, nehovoriac už o ďalších nevyhnutných nákladoch na hygienu, zdravotný stav a podobne. Odporca je zamestnaný a jeho priemerný čistý príjem súd prvého stupňa zistil relevantným spôsobom z opisu mzdového listu, pričom jeho priemerný čistý príjem od marca do decembra 2012 bol 760 € mesačne, za mesiac január 2012 732 € a február 2012 1.422 €. Pre zhodnotenie možností a schopností povinnej osoby plniť si vyživovaciu povinnosť k osobe oprávnenej je zásadne nevyhnutné zistiť priemerný čistý príjem, ktorý povinná osoba dosahuje. Súd prvého stupňa sa uvedenou zásadou aj riadil. Odvolacia argumentácia odporcu, že uvedený príjem nedosahuje pravidelne, je irelevantná, pretože v opačnom prípade by súd musel určovať výživné za každý konkrétny mesiac diferencovane podľa aktuálne dosiahnutého príjmu, čo je v konečnom dôsledku vylúčené, nakoľko rozsudky o výživnom znejú spravidla aj na obdobie po vyhlásení rozsudku do budúcna. Súd prvého stupňa takisto správne zohľadnil výdaje odporcu, kde predovšetkým zohľadnil splátky hypotekárneho úveru 250 € a výživné pre mal. U. 74 € mesačne, ako aj vyživovaciu povinnosť odporcu k mal. B. pochádzajúcej z manželstva s navrhovateľkou. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii odporcu, kde poukazuje na svoje nevyhnutné výdaje, je potrebné podotknúť, že značne paradoxne vyznieva tvrdenie odporcu o výdavkoch na stravu, hygienu, oblečenie, lieky a iné nevyhnutné veci, ktoré vyčísľuje na 100 € mesačne vo vzťahu k skutočnosti, že navrhovateľka, ako bolo uvedené vyššie, nemôže zo svojho príjmu uvedené náklady ani teoreticky zabezpečiť. Vzhľadom na uvedené je možné urobiť záver, že súdom určený rozsah vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke vyrovnáva životnú úroveň oboch manželov. Jediným pochybením súdu prvého stupňa je, že priznal výživné navrhovateľke v rozpore s ust. § 77 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine od 1.2.2012 napriek tomu, že návrh bol podaný 15.2.2012 a ani navrhovateľka v návrhu na začatie konania nežiadala priznať výživné spätne od 1.2.2012, preto odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zaviazal odporcu prispievať na navrhovateľku 100 € mesačne od podania návrhu, teda od 15.2.2012.
V dôsledku zmeny rozhodnutia o počiatku plnenia manželského výživného odvolací súd zmenil aj súvisiaci výrok o dlžnom výživnom tak, že zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke dlžné výživné za obdobie od 15.2.2012 do 31.5.2012, nakoľko rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú podľa ust. § 162 ods. 2 O.s.p. predbežne vykonateľné, to znamená, že odporca si mal plniť vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke na základe napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa od júna 2012, v sume 251,72 €, t.j. 3 mesiace a 15 dní x 100 € - uhradené výživné odporcom v tomto období 100 €, ktoré povolil odporcovi splácať navrhovateľke v mesačných splátkach po 20 € spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok počnúc právoplatnosťou rozsudku podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na príjmové pomery odporcu a výšku dlžnej čiastky. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že bežné výživné po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa je predmetom exekúcie, ako vyplynulo z podaní oboch
účastníkov konania, teda dlžné výživné za obdobie od 1.6.2012, resp. jeho ustálenie je predmetom exekučného konania.
Vzhľadom na to, že návrh na určenie výživného za obdobie od 1.2.2012 do 15.2.2012 nebol podaný a súd prvého stupňa teda prekročil návrh navrhovateľky, nebol dôvod ani na zamietnutie návrhu za uvedené obdobie.
O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.