Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoE/6/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: OMIKRON TRADING LIMITED, reg. č. 1503447, so sídlom Nerine Chambers, P. O. Box č. 905, Road Town, Tortola, Britské panenské ostrovy, právne zast. advokátskou kanceláriou verita, M. XX XXX XXX (predošlé obchodné meno: J.), proti povinnému: PROCELL, spol. s.r.o., IČO: 36 298 646, so sídlom Partizánske, Rudolfa Jašíka 158/8, o vymoženie 3.630,65 eur s príslušenstvom, na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 06. marca 2013, č.k. -31, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom zo dňa 26.11.2011 sa pôvodne oprávnený domáhal vykonania exekúcie v neprospech povinného pre vymoženie 3.630,65 eur na podklade exekučného titulu - platobného výmeru, č. XXX/XXXX/A zo dňa 19.10.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.11.2001. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené dňa 04.12.2001 súdnemu exekútorovi V.. Q. M.. Uznesením, č.k. -28 zo dňa 03.10.2012, bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a bola zastavená; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.11.2012. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa v znení účinnom do 31.01.2002 exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Rozhodnutie, ktorým súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, nadobudlo právoplatnosť dňa 03.11.2012, preto bolo potrebné exekúciu v súlade s v spojení s Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 zastaviť. Súdny exekútor si spolu s podaním podnetu na zastavenie exekúcie uplatnil zároveň náhradu trov exekúcie vo výške 97,01 eur pozostávajúcich z odmeny vo výške 33,20 eur a náhrady hotových výdavkov vo výške 63,81 eur. Súd po preskúmaní celého spisového materiálu dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi nie je možné priznať náhradu trov exekúcie a to z dôvodu, že niet subjektu, ktorého by súd na náhradu trov exekúcie zaviazal. V danom prípade súd zastavil exekúciu s poukazom na ustanovenie Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002. Súd dáva do pozornosti predovšetkým skutočnosť, že podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2012 nebolo možné zastaviť exekúciu pre nemajetnosť povinného, nakoľko tento dôvod na zastavenie exekúcie bol do Exekučného poriadku zaradený až novelou vykonanou , ktorým sa mení a dopĺňa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, a to s účinnosťou od 01.02.2002. V danej veci potom nie je možné uložiť povinnosť uhradiť trovy exekúcie

povinnému, ktorého táto povinnosť zaťažuje podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, pretože povinný zanikol bez právneho nástupcu výmazom z obchodného registra v súlade s ustanovením . Túto povinnosť nie je možné uložiť ani oprávnenému, pretože nie sú splnené predpoklady vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002. Oprávnený totiž ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nemohol predvídať, že povinný stratí právnu subjektivitu a z tohto dôvodu bude potrebné exekúciu zastaviť. Súd preto rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal poukazujúc pri tom aj na názor Ústavného súdu SR. "V konečnom dôsledku môže nastať stav, že nároky súdneho exekútora pri výkone exekúcie nebudú uspokojené. Ide o riziko, ktoré súdny exekútor nesie a ktoré je kompenzované jeho monopolným postavením pri výkone exekúcie. Riziko s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za vykonanú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie (rozhodnutie ÚS SR č. -16 zo dňa 16.12.2008). Obdobné stanovisko zastal v exekučných veciach aj Európsky súd pre ľudské práva vo veci Mihál proti Slovenskej republike v rozhodnutí zo dňa 05. júla 2011.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor V.. V. R.. Namietal, že súd prvého stupňa neskúmal dôvody výmazu povinného v intenciách uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. a sp. zn. , t.j. na základe čoho došlo k výmazu povinného z obchodného registra. Dôvodil, že ak povinný nemal majetok na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora resp. správcu konkurznej podstaty, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, a nie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku. Mal za to, že ak došlo k zániku povinného ex offo výmazom z obchodného registra, pri rozhodovaní o trovách exekúcie je potrebné na základe analógie práva postupovať podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Preto žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie.

Oprávnený v písomnom vyjadrení k odvolaniu súdneho exekútora uviedol, že samotnú skutočnosť, že došlo takmer po desiatich rokoch od začatia exekučného konania k výmazu povinného z obchodného registra nie je možné považovať za zavinenie oprávneného a tvrdiť, že pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Ďalej uviedol, že povinnosť oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku sa viaže na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti existujúceho subjektu, avšak ani na základe tohto odseku nie je možné zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu zániku povinného - právnickej osoby. V závere poukázal na právny názor vyslovený Európskym súdom pre ľudské práva vo veci Van der Mussele proti Belgicku a na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti (vo výroku o trovách exekúcie) podľa , bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti potvrdiť podľa ako vecne správne.

Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 203 citovaného zákona, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdnemu exekútorovi V. dňa 28.11.2001, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 3.630,65 eur s

príslušenstvom, a to na poklade exekučného titulu, ktorým je platobný výmer Sociálnej poisťovne č. XXX/ XXXX/A zo dňa 19.10.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.11.2001. Okresný súd Partizánske dňa 04.12.2001 poveril súdneho exekútora V.. Q. M. vykonaním exekúcie, pričom jeho nástupcom sa stal V.. V. R., M.

Z výpisu z obchodného registra ohľadom povinného vyplýva, že Okresný súd Trenčín uznesením č.k. -24 zo dňa 11.08.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.09.2011, rozhodol o zrušení spoločnosti - povinného bez likvidácie. Povinný bol následne dňa 12.10.2011 ex offo vymazaný z obchodného registra.

Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určuje zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. V danej veci však súd nemohol na zaplatenie trov exekúcie zaviazať povinného, keďže tento bol z obchodného registra vymazaný, a teda ako subjekt práv a povinností zanikol. Výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Vychádzajúc zo znenia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 v spojení s § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Použitie uvedeného ustanovenia teda prichádza do úvahy iba pri splnení zákonných predpokladov, teda ak exekúcia bola zastavená a oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Po preskúmaní veci odvolací súd v súlade s právnym názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že oprávnený v priebehu konania nemohol ani pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie - zánik povinného v dôsledku jeho výmazu z obchodného registra. Návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému podal oprávnený u súdneho exekútora dňa 28.11.2001 a povinný bol ako obchodná spoločnosť vymazaný z obchodného registra dňa 12.10.2011, t.j. takmer po 10 rokoch po začatí exekučného konania. Oprávnený teda nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, ktorým bol výmaz povinného z obchodného registra. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie totiž nebolo možné danú exekúciu zastaviť pre nemajetnosť povinného. Odvolací súd zároveň konštatuje, že ustanovenie Exekučného poriadku bolo do Exekučného poriadku zavedené až s účinnosťou od 01.02.2002, pričom predmetné exekučné konanie začalo dňa 28.11.2001. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, ktorý je nutné na danú vec aplikovať vzhľadom na citované prechodné ustanovenie Exekučného poriadku, nebolo možné zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.

Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod na to, aby súd na zaplatenie trov exekúcie zaviazal oprávneného podľa § 203 Exekučného poriadku v príslušnom znení. Súd poukazuje i na to, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 predpokladá možnosť, nie povinnosť súdu uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému, a teda obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať súdnemu exekútorovi trovy zastavenej exekúcie. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 13.01.2005, sp. zn. , konštatoval, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť súdu nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Uvedené vyplýva z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúcu sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, mieru jeho zavinenia a napokon aj to, že keby tu aj bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie potvrdil podľa ako vecne správne.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .