Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19CoE-262-2012.pdf
PDF · 76.54 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoE/262/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom
v Bratislave, 29. augusta 8, Bratislava IČO: 30 807 484, pobočka Považská Bystrica, Kukučínova 208/23, Považská Bystrica proti povinnému: J., spol. s r.o., so sídlom F., Ľ. Z. XXX/X, IČO: XX XXX XXX, o vymoženie 300,97 Eur s príslušenstvom, o odvolaní súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa
23. augusta 2012, č.k. 1Er/1606/1999-11, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu zastavil a zároveň rozhodol, že súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznáva. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného a právoplatného a vykonateľného exekučného titulu bola súdna exekútorka
Mgr. Ing. Z. U. poverená vykonaním exekúcie proti povinnému. Dňa 21.08.2012 doručila súdna exekútorka na súd podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra. Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 11.05.2010 (správne má byť 11.05.2012), č.k. 29CbR/18/2011-29 právoplatným dňa 08.06.2012 bola spoločnosť povinného zrušená bez likvidácie a dňom 31.07.2012 vymazaná z obchodného registra ex offo. Keďže exekučné konanie začalo dňa 14.04.2000 (správne má byť 17.6.1999) s poukazom na prechodné ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku sa musí dokončiť podľa doterajších predpisov, t.j. podľa Exekučného poriadku v znení zák. č. 291/2001 Z.z.. Súd mal v danom prípade za preukázané, že povinný, keďže bol zrušený bez likvidácie, je nemajetný, nevlastní ani majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. Aj keď Exekučný poriadok účinný v čase začatia exekučného konania zastavenie pre nemajetnosť neumožňoval, ide o dôvod, pre ktorý nemožno v exekúcii pokračovať, a preto ju súd zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Súdna exekútorka si uplatnila trovy exekúcie v celkovej výške 58,09 Eur a žiadala, aby súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku na ich náhradu zaviazal oprávneného. Okresný súd poukázal na ust. § 197 ods. 1 a § 203 Exekučného poriadku, z ktorých vyplýva, že trovy exekúcie v zásade uhrádza povinný a oprávneného možno na ich náhradu zaviazať iba v zákonom stanovených prípadoch. V danom prípade je nepochybné, že povinný, vzhľadom na to, že bol vymazaný z obchodného registra ex offo nemôže trovy exekúcie uhradiť, avšak zároveň nie je naplnený jeden zo zákonných predpokladov na to, aby súd zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného. Oprávnený vzhľadom na začiatok exekučného konania nemohol ani pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať zrušenie povinného v roku 2012 a následné zastavenie exekúcie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd súdnej exekútorke trovy exekúcie nepriznal.
Proti uvedenému uzneseniu v časti výroku o náhrade trov exekúcie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdna exekútorka, ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a rozhodol tak, že zaviaže oprávneného uhradiť trovy exekúcie v sume 58,09 Eur. Namietala, že súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď konštatoval, že v tomto prípade sa nejedná o žiadny dôvod ustanovený v § 203
ods. 1 Exekučného poriadku. V prípade, že povinný subjekt zanikol, v zmysle § 203 Exekučného poriadku možno oprávneného zaviazať k úhrade trov exekúcie len v tom prípade, ak oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, ak bol na povinného vyhlásený konkurz, alebo ak bola exekúcie zastavená pre nemajetnosť povinného. Súd nesprávne posúdil stav, keď povinný subjekt zanikol bez likvidácie a následne bol vymazaný z Obchodného registra. Práve zrušenie povinného bez likvidácie bolo dôsledkom toho stavu, keď majetok povinného nestačil ani na trovy likvidácie a teda ani na trovy exekúcie, preto mal súd exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, mal zaviazať oprávneného k úhrade trov exekúcie. Takýto výklad by bol v súlade aj s názorom Najvyššieho súdu SR, ktorý vyslovil v uznesení 3M Cdo 10/2011 zo dňa 24.11.2011 a tiež 6 M Cdo 7/2012.
Oprávnený sa k odvolaniu súdnej exekútorky písomne nevyjadril.
Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a dôvodov podaného odvolania. Dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné vo výroku o trovách exekúcie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správne. Rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania.
Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým súd exekúciu zastavil, odvolaním napadnuté nebolo, a preto zostalo v tejto časti právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.
Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že exekučné konanie začalo dňa 17.06.1999, kedy bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdnej exekútorke. Dňa 14.07.1999 bolo súdom vydané poverenie č. XXXX*XXXXXX na vymoženie istiny 300,96 Eur (9.067,-Sk), ktorým súd poveril súdnu exekútorku Ing. Oľgu U. vykonaním exekúcie, a to na základe Rozhodnutia Národného úradu práce, Okresný úrad práce Považská Bystrica zo dňa 14.10.1997 č. XX/XX-X.
Podľa výpisu z obchodného registra ohľadne povinného bol uznesením Okresného súdu Nitra, č.k. 29CbR/18/2011-29 zo dňa 11.05.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.06.2012, povinný ako obchodná spoločnosť zrušený bez likvidácie. Povinný bol následne vymazaný z obchodného registra ex offo dňom 31.07.2012.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení, ak súd rozhodne
o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali
do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, ak dôjde
k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Súdna exekútorka si uplatnila trovy exekúcie vo výške 58,09 Eur a na ich zaplatenie navrhla zaviazať oprávneného.
Súdna exekútorka má v zmysle uvedených zákonných ustanovení právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, teda trovy exekúcie. V zásade platí, že trovy exekučného konania znáša povinný. V danej veci však súd nemohol na zaplatenie trov exekúcie zaviazať povinného, keďže tento zanikol ku dňu 31.07.2012 ako subjekt práv a povinností.
Na druhej strane súd môže oprávneného zaviazať na zaplatenie trov exekúcie len v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 203 Exekučného poriadku. S poukazom
na znenie ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 v spojení s § 235 ods. 2 Exekučného poriadku súd môže uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie v prípade, že oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti v priebehu konania predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Toto zákonné ustanovenie predstavuje výnimku
zo zásady, že náklady exekučnej činnosti uhrádza povinný. Jeho použitie však prichádza
do úvahy iba po splnení zákonných predpokladov, teda ak exekučné konanie bolo zastavené a oprávnený mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie pri náležitej opatrnosti.
Po preskúmaní veci krajský súd konštatuje, že okresný súd správne dospel k záveru, že oprávnený v priebehu konania nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie
- zánik povinného v dôsledku jeho výmazu z obchodného registra. Návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému podal oprávnený exekútorovi dňa 17.06.1999, kedy bol povinný v obchodnom registri zapísaný ako spoločnosť s ručením obmedzeným. Konanie o zrušenie obchodnej spoločnosti - povinného, začalo až v roku 2011, pričom z obchodného registra bol povinný vymazaný ku dňu 31.07.2012, t.j. viac ako 13 rokov po začatí exekučného konania. Oprávnený teda nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, ktorým bol v danej veci výmaz povinného z obchodného registra, a nie jeho nemajetnosť. Okresný súd správne uviedol, že podľa Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie, ktorý je nutné na vec aplikovať, ani nebolo možné danú exekúciu zastaviť pre nemajetnosť povinného. Z tohto dôvodu nie je daný dôvod na to, aby
na zaplatenie trov exekúcie zaviazal oprávneného podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002. Odvolací súd poukazuje i na dikciu zákonného ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, ktoré predpokladá možnosť, nie povinnosť súdu uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému, a teda obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať exekútorovi trovy zastavenej exekúcie. Aj Ústavný súd SR
v uznesení zo dňa 13.01.2005, č.k. II.ÚS 12/2005-4 konštatoval, že ust. § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť súdu nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Uvedené vyplýva z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúcu sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, mieru jeho zavinenia
a napokon aj to, že keby tu aj bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita.
Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .