Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/17/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členov senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Františka Kováča v právnej veci žalobcu Mercedes-Benz Financial Services Slovakia s.r.o. so sídlom Bratislava, Tuhovská 11, IČO: 35 728 116, právne zastúpeného X. &. W. B. so sídlom S. N.. XX, XXX XX A., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému NODINOB REAL, a.s. so sídlom Trenčianska cesta 647/24, Bánovce nad Bebravou, IČO: 36 386 189, o zaplatenie sumy 165.503,19 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. -343 zo dňa 21. októbra 2011, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 165.503,19 eur, 0,1% denný úrok z omeškania zo sumy 31.003,12 eur za dobu od 30.08.2002 do 15.09.2002, zo sumy 1,69 eur za dobu od 30.08.2002 do 23.09.2002, zo sumy 165.503,19 eur za dobu od 30.08.2002 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 16.952,38 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu.

Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že medzi žalobcom ako predávajúcim a obchodnou spoločnosťou SALVIA ITD, s.r.o. ako kupujúcim bola uzatvorená kúpna zmluva, podľa ktorej žalobca predával a kupujúci kupoval súbor hnuteľných vecí a zariadení, bližšie špecifikovaný v prílohe č. 1 ako neoddeliteľnej súčasti tejto zmluvy, do svojho vlastníctva za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 5.920.000,- Sk (vrátane DPH). Kupujúci sa zaviazal kúpnu cenu uhradiť do troch dní po podpise kúpnej zmluvy na účet predávajúceho. Ďalej bolo dohodnuté, že predmet kúpy je zo strany žalobcu dodaný podpísaním tejto kúpnej zmluvy. Podľa čl. 7.3. tejto kúpnej zmluvy táto zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpísania oboma zmluvnými stranami. V texte zmluvy je na konci zmluvy uvedené "V Bratislave, dňa 21.01.2002", pri pečiatke a podpise kupujúceho je uvedený dátum 26.08.2002. V úvodnej časti zmluvy sa uvádza, že SALVIA ITD, s.r.o. je zastúpená J.. W. D. - na základe plnomocenstva. V uvedenom čase bol štatutárnym zástupcom V.. Z. K.. Podľa potvrdenia o prevzatí hmotného investičného majetku prevzal kupujúci na vlastné náklady hmotný investičný majetok podľa prílohy kúpnej zmluvy v stave, v akom sa nachádzal. Kupujúci uhradil na účet žalobcu dňa 16.09.2002 sumu 934.000,- Sk a dňa 24.09.2002 sumu 51,- Sk. K úhrade zostávajúcej časti kúpnej ceny nedošlo. Z Dohody o prevzatí ručenia za kúpnu zmluvu zo dňa 21.01.2002 súd prvého stupňa zistil, že žalovaný

ako ručiteľ vo vzťahu k žalobcovi ako veriteľovi vyhlásil, že berie na seba povinnosť voči žalobcovi uspokojiť jeho pohľadávky voči dlžníkovi SALVIA ITD, s.r.o., ak ich neuspokojí sám. Pohľadávkami zabezpečovanými touto dohodou sú všetky pohľadávky vyplývajúce zo zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a obchodnou spoločnosťou SALVIA ITD, s.r.o. ako dlžníkom, založeným kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 21.01.2002. Ide predovšetkým o kúpnu cenu a príslušenstvo, prípadne iné plnenia vyplývajúce z tohto zmluvného vzťahu. Ručiteľ sa zaviazal splatiť splatný dlh v plnej výške, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. V tejto dohode je na konci textu uvedené "V Bratislave, dňa 21.01.2002", pri pečiatke a podpise ručiteľa je uvedený dátum 04.09.2002. V úvodnej časti sa ako zástupca ručiteľa uvádza T. V. - predseda predstavenstva a V.. V. X. ako člen predstavenstva.

V čase rozhodnutia veci súdom prvého stupňa bola obchodná spoločnosť SALVIA ITD, s.r.o. vymazaná z obchodného registra. Súd ďalej konal iba so žalovaným NODINOB REAL, a.s. a posudzoval námietky žalovaného voči pohľadávke žalobcu.

V prvom rade súd prvého stupňa posudzoval, či a kedy bola uzatvorená kúpna zmluva a dohoda o prevzatí ručenia. Pri čase uzavretia kúpnej zmluvy a dohody o prevzatí ručenia súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania ustálil, že dátum 21.01.2002 nebol dátumom uzavretia ani kúpnej zmluvy a ani dohody o prevzatí ručenia. V prípade kúpnej zmluvy, vychádzajúc z predložených listinných dôkazov a vyjadrení svedka J.. D., súd konštatoval, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo dňa 26.08.2002. Toto svoje konštatovanie súd prvého stupňa odôvodnil skutočnosťami, že pri pečiatke a podpise za kupujúceho SALVIA ITD, s.r.o. je uvedený dátum 26.08.2002 a k tejto skutočnosti vypočul ako svedka J.. W. D., ktorý mal zastupovať kupujúceho SALVIA ITD, s.r.o. pri uzatváraní kúpnej zmluvy. Ten jednoznačne uviedol, že v kúpnej zmluve i v dohode o prevzatí ručenia boli uvedené iné dátumy, a to skoršie, preto vždy uviedol vedľa svojho mena aj skutočný dátum ich uzavretia. Podľa názoru súdu prvého stupňa nie je rozhodujúce, že pôvodne bol do textu daný dátum 21.01.2002, zrejme sa predpokladalo, že kúpna zmluva bude uzatvorená skôr, k čomu však nedošlo. V danom prípade treba vychádzať zo skutočnosti, že zmluva môže nadobudnúť účinnosť až okamihom, kedy s jej obsahom výslovne súhlasia obe zmluvné strany, teda je dosiahnutý konsenzus týkajúci sa jednotlivých ustanovení zmluvy. Ak teda došlo k zhode vôle zmluvných strán o obsahu zmluvy tým, že riadne a včasné prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobudlo účinnosť, je zmluva uzavretá (, , ). To, že reálne došlo k podpisu zmluvy až dňa 26.08.2002 vyplýva z obsahu kúpnej zmluvy a potvrdenia o prevzatí hmotného investičného majetku zo dňa 26.08.2002. Rovnako súd prvého stupňa ustálil skutkový stav aj pokiaľ ide o dohodu o prevzatí ručenia, z ktorej bolo zrejmé, že v texte dohody sa uvádza dátum 21.01.2002 a následne pri ručiteľovi dátum 04.09.2002 a podpis J.. D., ktorý v konaní ako svedok uviedol, že k pečiatke a svojmu podpisu pripojil reálny dátum podpisu tejto dohody. Súd konštatoval, že k prevzatiu ručenia došlo dňa 04.09.2002.

V druhom rade súd prvého stupňa posudzoval platnosť kúpnej zmluvy a dohody o prevzatí ručenia. Poukázal na to, že spoločnosť SALVIA ITD, s.r.o. v čase, keď ešte bola účastníkom konania, k obsahu a platnosti kúpnej zmluvy nevzniesla žiadne námietky voči obsahu uzatvorenej zmluvy a nenamietala ani voči svojej povinnosti z tejto zmluvy. Konkrétne námietky voči obsahu a spôsobu uzatvorenia tejto kúpnej zmluvy nemal ani žalovaný. Súd preto vychádzal zo skutočnosti, že zmluva je platná a zo strany súdu žiadny dôvod jej absolútnej neplatnosti nebol zistený. Pokiaľ ide o uzatvorenie dohody o prevzatí ručenia, súd sa osobitne venoval námietkam žalovaného z jeho písomného vyjadrenia, týkajúcich sa :

1/ tvrdenia o tom, že na dohode o prevzatí ručenia sa uvádza, že žalovaný mal byť zastúpený T. V. a V.. V. X., ktorí však dohodu neuzavreli,

2/ tvrdenia, že plnomocenstvo zo dňa 04.09.2002, ktoré je súčasťou notárskej zápisnice N 489/02, Nz 478/02 splnomocňovalo J.. D. iba k podpísaniu notárskej zápisnice, v ktorej žalovaný pristupuje k ručeniu za záväzky SALVIA ITD, s.r.o., nie však k spísaniu dohody o prevzatí ručenia v inej forme (teda nie vo forme notárskej zápisnice),

3/ tvrdenia o neurčitosti plnomocenstva.

Neplatnosť dohody o prevzatí ručenia žalovaný opieral o ods. l, . S poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení súd prvého stupňa uviedol, že skutočne v dohode o prevzatí ručenia sa uvádza, že žalovaný je zastúpený T. V. a V.. V. X., teda osobami, ktoré boli oprávnené za žalovaného v čase uzatvorenia dohody o prevzatí ručenia konať. Následne je dohoda podpísaná za žalovaného J.. D.. Splnomocnenie k takémuto úkonu za žalovaného má vyplývať z plnomocenstva zo dňa 04.09.2002. Podľa tohto plnomocenstva žalovaný splnomocnil J.. D. k podpísaniu notárskej zápisnice, v ktorej žalovaný pristupuje k ručeniu za záväzky vyplývajúce z kúpnej zmluvy medzi SALVIA ITD, s.r.o. a žalobcom. Zo znenia tejto dohody nevyplýva, že by za žalovaného konal niekto iný, teda túto dohodu uzavrel niekto, kto na to nebol oprávnený. Podľa názoru súdu prvého stupňa, na to, aby splnomocnenec konal za splnomocniteľa sa nevyžaduje, aby priamo v zmluve bola obsiahnutá klauzula, z ktorej by vyplývala takáto skutočnosť. Ako vyplýva i z dostupnej judikatúry, postačuje, aby takáto skutočnosť zo zmluvy bola zrejmá, teda, aby nebolo pochybností, že splnomocnenec koná za splnomocniteľa a nie sám za seba. Obom zmluvným stranám pri uzatváraní dohody o prevzatí ručenia muselo byť zrejmé, že J.. D. ako splnomocnenec žalovaného nekoná sám za seba, ale koná priamo za žalovaného. Táto skutočnosť je zrejmá z označenia žalovaného v záhlaví zmluvy, z pečiatky žalovaného, ku ktorej následne splnomocnenec pripojil svoj podpis. Žalovaný vedel, že J.. D. k spísaniu takéhoto úkonu splnomocnil, mal teda vôľu prevziať za SALVIA ITD, s.r.o. ručenie. Žalobca sám takéto konanie J.. D. nespochybňoval. Je teda v súčasnej dobe na ťarchu žalovaného, aby svoje tvrdenia preukázal. Výklad žalovaného o tom, že plnomocenstvo zo dňa 04.09.2002, ktoré je súčasťou notárskej zápisnice N 489/02, Nz 478/02, splnomocňovalo J.. D. iba k podpísaniu notárskej zápisnice, v ktorej odporca pristupuje k ručeniu za záväzky SALVIA ITD, s.r.o., nie však k spísaniu dohody o prevzatí ručenia v inej forme (teda nie vo forme notárskej zápisnice), nemá oporu v zákone. Obsahom prevzatia ručenia spísaného či už vo forme notárskej zápisnice alebo iba vo forme dvojstranného právneho úkonu, ako to realizovali v tomto prípade žalobca a žalovaný je vždy vôľa toho, kto ručenie preberá, splniť záväzok za tretiu osobu v prípade, že ho nesplní ona sama. Ide vždy o prejavenú vôľu (navonok). Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom ( ). Podľa názoru súdu prvého stupňa, formalistický výklad spočívajúci v tom, že J.. D. mohol iba podpísať notársku zápisnicu o pristúpení k ručeniu, avšak nemohol uzatvoriť dohodu o prevzatí ručenia, neobstojí. Následky oboch takýchto úkonov sú totožné, ich výsledkom je vznik záväzku žalovaného plniť, ak si svoju povinnosť nesplní dlžník. Z hľadiska účastníkov sa na obsahu práv a povinností nič nemení. V tejto súvislosti súd uviedol, že z obsahu uzatvorenej dohody o prevzatí ručenia nie je zrejmé, podľa ktorého zákonného ustanovenia účastníci postupovali. V zásade, vychádzajúc z ods. l , mali účastníci pri prevzatí ručenia vychádzať z , podľa ktorého, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom. Takáto koncepcia ručenia pritom vychádza z toho, že k vzniku právneho vzťahu ručenia môže dôjsť už na základe jednostranného písomného vyhlásenia ručiteľa adresovaného veriteľovi. Naproti tomu úprava ručenia v vychádza z dohody účastníkov, teda veriteľa a ručiteľa. Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že účastníci priamo v dohode o prevzatí ručenia nedeklarovali, podľa akého právneho predpisu k prevzatiu ručenia dochádza, avšak z charakteru účastníkov je zrejmé, že je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného a nie . Uzavretie dohody o prevzatí ručenia však nie je vylúčené v obchodných vzťahoch. Súd prvého stupňa potom konštatoval, že na základe udeleného plnomocenstva zo dňa 04.09.2002 mohol J.. D. podpísať za žalovaného dohodu o prevzatí ručenia.

K námietke žalovaného o tom, že v plnomocenstve nie je konkretizované o akú kúpnu zmluvu ide medzi žalobcom a SALVIA ITD, s.r.o., chýba teda jej predmet a dátum uzavretia, súd prvého stupňa uviedol, že z predložených dokladov jednoznačne vyplýva, že k splnomocneniu J.. D. k podpísaniu dohody o prevzatí ručenia došlo dňa 04.09.2002, dohoda o prevzatí ručenia bola spísaná 04.09.2002. V ten istý deň spísal J.. D. za žalovaného i notársku zápisnicu, v ktorej sa SALVIA ITD, s.r.o. a žalovaný ako povinné osoby zaviazali na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 26.08.2002 vrátiť oprávnenej osobe (v tom čase INKASNÝ SERVIS, a.s.) celkovú kúpnu cenu vo výške 5.920.000,- Sk najneskôr do 10.09.2002 spolu s úrokmi podľa tejto kúpnej zmluvy. Tu žalovaný jednoznačne uviedol, za aký záväzok žalovaný ručí, táto skutočnosť bola účastníkom známa, ich vôľa bola teda jednoznačná. Medzi účastníkmi iná kúpna zmluva nebola uzatvorená, prevzatie ručenia za záväzok SALVIA ITD, s.r.o. z inej kúpnej zmluvy neprichádzalo do úvahy. V čase uzatvorenia notárskej zápisnice i dohody o prevzatí ručenia zmluvné strany jednoznačne vedeli, aký záväzok sa týmto spôsobom zabezpečuje a čo je jeho

obsahom. Ak sa žalovaný domnieval, že J.. D. prekročil svoje oprávnenie konať za žalovaného, bol povinný o tejto skutočnosti informovať žalobcu. K ničomu takému však neprišlo, hoci o tom, že J.. D. takéto úkony za žalovaného uskutočnil, bolo žalovanému známe už veľmi dávno. Je zrejmé, že k vyhotoveniu plnomocenstva pre J.. D. došlo práve v súvislosti s uzatvorením kúpnej zmluvy (krátko po uzatvorení) a v snahe zabezpečiť splnenie záväzku SALVIA ITD, s.r.o. Dnes uvádzané skutočnosti o neurčitosti plnomocenstva tak súd neakceptoval. Podľa ods. l právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa názoru súdu udelené plnomocenstvo nie je nezrozumiteľné, jeho obsah je vyjadrený jasne, účastníci vedeli, čo sa ním chcelo vyjadriť. Plnomocenstvo nie je ani neurčité, a to opäť s poukazom na , keďže jeho obsah je možné vyložiť v súlade s jazykovým vyjadrením podľa vôle splnomocniteľa. V tejto súvislosti treba prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že všetky tieto úkony začal žalovaný spochybňovať až v čase, keď došlo k nástupu nových akcionárov, dovtedy žiadne právne kroky nepodnikol.

Z uvedeného súd prvého stupňa, vychádzajúc zo všetkých týchto skutočností, dospel k záveru, že žalovaný prevzal platne ručenie za záväzok SALVIA ITD, s.r.o. z kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a SALVIA ITD, s.r.o. Z tohto dôvodu vznikla žalovanému povinnosť plniť za SALVIA ITD, s.r.o., a to okamihom, keď SALVIA ITD, s.r.o. nesplnila svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ju žalobca na to vyzval.

Poukázal na to, že ručenie má subsidiárny charakter, žalobca sa musí domáhať splnenia záväzku od dlžníka, t.j. od SALVIA ITD, s.r.o. Povinnosť žalovaného ako ručiteľa splniť záväzok nastupuje až v druhom slede. Predpokladom na to, aby mohla byť povinnosť od ručiteľa vymáhaná, je to, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok, dlžník so splnením mešká a nesplnil ho ani v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval a veriteľ sa splnenia záväzku od ručiteľa riadne domáha. To, že k nesplneniu povinnosti zo strany SALVIA ITD, s.r.o. došlo, je zrejmé. Zrejmé je i to, že dlžník si svoju povinnosť nesplnil ani v primeranej dobe po písomnej výzve žalobcu (a v súčasnej dobe si ju už ani splniť nemôže). Za písomnú výzvu možno považovať i podanie žaloby na zaplatenie dlžnej sumy, čo žalobca vo vzťahu k SALVIA ITD, s.r.o. urobil. V súčasnej dobe je nepochybné, že dlžník svoj záväzok reálne nemôže splniť, keďže neexistuje. Žalovaný namietol, že ho žalobca nikdy na plnenie písomne nevyzval. Treba však uviesť, že i podaná žaloba na zaplatenie je z pohľadu práva výzvou na zaplatenie. Nemohlo pritom dôjsť ani k premlčaniu nároku žalobcu, keďže povinnosť SALVIA ITD, s.r.o. zaplatiť kúpnu cenu bola do 3 dní od podpisu kúpnej zmluvy. Kúpna cena tak mala byť zaplatená najneskôr dňa 30.08.2002 (29.08.2002 bol sviatok). Vychádzajúc z ods. l, , začala plynúť premlčania lehota dňa 30.08.2002 a skončila dňa 30.08.2006. Žaloba bola na súd podaná dňa 25.08.2006, teda pred uplynutím premlčacej lehoty. Podľa sa právo veriteľa voči ručiteľovi nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi.

Po vysporiadaní sa s jednotlivými námietkami žalovaného, súd prvého stupňa konštatoval za použitia , , v spojení s , , že samotným spísaním notárskej zápisnice, v ktorej bol jednoznačne identifikovaný záväzok SALVIA ITD, s.r.o. a žalovaného, a v ktorej bola prejavená vôľa zaplatiť tento záväzok, došlo k uznaniu záväzku zo strany žalovaného. Akt uznania smeroval k veriteľovi (veriteľ mal mať jednoduchší spôsob vymáhania pohľadávky - exekučný titul, čo sa však napokon z formálneho hľadiska nemohlo realizovať). Tiež poukázal na skutočnosť, že pôvodný dlžník SALVIA ITD, s.r.o. uznal záväzok aj tým, že čiastočne plnil. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, že bola zaplatená len DPH, treba uviesť, že DPH je súčasť kúpnej ceny, preto čiastočné plnenie aj vo výške DPH má účinky uznania záväzku vychádzajúc z .

Rozhodnutie v časti úrokov z omeškania súd prvého stupňa odôvodnil podľa článku 4 bod 3 kúpnej zmluvy a podľa , , a , . Dlžník sa dostáva do omeškania uplynutím času plnenia. V danom prípade čas plnenia (čas zaplatenia kúpnej ceny) bol medzi účastníkmi dohodnutý priamo v zmluve. Ak v tomto čase k plneniu nedošlo, dostal sa dlžník (a s ním i ručiteľ) do omeškania a je povinný platiť úroky z omeškania. Žalobcovi súd prvého stupňa priznal úroky z omeškania v dohodnutej výške, ktorá nie je v rozpore s poctivým obchodným stykom z dôvodu, že v čase, kedy k omeškaniu došlo, nebola táto výška úrokov z omeškania neobvyklá, išlo o primeranú výšku úrokov z omeškania. K poklesu úrokov z omeškania došlo až v neskorších obdobiach.

Vo zvyšnej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania súd žalobu zamietol. Zamietnutie tejto časti žaloby súd prvého stupňa odôvodnil skutočnosťami spočívajúcimi v tom, že dňa 16.09.2002 žalovaný nebol v omeškaní so zaplatením sumy 31.003,12 eur, keďže v tento deň došlo k zaplateniu tejto sumy a rovnako nebol v omeškaní so zaplatením sumy 1,69 eur, nakoľko dňa 24.09.2002 bola táto suma dlžníkom zaplatená.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa v spojení s a Žalobca bol v konaní neúspešný iba v nepatrnej výške (v časti úroku z omeškania). Priznaná náhrada trov konania pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku v sume 9.963,55 eur (300.162,- Sk) a z trov právneho zastúpenia určených podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v sume 16.952,38 eur pri rešpektovaní výšky dane z pridanej hodnoty v čase vykonania úkonu právnej služby za úkony vykonané v období r. 2006 až 2010 a za úkony vykonané v r. 2011.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Odvolaním napadol rozsudok v celom rozsahu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

V podanom odvolaní žalovaný uviedol, že považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za nesprávne a nezákonné z dôvodov podľa , , a , keďže účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný z odôvodnenia rozsudku zistil, že dňa 21.10.2011 sa konalo vo veci samej pojednávanie, o ktorom nemal žiadnu vedomosť, o jeho termíne nevedel a nemohol sa ho zúčastniť. Na nariadenom pojednávaní chcel žalovaný navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov, výsluch svedkyne J.. B. V., ktorá za žalobcu uzatvárala predmetné zmluvy, na preukázanie svojich tvrdení o okolnostiach a čase ich uzavretia. Žalovaný ďalej poukázal na to, že na pojednávaní dňa 15.01.2009 navrhol právny zástupca žalovaného výsluch svedka J.. W. Q., ktorý za žalobcu uzatváral predmetné zmluvy, na okolnosti a čas ich uzavretia, pričom žalovaný nemá vedomosť o výsluchu tohto svedka, keď podľa uznesenia súdu prvého stupňa mal byť tento svedok na výsluch volaný.

K času uzavretia kúpnej zmluvy a dohody o prevzatí ručenia žalovaný, s poukazom na odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého stupňa v tejto časti, v odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na znenie zákonných ustanovení , , , a tvrdenie, že žalobca dňa 21.01.2002 urobil spoločnosti SALVIA ITD, s.r.o. návrh na uzavretie kúpnej zmluvy a návrh na uzavretie dohody o prevzatí ručenia za kúpnu zmluvu zo dňa 21.01.2002 a tieto návrhy aj podpísal, žalovaný uviedol, že v čase urobenia týchto návrhov žalobcom nebol J.. W. D. oprávnený konať za spoločnosť SALVIA ITD, s.r.o., keďže plná moc mu bola udelená až dňa 20.06.2002 a ani za žalovaného, keďže plná moc mu bola udelená až dňa 04.09.2002. Žalovaný podľa tvrdí, že návrhy žalobcu na uzavretie kúpnej zmluvy a dohody o prevzatí ručenia zanikli uplynutím primeranej doby pred 26.08.2002, keďže spoločnosť SALVIA ITD, s.r.o. a žalovaný návrhy žalobcu v primeranej dobe od ich urobenia neprijali. Uplynutie viac ako 7 mesiacov sa za primeranú dobu na prijatie návrhu rozhodne nedá pokladať. Súd prvého stupňa pochybil, keď sa týmito skutočnosťami vôbec nezaoberal a otázku času uzavretia kúpnej zmluvy a dohody o prevzatí ručenia nesprávne právne posúdil.

K platnosti kúpnej zmluvy a dohody o prevzatí ručenia žalovaný s poukazom na odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého stupňa v odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa síce uvádza, že svoj názor opiera o dostupnú judikatúru, avšak túto nekonkretizuje žiadnym spôsobom, naproti tomu, žalovaný dal do pozornosti súdu vo svojom písomnom vyjadrení rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky R 25/1998, podľa ktorého „Ak za niektorú zmluvnú stranu uzaviera zmluvu na základe hmotnoprávneho plnomocenstva zástupca podľa , musí zo zmluvy vyplývať, že

tento právny úkon robí ako zástupca. Ak nie je splnená táto požiadavka zákona, zmluva je absolútne neplatná bez ohľadu na to, že konajúcej osobe bolo udelené plnomocenstvo.“ V prejednávanej veci zo znenia dohody o prevzatí ručenia za kúpnu zmluvu zo dňa 21.01.2002 žiadnym spôsobom nevyplýva v žiadnej jej časti ani v jej texte skutočnosť, že za žalovaného koná splnomocnenec a tým je J.. W. D.. Preto je podľa žalovaného táto dohoda o prevzatí ručenia absolútne neplatným právnym úkonom. Nad rámec tohto žalovaný ďalej opätovne uviedol, že v čase, keď žalobca dňa 21.01.2002 urobil žalovanému návrh na uzavretie tejto dohody a tento návrh aj podpísal, nebol J.. W. D. splnomocnený žalovaným. Žalovaný tvrdí, že plnou mocou zo dňa 04.09.2002, udelenej žalovaným splnomocnencovi J.. W. D., nesplnomocnil J.. W. D. na písomné vyhlásenie voči veriteľovi, že ho uspokojí, ak dlžník nesplnil záväzok voči veriteľovi a teda ručenie žalovaného voči žalobcovi platne nevzniklo. Žalovaný sa nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o určitosti plnomocenstva v zmysle . Žalovaný taktiež nepovažuje za správny záver súdu prvého stupňa, podľa ktorého za písomnú výzvu voči dlžníkovi, ktorá je podmienkou pre uplatnenie nároku od ručiteľa, možno považovať i podanie žaloby na zaplatenie dlžnej sumy.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že žiaden z argumentov žalovaného uvedených v odvolaní nemôže obstáť ako dôvod pre nepotvrdenie rozsudku, uvádzané argumenty sú alebo nepravdivé, alebo sa zakladajú na nesprávnych právnych záveroch. Súd prvého stupňa sa otázkou predvolania žalovaného na pojednávanie dňa 21.10.2011 zaoberal a konštatoval, že žalovaný má vykázané doručenie predvolania na pojednávanie v súlade s , svoju neprítomnosť neospravedlnil. Žalobca zdôraznil, že išlo o pojednávanie, ktoré sa mohlo po dlhej dobe vo veci uskutočniť, keďže predtým nariadené pojednávania museli byť odročené pre obštrukcie žalovaného spočívajúce v ospravedlňovaní svojej neprítomnosti najmä z dôvodov opätovného odvolávania a vymenovávania V. F. do funkcie jediného člena štatutárneho orgánu spoločnosti žalovaného. Tvrdenie žalovaného, že práve na predmetnom pojednávaní chcel navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, považuje žalobca len za účelové a nemôže obstáť. Žalovaný bol súdom opakovane poučený o povinnosti predložiť, alebo označiť dôkazy podľa , ako aj vyzývaný, aby v stanovenej lehote oznámil súdu svoje návrhy na doplnenie dokazovania (minimálne v jednotlivých predvolaniach na pojednávanie). Žalobca má za to, že vzhľadom na 6 rokov trvajúce konanie mal žalovaný dostatočný časový priestor na označenie dôkazov a túto svoju povinnosť si žalovaný riadne neplnil. V súvislosti s návrhom právneho zástupcu žalovaného na vykonanie dôkazu výsluchom svedka J.. W. Q. na pojednávaní dňa 15.01.2009, žalobca uviedol, s poukazom na v spojení s , že je výlučne na úvahe súdu, ktoré z označených dôkazov v konaní vykoná, uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania nie je súd viazaný. Keďže v konaní nikdy nebolo sporné podpisovanie kúpnej zmluvy a dohody o prevzatí ručenia za žalobcu, a toto podpisovanie ani sám žalobca doteraz nespochybňoval a ani nespochybňuje, má za to, že výsluch svedka J.. W. Q., ktorý bol v tom čase prokuristom žalobcu a za žalobcu podpísal kúpnu zmluvu a dohodu o prevzatí ručenia, nebol potrebný a jeho nevykonanie nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tvrdenia žalovaného o tom, že návrhy žalobcu na uzavretie kúpnej zmluvy a dohody o prevzatí ručenia zanikli uplynutím primeranej doby, keďže spoločnosť SALVIA ITD, s.r.o. a ani žalovaný neprijali návrhy žalobcu v primeranej dobe od ich urobenia, sú ničím nepreukázané, vykonštruované a účelové. Žalobca viackrát uviedol, že kúpna zmluva a dohoda o prevzatí ručenia boli len pripravované a vyhotovené s predtlačou dátumu 21.01.2002, čo však nedokazuje, že tieto dokumenty žalobca dňa 21.01.2002 aj podpísal a už vôbec nie to, že ich dňa 21.01.2002 druhej strane, ktorej boli určené, aj doručil. Tvrdenia žalovaného sú založené na nesprávnom výklade a nasl. , ktorý sa aplikuje v situácii, keď sa zmluva nepodpisuje obidvoma stranami súčasne. Podľa názoru žalobcu je absurdné teraz tvrdiť, že kúpna zmluva nebola vôbec uzavretá, keď kúpnu zmluvu dňa 28.06.2002 spoločnosť SALVIA ITD, s.r.o. riadne podpísala, išlo o reálny obchod, ktorý sa uskutočnil a existencia záväzku z kúpnej zmluvy bola touto spoločnosťou uznaná v notárskej zápisnici N489/02, Nz478/02. Uvedené sa týka aj dohody o prevzatí ručenia. V zmysle ručenie vzniká už samotným doručením písomného vyhlásenia ručiteľa adresovaného veriteľovi, že ho ručiteľ upokojí, ak svoj záväzok dlžník veriteľovi neplní. Žalobca považujúc názor súdu prvého stupňa za správny, opätovne uviedol, že zo znenia dohody o prevzatí ručenia nepochybne vyplýva, že túto dohodu uzatvára ako jedna zo strán dohody žalovaný ako ručiteľ, pri podpise ručiteľa je pripojená pečiatka žalovaného. Judikát NS ČR č. 25/1998 uvádzaný žalovaným iba potvrdzuje záver súdu prvého stupňa o tom, že zo zmluvy musí vyplývať - nie byť v nej výslovne uvedené - že osoba robí daný právny úkon ako zástupca. Žalobca má za to, že boli plnené podmienky na uplatnenie nároku žalobcu u ručiteľa,

keďže dlžník SALVIA ITD, s.r.o. bol vyzvaný na plnenie svojho záväzku a navyše sám žalovaný v notárskej zápisnici N489/02, Nz478/02 uznal svoj záväzok a dlžnú kúpnu cenu sa zaviazal uhradiť v lehote uvedenej v tejto notárskej zápisnici. V zmysle ku dňu vydania rozsudku mal žalobca voči žalovanému nárok na zaplatenie dlžnej sumy titulom ručenia žalovaného bez ohľadu na to, či dlžníkovi bola, alebo nebola doručená písomná výzva žalobcu. V zmysle platí, že ručenie nezaniká, ak záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia dlžníka a záväzok je splniteľný ručiteľom alebo pre zánik právnickej osoby, ktorá je dlžníkom.

Odvolací súd vec preskúmal podľa v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné ako vecne správny podľa potvrdiť.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôvodnenie správnosti ďalšie dôvody.

Preskúmaním obsahu spisu a napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery.

Preskúmaním obsahu odvolania odvolací súd konštatoval, že podaným odvolaním žalovaný napadol rozsudok súdu prvého stupňa po stránke skutkovej a po stránke právnej (vady rozhodnutia), pričom poukázal aj na porušenie procesných noriem (vady konania). Na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prihliada odvolací súd podľa z úradnej povinnosti.

Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu priznáva. Za odňatie možnosti konať pred súdom sa považuje vždy, ak súd prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti účastníka konania alebo jeho právneho zástupcu a na tento postup nebol zákonný dôvod.

V právnej veci odvolací súd skúmal, či žalovanému, ktorý sa nezúčastnil pojednávania dňa 21.10.2011, kedy súd prvého stupňa vec prejednal a rozhodol, bola alebo nebola postupom súdu prvého stupňa odňatá možnosť konať pred týmto súdom ako vada konania, ktorá sa považuje podľa za dôvod zmätočnoti a zrušenia rozhodnutia. Preskúmaním obsahu spisu z hľadiska procesného postupu súdu zahrňujúceho faktickú činnosť súdu, odvolací súd zistil tento stav. Zákonná sudkyňa dňa 08.07.2011 nariadila na deň 21.10.2011 v právnej veci pojednávanie. V rámci prípravy tohto pojednávania pripojila do súdneho spisu úplný výpis z obchodného registra žalovaného, na pojednávanie predvolávala žalobcu, právneho zástupcu žalobcu, žalovaného a svedkov J.. W. D. a J.. W. Q.. Zároveň vyzvala žalovaného na oznámenie skutočnosti, či je žalovaný niekým zastúpený a v prípade, ak má žalovaný návrhy na doplnenie dokazovania, nech tieto oznámi súdu, všetko v lehote 10 dní. V čase, keď zákonná sudkyňa realizovala prípravu pojednávania, zistila, že žalovaný má zapísané sídlo Nová ulica 1588/68, Stupava (od 16.02.2011) a jediným štatutárnym zástupcom žalovaného je V. F. s postavením predsedu predstavenstva. Žalovaný doručované písomnosti súdu (predvolanie na pojednávanie, poučenie účastníka) neprevzal, podľa vyznačenia poštového doručovateľa adresát : NODINOB REAL, a.s. Nová ulica 1588/68, 900 31 Stupava je na doručovacej adrese neznámy. Súdna písomnosť doručovaná žalovanému na aktuálnu adresu sídla žalovaného sa vrátila súdu dňa 14.09.2011. Z obsahu súdneho spisu nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by svedčila tomu, že žalovaný ako účastník konania oznámil súdu inú adresu, ktorá by zakladala povinnosť súdu doručovať písomnosti na inú adresu žalovaného. Pri doručovaní predvolania na pojednávanie zákon nevylučuje možnosť náhradného doručenia (tak ako je tomu napr. pri platobnom rozkaze, európskom platobnom rozkaze a rozkaze na plnenia). U žalovaného nastali účinky doručenia predvolania na pojednávanie dňa 21.10.2011 podľa Ide o špecifickú formu náhradného doručenia písomností určeným právnickým osobám. Táto úprava vychádza zo záväznosti údajov uvedených v obchodnom alebo inom registri a spája s vrátením zásielky doručovanej na adresu právnickej osoby uvedenej v obchodnom alebo inom registri také účinky, že uplynutím trojdňovej lehoty počítanej od vrátenia nedoručenej zásielky

súdu sa doručovaná súdna písomnosť považuje za doručenú právnickej osobe riadne. V danom prípade bol zachovaný aj postup súdu podľa Úradným postupom súdu prvého stupňa nebola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa o tom, že pre rozhodnutie veci samej bolo potrebné riešiť prejudiciálnu otázku základu uplatneného nároku, platnosť kúpnej zmluvy a dohody o prevzatí ručenia. Na základe skutkového stavu zisteného dokazovaním sa súd prvého stupňa zaoberal v prvom rade či a kedy boli uzavretá kúpna zmluva a dohoda o prevzatí ručenia a konštatoval, že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo dňa 26.08.2008 a k prevzatiu ručenia došlo dňa 04.09.2002, keď vychádzal zo skutočnosti, že zmluva môže nadobudnúť účinnosť až okamihom, kedy s jej obsahom výslovne súhlasia obe zmluvné strany, teda je dosiahnutý konsenzus týkajúci sa jednotlivých ustanovení zmluvy. Ak teda došlo k zhode vôle zmluvných strán o obsahu zmluvy tým, že riadne a včasné prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobudlo účinnosť, je zmluva uzavretá (, , ).

Ustanovenie je vyjadrením procesných zásad, ktorými je ovládané súdne konanie. V sporovom konaní, ktoré je dôsledne ovládané tzv. prejednacím princípom, sú účastníci konania povinní opísať rozhodujúce skutočnosti tak, aby z nich mohol súd vychádzať. Uvedenie rozhodujúcich skutočností účastníkmi konania má následne význam pri aplikácii právnej normy zo strany súdu pri rozhodovaní veci. V spojení s vzniká účastníkom konania tzv. povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť. Žalovaný je povinný v konaní predniesť relevantné skutkové okolnosti a označiť dôkazné návrhy predovšetkým vo vyjadrení k žalobe. Žalovaný ako účastník konania bol preukázateľne viackrát poučený o procesných právach a povinnostiach. Preskúmaním ústnych a písomných vyjadrení účastníkov v prvostupňovom konaní odvolací súd konštatoval, že žalovaný pri procesných úkonoch v priebehu tohto konania, ktoré objektívne mal a ktoré ako účastník konania využil, najmä v písomnom vyjadrení zo dňa 28.11.2007 a na pojednávaniach v dňoch 31.09.2008 a 15.01.2009, neuvádzal a netvrdil žiadne rozhodujúce okolnosti a skutočnosti týkajúce sa ním tvrdenej absolútnej neplatnosti právnych úkonov podľa Obč. zák.

Právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takým prejavom spájajú (§ 34 Obč. zák.). Kúpna zmluva a dohoda o prevzatí ručenia ako dvojstranné právne úkony vznikli tým, že sa stretli súhlasné prejavy vôle smerujúce k ich uzavretiu medzi žalobcom, ktorý predložil spoločnosti SALVIA ITD, s.r.o. podpísaný návrh kúpnej zmluvy a žalovanému podpísaný návrh dohody o prevzatí ručenia (ofertu), a spoločnosťou SALVIA ITD, s.r.o. a žalovaným, ktorí návrhy akceptovali. Dvojstranný právny úkon spočívajúci na vzájomných a obsahovo zhodných prejavoch vôle môže byť urobený ako každý iný právny úkon konaním alebo opomenutím, môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť (§ 35 ods. 1 Obč. zák.). Uvedené možno konštatovať aj na kúpnu zmluvu a dohodu o prevzatí ručenia, ktoré boli uzavreté (existujú), ak sú dané ich podstatné náležitosti. Z formálneho hľadiska je zmluva uzavretá okamžikom, kedy prijatie návrhu nadobúda účinnosť, teda, kedy včasné vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi oferty (§ 43c ods. 2 prvá veta, § 44 ods. 1 Obč. zák.). Ak sú splnené všetky ďalšie náležitosti vyžadované zákonom na konkrétnu zmluvu (náležitosti subjektu, náležitosti vôle, náležitosti prejavu vôle, zhoda prejavu a vôle a náležitosti predmetu), stáva sa zmluva platnou. Zmluva sa stáva účinnou, ak jej účinky dopadajú na jej účastníkov, na ich práva a povinnosti.

Z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa vyplýva, že ofertami podľa § 43a ods. 1 Obč. zák. boli v právnej veci samotné návrhy kúpnej zmluvy a dohody o prevzatí ručenia s dátumom ich vyhotovenia dňa 21.01.2002 vo forme písomne vyhotovených textov týchto listín, ktoré v oboch prípadoch predkladal žalobca. V konaní žiaden z účastníkov netvrdil, že návrhy boli spoločnosti SALVIA ITD, s.r.o. a žalovanému doručované od žalobcu osobne, poštou alebo iným spôsobom a to isté sa týka aj skutočnosti, že v konaní nebolo tvrdené, že spoločnosť SALVIA ITD, s.r.o. a žalovaný ústne alebo písomne, alebo iným spôsobom doručovali žalobcovi nimi podpísané vyhotovené texty kúpnej zmluvy a dohody o prevzatí ručenia. V danej veci je nepochybné, že oferta žalobcu voči spoločnosti SALVIA ITD, s.r.o. a žalovanému bola vykonaná priamo predložením návrhov textu listín a akceptácia týchto návrhov spoločnosťou SALVIA ITD, s.r.o. a žalovaným boli vykonané priamo podpisom týchto návrhov. Podpisom návrhov spoločnosťou SALVIA ITD, s.r.o. a žalovaným bez výhrad došlo k vzniku kúpnej zmluvy dňa

28.06.2002 a dohody o prevzatí ručenia dňa 04.09.2002 podľa § 34 Obč. zák. Pre platnosť kúpnej zmluvy medzi osobami, ktoré majú postavenie podnikateľov v čase jej uzavretia, sa použije právna úprava podľa § 409 a nasl. Obch. zák. v spojení s § 261 ods. 1, 5, § 263 ods. 2 Obch. zák. a z hľadiska platnosti týchto právnych úkonov aj všeobecná úprava podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. Zhoda prejavu a vôle vyjadrená uzavretím kúpnej zmluvy nepochybne vyplýva zo skutočnosti preukázanej v dokazovaní, kedy žalobca a spoločnosť SALVIA ITD, s.r.o. ako účastníci viazaní obsahom vzájomných práv a povinností na základe kúpnej zmluvy plnili.

Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného o tom, že podľa § 43b ods. 1 písm. b/ Obč. zák. návrhy žalobcu na uzavretie kúpnej zmluvy a dohody o prevzatí ručenia zanikli uplynutím primeranej doby pred 28.06.2002, keďže spoločnosť SALVIA ITD, s.r.o. a žalovaný neprijali návrhy žalobcu v primeranej dobe od ich urobenia. Argumentácia žalovaného prezentovaná v odvolaní nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa sa správne vysporiadal a vyhodnotil platnosť a účinky plnomocenstiev, ktoré spoločnosť SALVIA ITD, s.r.o. a žalovaný udelili na zastupovanie pri predmetných právnych úkonoch tretej osobe, J.. W. D., pričom z obsahu týchto právnych úkonov je zrejmé, za ktorého splnomocniteľa splnomocnenec koná so zohľadnením obsahu prejavu vôle (plnomocenstva) v čase vykonania týchto úkonov. Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa o tom, že na to, aby splnomocnenec konal za splnomocniteľa sa nevyžaduje, aby priamo v zmluve bola obsiahnutá klauzula, z ktorej by vyplývala takáto skutočnosť. V súlade s výsledkami vykonaného dokazovania súd prvého stupňa správne ustálil a konštatoval, že udelené plnomocenstvo nie je nezrozumiteľné, jeho obsah je vyjadrený jasne, účastníci vrátane spoločnosti SALVIA ITD, s.r.o. vedeli, čo sa ním chcelo vyjadriť a za použitia výkladových pravidiel podľa § 35 ods. 2 Obč. zák. je obsah plnomocenstva možné vyložiť v súlade s jeho jazykovým vyjadrením podľa vôle splnomocniteľa. Záväzok ručiteľa a dlžníka je záväzkom akcesorickým, pričom vznik a trvanie tohto záväzku je právne podmienené existenciou hlavného záväzku medzi veriteľom a dlžníkom.

Právna úprava ručenia v rámci má komplexný charakter. Vzťahy, ktoré vznikli medzi žalobcom a žalovaným pri zabezpečení záväzkov z kúpnej zmluvy sa v celom rozsahu spravujú len . Podľa Obch. zák. sa pre platnosť ručenia vyžaduje jednostranný písomný právny úkon ručiteľa, ktorý veriteľovi písomne vyhlásil, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok. Už týmto vyhlásením splňujúcim zákonné náležitosti z hľadiska formálnej (písomná forma) aj obsahovej (materiálnej - vyhlásenie o uspokojení veriteľa, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok) sa konkrétna osoba, žalovaný, stal dlžníkovým ručiteľom. Podľa Obč. zák. ručenie žalovaného pre zánik dlžníka, spoločnosti SALVIA ITD, s.r.o., nezaniklo.

Treba prisvedčiť žalovanému, že na pojednávaní dňa 15.01.2009 navrhol v konaní výsluch svedka J.. W. Q., bývalého prokuristu žalobcu a za týmto účelom dňa 09.02.2009 oznámil súdu jeho adresu. Z obsahu spisu vyplynulo, že súd prvého stupňa tohto svedka viackrát predvolal k výsluchu, na ktorý sa tento svedok nedostavil (z dôvodu, že predvolanie na pojednávanie v odbernej poštovej lehote neprevzal a z dôvodu ospravedlnenia pre zdravotné problémy). Dôkaz výpoveďou svedka podľa súd prvého stupňa nevykonal. S poukazom na tento dôvod odvolania žalovaného odvolací súd posudzoval, či za daného skutkového stavu bola výpoveď tohto svedka podstatná pre skutkové a právne posúdenie veci a nevykonanie tohto dôkazu zakladá dôvod na postup odvolacieho súdu podľa Preskúmaním a posúdením predchádzajúceho konania vrátane uvádzaných tvrdení žalovaným, kedy sám žalovaný neuviedol, ktoré významné skutkové okolnosti mieni výpoveďou svedka dokazovať, bol odvolací súd toho názoru, že iba tvrdená skutočnosť podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti. O rozsahu a miere, v ktorej sa vykoná dokazovanie, rozhoduje súd. Ak navrhovaný dôkaz je pre posúdenie tvrdenej skutočnosti nerozhodný alebo právne bezvýznamný, súdu nevzniká povinnosť tento dôkaz v konaní vykonať.

Súd prvého stupňa sa dostatočne a správne vysporiadal so všetkými tvrdeniami a námietkami žalovaného, ktoré odvolací súd považoval zhodne so súdom prvého stupňa za podstatné pre právne posúdenie veci a pre aplikáciu citovaných právnych noriem. Preto je správny záver súdu prvého stupňa, že žalovaný prevzal platné ručenie za záväzok spoločnosti SALVIA ITD, s.r.o. a z tohto dôvodu

vznikla žalovanému povinnosť splniť za túto spoločnosť jej splatný záväzok. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, zo zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Napadnutému rozsudku niet čo vytknúť a odvolací súd na jeho odôvodnenie v podrobnostiach odkazuje.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s Žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania by patrila náhrada trov odvolacieho konania. Procesnými podmienkami pre priznanie náhrady trov konania v súdnom konaní je návrh na priznanie trov konania a vyčíslenie trov konania,

predovšetkým, ak je účastník právne zastúpený. Z obsahu vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovaného vyplýva, že žalobca si trovy odvolacieho konania uplatnil, ale tieto trovy nevyčíslil. Odvolací súd preto žalobcovi pre nesplnenie podmienok podľa a náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.