Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-20-2023.pdf
PDF · 98.3 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/20/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariany Muránskej, v spore žalobcov: 1. A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, 2. F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, obaja právne zastúpení: JUDr. Peter Čurilla, advokát so sídlom Hlavná 11, 080 01 Prešov, proti žalovaným: 1. A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, D., zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, D. J., 2. E. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, XXX XX D., prechodne bytom M.. XXX, XXX XX A., N., zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou: A. O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX D., o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov v 1. a v 2. rade proti rozsudku č.k. 14C/1/2018-287 zo dňa 05.01.2023, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku II. o trovách konania.
Žalovaným nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol takto:
„I. Žalobu zamieta.
II. Žalované v 1. a 2. rade majú voči žalobcom v 1. a 2 rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.“
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia žalobou doručenou súdu dňa 8.1.2018 domáhali, aby súd určil, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi tej časti parcely C KN č. 1670/1 - orná pôda o výmere 1596 m2 zapísanej na LV č. X XXX v k.ú. E., ktorej podľa geometrického plánu vyhotoviteľa F. H., D., A. P. XX, F., Q.: XX XXX XXX vyhotoveného dňa 1.3.2016 Q. B. L., autorizačne overeného Q. B. L. dňa 1.3.2016 a úradne overeného Q. G. E. dňa 10.3.2016 pod č. G 1 - XXX/XXXX zodpovedá nehnuteľnosť C KN č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 287 m2. Žalobu odôvodnili tým, že žalobkyňa v 1. rade je vedená na LV č. XXXX v k.ú. E. ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti C KN č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 3 187 m2 a E KN č. 127/101 - orná pôda o výmere 107 m2, pričom vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudla na základe darovacej zmluvy od svojich právnych predchodcov R. A., C. D. a F. D. titulom darovacej zmluvy zo dňa 7.11.2002, vklad ktorej bol povolený Správou katastra Sabinov dňa 3.12.2002 pod č. V 1068/2002. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú vedení na LV č. XXX v k.ú. E. ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti C KN č. 108 - záhrady o výmere 1 282 m2, pričom toto bezpodielové spoluvlastníctvo nadobudli na základe kúpnej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice štátnym notárstvom v Prešove dňa 22.1.1974 sp. zn. N62/74, Nz63/74 od svojho právneho predchodcu A. D., pričom kúpna zmluva bola registrovaná bývalým štátnym notárstvom v Prešove dňa 30.1.1974 pod č. RI56/74. Predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne v 1. rade a spoluvlastníctve žalobcov
v 1. a 2. rade boli vytvorené z pôvodnej pozemnoknižnej parcely mpč. 127 zapísanej na pozemnoknižnej zápisnici č. XXX k.ú. E. - orná pôda o výmere 6 092 m2. Žalované v 1. a 2. rade sú vedené na LV č. X XXX v k.ú. E. ako podielové spoluvlastníčky parcely C KN č. 107 záhrady o výmere 1 369 m2 a C KN č. XXXX/ X - orná pôda o výmere 1 596 m2 v rovnakých podieloch 1/2 k celku, pričom žalovaná v 1. rade nadobudla predmetné podielové spoluvlastníctvo na základe osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva spísaného formou notárskej zápisnice na Notárskom úrade Prešov dňa 11.9.2001 sp. zn. N335/01, Nz313/01 a žalovaná v 2. rade nadobudla predmetné podielové spoluvlastníctvo na základe darovacej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice sp. zn. N 34/2011, vklad ktorej bol povolený Správou katastra Sabinov pod č. G.. Právny predchodca žalovanej v 2. rade B. K., ktorý previedol na žalovanú v 2. rade podielové spoluvlastníctvo, pritom nadobudol predmetné spoluvlastníctvo rovnako ako žalovaná v 1. rade, teda osvedčením vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva. Podľa geometrického plánu vyhotoviteľa Progres GEO, s.r.o. vyhotoveného dňa 1.3.2016 Q. B. L., autorizačne overeného Q. B. L. dňa 1.3.2016 a úradne overeného Q. G. E. dňa 10.3.2016 pod č. G 1 - 103/2016 nehnuteľnosť C KN č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 287 m2 je vytvorená z parcely C KN č. 1670 - orná pôda o výmere 1 596 m2 zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. E.. Nehnuteľnosť C KN XXXX/XX - ornú pôdu o výmere 287 m2 užívajú v súčasnosti napriek existujúcemu právnemu stavu žalobcovia pre záhradkárske a poľnohospodárske účely. Jej užívania sa ujali najneskôr 1.1.1975, keď predmetné nehnuteľnosti tak, ako sú zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXX v k.ú. E. nadobudli na základe vyššie špecifikovaných právnych úkonov. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú tak s poukazom na dlhodobosť a nerušenosť predmetného užívacieho stavu, ako aj na reálne vydelenie v prírode rešpektovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti. Žalobcovia poukázali na to, že pôvodná pozemnoknižná parcela mpč. XXX
- orná pôda o výmere 6 092 m2 zapísaná na pozemnoknižnej zápisnici XXX v k.ú. E. bola podľa vedomosti žalobcov po faktickej stránke v prírode reálne rozdelená ešte pred rokom 1974, žalobcovia do jej užívania vstúpili v rozsahu, teda v kvalite a kvantite užívania ich právnych predchodcov. Od uvedeného času je táto užívaná jednotlivými vlastníkmi v súlade s reálnou deľbou, pričom absentujú akékoľvek nezhody vo vzťahu k priebehu reálnych hraníc v prírode. Nerušený a dobromyseľný stav zo strany všetkých užívateľov jednotlivých častí takto rozdelenej pôvodnej pozemnoknižnej parcely mpč. XXX - orná pôda o výmere 6 092 m2 zapísanej na pozemnoknižnej zápisnici č. XXX v k.ú. E. trval v podstate až do vyhotovenia geometrického plánu zo dňa 1.3.2016, keď sa jednotliví užívatelia dozvedeli o disproporciách medzi stavom faktickým a stavom právnym. Záverom podanie žaloby odôvodnili tým, že sa im mimosúdnou formou, napriek enormnej snahe žalobcov riešiť disproporciu medzi stavom faktickým a právnym, nepodarilo dospieť ku konsenzu strán.
3. Na základe vykonaného dokazovania a po oboznámení sa so skutkovými tvrdeniami strán sporu i ostatným spisovým materiálom súd skutkovo ustálil, že žalobcovia v 1. a 2. rade užívajú pozemok C KN č. XXXX/XX v k.ú. E. bezprostredne pozdĺž jednej strany/hranice pozemku susediaci s pozemkom C KN č. 1670/8 v k.ú. E., ktorý je vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade. Po zameraní pozemkov v roku 2016 žalobcovia dospeli k záveru, že zápis v katastrálnej mape nezodpovedá reálnej držbe a ustálenému užívaciemu stavu vychádzajúcemu z faktickej deľby ešte pred rokom 1974. Z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. E. vyplýva, že žalobkyňa v 1. rade je výlučnou vlastníčkou pozemku C KN parc. č. XXXX/XX - druh orná pôda o výmere 3 187 m2 a pozemku E KN parc. č. XXX/XXX - druh orná pôda o výmere 107 m2. Nadobúdacími titulmi bola darovacia zmluva - vklad č. G./2002, F. 202 S. žiadosť o zápis GP č. XX/XXXX N. T. L. XXXX/XX (O. 127) - číslo zmeny 84/2016. Z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. E. vyplýva, že žalobkyňa v 1. rade a žalobca v 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku C KN parc. č. XXX - druh záhrada o výmere X XXX A.. Nadobúdacím titulom bola kúpa RI.56/74-2/74. Z notárskej zápisnice N. XX/XX, N. XX/XX napísanej na Štátnom notárstve v Prešove notárkou B. S. L. dňa 25.1.1974 vyplýva, že predávajúci A. D., nar. XX.XX.XXXX predal kupujúcim - žalobcom v 1. a 2. rade záhradu- parcelu EN XX o výmere 1 295 m2 ako časť parcely mpč. XXX v k.ú. E., pozemnoknižne evidovanej v protokole 202 mpč. XXX pod B 3a. Žalobcovia v 1. a 2. rade žiadali odkúpenú záhradu EN XX o výmere 1 295 m2 evidovať na LV ako bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Na predmetnej listine sa nachádza pečiatka Štátneho notárstva v Prešove - o registrácii dňa 30.I.1974 pod číslom RI 56/74. Z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. E. vyplýva, že žalovaná v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú podielové spoluvlastníčky pozemkov C KN parc. č. 107 - druh záhrada o výmere 1 396 m2 a C KN parc. č. 1670/8
- druh orná pôda o výmere 1 596 m2, a to obe v rovnakom podiele 1/2 k celku. Nadobúdacím titulom u žalovanej v 1. rade (pod B1) bolo Osvedčenie N 335/11 podľa zákona č. 323/1992 Zb. z 11.9.2001,
zapísané dňa 6.12.2001 pod Z-1519/2001. Nadobúdacím titulom u žalovanej v 2. rade (pod B2) bola darovacia zmluva N 34/2011 - vklad č. V-315/2011. Z notárskej zápisnice N 335/01, Nz 313/01 napísanej na Notárskom úrade Prešov notárkou B. O. M. dňa 11.9.2001 vyplýva, že notárka podľa § 53 zák č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti osvedčila vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k.ú. E. - novovytvoreným parcelám č. XX
- záhrada o výmere 1404 m2 a č. XXX/X - orná pôda o výmere 1596 m2 po polovici z celku v prospech žalovanej v 1. rade a B. K.. Predmetné parcely boli vytvorené na základe geometrického plánu Geograf č. XX/XXXX zo dňa 4.5.2001 z KNE XXX na LV č. XXX v k.ú. E.. Z geometrického plánu č. 50/2001 vyhotoviteľa GEOGRAF združenie geodetov vyhotoveného A. S. dňa 4.5.2001, autorizačne overeného geodetom Q. F. C. a úradne overeného Okresným úradom v Sabinove, katastrálnym odborom - Q. G. E. dňa 10.5.2001, vyplýva, že parcely C KN č. 88 - záhrada o výmere 1404 m2 v k.ú. E. a č. XXX/X - orná pôda o výmere 1596 m2 v k.ú. E. boli vytvorené z parcely E KN č. XXX o výmere 6060 m2 v k.ú. E.. Z darovacej zmluvy spísanej do notárskej zápisnice N. XX/XXXX, N. XXXXX/XXXX, N. XXXXX/XXXX notárkou A. S. L. so sídlom notárskeho úradu v D. dňa 22.3.2011 a rozhodnutia Správy katastra Sabinov č. G. XXX/XXXX zo dňa 14.4.2011 vyplýva, že žalovaná v 2. rade nadobudla vlastníctvo k pozemku parcely C KN č. 107 - druh záhrada o výmere 1 396 m2 a parcely C KN č. XXXX/X - druh orná pôda o výmere 1 596 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/2 k celku od svojho otca B. K. na základe predmetnej darovacej zmluvy. Zo znaleckého posudku č. 48/2021 vyhotoveného Q. B. U., znalcom v odbore geodézia, kartografia a kataster nehnuteľností dňa 26.7.2022 vyplýva, že parcela C KN č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 287 m2 v k.ú. E. vytvorená geometrickým plánom Q. B. L. úradne uvedeného dňa 10.3.2016 pod č. H./2016 predstavuje pozemok, ktorý by mal tvoriť nehnuteľnosť žalobkyne v 1. rade. Znalec totiž dospel k záveru, že geometrický plán spoločnosti Progres GEO s.r.o. úradne overený dňa 10.3.2016 pod č. H./2016 je vyhotovený korektne a skutočnej držbe zodpovedá hranica určená podľa predmetného geometrického plánu medzi lomovými bodmi č. 5-368, 995-2, 995-1. Hranica styku parciel C KN č. 1670/8 a č. XXXX/XX v k.ú. E. medzi lomovými bodmi č. X-XXX S. XXX-X vytvorená geometrickým plánom A. S. sa odkláňa od reálnej hranice v teréne. V priestore podrobného bodu č. 5-368 sa nachádza staré oplotenie z oceľového pletiva na kovových rúrkach a v tejto časti je hranica evidovaná v katastri nehnuteľností totožná so skutkovým stavom v teréne a ustálenou držbou. Nesúlad medzi skutkovým stavom v teréne a stavom evidovaným v katastri nehnuteľností vznikol pri spracovaní geometrického plánu spoločnosti Geograf, úradne overeného dňa 10.5.2001 pod č. XXX/XXXX, ktorý tvoril technický podklad na vydanie notárskej zápisnice č. N. XXX/XX zo dňa 11.9.2001 o vydržaní vlastníckeho práva k parcele C KN č. 670/8 v k.ú. E.. Zhotoviteľ geometrického plánu nerešpektoval pôvodné mapové podklady a skutkový stav v teréne. Súčasnú parcelu C KN č. XXXX/X stočil do parcely C KN č. XXXX/XX. Chybné zobrazenie hranice v geometrickom pláne a následne v mape katastra nehnuteľností môžu byť aj dôsledkom zlých podmienok na meranie. Z geometrického plánu vyhotoviteľa Progres GEO, s.r.o. č. XX/XXXX vyhotoveného Q. B. L. dňa 1.3.2016, úradne overeného Okresným úradom Sabinov, katastrálnym odborom dňa 10.3.2016 pod č. H./2016 vyplýva, že parcela C KN č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 287 m2 v k.ú. E. bola vytvorená z parcely C KN č. XXXX/X - orná pôda o výmere 1596 m2 v k.ú. E. s tým, že parcela C KN č. XXXX/X - orná pôda v k.ú. E. bude mať podľa nového stavu výmeru 1309 m2.
4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi stranami sporu bola sporná iba hranica medzi pozemkami C KN parc. č. XXXX/XX S. P. XXXX/X v k.ú. E., ktorá by zodpovedala skutočnému užívaciemu stavu vychádzajúcemu v podstate ešte z reálnej deľby pred rokom 1974. Zo znaleckého dokazovania pritom súd považoval za preukázané, že po zameraní pozemkov znalec označil za korektné a skutočnej držbe a užívaciemu stavu zodpovedajúce určenie hranice v zmysle geometrického plánu vyhotoviteľa Progres GEO, s.r.o. vyhotoveného Q. B. L. dňa 1.3.2016, úradne overeného Okresným úradom Sabinov, katastrálny odbor dňa 10.3.2016 pod č. H./2016. Súd sa prikláňa k záverom znalca, ktorý v znaleckom posudku objasnil, že ku chybe mohlo dôjsť pri vyhotovovaní geometrického plánu vyhotoviteľa GEOGRAF vyhotoveného A. S. dňa 4.5.2001, úradne overeného Okresným úradom v Sabinove, katastrálny odbor dňa 10.5.2001 pod č. 212/2001, ktorý bol technickým podkladom pre zápis vlastníctva žalovanej v 1. rade a právneho predchodcu žalovanej v 2. rade, a to v dôsledku nepresností zamerania spôsobeného v tej dobe používanými metódami zamerania. Súd však v konaní nemal preukázané, že by držbu, resp. užívanie spornej časti pozemku bolo možné označiť za oprávnenú u oboch žalobcov. Oprávneným držiteľom je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Oprávnenú držbu spornej novovytvorenej
parcely možno odvodzovať iba od nadobúdacieho titulu k bezprostredne susediacej parcele C KN č. XXXX/XX v k.ú. E., a teda darovacej zmluvy zo dňa 7.11.2002, na základe ktorej nadobudla vlastníctvo k parcele C KN č. XXXX/XX v k.ú. E. iba žalobkyňa v 1. rade. Veci získané darom jedným z manželov hoci aj za trvania manželstva predstavujú výnimku v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka z vecí, ktoré spadajú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti tak súd mal za to, že žalobca v 2. rade nie je oprávneným držiteľom spornej novovytvorenej parcely C KN č. XXXX/ XX - orná pôda o výmere 287 m2 v k.ú. E., keďže svoju oprávnenú držbu nemohol odvodzovať od kúpnej zmluvy k pozemku C KN č. 108 v k.ú. E.. Súd sa tak v ďalšom zaoberal otázkou, či je možné vyhovieť žalobe aspoň čiastočne. V zmysle § 216 ods. 1 Civilného sporového poriadku je súd viazaný žalobným návrhom žalobcov. Keďže žalobcovia sa žalobným návrhom domáhali určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spornej novovytvorenej parcely, súdu viazanému ich žalobným návrhom pri dodržaní zásady ne ultra petitum neostávalo iné než žalobu s poukazom na zistený skutkový stav a citovanú právnu úpravu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.
5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že plne úspešným žalovaným v 1. a 2. rade priznal voči neúspešným žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
6. Proti rozsudku v časti výroku súdu o trovách konania podali žalobcovia odvolanie. Mali za to, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval pri rozhodovaní o priznaní trov konania poukazujúc predovšetkým na tú skutočnosť, že žalovaní síce mali vo veci plný úspech, ale súd nezohľadňoval ďalšie relevantné skutočnosti. Mali za to, že rozhodnutie o trovách je nepreskúmateľné a okrem príslušných ustanovení neobsahuje žiadne bližšie odôvodnenie a špecifikáciu úvah, ktorými sa súd pri ustálení právneho názoru riadil. Pri rozhodovaní o trovách súd nezohľadnil skutočnosť, že žalobcovia pri uplatňovaní svojho nároku vychádzali z technických podkladov vystavených štátnou autoritou, t.j. katastrom nehnuteľností a geometrickým plánom. Závery znaleckého posudku Q. B. U. preukazujú, že inrkiminovaná parcela C KN 1670/13 nie je vytvorená z parcely C KN 1670/8, ale z parcely žalobkyne C KN XXXX/XX. Rozhodnutie vo veci samej poukazuje na ničotnosť technických podkladov vrátane geometrického plánu vypracovaného katastrom a v uvedenej skutočnosti vidia žalobcovia dôvody osobitného zreteľa, pretože žalobkyňa (hoc aj s manželom) ako vlastníčka pozemkov podala žalobný návrh na základe pochybenia štátnych orgánov. Skutočnosti uvedené v znaleckom posudku Q. U. nemohli byť žalobcom objektívne známe až do mementu jeho vydania a z tohto dôvodu konali v právnom omyle spôsobenom činnosťou štátnych organov. Vyššie uvedené skutočnosti tvoria podklad pre úvahu aplikácie dôvodov osobitného zreteľa, nakoľko žalobcovia pri ochrane svojho vlastníckeho práva mali za to, že skutočnosti deklarované predmetným geometrickým plánom sú právne relevantné. Priznanie trov konania žalovaným by bolo v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko títo nepoukazovali na chybné zápisy vykonané v minulosti, ale v procese spochybňovali celé dokazovanie. Žiadali, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a stranám konania náhradu trov konania nepriznal.
7. K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadrila žalovaná v 1. rade. Mala za to, že súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania správne. Poukázala na to, že žalobca je ,,pán sporu“ a ten si má uvedomiť z akého titulu svoj nárok uplatňuje. Žalobcom nič nebránilo tomu, aby si všetky skutočnosti potrebné pre úspešné podanie žaloby zistili skôr, teda ešte pred tým ako podali žalobu, a to napríklad súkromným znaleckým posudkom. S takouto možnosťou ráta aj Civilný sporový poriadok v § 209 a nasl. Žalovaná uviedla, že svojim konaním nespôsobila vznik žiadnych trov konania a ani nezavinila to, že žaloba bola zamietnutá. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
8. K vyjadreniu žalovanej sa písomne vyjadrili žalobcovia v 1 a 2. rade. Žalobcovia zotrvali na dôvodoch uvedených v odvolaní a vo vyjadrení uviedli, že žalovaní popierali existenciu vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, pričom práve postoj žalovaných bol podnetom pre žalobcov domáhať sa jeho ochrany formou žaloby. Žalobcovia sa pokúsili o mimosúdne konanie a dosiahnutie úpravy vzájomných práv a povinností.
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov v 1. rade a v 2. rade nie je dôvodné.
10. Predmetom odvolacieho prieskumu bol len výrok II., ktorým súd prvej inštancie priznal žalovaným v 1. a 2. rade voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vo vzťahu k tomuto výroku žalobcovia namietali nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia a neaplikovanie § 257 CSP. Podľa žalobcov je dôvodom osobitného zreteľa skutočnosť, že sa domáhali určenia vlastníckeho práva na podklade skutočností deklarovaných v geometrickom pláne, ktoré mali za relevantné.
11. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Aplikácia § 257 CSP je možná v prípade existencie zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na stranách sporu. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane a aby neodporovalo dobrým mravom.
13. Citovaným zákonným ustanovením je daná možnosť odchýliť sa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania od zásady zodpovednosti za výsledok konania ako prioritného kritéria vyplývajúceho z § 255 Civilného sporového poriadku. Platí pritom, že pre rozhodnutie o nepriznaní nároku na náhradu trov konania úspešnej strane sporu musia byť kumulatívne splnené dve podmienky
- dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti.
14. Odvolatelia v odvolaní poukázali na rozpor s dobrými mravmi a to, že sa domáhali svojich vlastníckych práv vydržaním majúc za to, že držali nehnuteľnosť, ktorej vlastníkmi sú žalovaní. Uviedli, že v spore boli neúspešní len z dôvodu zlého spracovania technických podkladov a závery znaleckého dokazovania.
15. Poukazujúc na charakter procesnej situácie tohto konania odvolací súd dodáva, že toto ustanovenie slúži na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda inými slovami na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Ak by súd neuložil žalobcom v 1. rade a v 2. rade zaplatiť náhradu trov, ktoré žalovaným v 1. rade a v 2. rade vznikli, znamenalo by to, že napriek úspechu v konaní by im nik trovy nenahradil. Takýto postup by bol zjavne nespravodlivý.
16. Náhrada trov konania nemá smerovať k potrestaniu neúspešného účastníka, ale k tomu, aby úspešnej strane boli kompenzované náklady potrebné k účelnému uplatneniu alebo bráneniu práva (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 988/12 zo dňa 25.07.2012).
17. Odvolací súd je teda toho názoru, že u žalobcov v 1. a v 2. rade nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa opodstatňujúce nepriznanie náhrady trov konania žalovaným v 1. rade a v 2. rade.
18. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o trovách konania v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262ods. 1podľa §255 ods.1 CSP. Žalobcovia v 1. a 2. rade neboli v odvolacom konaní úspešní a úspešným žalovaným v 1. a 2. rade žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).