Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cb/257/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno, sudcom Mgr. Ľudovítom Majerčíkom, v právnej veci navrhovateľky : Beáta Mečárová - BM INVEST, Mládežnícka 975, Pata, IČO: 40 895 831, v konaní zast. advokátkou JUDr. Dagmar Hornákovou, A. Hlinku 3044, Sereď, proti odporcom v 1. rade) : AUTO - GLOBAL, s.r.o., Pohraničná 1/5, Komárno, IČO: 36 551 881, v konaní zast. advokátkou Dr. Máriou Lubuškiovou, Pohraničná 889/1, Komárno a v 2. rade) Mgr. Miklós Fehérváry - OPTIMA Business, Pohraničná 889/1, Komárno, IČO: 40 174 689 v konaní zast. advokátkou Dr. Máriou Lubuškiovou, Pohraničná 889/1, Komárno o zapl. 2.251,54 eur s prísl.

rozhodol:

Súd návrh proti odporcom v 1. a 2. rade z a m i e t a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi v 1. rade 100 % náhrady trov konania s tým, že výška trov konania bude vyčíslená po právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi v 2. rade 100 % náhrady trov konania s tým, že výška trov konania bude vyčíslená po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom podaným prostredníctvom jej splnomocnenej právnej zástupkyne dňa 11.11.2009 domáhala, aby súd zaviazal odporcu označeného v návrhu na zaplatenie istiny s príslušenstvom. Právna zástupkyňa navrhovateľky žiadala vrátenie zaplatenej ceny za tovar - služby GPSmart, ktorý bol dodaný s vadami, nefunkčnosťou zariadenia, pričom bola toho názoru, že ide o vady, ktoré vznikli z dôvodu podstatného porušenia zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania a od ktorej navrhovateľka odstúpila práve pre podstatné porušenie zmluvy odporcom (t.j. odporcom v 1. rade). K návrhu boli pripojené listinné dôkazy, ktoré podľa názoru navrhovateľky preukazovali jej tvrdenia uvedené v návrhu.

Počas dokazovania podaním zo dňa 24.6.2010 (súdu došlo dňa 28.6.2010) právna zástupkyňa navrhovateľky podala procesný návrh na pripustenie vstupu ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu, ktoré upresnila podaním zo dňa 16.9.2010 (súdu došlo dňa 17.9.2010), pričom ako odporcu v 2. rade žiadala do konania pribrať Mgr. Miklósa Fehérváryho - OPTIMA Business, Pohraničná 889/1, Komárno, IČO: 401 746 89. Zároveň žiadala, aby súd pripustil aj zmenu petitu návrhu.

Okresný súd Komárno uznesením č.k. -92, zo dňa 21.4.2011 pripustil, aby do konania vstúpil ako ďalší účastník odporca v 2. rade Mgr. Miklós Fehérváry - OPTIMA Business, Pohraničná 889/1, Komárno, IČO: 401 746 89. Proti tomuto uzneseniu však odporca podal prostredníctvom

splnomocnenej právnej zástupkyne odvolanie. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. -110, zo dňa 30.11.2011 predmetné uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.2.2012.

Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní dňa 25.4.2012 trvala na zmene petitu návrhu zo dňa 16.9.2010 a navrhla, aby súd rozhodol o tomto procesnom návrhu na pojednávaní. Následne súd zmenu návrhu, aby boli odporcovia v 1. a 2. rade povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke istinu v sume 2.251,54 eur a náhradu trov konania pripustil. Predmetné uznesenie bolo vyhlásené za prítomnosti účastníkov konania a nadobudlo právoplatnosť dňom vyhlásenia.

Počas dokazovania vo svojich písomných vyjadreniach, ako aj na pojednávaniach právna zástupkyňa navrhovateľa trvala na podanom návrhu v celom rozsahu, pričom poukázala na to, že až počas dokazovania bolo zistené, že zariadenie GPSmart v počte 3 kusov predal navrhovateľke odporca v 2. rade a odporca v 1. rade poskytol navrhovateľke dátové prenosy k GPSmart II v počte 3 kusov. Nakoľko, podľa názoru navrhovateľky, je zariadenie GPS nefunkčné, čo sa prejavovalo najmä v tom, že sa pravidelne vyskytovali problémy pri určení lokalizácie vozidla a problémy v prevádzke systému, právna zástupkyňa navrhovateľky bola toho názoru, že je potrebné bez akýchkoľvek pochybností zistiť, či vada vznikla len na zariadeniach GPSmart, alebo vada vznikla len v dátových prenosoch, alebo zlyhali resp. sú vadné zariadenia GPSmart ako prístroje a dátové prenosy súčasne. Preto navrhla ustanoviť znalca na ustálenie odpovedí na predmetné otázky. Počas dokazovania, po pokuse o zistenie funkčnosti zariadení, ktoré bolo vykonané samotným servisným zamestnancom dodávateľa priamo pred súdom, však od tejto žiadosti upustila, pretože sa zistilo, že zariadenie je funkčné, čo v konečnom dôsledku sama uznala. Napriek týmto zisteniam v konečnom skutkovom a právnom zdôvodnení na pojednávaní dňa 6.5.2013 žiadala rozhodnúť v zmysle pripustenej zmeny petitu návrhu, aj s poukazom na to, že navrhovateľka naďalej trvala na podanom návrhu.

Právna zástupkyňa odporcov v 1. a 2. rade počas dokazovania na pojednávaniach, ako aj v konečnom návrhu prednesenom na pojednávaní dňa 6.5.2013, poukázala na rozhodujúce skutkové zistenia, ako aj právne dôvody, na základe ktorých boli tak odporca v 1. rade, ako aj odporca v 2. rade toho názoru, že návrh proti nim bol podaný nedôvodne a neoprávnene. Navrhla návrh podaný proti odporcovi v 1. rade zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie a návrh podaný proti odporcovi v 2. rade taktiež zamietnuť, pre nesplnenie podmienok uplatnenia vád tovaru, čiže toho, že kupujúca t.j. navrhovateľka u odporcu v 2. rade nikdy nereklamovala vady tovaru podľa a . V zmysle tohto zákonného ustanovenia, uplatnenie vád z tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o zistených vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo vady zistil. Nakoľko právna zástupkyňa odporcu v 2. rade namietla v súdnom konaní to, že kupujúci t.j. navrhovateľka nesplnila včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru súd zo zákona pri splnení zákonom určenej povinnosti musel prihliadnuť na účinky ustanovené v .

Navrhovateľka, ktorá bola vypočutá ako účastníčka konania vo svojich vyjadreniach pred súdom počas dokazovania potvrdila, že si zakúpila GPSmart v počte 3 ks od Mgr. Miklósa Fehérváryho, ktorý jej ich namontoval do nákladných motorových vozidiel, pričom pri montáži bol prítomný aj jej manžel Q. Q., ktorý bol v tom čase u nej zamestnaný ako vodič. Po krátkej dobe zistili, že prístroje neudávajú správne údaje, ako aj údaje o natankovanom palive a mali aj iné problémy. Pri uzatváraní zmluvy jej Mgr. Miklós Fehérváry hovoril, že mu bude musieť platiť mesačne po 500.- Sk, ale keď obdržala prvú faktúru, boli na nej iné údaje. Potvrdila, že žiadnu zmluvu o poskytovaní služieb GPSmart nepodpísala, pričom návrh zmluvy resp. zmluvu na podpis dostala neskôr, nie ihneď pri montáži zariadení. Neskôr dostala aj druhú zmluvu, ktorá bola odlišná od prvej, ale ani tú nepodpísala. Mesačne dostávala faktúry, z ktorých prvé dve ešte zaplatila, neskôr ich však už neplatila. Keď chcela zmluvu zrušiť a vrátiť prístroje, vtedy sa na Mgr. Miklósa Fehérváryho už nevedela nakontaktovať. Potom to už riešila iba prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, ako aj podaním návrhu na súd.

Konateľ odporcu v 1. rade, ktorý je zároveň aj odporcom v 2. rade ako účastník konania vo svojich vyjadreniach uviedol, že prístroj, ktorý si zakúpila navrhovateľka funguje podobným systémom ako mobilný telefón. Po jeho kúpe prístroj nebude fungovať, kým sa do neho nevloží SIM karta. To znamená,

že sa musí zabezpečiť služba od operátora, ktorý také služby poskytuje. On ako fyzická osoba kupoval prístroje z Maďarska, pričom montáž vykonávala maďarská firma. Potvrdil, že v tomto prípade tomu tak bolo tiež a pri montáži bol prítomný osobne, ale montáž nevykonával. Zmluva o kúpe prístrojov v počte 3 ks bola iba ústne, telefonicky uzatvorená. Išlo o telefonický dohovor medzi ním a navrhovateľkou, alebo Q. Q.. Písomná zmluva uzatvorená nikdy nebola. Ústne bola objednaná aj služba u odporcu v 1. rade. Dodatočne odporca v 1. rade navrhovateľke zaslal aj písomnú zmluvu, ktorá však ani túto zmluvu nepodpísala. Odporca v 1. rade sprístupnil služby navrhovateľke na dobu 10 mesiacov v konečnom dôsledku zadarmo. Boli tam síce vystavené aj zaslané faktúry, ale tie boli následne stornované. Rozhodne za služby navrhovateľka nič nevyplatila a to ani odporcovi v 1. rade, ani odporcovi v 2. rade. To čo navrhovateľka zaplatila t.j. sumu 67.830.- Sk, to bola suma za zariadenie, teda za samotný prístroj. Platba bola vykonaná za prístroj, ako aj za montáž prístroja. Počas konania namietal, že navrhovateľka sa dožaduje vlastne toho, čo si zmluvne nezaviazala, pričom v konečnom dôsledku mala navrhovateľka zabezpečené aj také služby, za ktoré nikdy nič neplatila. GPS prístroj navrhovateľka u neho t.j. odporcu v 2. rade nikdy nereklamovala. Za 10 mesiacov, čo navrhovateľka používala prístroj a službu zabezpečoval odporca v 1. rade, odporcovi v 1. rade vznikali aj výdaje, ktoré si u navrhovateľky neuplatnil. Všetky 3 ks SIM kariet po uplynutí uvedeného obdobia zablokoval. Ak by GPS prístroj navrhovateľka nebola vymontovala z vozidiel, potom by zariadenie malo byť funkčné ihneď po vložení SIM karty do prístroja.

Počas dokazovania na pojednávaní dňa 6.5.2013 servisný zamestnanec dodávateľa po vložení SIM kariet, za účasti účastníkov konania, ako aj ich právnych zástupcov, sfunkčnil prístroj, čo nespochybnil ani jeden z účastníkov konania. Právna zástupkyňa navrhovateľky taktiež uviedla, že sa preukázalo, že prístroj je funkčný a preto upustila od svojich procesných návrhov na vykonanie ďalšieho dokazovania ustanovením znalca. Poukázala však na to, že až neskôr počas dokazovania navrhovateľka zistila, že Mgr. Miklós Fehérváry je konateľom odporcu v 1. rade a zároveň živnostníkom, teda existujú dva subjekty, z ktorých jeden je živnostník - fyzická osoba a druhý obchodná spoločnosť - právnická osoba a následne zistila, čo vlastne tá ktorá osoba poskytuje.

Počas dokazovania bol ako svedok vypočutý aj Q. Q., ktorý bol prítomný pri montáži prístroja a ktorý prístroje aj používal ako vodič. Svedok taktiež potvrdil, že navrhovateľka s odporcom v 1. rade, ani s odporcom v 2. rade nikdy nepodpísala zmluvu. O podmienkach zmluvy však rokovala navrhovateľka, pričom pri tomto rokovaní nebol prítomný. Taktiež sa nevedel vyjadriť k tomu komu oznamovala navrhovateľka vadu dodaného tovaru.

Podľa účastníci sú povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa súd je povinný okrem vecí podľa poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie () najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v .

Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Po vykonanom dokazovaní, teda po oboznámení sa s návrhmi účastníkov konania, ako aj po oboznámení sa s listinnými dôkazmi predloženými v rámci konania, výpoveďami svedkov, súd po zhodnotení všetkých dôkazov tak jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, po prihliadnutí na všetko, čo vyšlo za konania najavo ustálil nasledovný skutkový a právny záver, pričom je nutné uviesť, že účastníci konania boli poučení podľa písomne, ako aj ústne na pojednávaní.

Podľa , tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa (ďalej len ) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Podľa právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

Podľa záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

Podľa v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

Podľa pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

Všeobecná úprava právnych úkonov je obsiahnutá v a obsahuje len niekoľko málo doplnkov, ktoré sú významné v obchodných vzťahoch. Zaoberá sa predovšetkým otázkou, ako vykladať prejav vôle.

Pravidlá pre interpretáciu právnych úkonov sú obsiahnuté predovšetkým v citovaných ustanoveniach a . Osobitne (lex specialis) interpretačné pravidlá pre obchodné vzťahy obsahujú citované ustanovenia a nasl. . uprednostňuje jazykový prejav a vôľa, ktorá bola prejavená, má doplňujúci, podporný význam. pri úprave interpretácie nerozlišuje medzi právnymi úkonmi a ich interpretáciu upravuje pre všetky právne úkony rovnako. v ako rozhodujúce akcentuje (zdôrazňuje) iné kritérium a to význam vôle, ktorú uprednostňuje pred jazykovým prejavom. Ide tu o subjektívne kritérium spočívajúce v úmysle konajúceho, čo má prvoradý význam. Pritom sa vyžaduje, aby úmysel bol strane, ktorej je určený, známy alebo jej musel byť známy.

Na základe predložených listinných dôkazov, ako aj vyjadrenia navrhovateľky a jej právnej zástupkyne, malo dôjsť na základe ústnej dohody medzi navrhovateľkou a jedným z odporcov k uzatvoreniu kúpnej zmluvy v zmysle a nasl. . Právna zástupkyňa navrhovateľky predmet sporu takto právne kvalifikovala.

ponecháva na vôli účastníkov skutočnosť, či kúpna zmluva bude uzatvorená ústne alebo písomne. Z uvedeného vyplýva, že kúpna zmluva môže byť uzavretá aj ústne. Nakoľko k platnému uzatvoreniu zmluvy medzi účastníkmi konania písomnou formou nedošlo, mohlo dôjsť k jej uzatvoreniu iba ústnou formou. Problémom navrhovateľky pri podávaní návrhu bolo, že ani v čase podania návrhu na súd ešte nevedela, s kým a akú zmluvu vlastne uzatvorila, či uzatvorila kúpnu zmluvu na kúpu prístroja, alebo zmluvu, na základe ktorej by jej bol poskytovateľ služieb poskytol služby spojené s bezproblémovým užívaním zakúpeného prístroja, či zmluvy uzatvorila s odporcom v 1. rade, alebo s odporcom v 2. rade. Z uvedených dôvodov, si navrhovateľka uplatňovala v konaní nárok z titulu vady dodaného tovaru od odporcu v 1. rade, neskôr spoločne a nerozdielne od odporcu v 1. rade, ako aj od odporcu v 2. rade.

Podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy sú :

· určenie zmluvných strán,

· vymedzenie predmetu kúpy a množstvo,

· záväzok predávajúceho dodať predmet kúpnej zmluvy (tovar) kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k tomuto predmetu,

· záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec ( tovar ) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.

Podľa kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.

Podľa kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

V danom prípade po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že odporca v 1. rade v predmetnom spore nie je pasívne legitimovaný, pretože nie je nositeľom žiadneho hmotného práva, na základe ktorého by ho mohla navrhovateľka z titulu, ktorý si v konaní uplatnila žalovať. Navrhovateľka neuzatvorila kúpnu zmluvu s odporcom v 1. rade na kúpu prístroja - satelitného monitorovacieho prístroja a odporca v 1. rade jej ani nepredal prístroj, ktorého vadu a nároky z vád v tomto spore uplatňuje, pričom je nutné dodať, že odporca v 1. rade od navrhovateľky neprijal ani žiadne plnenie, ktoré by jej na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal povinnosť vrátiť z už uvedeného titulu. Odporca v

1. rade, ako poskytovateľ služieb špecifikovaných v „Zmluve o poskytnutí služby GPSmart“ (č.l. 13 až 25 spisu) prejavil snahu uzatvoriť s navrhovateľkou predmetnú zmluvu, ale navrhovateľka jeho ponuku neprijala a zmluvu vrátila nepodpísanú. Napriek tomu od odporcu v 1. rade prijala od 30.9.2008 služby v rámci satelitného monitorovacieho systému „SMART EURA“, za ktoré mu však nezaplatila. Nakoľko nedošlo k zaplateniu faktúr, ktoré boli navrhovateľke vystavené, odporca v 1. rade od 30.4.2009 prerušil poskytovanie týchto služieb. Navrhovateľka sa pri podaní návrhu na súd dostala do omylu, keď ako odporcu označila v spore odporcu v 1. rade a preto v tejto časti bol teda návrh súdom zamietnutý, z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie odporcu v 1. rade. Počas dokazovania bolo totiž jednoznačne preukázané, že odporca v 1. rade nebol predajcom tovaru, ktorého dodanie s vadami je predmetom tohto sporu, pretože tovar predal navrhovateľke odporca v 2. rade, u ktorého však vady tovaru navrhovateľka nikdy nereklamovala.

Podľa , ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v , má tovar vady. Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva, a vady v dokladoch potrebných na užívanie tovaru.

Podľa právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo

a) kupujúci vady zistil,

b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo

c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka na akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

Podľa na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.

Odporca v 2. rade teda dodal navrhovateľke na základe ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy tovar - monitorovací prístroj (GPSmart II - centrálna jednotka 3 ks), pričom po vystavení faktúry č. FA080066, zo dňa 13.8.2008 (č.l. 68 spisu) navrhovateľka za tovar zaplatila jeho kúpnu cenu. Minimálne z predloženej a vyššie označenej faktúry musela navrhovateľka vedieť od koho kupuje tovar a aký tovar kupuje, pretože na faktúre je ako dodávateľ označený odporca v 2. rade a tovar je určený aj množstvom, cenou a druhom. Počas dokazovania bolo nakoniec dodanie tovaru preukázané aj súhlasným vyhlásením účastníkov konania. Cena tovaru bola ústne dojednaná a po riadnom dodaní tovaru nedošlo k žiadnej reklamácii zo strany navrhovateľky u odporcu v 2. rade. Reklamácia vád tovaru resp. odstúpenie od zmluvy, ak aj bolo vykonané, bolo vykonané voči nesprávnemu subjektu odporcovi v 1. rade, ktorý nebol v právnom vzťahu s navrhovateľkou z titulu uzatvorenej ústnej kúpnej zmluvy. Okrem uvedeného sa však počas dokazovania nepreukázalo ani to, že by dodaný tovar (GPSmart II - centrálna jednotka 3 ks) mal vady, naopak počas dokazovania sa preukázalo, že je naďalej funkčný a po splnení základných a minimálnych požiadaviek sa s ním dá spoľahlivo dosiahnuť poskytnutie služby, ktorú je však potrebné dohodnúť s poskytovateľom.

Navrhovateľka nepredložila súdu také dôkazy, ktoré by preukazovali dôvodnosť podaného návrhu tak proti odporcovi v 1. rade, ako aj proti odporcovi v 2. rade. Do rozhodnutia súdu sa v konaní nepreukázal ani opak tvrdení odporcov v 1. a 2. rade, preto na základe uvedeného teda bolo preukázané, že návrh proti odporcom v 1. a 2. rade bol v celom rozsahu podaný nedôvodne a súd ho zamietol.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a , odporcom v 1. a . rade priznal nárok na náhradu trov konania v takom rozsahu, ako to bolo potrebné na účelné uplatňovanie a bránenie jeho práv proti navrhovateľke. Presnú výšku priznanej náhrady trov konania súd ustáli a vyčísli samostatným uznesením, až po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre. Odvolanie musí obsahovať náležitosti podľa a Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.