Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoCsp/45/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, C., 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, C., obaja právne zastúpení: JUDr. Matúš Lemeš, advokát, so sídlom Kuzmányho 29, Košice - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 00 585 441, právne zastúpená: JUDr. Danuše Tichá, s.r.o., so sídlom Nám. Martina Benku 6, Bratislava, IČO: 52 058 310, o zaplatenie sumy 18.195,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 14. júna 2022, č. k. -343, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I., III. potvrdzuje.

Žalobcovia 1/, 2/ majú nárok voči žalovanému spoločne a nerozdielne na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom 1/, 2/ spoločne a nerozdielne sumu 18.195,- eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. súd v časti úroku z omeškania žalobu zamietol a výrokom III. priznal žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 % spoločne a nerozdielne s tým, že o ich výške rozhodne po právoplatnosti konania vo veci samej vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , až f/, , , , , , , , , , , , , , , , , , a ďalej článkom 3 ods. 1, článkom 6 ods. 1, článkom 5 a článkom 6 ods. 1 smernice č. 93/13/EHS. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobcovia 1/, 2/ uzavreli so C. C., D.. Zmluvu o splátkovom úvere na bývanie dňa 17.10.2016, na základe ktorej bol žalobcom poskytnutý úver vo výške 124.470,- eur, ktorý bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, pričom táto zmluva nie je spotrebiteľskou zmluvou podľa C. C. uzavrela so žalovanou spoločnosťou KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. dňa 15.03.2013 Rámcovú zmluvu pre poistenie nehnuteľnosti podľa článku I bod 2 tejto zmluvy, predmetom ktorej je poistenie nehnuteľnosti za podmienok dohodnutých v tejto rámcovej zmluve. Zmluvu uzatvárala banka a poisťovňa v prospech každého poisteného, ktorý splnil podmienky podľa rámcovej poistnej zmluvy a vyjadril súhlas s rámcovou poistnou zmluvou podpisom súhlasu s poistením nehnuteľnosti. Žalobcovia 1/, 2/ súhlasom s poistením majetku „DOMOV“ pristúpili k rámcovej zmluve o poistení majetku v rozsahu balíka rizík EXCELENT, pričom v bode 3 prílohy je predmetom poistenia dom

C.. E. XXX podpivničený na poistnú sumu 109.980.89 eur, 1. nadzemné podlažie rodinného domu bez súp. č. drevodom s poistnou sumou 77.076,92 eur, teda obidve nehnuteľnosti boli poistené. Podľa bodu 10 sú žalobcovia ako dlžníci z úverovej zmluvy vo vzťahu k nehnuteľnosti v poistnom vzťahu medzi bankou a poisťovňou v právnom postavení poisteného. Súčasťou úverovej zmluvy sú aj všeobecné poistné podmienky. V článku XVIII bod 3 VPP MO 108-3 sa uvádza, že ak sa dojedná združené živelné poistenie (ďalej len „združený živel“), vzťahuje sa toto poistenie na všetky živelné poistné riziká uvedené v bode 1, 2 tohto článku, teda aj na povodeň a záplavu. V článku XIX bod 3 VPP MO 108-3 výluky z poistenia sa uvádza, že poistenie pre prípad poškodenia alebo zničenia poistenej veci povodňou alebo záplavou sa nevzťahuje na škody spôsobené spätným vystúpením vody z kanalizačného potrubia okrem prípadov, kedy bolo toto vystúpenie spôsobené povodňou alebo záplavou alebo atmosférickými zrážkami. Podľa článku IV bod 1. písm. c/ tých istých podmienok, poistenie zodpovednosti za škodu EXCELENT obsahuje poistné riziká združený živel. Z tohto je teda jednoznačné, že žalobcami 1/, 2/ bolo dojednané poistenie EXCELENT a toto sa vzťahuje na združený živel, a teda aj na poistenie povodne a záplavy. Z výpovede žalobcov 1/, 2/ a obsahu znaleckého posudku F. G. vyplýva, že škoda na nehnuteľnosti žalobcov bola spôsobená záplavou v dňoch , kedy došlo k vyliatiu koryta rieky Nitrice a nehnuteľnosti žalobcov 1/, 2/ boli postihnuté záplavou, ktorá je ako združený živel predmetom poistenia uzavretého bankou na základe rámcovej poistnej zmluvy a žalobcovia pristúpili k poisteniu nehnuteľností, ktoré boli zároveň predmetom záložného práva pri zmluve o splátkovom úvere. Súd dospel k záveru, že sporné nehnuteľnosti boli riadne poistené poistením EXCELENT a zároveň mal za preukázané, že v čase od 14.10.2020 do 15.10.2020 došlo k záplave 2. stupňa povodňovej aktivity 257 cm podľa hydrologických údajov, ktorá dosiahla maximá 14.10.2020 o 23.00 hod. do 15.10.2020 do 02.00 hod. 257 cm, keď hladina rieky Nitrice stúpala 2 dni, keď kulminovala a postupne klesala 14 dní. Bol prekročený 2. stupeň povodňovej aktivity, ktorá spôsobila škodu na nehnuteľnostiach žalobcov, ktoré boli riadne poistené. Túto poistnú zmluvu možno v zmysle a nasl. posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu, pričom žalobcovia uzavreli poistnú zmluvu ako fyzické osoby bez oprávnenia na podnikanie. Súd pri rozhodnutí vychádzal zo znaleckého posudku F. H. G. I. zo dňa 02.02.2021, ktorý obsahuje v prílohách 5 a 6 statické posudky statika F. J., ktorý vyčíslil celkovú škodu na nehnuteľnostiach žalobcov na sumu 6.255,- eur, spolu 18.255,- eur po odpočítaní spoluúčasti 2 x po 30,- eur, potom uplatnená škoda predstavuje sumu 18.195,- eur.

3. Zo znaleckého posudku znalca F. K. C. zo dňa 02.08.2019 a najmä fotodokumentácie nevyplýva, že by nehnuteľnosti žalobcov ocenené rok pred poistnou udalosťou trpeli prasklinami a statickými chybami. Znalci F. G. a statik F. J. z tohto znaleckého posudku vychádzali, keď konštatovali, že pred poistnou udalosťou nehnuteľnosti žalobcov nemali žiadne statické poškodenia a tieto boli spôsobené preto len poistnou udalosťou. Súd sa nestotožňuje s vyjadrením spoločnosti PROLA s.r.o., súčasťou ktorého nie je znalecký posudok F. J. tak, ako žalovaná v podanom odpore deklarovala. Ide o vyjadrenie statika F. L. C., ktorý ani nebol osobne prítomný na ohliadke nehnuteľnosti, čo namietali aj samotní žalobcovia. Súd sa nestotožnil so závermi žalovanej, že príčinu poškodenia nehnuteľností nie je možné určiť. Statický posudok súd považuje za vágny, keď statik len predpokladá, že bol porušený zákon v dvoch prípadoch, podľa ktorých je potrebné overiť základové zeminy a tiež namieta predpokladanú nosnosť stavieb, z ktorých znalec - statik F. J. vychádzal. Tiež tvrdenia žalovanej, že prekročenie 2. stupňa povodňovej aktivity nie je výnimočný stav a nemá vplyv podľa názoru súdu na existenciu poistnej udalosti a jej posúdenie ako záplava, ktorá je predmetom poistenia, lebo predmetom poistenia je poistná udalosť, ktorá v tomto prípade jednoznačne nastala. Či ide o výnimočný stav alebo nie v celoslovenskom meradle, nie je podstatné pre plnenie z poistnej udalosti. Súd vychádzal z toho, že v čase výstavby rodinného domu súp. č. XXX v roku 1960 bol rodinný dom podpivničený, z pálenej tehly obsahujúci taký izolačný materiál, ktorý zodpovedal podmienkam tej doby, v ktorej bol postavený a nie je možné od žalobcov požadovať, aby takýto dom bol vyhotovený v nadštandardnom prevedení podľa terajších moderných stavebných technológií, čo žalovaná ako podmienku poistenia nepožadovala. Nehnuteľnosť žalobcov poistila bez zvláštnych požiadaviek. Svoje tvrdenia žalovaná ničím nepodložila, nepredložila okrem námietok a tvrdení dôkazov a hlavne súdu nepredložila znalecký posudok F. J. ako deklarovala v odpore. Žalobkyňa 1/ uviedla, že jej nebol zaslaný žiaden výstup spoločnosti PROLA s.r.o., kontaktovala telefonicky F. J., ktorý jej uviedol, že pre žalovaného nevypracuje znalecký posudok, lebo žalovaná sa nestotožňuje s jeho závermi. Súd považuje vyjadrenia spoločnosti PROLA s.r.o. statikom, ktorý nebol na mieste samom a ani nevykonal osobne ohliadku, za nepreskúmateľnú, čo žalobcovia aj namietali. Rovnako sa súd nestotožnil s tvrdením statika L. C.. ktorý

si myslí, že pri stúpnutí spodných vôd dôjde k zaplaveniu objektu iba pri zlej izolácii, pretože voda je živel, ktorý nedokáže zaplaviť dom postavený najmodernejšími technológiami. Súd sa stotožnil s tým, že nehnuteľnosti žalobcov boli u žalovanej riadne poistené a žalovaným vznikol nárok na poistné plnenie. Súd považoval námietky žalovanej za nedôvodné, ktoré žalovaná nevyvrátila žiadnym odborným znaleckým posudkom. Pokiaľ ide o žalovanou predloženú expertnú správu o výške škody, výpočet škody na základe rozpočtu, podľa ktorého rozsah a dôvod poistnej udalosti nie je možné určiť, potom je výpočet škody rozpočtom vágny a nepreskúmateľný. Neobsahuje žiadne prílohy, na základe ktorých by bolo možné tieto údaje verifikovať. Nejde o kontrolný znalecký posudok k posudku predloženého žalobcom 1/, 2/. Podľa rozpočtu mala byť všeobecná hodnota škody na drevodome bez súpisného čísla vo výške 2.241,59 eur bez DPH a na rodinnom dome súp. č. XXX vo výške 2.096,21 eur so záverom, že rozsah poškodenia nie je možné určiť, s čím sa súd nestotožňuje. Už v zápisnici z prvej obhliadky nehnuteľnosti zo dňa 21.10.2020 sa uvádza, že bola narušená statika stavieb, zatečená podlaha, poškodené steny u drevostavby, došlo k nakloneniu cca o 4 cm. Žalovaná presne nešpecifikovala v čom došlo zo strany žalobcov k podceneniu podmienok pri návrhu a realizáciu projektov, čo nedodržali žalobcovia a aké sú postupy, ktoré by žalobcovia mali dodržať a nedodržali. Žalovaná nešpecifikovala z čoho vychádzala, keď objekt nesmie mať statické poruchy vplyvom výšky hladiny spodnej vody. Pokiaľ ide o námietku žalovanej o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov, ktorou mala byť banka, súd sa s touto námietkou nestotožňuje, vychádzajúc z bodu 10 prílohy úverovej zmluvy č. l. 16a spisu, podľa ktorej sú žalobcovia vo vzťahu k nehnuteľnosti v poistnom vzťahu medzi bankou a poisťovňou v právnom vzťahu poistného a tiež z listinného dôkazu na č. l. 299 vyplýva, že poistenie z poistnej zmluvy vedenej u žalovanej zaniklo dňom 01.08.2021. Z toho vyplýva, že vecná legitimácia žalobcov 1/, 2/ vo veci poistnej udalosti, je daná. V čase poistnej udalosti bol majetok žalobcov riadne poistený a z poistenia majú nárok na poistné plnenie v súlade s poistení, teda žalobcovia 1/, 2/.

4. Súd žalobu pokiaľ ide o úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 18.195,- eur od 26.11.2020 do zaplatenia zamietol, vychádzajúc z rozhodnutia Ústavného súdu SR č. -10, podľa ktorého z osobitnej právnej úpravy poistenia možno vyvodiť, že poistenie je splatné do 15. dní potom, ako poistiteľ vykonal šetrenie potrebné na zistenie rozsahu poistiteľa plniť. Keďže zákon viaže splatnosť poistného plnenia výslovne po skončení šetrenia, je zrejmé, že vyšetrením poistnej udalosti sa rozumie faktický záver poisťovne o oprávnenosť nároku poisteného na poistné plnenie. Až dokončením z potrebného vyšetrenia sa poistiteľ dostáva do pozície dlžníka. V danom prípade bolo sporné, či ide o poistnú udalosť a bolo sporné samotné poistné plnenie, a preto súd dospel k záveru, že žalovaná sa tak nedostala do omeškania s plnením, a preto žalobcom 1/, 2/ nepatrí úrok z omeškania.

5. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa tak, že žalobcom 1/, 2/, ktorí boli v spore úspešní, súd proti žalovanej priznal plnú náhradu trov konania vo výške 100 %. Keďže boli žalobcovia neúspešní vo vzťahu k požadovaným úrokom z omeškania, kedy z tejto časti súd žalobu zamietol, s prihliadnutím na tú skutočnosť, že ide len o príslušenstvo, súd vychádzal z toho, že žalobcovia boli úspešní v časti istiny, ktorú považoval za základ pri rozhodnutí o úspešnosti žalobcov 1/, 2/.

6. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, a to proti výrokom I., III. napadnutého, ktorá žiadala, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V prvom rade poukázala na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal námietkou žalovaného uvedenou v odpore v tom smere, že prípadné poistné plnenie je vinkulované v prospech banky poskytujúcej žalobcom úver na bývanie v C. C., D.. V zmysle rozsudku zaviazal súd plnením žalovaného na účet žalobcov, a teda bez súhlasu banky. Nič na tom nemení ani tá skutočnosť, že poistenie z poistnej zmluvy dňom 01.08.2021 zaniklo, z čoho vyvodil, že aktívna legitimácia žalobcov je daná. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol na základe znaleckého posudku predloženého žalobcami a s odborným vyjadrením založeného žalovaným sa nestotožnil, nakoľko jeho súčasťou nebol znalecký posudok F. J.. Uviedol, že podľa je zrejmé, že odborné vyjadrenie sa preferuje z dôvodu hospodárnosti na zníženie nákladov konania a iba na posúdenie skutočností založených na vecných poznatkoch za kumulatívneho splnenia podmienky nepostačujúceho odborného vyjadrenia, môže súd nariadiť znalecké dokazovanie. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal s námietkami žalovaného vo vzťahu k znaleckému posudku F. G.. Súčasťou základného práva podľa SR je právo účastníka konania sa domáhať dostatočného odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a

zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom ochrany a uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Žalovaný odmietol vyplatiť poistné plnenie, nakoľko nie každá škodová udalosť je aj poistnou udalosťou. Musí ísť o také poistné riziko, ku ktorému sa konkrétna poistná zmluva a poistné krytie vzťahuje. Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť poistnú udalosť. K tomu, aby poistná udalosť mohla mať právne účinky je potrebné, aby vykazovala znaky náhodilej udalosti. V každej poistnej zmluve je preto poistná udalosť opísaná ako jav, ktorý je vymedzený príčinou uvedenou v poistnej zmluve, následkom a výlukovými okolnosťami, ktorých splnenie vylučuje, aby právo na poistné plnenie mohlo byť úspešne uplatnené u poisťovateľa. Znaky náhodnej udalosti, ktorú možno označiť za poistnú udalosť, bližšie určujú pre jednotlivé druhy poistenia, poistné podmienky. Žalobca opomína, že z uzavretej poistnej zmluvy nevyplývajú len práva, ale aj povinnosti. Zákon preto ukladá poistenému povinnosti, ktoré má plniť počas existencie záväzkového právneho vzťahu, a to najmä po vzniku poistnej udalosti s tým, že ich nedodržanie môže mať vplyv na rozsah plnenia poisťovateľa. V súlade s tým je tu informačná povinnosť zasiahnuť proti zväčšeniu následkov poistnej udalosti, teda prevenčná povinnosť poskytnúť poisťovateľovi súčinnosť pri objasňovaní príčiny vzniku udalosti a zisťovaní rozsahu ich následkov. Ťažisko informačnej povinnosti poistného zo vzniku škodovej udalosti spočíva v tom, že je povinný bez zbytočného odkladu poisťovateľovi písomne oznámiť, že nastala škodová udalosť. Účelom splnenia súčinnosti zo strany poisteného je, aby poisťovateľ z poistenia poskytol poistné plnenie len v takom rozsahu, ako zodpovedá obsahu poistnej udalosti. Žalobcovia v konaní nepreukázali, žeby škoda bola spôsobená prírodným živlom, povodňou a následným poklesom založenia týchto stavieb, ako uvádzajú v návrhu na vydanie platobného rozkazu.

7. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili žalobcovia, ktorí uviedli, že žiadajú, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Uviedli, že žalovaná v podanom odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti a dôkazy, ktoré by boli spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozsudku. Výhrada žalovanej, že súd sa nezaoberal námietkou žalovaného ohľadom tej skutočnosti, že poistné plnenie vinkulované v prospech banky nie je pravdivá. Súd sa v bode 31. zaoberá touto okolnosťou a odvoláva sa na bod 10. prílohy úverovej zmluvy, podľa ktorej sú to žalobcovia, ktorí sú poistení vo vzťahu k nehnuteľnosti a v poistnom vzťahu medzi bankou a poistením v právnom vzťahu poisteného. Rovnako poukázali na listinný dôkaz, z ktorého vyplýva, že poistenie z poistnej zmluvy zaniklo dňom 01.08.2021, a teda aktívna vecná legitimácia žalobcov 1/, 2/ vo veci poistnej udalosti je daná. Zároveň žalobcovia poukázali na ust. , z ktorého vyplýva, že z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. Žalovaná následne nenamietala tvrdenie žalobcov ohľadom skončenia poistných zmlúv a nenamietala ani nárok žalovaných s poukazom na ust. , z čoho žalobcovia dôvodne usúdili, že žalovaný už túto skutočnosť nerobí spornou. Záver tvrdený žalovanou o uprednostňovaní znaleckého posudku pred odborným vyjadrením je tendenčný a vonkoncom nevyplýva z napádaného rozsudku. Súd len poukázal na to, že žalovaná napriek pôvodnej deklarácii v podanom odpore, že predloží znalecký posudok, tak neurobila. Súd tiež uviedol, že sa nestotožňuje s vyjadrením spoločnosti PROLA, s.r.o., súčasťou spisu ktorej nie je znalecký posudok F. J.. Súd sa tak komplexne vysporiadal s tvrdeniami sporových strán a nimi predloženými dôkazmi, a preto výhrada žalovanej, o arbitrárnosti rozsudku, je nedôvodná. Príčina vzniku škody bola jednoznačne uvedená žalobcovi v predloženom znaleckom posudku F. G., pričom so závermi znaleckého posudku korelovali aj výpovede žalobcov, ktoré žalovaná nepoprela.

8. Krajský súd ako súd odvolací viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie podľa , ako vecne správny potvrdiť, keďže odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje ts vecne správnym a vyčerpávajúcim odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti k veci dodáva:

9. Ustanovenie zakotvuje jedno zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia, pričom schopnosť strany niesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom, je predpokladom pre úspech v spore. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnutie o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena

je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožnili súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej sporovej strane, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky.

10. Civilné sporové konanie je prísne kontradiktórne, čo okrem iného znamená, že zodpovednosť za to, či bude žalobca v spore úspešný je na strane žalobcu a táto zodpovednosť spočíva v tom, že v spore má nielen povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť dôkaznú ( ). Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neúspech v spore, pretože na žalobcovi spočíva dôkazné bremeno, v rámci ktorého musí určité skutočnosti nielen tvrdiť, ale aj navrhnúť relevantné dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností.

11. Z dokazovania pred súdom prvej inštancie je nepochybné, že žalobcovia majú uzatvorenú so C. C., D., zmluvu o splátkovom úvere, teda úvere na bývanie, a to zo dňa 17.10.2019, pričom na základe tejto zmluvy o úvere, konkrétne z bodu 23. predmetnej zmluvy vyplýva, že dlžník, teda žalobcovia udelili súhlas s poistením úveru s poistením majetku „DOMOV“, so splátkovým kalendárom v rozsahu za podmienok vyššie uvedených v prílohe zmluvy. Z bodu 23. ďalej vyplýva, že ak je v zmluve dohodnuté poistenie k úveru, alebo poistenie majetku domu, zánik tohto poistenia nemá vplyv na existenciu a ďalšie trvanie zmluvy. Z prílohy predmetnej zmluvy ďalej vyplýva, že dlžník, teda v tomto prípade žalobcovia, súhlasia s poistením schopnosti splácať tento úver podľa poistnej zmluvy s tým, že všetky právne vzťahy, týkajúce sa poistenia, vyslovene neupravené v rámcovej poistnej zmluve a v poistných podmienkach poistiteľom, sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami . Ďalej rovnako z prílohy k zmluve vyplýva, že banka týmto poskytuje dlžníkovi, teda žalobcom možnosť prejaviť súhlas k poisteniu predmetnej nehnuteľnosti, a to v súlade s rámcovou poistnou zmluvou pre poistenie nehnuteľnosti uzavretej bankou ako poistníkom a poisťovňou KOOPERATIVA a.s., Vienna Insurance Group s tým, že poistenie majetku „DOMOV“ sa uzatvorí v rozsahu balíka rizík EXCELENT. Predmetom poistenia majetku „DOMOV“ je nehnuteľnosť vo vlastníctve alebo budúcom vlastníctve poisteného, poistenie domácnosti, a to rodinný dom, 1. nadzemné podlažie, podpivničený bez obytného podkrovia a ďalej rodinný dom č. XXX k. ú. C., rodinný dom súp. číslo nepridelené, rodinný rekreačný dom, hospodárske budovy, hospodárske stavby murované, domácnosť. Z bodu 7 prílohy k zmluve ďalej vyplýva, že dlžník, v tomto prípade žalobcovia vyhlasujú, že spôsob vyhotovenia nehnuteľnosti je štandardný, nehnuteľnosť je nepoškodená, v dobrom technickom stave, dáva súhlas poistiteľovi, aby na účely uzatvorenia poistenia zmeny rozsahu a obsahu tohto poistenia pri a po vzniku poistnej udalosti, preveril stav nehnuteľnosti, súhlasí s vinkuláciou poistného plnenia z poistenia majetku v prospech banky, a to za podmienok uvedených v článku VI. rámcovej poistnej zmluvy pre poistenie nehnuteľnosti. Z bodu 10 prílohy ďalej vyplýva, že dlžník je vo vzťahu k nehnuteľnosti v poistnom vzťahu medzi bankou a poisťovňou v právnom postavení poisteného. Súčasťou danej zmluvy ďalej boli všeobecné poistné podmienky, kde v časti II. čl. XVIII poistné riziká je uvedené, že základné živelné poistenie sa vzťahuje na poškodenie alebo zničenie poistenej veci v dôsledku poistnej udalosti, a to bod 2 povodňou alebo záplavou (ďalej len povodeň) s tým, že ak sa dojedná združené živelné poistenie, vzťahuje sa toto poistenie na všetky živelné poistné riziká uvedené v bode 1, 2 tohto článku. Článok XIX výluky z poistenia zároveň uvádza v bode 3, že poistenie pre prípad poškodenia alebo zničenia poistenej veci povodňou alebo záplavou sa nevzťahuje na škody spôsobené: a) spätným vystúpením vody z kanalizačného potrubia okrem prípadov, kedy bolo toto vystúpenie spôsobené povodňou alebo záplavou alebo atmosférickými zrážkami.

12. Ďalej je z vykonaného dokazovania nepochybné, že predtým, ako bola uzatvorená daná úverová a poistná zmluva, bol vypracovaný znalecký posudok č. XXX/XXXX na stanovenie všeobecnej hodnoty poistených nehnuteľností, a to dňa 20.08.2019, z ktorého vyplýva, v akom stave boli nehnuteľnosti pred uzatvorením poistnej zmluvy, pričom zároveň z neho vyplýva, že cena všetkých poistených nehnuteľností bola stanovená na sumu 146.000,- eur.

13. Rovnako bolo preukázané, že v zmysle vyššie uvedenej poistnej zmluvy uzatvorenej síce medzi C. C. a žalovaným, ku ktorej však jednoznačne pristúpili žalobcovia a bola uzavretá v prospech žalobcov, došlo k poškodeniu stavieb, ktoré boli poistené pred danou živelnou udalosťou, teda povodňou a záplavou. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva nielen zo znaleckého posudku, ktorý v konaní predložili žalobcovia č. X/XXXX, ale aj z výpovedí samotných žalobcov a v neposlednom rade

z hydrologických údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu, z ktorých vyplýva, že v danom období, kedy došlo k poškodeniu v čase od 01.10. do 31.10.2020, a to konkrétne dňa 14.10.2020, bol prekročený druhý stupeň povodňovej aktivity, v dôsledku čoho došlo k zaplaveniu poistených nehnuteľností a v priamej súvislosti s tým prívalová voda zatopila jednotlivé poistené nehnuteľnosti, a preto v zmysle poistnej zmluvy došlo na majetku žalobcov k poistnej udalosti.

14. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, že daná udalosť je poistnou udalosťou v zmysle poistnej udalosti a vznikol mu tak nárok na poistné plnenie v rozsahu nákladov, ktoré majú byť účelne vynaložené na odvrátenie poistnej udalosti tak, aby boli zmiernené následky poistnej udalosti. Výška daných nákladov vyplýva zo znaleckého posudku predloženého žalobcami č. X/XXXX, v rámci ktorého sa konštatuje, že oba poistené objekty boli v októbri v roku 2020 postihnuté záplavou, z dôvodu ktorej boli porušené. Poruchy budú zdokumentované a stanovená výška škody na objektoch. Základom porúch rodinného domu je záplava, ktorá spôsobila premočenie podzákladne, následkom čoho objekty degradovali. Na murovanom objekte vznikli rozsiahle trhliny, vystúpila značná vlhkosť v konštrukcii základov stien i stropov. Na drevodome sa pokles prejavil v najviac kontrolovanej časti pri spevnenej ploche dlažbou, kde je možné pokles aj priamo merať. Pri danom rodinnom dome znalec stanovoval výšku škody tak, že použil znalecký posudok F. C. zo dňa 20.08.2019, ktorý bol podkladom pre uzavretie ako poistnej zmluvy, tak aj úverovej zmluvy a koeficientami upravil všeobecnú hodnotu k októbru 2020 tesne pred poruchou. Pri drevodome, nakoľko ide o novostavbu, by podobná metóda nefungovala a tu bude výška škody stanovená ako rozpočet stavebných nákladov na sanáciu objektu, ktorú navrhol statik. V závere znalec konštatuje, že skutočnosť, že poistná udalosť nastala a je zdokumentovaná na priloženej dokumentácii jednak fotodokumentáciou stavu nehnuteľností, statickými výpočtami na riešenie stavu nehnuteľností a v neposlednom rade doklad o zvýšení úrovne hladiny rieky Nitrica, kedy bol prekročený druhý stupeň povodňovej aktivity. Objekty sú porušené s tým, že znalec zároveň navrhol spôsoby riešenia poškodenia daných nehnuteľností. Zároveň znalec konštatuje, že na stenách zvonku v časti, v ktorej nad terénom vidieť zvislé trhliny, pričom takéto trhliny podľa existujúcej dokumentácie v čase kúpy objektu neboli. Vznikli po prívalových dažďoch a stúpnutím podzemnej vody, ktorá podmočila základy z dôvodu ílovitých zemín, v ktorých je tento objekt založený. Znalec v konečnom dôsledku stanovil výšky škôd, ktorých spôsob výpočtu je zdôvodnený tak, že výška škody je 12.000,- eur a na novší rodinný dom, ktorý bol poškodený tak, že náklady na jeho sanáciu a zaistenie sú 6.255,- eur a celková výška škody tak predstavuje 18.255,- eur na úrovni s DPH. Súčasťou tohto znaleckého posudku je okrem iného aj výpis z katastra nehnuteľností, mapové podklady, ďalej technická správa k danému rodinnému domu z novembra 2017, ktorú vypracoval F. A. M., statický posudok F. H. N. z októbra 2017, statický posudok F. K. J. z decembra 2020 k obidvom poisteným nehnuteľnostiam, ďalej k nemu pripojená fotodokumentácia o vzniku škody, ako aj správa Slovenského hydrometeorologického ústavu preukazujúcu stúpanie hladiny vôd v rozhodnom období a tiež krycí list a rekapituláciu rozpočtu na stabilizovanie daných rodinných domov vrátane zápisu z obhliadky po vzniku poistnej udalosti, spísaný žalovaným a žalobcami.

15. Žalovaný v prejednávanej veci namietal okrem iného samotné okolnosti vzniku škody a na preukázanie svojich tvrdení predložil expertnú správu o škode na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom poistenia od spoločnosti PROLA s.r.o. V rámci tejto správy možno konštatovať, že pri obhliadke sa konštatuje, že pri obhliadke a do obhliadky bolo zdokumentované zatečenie pivnice, praskliny v stene stropov, vyskytujúcich sa na rodinnom dome, na letnej kuchynke zavlhnuté steny a na drevodome sadnutie stavby o cca 4 cm. Z tohto vyplynula zásadná otázka, a tou bolo potreba zistiť určenie dôvodu poškodenia nehnuteľnosti. Preto dala spoločnosť PROLA s.r.o. vypracovať statický posudok, ktorý vypracoval F. L. C.. Statik F. L. C. zároveň konštatuje, že daná udalosť, teda, kedy podľa majiteľa stavby došlo ku zdvihnutiu podzemných vôd, následkom čoho dosadli základové konštrukcie, bola poškodená vrchná stavba, sa mohla podľa popisu majiteľa stať. Statik však zároveň konštatuje, že ak by boli dodržané všetky náležitosti návrhu a realizácie objektu podľa technických noriem a doporučených postupov, k danej udalosti nemalo dôjsť. Zabezpečenie stavby proti ďalšiemu sadaniu je možné iba zvýšením nosnosti základových konštrukcií. Čo sa týka rodinného domu samostatne stojaceho, kedy podľa majiteľa stavby došlo k zdvihnutiu podzemných vôd, následkom čoho došlo k zatopeniu suterénu a poškodeniu vrchnej stavby prasklinami, podľa popisu objektu znalcom, má rodinný dom iba jednoduchú lepenkovú vodoizoláciu, následkom jej netesnosti došlo k zaplaveniu suterénnych priestorov a následne k zvlhnutiu muriva. Na objekte sú praskliny, praskliny sú väčšinou zvislého alebo vodorovného smeru, čo naznačuje, že ako objekt dosadá, nie je to nerovnomerné

sadnutie. Takého praskliny väčšinou naznačujú pohyby konštrukcie vplyvom tepelných a vlhkostných zmien v konštrukcii. Za daných podkladov a obhliadky stavby, sa nedá presne určiť, či praskanie spôsobuje zmena výšky hladiny spodných vôd, prípadne nekvalitné realizovanie stavby a použitých materiálov. Preto na upresnenie príčin by bolo potrebné realizovať hydrogeologický prieskum podložia. Preto záverom znalec udáva, že rozsah a dôvod poškodenia rodinného domu a letnej kuchyne, sa nedá jednoznačne určiť a vzhľadom na starší dátum realizácie, pri návrhu neboli zohľadnené všetky vplyvy prostredia a materiály boli použité na základe poznania tej doby. Pri poškodení drevodomu to hodnotí ako podcenenie podmienok pri návrhu a realizácii objektu. Na základe týchto skutočností a statického posudku, spoločnosť PROLA ďalej konštatuje, že rozsah a dôvod poškodenia domu sa nedá jednoznačne a presne určiť, ako aj ostatných nehnuteľností, avšak vyčíslil výšku škody rozpočtom, ktorá predstavuje hodnotu materiálových nákladov a opravných prác, na základe uvedených výmer, na celkovú hodnotu 4.337,80 eur vrátane DPH.

16. Ďalej na námietky žalobcov sa opätovne vyjadril v prejednávanej veci statik spoločnosti PROLA, F. L. C., ktorý poukázal opätovne na to, že statik projektu pre stavebné povolenie, F. N., jednoznačne upozorňuje, že návrh rozmiestnenia zemných skrutiek musí byť posúdený zodpovedným statikom dodávateľa zemných skrutiek a rovnako nie je doklad o spracovaní hydrogeologického prieskumu. Pokiaľ žalobca namieta, že všetky jeho vyjadrenia majú špekulatívny charakter, pokiaľ je znalcovi známe, všetky posúdenia žaloby sa zakladajú na obhliadke stavby, čiže nie sú podložené žiadnymi meraniami, ani skúškami. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že podľa štatistiky, na vodných tokoch na Slovensku sa deje prekročenie druhého stupňa povodňovej aktivity niekoľko desiatok krát, pričom kolísaním hladiny spodných vôd je na území Slovenska ovplyvnená väčšina stavieb. V priebehu októbra 2021 bol v povodí Nitry na 21 vodomerných staniciach 40-krát prekročený prvý stupeň povodňovej aktivity a 26-krát druhý stupeň povodňovej aktivity a 28-krát tretí stupeň povodňovej aktivity. Preto možno konštatovať, že to nie je výnimočný stav. Uviedol, že si myslí, že k zmene výšky hladiny spodných vôd nesmie dôjsť na štandardnom objekte k vážnejšiemu poškodeniu, ak je realizovaný odborne a podľa odborného návrhu. Ak pri stúpaní spodných vôd dôjde k zaplaveniu podzemných častí objektu, svedčí to iba o zlej vodoizolácii.

17. V prejednávanej veci bola prvá a podstatná námietka zo strany žalovaného spočívajúca v tej skutočnosti, že žalobu je potrebné zamietnuť, nakoľko žalobcovia si uplatnili poistné plnenie v ich prospech a nie v prospech banky, v prospech ktorej malo byť poistné plnenie vinkulované. S týmto názorom sa odvolací súd nestotožňuje. Faktom je, že poistenie objektov žalobcov bolo uzatvorené na základe rámcovej zmluvy medzi bankou a žalovaným, avšak s tým, ako vyplýva z obsahu samotnej poistnej zmluvy, že samotným poisteným, na základe ich súhlasu, boli práve žalobcovia. Faktom je, že bez ohľadu na tú skutočnosť, že daná poistná zmluva bola následne vypovedaná a nie je v súčasnosti platná, samotný základ nároku sa odvíja od tejto poistnej zmluvy, ktorá bola platná a účinná v čase vzniku poistnej udalosti. Na druhej strane, však samotná okolnosť, že žalobcovia uplatňovali poistné plnenie voči žalovanému priamo a nie v prospech banky, neznamená takú vadu žaloby, ktorá by mala mať za následok jej zamietnutie. V tomto prípade možno konštatovať, že sa jedná o vzťah medzi bankou a žalobcami, ktorý môže byť vnútorne vysporiadaný iným spôsobom, avšak samotná táto okolnosť vzhľadom na tú skutočnosť, že priamo poistenými sú žalobcovia 1/, 2/ neznamená, že by mal byť návrh z tohto dôvodu zamietnutý. Preto obrana žalovaného v tomto smere neobstojí.

18. Ďalej žalovaný v odvolaní namietal nezrovnalosti v rámci odborného vyjadrenia a znaleckého posudku, ktorý predložili ako žalobca, tak aj žalovaný. V tomto smere odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu . Ustanovenie napomáha sudcovi pri voľnom hodnotení dôkazov a predstavuje za tým účelom pre tento postup interpretačné pravidlo, ktoré uľahčuje súdu styk s tými subjektami, pri ktorých sa predpokladá definovaná profesijná odbornosť. Odbornosť osoby môže vyplývať pre súd priamo z úkonu odborne spôsobilej osoby, alebo sa osvedčuje prostredníctvom predloženého dokladu osvedčujúcu odbornú spôsobilosť osoby. Je vecou súdu, akým spôsobom bude pristupovať k preverovaniu spôsobilosti osoby vystupujúcej v konaní. Zákon súd pri výbere ničím neobmedzuje, no na druhej strane výber osoby nesmie vzbudzovať dôvodné obavy o jej nekompetentnosti. Odborné vyjadrenie mu môže vypracovať aj znalec, preto možno konštatovať, že odborné vyjadrenie možno považovať za taký dôkazný prostriedok, ktorý je svojou povahou obdobný znaleckému posudku s tým, že účastníci môžu vzniesť akékoľvek námietky, ktoré by bolo možné vzniesť aj proti znaleckému posudku.

19. V prejednávanej veci žalobcovia predložili znalecký posudok a žalovaný predložil vyjadrenie spoločnosti PROLA, kde však v oboch dokumentoch možno konštatovať, že ako znalecký posudok žalobcov, tak aj vyjadrenie spoločnosti PROLA v zásade nespochybňujú priebeh vzniku poistnej udalosti tak, ako to deklarovali v prejednávanej veci žalobcovia. V tomto smere odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že predtým, ako bola uzatvorená poistná zmluva, ako aj samotná úverová zmluva, z ktorej sa odvíja daný vzťah strán sporu, bol vypracovaný znalecký posudok, ktorý definoval stav nehnuteľností, ktoré v tom čase žalovaný poisťoval. V tomto smere žalovanému nič nebránilo v tom, aby si preveril stav daných nehnuteľností s prihliadnutím na poistné riziká, ktoré mali byť predmetom poistného plnenia. Je nesporné a nepochybné, že k poškodeniu poistených nehnuteľností došlo po vzniku poistnej udalosti. Z hľadiska podkladov, na základe ktorých bol vyhotovený znalecký posudok č. X/XXXX znalca F. H. G. a podkladov, z ktorých vychádzala expertná správa o škode spoločnosti PROLA možno konštatovať, že tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie, odvolací súd sa s týmto konštatovaním stotožňuje, možno dospieť k záveru, že sú to žalobcovia, ktorí uniesli dôkazné bremeno o vzniku škodovej udalosti a rozsahu poškodenia, ktoré došlo na poistených nehnuteľnostiach, ako aj rozpočte, akým spôsobom má byť dané poškodenie odstránené. Žalobcovia riadne špecifikovali rozsah prác a preukázali náklady na odstránenie škôd, teda na opravy, ktoré budú reálne vyčíslené na odstránenie následkov poistnej udalosti. Bez ohľadu na námietky zo strany žalovaného, odvolací súd ďalej poukazuje na rozpočet predložený samotným žalovaným pri vyjadrení spoločnosti PROLA, kde títo pripustili, že minimálne čo do výšky 4.337,80 eur vrátane DPH predstavujú náklady na odstránenie následkov poškodenia nehnuteľností, ktoré boli predmetom poistenia. Pokiaľ teda porovnáme, ako znalecký posudok, tak aj odborné vyjadrenie, rozdiel je v tom, že súčasťou znaleckého posudku, ktorý predložili žalobcovia, je staticky posudok, z ktorého vyplýva, že trhliny, ktoré vznikli na objekte, ktorý bol predmetom poistenia, spravidla vznikajú na objekte vplyvom sadnutia základov a podľa existujúcej fotodokumentácie z času kúpi objektu, tieto trhliny neboli. Tieto vznikli po prívalových dažďoch a stúpnutiu podzemnej vody, ktorá podmočila základy a z dôvodu ílovitých zemí, v ktorých je tento objekt založený, lokálne objekt dosadol v menej únosnej časti. Dosadnutím základu vznikli trvalé trhliny, ktorých stabilizácia by si vyžadovala vysoké finančné nároky, ktoré by prevýšili hodnotu objektu. Pri obhliadke boli zistené rozsiahle trhliny na všetkých nosných aj nenosných stenách, v obvodových stenách sa deformácie rozvinuli do takej miery, že niektoré okná otvorilo a niektorým popraskali sklenené výplne. Trhliny sa začali nekontrolovateľne šíriť bezprostredne po prívalových dažďoch z dôvodu podmočenia základov a nerovnomerného dosadnutia stavby. Trhliny na prízemí sú v takej miere, že opravovať ich nemá význam z dôvodu, že finančné prostriedky na sanáciu by ďaleko prevýšili hodnotu novovybudovaných nosných múrov. Následne potom samotný znalecký posudok okrem hydrologických údajov o stave povodňovej aktivity, ktorý v konečnom dôsledku dosiahol takmer tretí stupeň, obsahuje rozpočet na stabilizovanie rodinného domu, kde sú vyčíslené v rámci daného rozpočtu práce, a to zemné, zakladacie komunikácie, presun hmôt, konštrukcie, tesárske konštrukcie, doplnkové, ktoré súvisia so stabilizáciou danej práce. Na rozdiel od tohto znaleckého posudku predloženého žalobcovi, odborné vyjadrenie, ktoré predložil v konaní žalovaný, teda spoločnosť KOOPERATIVA, síce rovnako obsahuje statický posudok, kde statik F. L. C. uvádza, že daná udalosť podľa vyjadrenia statika sa mohla stať podľa popisu majiteľa, avšak s tým, že pokiaľ by boli dodržané všetky náležitosti návrhu a realizácie objektu podľa technických noriem, k danej udalosti nemalo dôjsť. Z toho teda vyplýva, že ani statik, ktorý v prejednávanej veci posudzoval stav daných nehnuteľností z pohľadu žalovaného, nespochybnil priebeh poistnej udalosti, avšak spochybnil samotné vykonanie vyhotovenia stavieb, ktoré boli predmetom poistenia. Aj v tomto prípade statik zo strany žalovaného pripustil, že na dome sú trhliny a praskliny zvislého i vodorovného smeru, čo naznačuje, že ak objekt sadá, nie je to nerovnomerné sadnutie. Za daných podkladov a obhliadky stavby sa nedá určiť, či praskanie spôsobuje zmena výšky hladiny spodných vôd, navlhnutie konštrukcie objektu, prípadne nekvalitne realizovaná stavba. I v tomto prípade aj odborné vyjadrenie pripúšťa, že pivnica bola zaplavená vodou, čo vyplýva z toho, že stopy po vode zostali ešte viditeľné. Na rozdiel od znaleckého posudku, ktorý predložili v konaní žalobcovia, žalovaný predložil rozpočet s výkazom výmer bez amortizácie, len na odsávanie, čerpanie vody, vysušovanie vlhkého muriva a tmelenie škár, vyrovnanie trhlín ako aj malieb, pričom sa jedná teda len o kozmetické úpravy, ktoré by priamo neodstránili príčinu vzniknutých trhlín, ktoré vznikli na danej nehnuteľnosti. Preto po porovnaní oboch listín, teda ako znaleckého posudku, tak aj odborného vyjadrenia, preskúmaním ich jednotlivých zložiek dospel rovnako odvolací súd ako súd prvej inštancie k tomu záveru, že žalobcovia riadne nepreukázali vznik svojho nároku plynúceho z danej poistnej udalosti, a preto v konečnom dôsledku dospel odvolací súd k tomu záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

20. Odvolací súd preto dodáva, že súd prvej inštancie dospel k správnemu skutkovému a právnemu záveru, a preto v konečnom dôsledku napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

21. V časti týkajúcej sa úrokov z omeškania, kedy bol návrh zamietnutý, odvolanie zo strany žalobcov podané nebolo, a preto v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie je právoplatný a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknutý.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a a , kedy úspešným žalobcom vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému, ktorý úspech vo veci nemal v plnom rozsahu. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).