Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cob-225-2012.pdf
PDF · 145.29 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/225/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Daniely Maštalířovej v právnej veci žalobcu JUDr. Dušan Paulík, advokát so sídlom Kukučínova 18, 974 01 Banská Bystrica, IČO:37958445, právne zastúpený Advokátska kancelária PhDr. Mgr. Peter Rosputinský, PhD., advokát so sídlom Kukučínova 18, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému Spiežovec, spol. s r. o. so sídlom Kollárova 48, 974 01 Banská Bystrica, IČO:36 026 816, právne zastúpený Aequitas, s. r. o. so sídlom Na Troskách 26, 974 01 Banská Bystrica o zaplatenie 809,38 eur s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cb/24/09-378 zo dňa 19. júla 2012 takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63 Cb 24/2009-378 zo dňa 19. júla 2012 v časti výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 653,60 eur so 14,25 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej istiny 653,60 eur odo dňa 29. 11. 2008 do zaplatenia a v časti výroku, ktorým súd zo zvyšku žalobu zamietol potvrdzuje.
V časti výroku, kterým súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 928,30 eur mení tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 940,07 eur na účet právneho zástupcu žalobcu.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 653,60 eur so 14,25 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy 653,60 eur odo dňa 29. 11. 2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 928,30 eur na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 11. 12. 2008 domáhal od žalovaného úhrady istiny 825,85 eur s príslušenstvom z titulu neuhradenia odmeny za poskytnuté právne služby v zmysle zmluvy uzavretej účastníkmi konania zo dňa 24. 1. 2005 o poskytovaní právnych služieb. Odmenu poskytnutých právnych služieb žalobca žalovanému fakturoval faktúrou č. 07FV/019 zo dňa 1. 10. 2007 vo výške 496,20 Sk (16,47 eur) splatnou dňa 14. 10. 2007 a faktúrou č. 08FV/020 zo dňa 12. 11. 2008 v sume 24.383,30 Sk (809,38 eur) splatnou dňa 28. 11. 2008. Prílohou faktúr boli i vyúčtovania právnych služieb. Na základe vykonaného dokazovania v danej veci okresný súd rozsudkom zo dňa 14. 4. 2011 pod č. k. 63 Cb/24/2009-296 rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 16,47 eur so 14,25 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej istiny odo dňa 15. 10. 2007 do zaplatenia. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Priznaná istina predstavovala nárok žalobcu na úhradu odmeny podľa faktúry č. 07FV/019 zo dňa 1. 10. 2007 v sume 16,47 eur. Žalobca podal voči rozsudku odvolanie a Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením
č. k. 41Cob/200/2011-337 zo dňa 31. 1. 2012 rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 14. 4. 2011 v napadnutej časti zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia poukázal a mal za preukázané, že predmetom jednotlivých rokovaní a stretnutí neboli len právne služby vykonávané pre X.. S., ale aj pre X.. B. I., t. j. celkovo pre žalovaného v súvislosti s prevodom obchodného podielu tak X.. I., ako aj X.. S. na X.. R. a s tým súvisiace právne úkony. Odvolací súd poukázal na to, že podľa čl. VI bod 2 zmluvy o poskytovaní právnych služieb mala každá zmluvná strana možnosť zmluvu vypovedať bez uvedenia dôvodu. Potom nie je zrejmé, prečo žalovaný, ktorý podľa vlastného vyjadrenia tvrdí, že nevyužíval a nepotreboval právne služby žalobcu, nevyužil uvedenú možnosť a od zmluvy o poskytovaní právnych služieb, ktorú za žalovaného podpísal U. R. dňa 24. 1. 2005 neodstúpil a naďalej právnej služby žalobcu využíval. Odvolací súd dospel k záveru, že ohľadne zaplatenia sumy 809,38 eur okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav, preto v tejto časti rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní mal okresný súd opätovne vykonať dokazovanie ohľadne oprávnenosti jednotlivých úkonov uvedených vo vyúčtovaní k faktúre č. 08FV/020, keďže žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu niektoré z týchto úkonov pôvodne nenamietal. V závere potvrdil odvolací súd, že zmluva o poskytovaní právnych služieb bola medzi účastníkmi konania platne uzatvorená, preto je potrebné oprávnenosť uvedených úkonov právnej služby aj podľa uzavretej zmluvy opätovne posúdiť. Na základe tohto rozhodnutia odvolacieho súdu okresný súd opätovne vykonal dokazovanie ohľadne oprávnenosti jednotlivých vyúčtovaní k faktúre č. 08FV/020. Súd mal za preukázané čo i v konaní nebolo sporné, že účastníci konania dňa 24. 1. 2005 platne uzavreli zmluvu o poskytovaní právnych služieb. Ďalej mal preukázané, že k uskutočneniu právnych úkonov, za ktoré žalobca požadoval odmenu v zmysle vyúčtovania k faktúre č. 08FV/020 v sume 809,38 eur došlo v čase platne uzavretej písomnej zmluvy medzi účastníkmi konania. X.. S. bol v tom čase konateľom spoločnosti žalovaného, ktorého funkcia konateľa vznikla dňa 8. 3. 2005 a trvala až do dňa 23. 1. 2009. Z výpisu z obchodného registra mal súd za preukázané, že spoločnosť zastupovali a za ňu podpisovali konatelia, každý samostatne, a to od vzniku spoločnosti žalovaného. Uvedený zápis korešponduje aj s ust. § 133 ods. 1 Obch. zák., ako i spoločenskou zmluvou žalovaného. V zmysle tohto ustanovenia štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov, ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že každý z konateľov je oprávnený konať v mene spoločnosti navonok sám, pričom jeho konanie zaväzuje spoločnosť bez ohľadu na to, či o týchto právnych úkonoch mali vedomosť i ďalší konatelia spoločnosti. X.. H. S. vo svojom písomnom potvrdení ústneho objednania služieb dňa 3. 3. 2008 u žalobcu uviedol, že menom spoločnosti ako konateľ žalovaného objednal u žalobcu poskytnutie právnych služieb, a to vo veci prípravy a uskutočnenia rokovania VZ v danej spoločnosti, na ktorom malo dôjsť k vysloveniu súhlasu s prevodom obchodných prevodov spoločníkov X.. B. I. a X.. H. S. na spoločníka U. R., a na ktorom malo dôjsť k rozhodnutiu VZ danej spoločnosti o rozdelení zisku za roky 2005, 2006, 2007 vo veci vypracovania zmlúv o prevode obchodných podiel spoločníkov v danej spoločnosti X.. B. I. a X.. H. S. na spoločníka U. R., vo veci vypracovania, resp. prepracovania kúpnej zmluvy, ktorou daná spoločnosť predala byt č. XX s príslušenstvom a príslušnými spoluvlastníckymi podielmi na pozemku a spoločných častiach a zariadeniach bytového domu B. na P., ako aj iných právnych služieb s uvedenými vecami súvisiacich, resp. ich sa týkajúcich, a to podľa pokynov ktoréhokoľvek z konateľov spoločnosti. Na základe tejto objednávky žalobca následne poskytoval právne služby žalovanému, o čom svedčia i listinné dôkazy o poskytovaní právnych služieb žalobcom č. l. 32 až 43 súdneho spisu a č. l. 106 - 149 súdneho spisu, na základe čoho vystavil predmetnú faktúru v súlade s ust. čl. IV zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 24. 1. 2005. Súd na základe uzatvorenej zmluvy o poskytovaní právnych služieb, na základe objednávky žalovaného v zastúpení X.. S. zo dňa 3. 3. 2008 a na základe listinných dôkazov priznal nárok žalobcu na odmenu za právne služby poskytnuté žalobcom žalovanému dňa 28. 3. 2008, 2. 5. 2008, 17. 9. 2008, 6. 10. 2008, 7. 10. 2008 a 8. 10. 2008 okrem úkonov, ktoré žalobca vykonal dňa 26. 6. 2008, 27. 8. 2008 a 4. 9. 2008. Za tieto úkony potom priznal súd žalobcovi nárok na odmenu vo výške 653,60 eur a z dôvodu omeškania s úhradou predmetnej faktúry aj 14,25 % z dlžnej istiny odo dňa 29. 11. 2008 až do zaplatenia v súlade s ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Ďalej uviedol, že rokovania dňa 28. 3. 2008, 2. 5. 2008 a 7. 10. 2008 sa uskutočnili v čase platne uzatvorenej zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Žalovaný v konaní len tvrdil, že žalobca sa zúčastňoval týchto rokovaní za X.. H. S., pričom žalovaný nešpecifikoval, či X.. S. zastupoval ako konateľa, spoločníka, resp. fyzickú osobu, len tvrdil, že X.. S. na uvedených rokovaniach nebol prítomný, a preto hájil záujmy X.. S.. Súd však uvádza, že účasť žalobcu na predmetných rokovaniach bola napriek tvrdeniam žalovaného v súlade s obsahom objednávky X.. S. ako konateľa žalovaného zo dňa 3. 3. 2008 vo veci prípravy a uskutočnenia rokovania VZ v danej spoločnosti, na ktorom malo dôjsť k vysloveniu súhlasu s prevodom obchodných prevodov X.. B. I. a X.. H. S. na spoločníka U. R., a
na ktorom malo dôjsť k rozhodnutiu VZ v danej spoločnosti o rozdelení zisku za roky 2005, 2006 a 2007. Žalovaný na zdôvodnenie svojho stanoviska nepredložil žiadny iný hodnoverný dôkaz, ktorý by preukazoval, že na uvedených rokovaniach dňa 28. 3. 2008, 2. 5. 2008 a 7. 10. 2008 žalobca zastupoval iba X.. S. ako konateľa spoločnosti, spoločníka, resp. fyzickú osobu, preto jeho účasť možno považovať za plnenie si povinností v zmysle zmluvy o poskytovaní právnych služieb podľa čl. I, II, prípadne čl. III zmluvy. Žalovaný v konaní nenamietal ani čas, od ktorého sa odvíjala odmena žalobcu za poskytované služby, z ktorého dôvodu považoval vyúčtovanie právnych služieb zo dňa 28. 3. 2008, 2. 5. 2008 a 7. 10. 2008 týkajúcich sa vzájomných rokovaní za dôvodné v celom rozsahu. Za dôvodnú považoval súd odmenu za poskytovanie právnych služieb aj pri úkone zo dňa 17. 9. 2008 za vypracovanie zmlúv prevádzajúcich X.. S. a X.. I. o prevode obchodných podielov spoločnosti Spiežovec spol. s r. o., a to z dôvodu, že v zmysle objednávky z 3. 3. 2008 X.. H. S. ako konateľ žalobcu si tieto služby u žalobu objednal. Žalobca poskytol požadované právne služby žalovanému, o čom svedčia vypracované zmluvy o prevode obchodného podielu, pričom súd sa stotožnil s právnou argumentáciou právneho zástupcu žalobcu v tom smere, že podstatné pre priznanie uplatňovaného nároku je tá skutočnosť, či predmetné právne služby boli objednané klientom, t. j. žalovaným, či boli tieto služby advokátom, resp. právnym zástupcom žalovaného podľa zmluvy vykonané, pričom žalobca ako právny zástupca žalovaného nemal povinnosť skúmať, či služby objednané žalovaným sa týkajú žalovaného, resp. tretej osoby. K úkonu žalobcu uskutočneného dňa 6. 10. 2008 týkajúceho sa vypracovania listiny prítomných spoločníkov na rokovanie VZ spoločnosti Spiežovec, vypracovanie čestných vyhlásení X.. I. a X.. S. o podmienečnom vzdaní sa funkcie konateľa, vypracovanie dohôd o započítaní pohľadávok, ktoré má Spiežovec, s. r. o. voči X.. S. a X.. I., a ktoré majú uvedení voči Spiežovec, s. r. o. súd uvádza, že i tieto služby boli objednané X.. S. tak, ako to potvrdil vo svojom písomnom podaní zo dňa 16. 2. 2009 i pri svojom výsluchu pred súdom, keďže sa jedná o úkony súvisiace s prípravou a uskutočnením valného zhromaždenia v danej spoločnosti podľa jeho programu. Žalovaný preto ani v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania tvrdených skutočností, z ktorého dôvodu súd považoval úkony žalobcu uskutočnené v prospech žalovaného dňa 6. 10. 2008 za vykonané v zmysle zmluvy o poskytovaní právnych služieb. K úkonu 8. 10. 2008, a to vyhotovenie zápisnice z rokovania VZ spoločnosti Spiežovec, spol. s r. o. zo dňa 8. 10. 2008 uviedol súd, že i poskytnutie tejto služby možno podriadiť pod objednávku X.. H. S., ktorý objednal právne služby týkajúce sa prípravy a uskutočnenia rokovania VZ v danej spoločnosti, ako aj iných právnych služieb s vyššie uvedenými vecami súvisiacimi, pričom žalobca sa predmetného rokovania zúčastnil na požiadavku konateľa žalovaného, kde bol zároveň zvolený do funkcie zapisovateľa. Potom k námietke žalovaného, že za funkciu zapisovateľa na VZ nepatrí žalobcovi odmena považoval súd za právne irelevantnú, keďže k objednaniu vypracovania tejto listiny došlo na základe objednávky konateľa žalovaného 3. 3. 2008.
Pokiaľ ide o úkony týkajúce sa prepracovania zmlúv o predaji garážovaného státia, prepracovania bodu V čl. 5 zmluvy o predaji garážovaného státia a prepracovania zmluvy o predaji bytu č. XX, ktoré právne služby podľa tvrdenia žalobcu poskytol žalobca žalovanému dňa 26. 6. 2008, 27. 8. 2008 a 4. 9. 2008, súd poukázal na emailovú komunikáciu dňa 11. 4. 2008 od spoločnosti Spiežovec, s. r. o X.. S. a vyjadrenie žalovaného k tejto skutočnosti, pričom žalovaný uviedol, že predmetné zmluvy boli doručované X.. S. nie ako konateľovi žalovaného, ale ako druhej zmluvnej strane - fyzickej osobe na pripomienkovanie obsahu. Z emailovej komunikácie zo dňa 14. 4. 2008, ktorú adresoval žalobca spoločnosti žalovaného je zrejmé, že žalobca vyhotovil prepracovanie zmlúv o predaji garážového státia č. X pri bytovom dome B. na P., kde kupujúcim je X.. S., prepracovanie bodu V čl. 5 tejto zmluvy, ako i prepracovania zmluvy o predaji bytu č. XX v bytovom dome B. kde je opätovne kupujúcim X.. S. a za X.. S. ako kupujúceho (fyzickú osobu). Na základe listinných dôkazov k uvedeným zmluvám mal súd za preukázané, že žalobca ohľadne objednania týchto služieb neuniesol dôkazné bremeno, aj keď objednanie prepracovania zmlúv potvrdil X.. S. vo svojom podaní zo dňa 16. 2. 2009, pričom je potrebné uviesť, že z obsahu listinných dôkazov predložených účastníkmi konania možno jednoznačne odlíšiť postavenie X.. H. S. ako konateľa spoločnosti a ako fyzickú osobu kupujúceho. Súd preto nárok na odmenu za tieto služby zamietol, nakoľko mal za to, že boli poskytnuté X.. H. S. ako kupujúcemu - fyzickej osobe a nie spoločnosti žalovaného. Okresný súd ďalej uviedol, že pri rozhodovaní o nároku žalobcu nezobral do úvahy listinný dôkaz - uznanie dlhu žalovaným z 28. 11. 2008 potvrdenej X.. S., a to z dôvodu, že X.. S. sa dňom 5. 11. 2008 vzdal svojej funkcie, ktoré v rovnaký deň doručil aj žalovanému ( aj keď k zániku jeho funkcie konateľa došlo až 23. 1. 2009 podľa § 66 ods. 2 Obch. zák.), pričom uznanie dlhov žalovaného voči tretej osobe po vzdaní sa funkcie konateľa spoločnosti žalovaného súd považuje za konanie tejto osoby v rozpore s dobrými mravmi a v zmysle ust. § 39 Obč. zák. za neplatný
právny úkon. Súd pritom poukázal na popieranie povinnosti žalovaného uhradiť odmenu žalobcovi v zmysle ním vystavenej faktúry uvedenej už po vrátení faktúry po jej obdržaní v čase pred vzdaním sa funkcie X.. S. ako i počas celého konania.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý mal pomerný úspech vo veci priznal náhradu trov konania vo výške 61,50 % zo základu, čo predstavuje istinu 928,30 eur. Súd neprihliadol na námietky žalovaného ohľadne nedôvodnosti nároku žalobcu na úhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia pre ich rozpor s ústavnými právami občana na právnu pomoc pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom (O. s. p.).
Proti rozsudku v časti výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 653,60 eur s prísl. a nahradiť mu trovy konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O. s p. Poukázal na tú skutočnosť, že po zrušení predchádzajúceho rozsudku zo dňa 14. 4. 2011 Krajským súdom v Banskej Bystrici nevykonal súd prvého stupňa vo veci nijaké dokazovanie. Okresný súd takto postupoval napriek tomu, že odvolací súd mu uložil v zrušujúcom uznesení vykonať vo veci ďalšie dokazovanie a opätovne vykonať dokazovanie ohľadne oprávnenosti jednotlivých vyúčtovaní k faktúre č. 08FV/020. Okresný súd nepostupoval tak, ako mu to odvolací súd nariadil, ale na základe rovnakých dôkazov rozhodol vo veci opačne ako prvýkrát, teda žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy 653,60 eur. Takýto postup, ani zmenu svojho právneho názoru na základe tých istých dôkazov pritom súd v rozsudku nijako neodôvodnil. Okresný súd v rozsudku uviedol, že „žalovaný nešpecifikoval, či X.. S. zastupoval (žalobca) ako konateľa, spoločníka, resp. fyzickú osobu len tvrdil, že X.. S. nebol na rokovaniach prítomný, preto hájil jeho záujmy. Uvedené tvrdenie podľa žalovaného nie je správne vzhľadom na to, že keďže sa jednalo o valné zhromaždenie spoločnosti s ručením obmedzeným je zrejmé, že X.. S. tu bol zastupovaný ako spoločník spoločnosti nie ako konateľ alebo fyzická osoba. Vykonaním dokazovaním bolo preukázané, že na valné zhromaždenie bol žalobca prizvaný ako zástupca X.. S. a rovnako aj na rokovania, ktoré súviseli s prevodom obchodných prevodov. Táto skutočnosť bola preukázaná v priebehu súdneho konania jednotlivými výpoveďami, a to účastníka konania U. R. a svedka X.. B. I.. Súd zo správne zisteného skutkového stavu urobil nesprávny právny záver. Žalovaný namieta tiež tvrdenie, že konatelia sú povinní vyžiadať si predchádzajúci súhlas valného zhromaždenia na výkon určitých úkonov v mene spoločnosti medzi ktoré patrí i nadobúdanie a prevod obchodných podielov v iných spoločnostiach...“. Ani toto tvrdenie nie je správne, takýto záver súdu nie je ničím podložený a nemá oporu v zákone ani v interných predpisoch spoločnosti. Uvedené skutočnosti ani neboli predmetom rokovaní. Prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil úkon vypracovanie zmluvy o prevode obchodných podielov žalobcom. Tento úkon podľa žalovaného nebol urobený v prospech, či v záujme žalovaného. Žalovaný totiž ani nebol zmluvnou stranou takéhoto úkonu. Zmluva o prevode obchodných podielov upravuje vzťahy buď medzi jednotlivými doterajšími spoločníkmi alebo doterajšími spoločníkmi a novopristupujúcim spoločníkom navzájom a vzťahu spoločník verzus obchodná spoločnosť, pričom samotná obchodná spoločnosť nie je zmluvnou stranou tohto zmluvného vzťahu a primárne vo vzťahu k spoločnosti - žalovanému takáto skutočnosť nie je relevantná. Spoločnosť s ručením obmedzeným nemá zo zmeny v štruktúrach žiaden prospech na rozdiel od jednotlivých spoločníkov. Žalovaný uviedol, že rozsudok je v odôvodnení rozporný, obsahuje protichodné závery súdu prvého stupňa a protichodné rozhodnutia vo vzťahu k súvisiacim úkonov. Vzhľadom na to považuje žalovaný rozsudok za nepreskúmateľný; najmä poukazuje na protichodné rozhodnutia o úkonoch právnej služby, ktoré súd prijal na strane 11 rozsudku. Kým súd priznal žalobcovi odmenu za úkony zo dňa 7. 10. 2008 - vypracovanie návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa zmluvy o predaji garážového státia č. X pri bytovom dome B. na P., odmenu za úkony zo dňa 6. 6. 2008, 27. 8. 2008 a 4. 9. 2008, vzťahujúce sa k vypracovaniu zmluvy o predaji garážového státia a predaja bytu č. XX, ktoré sa vyššie uvedeným návrhom na vklad zapisovali do katastra, súd nepriznal. Takýto postup je nelogický a rozporný. Pokiaľ súd nepriznal žalobcovi odmenu za vypracovanie alebo prepracovanie zmlúv, je nelogické, aby priznal žalobcovi odmenu za vypracovanie návrhu na výklad týchto zmlúv do katastra nehnuteľností. Najmä pokiaľ vo vzťahu k nepriznaniu odmeny za vypracovanie zmlúv súd dôvodí tým, že z obsahu listinných dôkazov usúdil, že „žalobca vo vzťahu k týmto neuniesol dôkazné bremeno, pretože boli prepracované v prospech kupujúceho“. Tvrdenie, že tento úkon - vypracovanie návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je zo strany žalobcu „dôvodné na základe tvrdenie X.. S.“ a vypracovanie zmlúv, ku ktorým sa návrh vyhotovoval dôvodné nie je, pretože boli vyhotovené pre neho ako fyzickú osobu
je protichodným tvrdením. Žalovaný namieta aj priznanie odmeny za úkon - vyhotovenie zápisnice z rokovania VZ spoločnosti Spiežovec, spol. s r. o., pretože za vykonávanie funkcie zapisovateľa na valnom zhromaždení spoločnosti tomuto žiadna odmena nepatrí. Nárok na zaplatenie odmeny za výkon funkcie zapisovateľa na valnom zhromaždení nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Tento nárok nevyplýva zapisovateľovi ani zo žiadneho interného predpisu obchodnej spoločnosti žalovaného. Podľa tohto postupu by potom patrila komukoľvek odmena i za výkon funkcie predsedu valného zhromaždenia, čo tiež nemá oporu ani v zákone ani v inom internom predpise spoločnosti. Žalovaný nesúhlasí ani s priznaním trov konania žalobcovi, nakoľko sám žalobca je advokátom, zastupovanie žalobcu právnym zástupcom, keď sám žalobca je advokátom, aktívne vykonávajúcim svoje povolanie a teda sám má tomu zodpovedajúce vzdelanie a skúsenosti, považuje žalovaný za neprimerané. Vzhľadom na predmet tohto súdneho konania je zrejmé, že sa nejedná o špecifickú právnu oblasť alebo o takú komplikovanú právnu problematiku, ktorá by si vyžadovala odbornú špecializáciu, inú od bežnej advokátskej praxe. Skutočnosť, že žalobca sa v tejto veci nechal zastupovať iným advokátom a uplatňuje si voči žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia je nenáležité. Žalovaný namieta správnosť tejto časti výroku rozsudku aj vzhľadom na to, že trovy právneho zastúpenia svojou výškou dokonca prevyšujú žalovanú istinu a súdnym rozhodnutím žalobcovi priznanú sumu, preto tvrdí, že na mieste je vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti vo vzťahu k trovám právneho zastúpenia použitie § 150 O. s. p., a to v obidvoch jeho odsekoch. Z uvedených dôvodov navrhol odvolaciemu súdu, aby v prípade, že rozsudok nevráti súdu prvého stupňa na rozhodnutie, postupoval vo vzťahu k trovám právneho zastúpenia tak, že žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia neprizná, a to ani náhradu trov právneho zastúpenia v prvostupňovom, ani odvolacom konaní. V prípade ak odvolací súd zmení odvolaním napadnutý rozsudok a žalobu žalobcu zamietne, uplatňuje si žalovaný voči žalobcovi náhradu trov konania. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo podľa § 220 O. s. p. zmenil a žalobu zamietol.
Proti rozsudku, a to proti druhej časti prvého výroku o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 928,30 eur a proti výroku, ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Právny názor súdu prvého stupňa, ktorým žalobcovi nepriznal odmenu za poskytnuté právne služby zo dňa 26. 6. 2008, 27. 8. 2008 a 4. 9. 2008 nie je správny, pretože nevyplýva z vykonaného dokazovania v tomto súdnom konaní, a to ani z dokazovania vykonaného po vydaní uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob/200/2011-337 z 31. 1. 2012. Súd prvého stupňa uvedený názor riadne neodôvodnil, iba poukázal na obsah listinných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku nijako nevyplýva, ktorý konkrétny obsah alebo text uvedených listín odôvodňuje uvedený názor súdu prvého stupňa a teda nie je zrejmé, ako súd prvého stupňa k takémuto názoru dospel. Súd prvého stupňa nepriznal žalobcovi odmenu za úkony právnej služby: 26. 6. 2008 prepracovanie zmluvy o predaji garážového státia č. X pri bytovom dome B. na P., kde kupujúcim je X.. S. a zaslanie prepracovanej zmluvy klientovi emailom 27. 8. 2008, prepracovanie bodu V čl. 5 zmluvy o predaji garážového státia č. X pri bytovom dome B. na P. podľa požiadaviek klienta a zaslanie prepracovaného znenia X.. I. emailom, 4. 9. 2008 prepracovanie zmluvy o predaji bytu č. XX v bytovom dome B. na P., kde kupujúcim je X.. S. na zaslanie prepracovanej zmluvy pánovi R., teda spolu odmenu za 85 minút, čo pri hodinovej odmene vo výške 101,59 daň z DPH za jednu hodinu predstavuje sumu vo výške 143,92 eur. Z odôvodnenia rozsudku nijako nevyplýva, na základe čoho súd prvého stupňa nepriznal žalobcovi odmenu za nasledovný úkon právnej služby zo 4. 9. 2008 - zaslanie odpovede pánovi R. na jeho otázky vo veci prevodov obchodných podielov emailom. Zo sumy, ktorú súd prvého stupňa vo výroku vo veci samej priznal teda 653,60 eur v spojení s odôvodnením rozsudku (teda v spojení s tou skutočnosťou, že za všetky úkony právnych služieb vykonaných v iných dňoch ako 26. 6. 2008, 27. 8. 2008 a 4. 9. 2008 súd prvého stupňa žalobcovi odmenu priznal) vyplýva, že súd prvého stupňa žalobcovi nepriznal odmenu až za 92 minút, čo pri hodinovej odmene vo výške 101,59 eur s DPH predstavuje sumu 155,77 eur, je zrejmé, že súd prvého stupňa nepriznal žalobcovi odmenu ani za vyššie uvedený úkon právnej služby vykonaný 4. 9. 2008 v čase o 14.53 do 15.00 h, pričom dôvod, na základe ktorého súd prvého stupňa túto odmenu žalobcovi nepriznal z odôvodnenia rozsudku nijako nevyplýva. Podľa žalobcu súd prvého stupňa nemal žiadny dôvod nepriznať žalobcovi odmenu za vykonanie vyššie uvedeného úkonu právnej služby 4. 9. 2008 v čase od 14. 53 do 15.00 h. Išlo tu o odpoveď žalobcu na otázku konateľa žalovaného U. R. položenú žalobcovi prostredníctvom ďalšieho konateľa žalovaného X.. I.. Namietol tiež nevzatie do úvahy súdom prvého stupňa uznanie dlhu žalovaným, keď sám súd prvého stupňa na str. 8 rozsudku konštatuje, že X.. S. bol konateľom žalovaného do 23. 1. 2009, z čoho vyplýva, že do uvedeného dňa bol X.. S. oprávnený robiť menom žalovaného všetky právne úkony, t. j.
aj úkon uznania dlhu z 28. 11. 2008. Podľa názoru žalobcu výkon funkcie konateľa v súlade s právom nie je a nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Čo sa týka trov konania, o ktorých rozhodol súd prvého stupňa v zmysle ust. § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý mal pomerný úspech priznal náhradu trov konania vo výške 61,50 % uvádza žalobca, že podľa záveru odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Cb/200/2011, ktorým bol rozsudok okresného súdu v napadnutého časti zrušený a v tejto časti vrátený okresnému súdu na ďalšie konanie „o náhrade trov konania rozhodne okresný súd v novom rozhodnutí o veci podľa § 224 ods. 3 O. s. p.“ Z vyššie uvedeného podľa názoru žalobcu jednoznačne vyplýva, že súd prvého stupňa mal v napadnutom rozsudku rozhodnúť o trovách celého konania, a teda aj v časti sumy 16,47 eur s prísl., ktorá bola súdom prvého stupňa žalobcovi priznaná už rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cb/24/2009-243 zo dňa 14. 3. 2011; na túto skutočnosť však súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania očividne vôbec neprihliadol. Žalobca mal teda v tomto súdnom konaní úspech v sume 16,47 eur + 653,60 eur = 670,07 eur zo sumy 825,85 eur, čo predstavuje 81,14 %. Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa mal v rozsudku (bez ohľadu na nesprávnosť záverov súdu prvého stupňa uvedených vyššie v tomto odvolaní) priznať žalobcovi vzhľadom na pomerný úspech vo veci náhradu trov konania vo výške 62,28 %. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti o náhrade trov konania zmenil tak, že náhradu trov doterajšieho konania prizná v celom rozsahu žalobcovi voči žalovanému a zároveň navrhol, aby odvolací súd zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania a aby odvolací súd napadnutý rozsudok v druhom výroku o tom, že vo zvyšku súd žalobu zamieta zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 155,78 eur s úrokom z omeškania a v časti prvého výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.509,42 eur trovy odvolacieho konania vo výške 45,58 eur.
K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 155,78 eur s prísl. a nahradiť mu trovy konania vo výške 1.509,42 eur.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo zmenil a žalobu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolania v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil, v časti o náhrade trov konania podľa § 220 O. s. p. zmenil.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že okresný súd rozsudkom č. k. 63Cb/24/2009-243 zo dňa 14. 4.2011 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 16,47 eur spolu so 14,25 % úrokom z omeškania z dlžnej istiny odo dňa 15. 10. 2007 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 840,49 eur. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11. 12. 2008 domáhal od žalovaného úhrady istiny 825,85 eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca ako advokát uzatvoril dňa 24. 1. 2005 so žalovaným ako klientom písomnú zmluvu o poskytovaní právnych služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie právnych služieb zo strany žalobcu žalovanému v sporových a nesporových veciach, poskytovanie konzultačnej a poradenskej činnosti žalovanému žalobcom v oblasti záväzkových a právnych vzťahoch. V článku IV bod 2 zmluvy si účastníci dohodli za poskytnuté právne služby zo strany žalobcu žalovanému zmluvnú hodinovú odmenu vo výške 77,41 eur bez DPH za 1 hodinu.
Žalobca za poskytnuté právne služby v zmysle zmluvy vystavil na ťarchu žalovaného dve faktúry, a to faktúru č. 07FV/019 z 1. 10. 2007 v sume 16,47 eur (496,20 Sk) so splatnosťou 14. 10. 2007 a faktúru č. 08FV/020 z 12. 11. 2008 v sume 809,38 eur (24.383,30 Sk) so splatnosťou dňa 28. 11. 2008. Žalovaný uvedené faktúry neuhradil, preto sa žalobca domáhal zaplatenia žalovanej sumy súdnou cestou. Spolu s istinou si uplatňoval aj zaplatenie 14,25 % ročného úroku z dlžných istín.
Voči tomuto rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca a Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 41Cob/200/2011-337 zo dňa 31. januára 2012 rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a v tejto časti mu vrátil vec na ďalšie konanie. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia odvolací súd okrem iného uviedol, že ohľadne zaplatenia sumy 809,38 eur okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav a bude potrebné v ďalšom konaní opätovne vykonať dokazovanie ohľadne oprávnenosti jednotlivých úkonov uvedených vo vyúčtovaní k faktúre č. 08FV/020 už aj vzhľadom na to, že niektoré z týchto úkonov pôvodne žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu nenamietal. Odvolací súd dospel k záveru, že zmluva o poskytovaní právnych služieb bola medzi účastníkmi konania platne uzatvorená, preto je potrebné oprávnenosť uvedených úkonov právnej služby podľa uzavretej zmluvy opätovne posúdiť.
Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 653,60 eur s úrokom z omeškania, nahradiť mu trovy konania vo výške 928,30 eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca aj žalovaný.
Čo sa týka dôvodov odvolania podaného žalovaným, odvolací súd preskúmaním veci prišiel k záveru, že okresný súd doplnil vo veci dokazovanie, zaoberal sa jednotlivými úkonmi právnej služby vykonanými na základe zmluvy o poskytovaní právnych služieb a svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodnil. V časti, v ktorej žalobu zamietol uviedol dôvody, pre ktoré nepriznal žalobcovi odmenu za právne služby. Jednalo sa o úkony vykonané žalobcom dňa 26. 6. 2008, 27. 7. 2008 a 4. 9. 2008. Úkony, ktoré žalobcovi okresný súd priznal , a to odmenu za právne služby poskytnuté žalobcom žalovanému dňa 28. 3. 2008. 2. 5. 2008, 17. 9. 2008, 6. 10. 2008, 7.10. 2008 a 8. 10. 2008 boli aj podľa názoru odvolacieho súdu vykonané v súlade so zmluvou o poskytovaní právnych služieb. Tieto úkony sa uskutočnili v čase platne uzatvorenej zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 24. 1. 2005, boli vykonávané v prospech žalovaného, napr. úkon z 28. 3. 2008, kde išlo o rokovanie s pánom R. a X.. I. vo veci rokovania valného zhromaždenia spoločnosti Spiežovec spol. s r. o., na ktorom malo dôjsť k zmenám spoločníkov a vo veci kúpnych zmlúv, ktorými má Spiežovec spol. s r. o. previesť na X.. S. a X.. I. vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, obdobne aj rokovanie z 2. 5. 2008, 17. 9. 2008, kde sa jednalo o vypracovanie zmlúv prevádzajúcich X.. S. a X.. I. o prevode obchodných podielov spoločnosti Spiežovec spol. s r. o. Úkon zo dňa 6. 10. 2008 vypracovanie listiny prítomných spoločníkov na rokovaní valného zhromaždenia spoločnosti Spiežovec spol. s r. o., dňa 7. 10. 2008, rokovanie s pánom R. a X.. I. vo veci rokovania valného zhromaždenia spoločnosti Spiežovec spol. s r. o., na ktorom malo dôjsť k zmenám spoločníkov vo veci kúpnych zmlúv, ktorými má Spiežovec spol. s r. o. na X.. S. a X.. I. vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na P., tiež vypracovanie návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa zmluvy o predaji garážového státia č. X pri bytovom dome B. na P., kde navrhovateľom je Spiežovec, s. r. o., ako aj vyhotovenie zápisnice z rokovania VZ spoločnosti Spiežovec spol. s r. o. z 8. 10. 2008. Žalovaný v odvolaní namietal, že ak okresný súd nepriznal žalobcovi odmenu za úkony právnej služby vykonané dňa 26. 6. 2008, 27. 8. 2008 a 4. 9. 2008 vzťahujúce sa k vypracovaniu zmluvy o predaji garážového státia a predaja bytu č. XX, avšak priznal žalobcovi odmenu za vypracovanie návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa zmluvy o predaji garážového státia č. X na P., je z tohto dôvodu postup okresného súdu nelogický a rozporný. K tomu uvádza odvolací súd, že na podanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností je ako navrhovateľ uvedený žalovaný, t. j. spoločnosť Spiežovec, spol. s r. o. Banská Bystrica, ktorá tento návrh podávala a ktorá bola účastníkom kúpnej zmluvy zo dňa 8. 10. 2008 na strane predávajúceho, ktorou došlo k predaju spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/36 na nehnuteľnostiach zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Katastrálnym úradom v Banskej Bystrici, Správou katastra Banská Bystrica na liste vlastníctva č. XXXX pre okr. O. O. obec P.. Z uvedeného návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je zrejmé, že navrhovateľ tohto návrhu, t. j. žalovaný požadoval zavkladovanie vlastníckeho práva podľa priloženej zmluvy, a to zmluvy, ktorej jedným z účastníkom bol práve žalovaný. Neobstojí potom tvrdenie žalovaného, že súd tento úkon právnej služby priznal žalobcovi neoprávnene, pretože podľa názoru odvolacieho súdu bol tento úkon - návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností urobený v prospech a v mene žalovaného. Odvolací súd v časti, v ktorej okresný súd žalobe vyhovel považuje úkony právnej služby podľa zmluvy o poskytovaní právnych služieb vykonané v prospech a v mene žalovaného aj napriek tomu, že pri niektorých zmluvách napr. pri zmluvách o prevode obchodného podielu nebol priamym účastníkom zmluvy žalovaný, nakoľko napr. zmluva o prevode obchodného podielu z 8. 10. 2008 bola uzatvorená medzi X.. B. I. ako prevádzajúcim obchodného podielu a U. R. ako nadobúdateľom obchodného podielu,
pretože sa jednalo o prevod a nadobúdanie obchodného podielu v spoločnosti Spiežovec spol. s r. o. Banská Bystrica. Obdobne je tomu tak aj pri zmluve o prevode obchodného podielu z 8. 10. 2008, kde je prevádzajúcim X.. H. S., nadobúdateľom U. R.. Čo sa týka úkonu právnej služby vyhotovenie zápisnice z rokovania valného zhromaždenia spoločnosti Spiežovec spol. s r. o. z 8. 10. 2008, ktorý súd žalobcovi priznal, odvolací súd uvádza, že predmetom rokovania valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného bola zmena spoločenskej zmluvy, vyslovenie súhlasu valného zhromaždenia s prevodom obchodného podielu spoločníka X.. B. I. na spoločníka U. R. a vyslovenie súhlasu valného zhromaždenia s prevodom obchodného podielu spoločníka X.. H. S. na spoločníka U. R.. Valné zhromaždenie vyslovilo súhlas s prevodom obchodného podielu spoločníkov X.. B. I. a X.. H. S. na spoločníka U. R.. Je teda zrejmé, že aj predmetom tohto valného zhromaždenia boli záležitosti týkajúce sa žalovaného, žalobca sa valného zhromaždenia zúčastnil ako advokát, ktorého valné zhromaždenie zvolilo za zapisovateľa. To, že žalobca vyhotovil zápisnicu z rokovania valného zhromaždenia žalovaného je úkonom, ktorý podľa názoru odvolacieho súdu patrí medzi úkony, ktoré si žalobca oprávnene vyúčtoval v zmysle zmluvy o poskytovaní právnych služieb, žalobca sa predmetného valného zhromaždenia zúčastnil aj ako advokát, preto uvedený úkon právnej služby bol žalobcovi priznaný oprávnene.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi okresného súdu, pre ktoré žalobcovi odmenu za úkony vykonané v dňoch 26. 6. 2008, 27. 8. 2008 a 4. 9. 2008 nepriznal. Uvedené úkony právnej služby posúdil odvolací súd za úkony vykonávané na požiadanie a v prospech X.. H. S., ktorého sa predmetné kúpne zmluvy týkali aj keď na strane predávajúceho bola spoločnosť žalovaného, avšak aj z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise mal odvolací súd za preukázané, že následné prepracovanie zmlúv bolo vykonané v prospech kupujúceho - X.. S. a na jeho požiadanie. Čo sa týka námietky žalobcu, že okresný súd nepriznal žalobcovi ani odmenu za úkon právnej služby vykonaný dňa 4. 9. 2008 v čase od 14. 53 do 15.00 h, pričom dôvod nepriznania tejto odmeny z odôvodnenia rozsudku okresného súdu nijako nevyplýva uvádza odvolací súd, že podľa vyúčtovania k faktúre č. 08FV/020, ktoré sa nachádza na č.l. 14, a ktoré predložil súdu žalobca, žalobca vyúčtoval za deň 4. 9. 2008 odmenu od 14. 12 h do 15.00 h a jednalo sa o prepracovanie zmluvy o predaji bytu č. XX v bytovom dome B. na P. kde kupujúcim je X.. S. a zaslanie prepracovanej zmluvy a odpovede pánovi R. na jeho otázky vo veci prevodov obchodných podielov emailom. Samotný žalobca vo vyúčtovaní k faktúre č. 08FV/020 úkon vykonaný 4. 9. 2008 nerozčlenil na dve časti tak ako namieta v odvolaní, a to úkon prepracovanie zmluvy o predaji bytu č. XX vykonaný o 14.12 do 14.53 a zároveň zaslanie prepracovanej zmluvy odpovede pánovi R. od 14.53 do 15.00 h, ale uvedené úkony spojil do jedného dátumu. Preto nebolo povinnosťou okresného súdu aj keď žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 27. 6. 2012 rozčlenil úkony právnej služby zo 4. 9. 2008) pokiaľ vychádzal z pôvodného vyúčtovania predloženého žalobcom rozčleňovať tento úkon na dva úkony. Ak si chcel žalobca úkony vykonané v tento deń rozčleniť a rozšpecifikovať, mal tak urobiť v pôvodnom vyúčtovaní, ktoré tvorilo prílohu k faktúre č. 08FV/020, tak ako to urobil aj pri úkone 7. 9. 2008, keď vyúčtoval rokovanie s pánom R. a X.. I. od 14.07 do 15.50 h a vypracovanie návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností od 17. 30 do 17.51 h. Aj z uvedeného dôvodu je nepriznanie odmeny za úkon vykonaný dňa 4. 9. 2008 v celosti správne.
Čo sa týka uznania dlhu z 29. 11. 2008, ktoré podpísal X.. H. S. ako konateľ žalovaného, ktorý listinný dôkaz nevzal okresný súd pri rozhodovaní o nároku žalobcu do úvahy, odvolací súd sa s týmto stotožnil, nakoľko predmetné uznanie dlhu je datované a vypracované X.. H. S. ako konateľom spoločnosti dňa 29. 11. 2008, hoci dňa 8. 10. 2008 X.. H. S. čestne vyhlásil, že do 48 h potom ako sa od Správy katastra Banská Bystrica dozvie o skutočnosti, že bol právoplatne povolený vklad jeho vlastníckeho práva bez akýchkoľvek tiarch odošle spoločnosti Spiežovec spol. s r. o. Banská Bystrica svoje písomné vzdanie sa funkcie konateľa uvedenej spoločnosti s tým, že počas 48 h podľa vyššie uvedeného nebude robiť ako konateľ Spiežovec spol. s r. o. žiadne právne úkony. Zároveň mal súd k dispozícii vzdanie sa funkcie konateľa podpísané X.. S. 5. 11. 2008 adresované žalovanému, kde uviedol, „že sa týmto vzdáva funkcie konateľa spoločnosti Spiežovec spol. s r. o. Banská Bystrica“. Aj napriek uvedenému čestnému vyhláseniu a vzdaniu sa funkcie konateľa X.. H. S. ešte ako konateľ spoločnosti žalovaného dňa 29. 11. 2008 uznal dlh žalovaného vyplývajúci z faktúry č. 07FV/019 a z faktúry č. 08/FV/020 teda dlh, ktorý je predmetom tohto konania. Aj keď funkcia konateľa zanikla až dňa 23. 1. 2009 je zrejmé, že samotný X.. H. S. v čestnom vyhlásení z 8. 10. 2008 uviedol, že nebude robiť ako konateľ Spiežovec spol. s r. o. žiadne právne úkony, (aj keď len počas 48 h), avšak dňa 5. 11. 2008 sa vzdal funkcie konateľa spoločnosti a napriek tomu dňa 29. 11. 2008 uznal dlh žalovaného. Je pravdou, že v tom čase nedošlo ešte k zániku jeho funkcie konateľa, ale tak ako okresný súd tak aj odvolací súd nepovažuje tento úkon
za úkon vykonaný v súlade s dobrými mravmi a nepovažoval za správne, aby ako konateľ uznával dlh za spoločnosť v čase, keď sa už funkcie konateľa sám vzdal.
Žalobca v odvolaní namietal, že okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania opomenul priznať žalobcovi trovy konania zo sumy 16,47 eur, v ktorej časti bol žalobca úspešný, nakoľko okresný súd rozsudkom zo 14. 4. 2011 túto sumu žalobcovi priznal a v tejto časti rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť. Preskúmaním rozhodnutia okresného súdu v časti výroku o trovách konania dospel odvolací súd k záveru, že táto námietka žalobcu je dôvodná, pretože okresný súd síce rozhodol o trovách konania v súlade s ust. § 142 ods. 2 O. s. p. a pri pomernom úspechu žalobcu a žalovaného rozdelil náhradu trov konania a priznal žalobcovi 61,50 % zo základu, čo predstavuje 928,30 eur, avšak po oboznámení sa s priznaním trov konania odvolací súd zistil, že okresný súd vychádzal len zo sumy priznanej žalobcovi napadnutým rozsudkom, t.j. zo sumy 653,60 eur, z ktorej potom vypočítal pomerný úspech žalobcu vo výške 61,50 % a priznal žalobcovi trovy konania vo výške 928,30 eur. Odvolací súd zistil, že okresný súd opomenul zahrnúť do úspechu žalobcu aj sumu 16,47 eur, v ktorej časti bol žalobca úspešný. Potom predstavuje úspech žalobcu zo sumy 670,07, t. j. 62,28 % a preto odvolací súd v tejto časti výroku o náhrade trov prvostupňového konania zmenil rozsudok okresného súdu a priznal žalobcovi trovy konanía vo výške 940,07 eur, ktorá suma predstavuje pomerný úspech žalobcu v konaní pred súdom prvého stupňa.
Žalovaný v odvolaní namietal aj priznanie trov konania žalobcovi s odôvodnením, že sám žalobca je advokát a napriek tomu sa dal v tomto konaní zastupovať advokátom. S touto námietkou žalovaného sa odvolací súd nestotožnil. Aj keď je žalobca advokát, má právo v konaní pred súdom dať sa zastupovať advokátom a účastníka konania, ktorý má sám právnické vzdelanie nemožno diskriminovať v konaní v tom zmysle, že sa nemôže dať zastúpiť advokátom, prípadne, že by mal súd rozhodnúť o trovách konania podľa § 150 O. s. p. tak ako to navrhuje v odvolaní žalovaný. V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia majú účastníci pred súdom rovnaké postavenie, a preto sa každý účastník môže dať zastupovať v súdnom konaní, z toho dôvodu okresný súd správne na túto námietku žalovaného ohľadne nedôvodnosti nároku žalobcu na úhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia neprihliadol práve pre rozpor s ústavnými právami občana na právnu pomoc pred súdmi a inými štátnymi orgánmi.
Čo sa týka použitia ust. § 150 O. s. p. pri rozhodovaní o trovách konania odvolací súd uvádza, že námietku žalovaného, podľa ktorej mal súd aplikovať ust. § 150 ods. 1 O.s.p. pre nedostatok relevantných argumentov nepovažuje za opodstatnenú. Prax súdov je jednotná v názore, že aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, pričom výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Ide o ustanovenie, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti (uznesenie NS SR sp.zn. 3 Obo 269/2007). Ustanovenie § 150 O.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 M Cdo 5/2006, M Cdo 14/99 z 1. septembra 2000, uverejnené ZSP č. 1/2000).
Odvolací súd vzhľadom na uvedené považoval za potrebné uviesť, že tvrdenia uvádzané žalovaným v odvolaní nemožno považovať za také, ktoré by odôvodňovali aplikáciu citovaného ustanovenia. Nemožno hovoriť o výnimočnosti prípadu, ktorá by spočíva v okolnostiach danej veci, ani v okolnostiach na strane účastníkov konania. Súd nemal preukázané ani to, že by dôvod hodný osobitného zreteľa spočíval v osobných, majetkových, zárobkových, resp. iných pomeroch žalovaného, ani v okolnosti, ktorá viedla žalobcu k uplatneniu práva na súde a tiež ani v samotnom postoji účastníkov v konaní.
Uvedené skutočnosti neodôvodňovali aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p., t. j nepriznať náhradu trov konania úspešnému žalobcovi.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd postupoval po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu v intenciách tohto uznesenia odvolacieho súdu, zaoberal sa podrobne jednotlivými úkonmi, za ktoré si žalobca vyúčtoval odmenu za právne služby, svoje rozhodnutie dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok v časti výroku, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 653,60 eur spolu s úrokom z omeškania a v časti výroku, ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
V tej časti výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 928,30 eur rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 940,07 eur na účet právneho zástupcu žalobcu.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne rozhodne, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Keďže v odvolacom konaní bol úspešný aj žalobca aj žalovaný, súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Čo sa týka úspechu žalobcu v časti, v ktorej odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu vo výške trov konania odvolací súd na tento úspech žalobcu v odvolacom konaní pri náhrade trov konania neprihliadol, nakoľko sa jednalo len o nepatrný rozdiel pri priznaných trovách konania, keď okresný súd priznal žalobcovi trovy konania vo výške 928,30 eur a odvolací súd vo výške 940,07 eur, teda rozdiel medzi týmito priznanými trovami konania je vo výške 11,77 eur, pričom ohľadne istiny spolu s úrokom z omeškania bol rozsudok okresného súdu potvrdený.
Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.