Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Saz/1/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou, v právnej veci žalobcu: A. A.'X B. A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Jordánske hášimovské kráľovstvo, bez cestovného dokladu, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov C., ul. Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, Slovenská republika, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, so sídlom Račianska 1523/71, Bratislava, IČO: 30 798 841, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Banská Bystrica, Skuteckého 19, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.. PPZ-HCP-BB4-719-045/2023-AV zo dňa 21. júna 2023, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 17. júla 2023 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB4-719-045/2023-AV, zo dňa 21. júna 2023 o predĺžení zaistenia a bezodkladného prepustenia zo zaistenia a priznania náhrady trov konania.

Administratívne konanie

2. V rámci administratívneho konania je už v úvode potrebné uviesť, že dňa 13. februára 2023 bol žalobca A. A.'d B. A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Jordánske hášimovské kráľovstvo, pre neoprávnený pobyt predvedený na Mobilnú jednotku Policajného zboru Banská Bystrica a dňa 14. februára 2023 bol zaistený na účel zabezpečenia a prípravy, alebo výkonu jeho prevozu v zmysle Dublinského nariadenia, v rámci ktorého boli vykonávané aj lustrácie vrátane komunikácie s Národnou ústredňou SIRENE. Dňa 21. marca 2023 vydalo Dublinské stredisko Migračného úradu Ministerstva vnútra SR rozhodnutie o zastavení konania v zmysle § 46 ods. 1 písm. b) zákona o azyle, nakoľko odpadol dôvod konania, pričom v odôvodnení je uvedené, že Nemecko dňa 17. marca 2023 po odvolaní zamietlo prijatie žalobcu cudzinca A. A.'X B. A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Jordánske hášimovské kráľovstvo, späť z dôvodu, že 21. júna 2023 preukázateľne dobrovoľne opustil Nemecko. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23. marca 2023.

3. Dňa 24. marca 2023 o 11:05 bol žalobca predvedený na útvar MJ PZ BB pre podozrenie z neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky, zároveň bola potvrdená pozitívna lustrácia v CLK a bolo začaté konanie vo veci jeho administratívneho vyhostenia. V rámci svojho vyjadrenia v administratívnom konaní žalobca uviedol, že pochádza z Jordánska, je moslimom, jeho rodný jazyk je arabský, je ženatý a má dvoch synov vo veku 8 a 11 rokov. Jeho manželka a deti žijú v Jordánsku. V krajine pôvodu nemá žiaden majetok, domovskú krajinu opustil z dôvodu zlej situácie, hlavne

z ekonomických dôvodov, chcel lepší život pre svoju rodinu. Má ukončené základné vzdelanie, v Jordánsku nemal žiadne zamestnanie, nikdy sa nedopustil trestného činu, nie je členom politickej strany, ani politického hnutia. Jeho cieľovou krajinou je Holandsko a chce tam požiadať o azyl, pracoval by ako vodič. Prenasledovanie v domovskej krajine mu nehrozí, ani trest smrti. Na území Slovenskej republiky nemá žiadnych rodinných príslušníkov a administratívne vyhostenie sa závažným spôsobom nedotkne jeho rodinného a súkromného života. Neprejavil záujem požiadať o azyl na území Slovenskej republiky.

4. Už dňa 24. marca 2023 Mobilná jednotka PZ Banská Bystrica vydala rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, zároveň dňa 24. marca 2023 Mobilná jednotka PZ Banská Bystrica vydala rozhodnutie o zaistení žalobcu na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca je nežiaducou osobou, nakoľko bolo na neho vydané upozornenie na odopretie vstupu, čo bolo v konaní preukázané platným záznamom Nemeckej republiky evidovanom v Schengenskom informačnom systéme. Opatrenie Nemeckej spolkovej republiky má platnosť do 30. júna 2025. Dňa 11. apríla 2023 ÚPZC Sečovce odoslalo žiadosť o vydanie náhradného cestovného dokladu.

5. V súvislosti so začatím konania o predĺžení zaistenia žalovaný uviedol, že žalobca vo vyjadrení dňa 21.4.2023 uviedol, že v prípade prepustenia zo zaistenia by šiel do Španielska, kde má bratrancov, a tí by mu pomohli. Na území Slovenskej republiky nemá nikoho, nevie si zabezpečiť ubytovanie ani zdravotnú starostlivosť, nemá peniaze na vycestovanie. Zároveň uviedol, že bude spolupracovať a chce sa vrátiť do Jordánska.

6. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB4-719-045/2023-AV zo dňa 21. júna 2023 následne rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu odo dňa 24.4.2023 do 24.6.2023 na účel zabezpečenia výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobcu z územia Slovenskej republiky. Rozhodnutie odôvodnil i na tom skutkovom základe, že už rozhodnutím zo dňa 24. marca 2023 bolo rozhodnuté o zaistení žalobcu dňom 24. marca 2023 na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 23.4.2023 na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Následne rozhodnutím zo dňa 21.4.2023 žalovaný rozhodol o predĺžení lehoty zaistenia do 24. júna 2023 na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Konanie vo veci administratívneho vyhostenia do Jordánskeho kráľovstva, teda do krajiny pôvodu bolo začaté z dôvodu, že žalobca nepredložil správnemu orgánu žiaden doklad totožnosti, a ani žiadnym spôsobom nepreukázal svoju totožnosť aj oprávnenosť pobytu na území Slovenskej republiky, nakoľko žiadnym dokladom totožnosti nedisponoval.

7. Žalovaný napadnutým rozhodnutím, podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov od dňa 25.06.2023 stanovil dĺžku doby zaistenia žalobcu na čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, najviac však do 24.08.2023. Podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov sa dňom vydania rozhodnutia účastník konania umiestňuje do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov.

8. Žalovaný v prípade žalobcu, zaisteného na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia mal za to, že i po preverení a posúdení zaistenia z pohľadu účelnosti zaistenia, t.j. reálnej možnosti vykonania administratívneho vyhostenia do krajiny jeho pôvodu, teda do Jordánskeho hášimovského kráľovstva (ďalej len „Jordánsko" v príslušných gramatických tvaroch), je účel zaistenia žalobcu daný a je dôvodné jeho zaistenie predĺžiť.

9. Žalovaný vychádzal zo zistení daných už vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu, ktoré začalo podľa zákona o pobyte cudzincov dňa 24. marca 2023 pretože už dňa 24. marca 2023 v zmysle o správnom konaní so žalobcom bola spísaná zápisnica o vyjadrení žalobcu, preto správny orgán v zmysle zákona o pobyte cudzincov ako krajinu, do ktorej má byť žalobca vyhostený, určil Jordánske hášimovské kráľovstvo, teda krajinu uvedenú ako krajinu jeho pôvodu. Menovaný nepredložil správnemu orgánu žiadny doklad totožnosti a žiadnym spôsobom nepreukázal svoju totožnosť a oprávnenosť pobytu na území Slovenskej republiky a žiadnym dokladom totožnosti nedisponoval.

10. Žalobca v konaní sa do zápisnice vyjadril k okolnostiam a dôvodom jeho vycestovania z domovského štátu, jeho trase ďalšieho postupu, príchodu na územie Slovenskej republiky, ako aj k dĺžke doby zdržiavania sa na území jednotlivých štátov schengenského priestoru. V zápisnici uviedol,

že by chcel ísť do Holandska a tam by požiadal o azyl. Na otázku, či mu hrozí v domovskej krajne prenasledovanie z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, alebo či mu tam hrozí mučenie a trest uviedol, že prenasledovanie mu nehrozí, v krajine odkiaľ pochádza je zlá životná situácia, preto odtiaľ odišiel. Správny orgán v konaní o administratívnom vyhostení preskúmal všetky dostupné informácie, okolnosti a dôkazy, zaoberal sa taktiež bezpečnostnou situáciou v Jordánsku. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že účastník konania nie je držiteľom povolenia na pobyt, resp. víza, ktoré by ho oprávňovalo zotrvať na území Slovenskej republiky, a teda jeho pobyt na území Slovenskej republiky nie je oprávnený.

11. Žalovaný v rozhodnutí o vyhostení podľa § 83 ods. 2 písm. a), b), c) zákona o pobyte cudzincov v predmetnom rozhodnutí neurčil lehotu na vycestovanie z územia Slovenskej republiky z dôvodu, že bolo dôvodné predpokladať, že žalobca ujde, alebo bude iným spôsobom mariť, alebo sťažovať výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, najmä ak nemožno jeho totožnosť zistiť, a zároveň v súlade s ustanovením § 55 ods. 2 zákona o správnom konaní odkladný účinok voči tomuto rozhodnutiu vylúčil, nakoľko to v prípade účastníka konania vyžadoval všeobecný záujem. Rozhodnutie o administratívnom vyhostení účastník konania prevzal osobne dňa 24. marca 2023, čo potvrdil svojím vlastnoručným podpisom na výtlačku rozhodnutia.

12. Žalovaný podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16.12.2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území je v článku 7 uvedené, že ak existuje riziko úteku alebo ak žiadosť o legálny pobyt bola zamietnutá ako zjavne neodôvodnená, alebo podvodná, alebo ak dotknutá osoba predstavuje riziko pre verejný poriadok, verejnú alebo národnú bezpečnosť, členské štáty môžu upustiť od poskytnutia lehoty na dobrovoľný odchod, alebo môžu poskytnúť lehotu kratšiu ako sedem dní. Ako už je to vyššie uvedené, vo vzťahu k žalobcovi nie je možne postupovať v zmysle odseku 1 predmetného článku 7 Smernice, vo veci odovzdania osoby do zodpovedného členského štátu a Dublinské stredisko toto konanie zastavilo. Dublinské konanie sa preto v tomto prípade neuskutočnilo. Z uvedených skutočností vyplýva, že v prípade žalobcu už ďalej nie je možné uplatniť postup ustanovený Dublinským nariadením.

13. Žalovaný uviedol, že pri svojom rozhodovaní rovnako bral do úvahy aj predchádzajúci postup žalobcu, keď v minulosti po svojom neoprávnenom pohybe krajinami členských štátov požiadal o medzinárodnú ochranu v Nemeckej spolkovej republike, avšak keď v júni 2022 z Nemecka odchádzal, podľa jeho vyjadrenia v Berlíne na cudzineckej polícii podpísal, že mu končí pobyt a vráti sa domov, myslel si, že Nemci mu už ďalšie vízum nedajú. Následne letecky vycestoval z Berlína do Budapešti, tam sa ho policajti pýtali, prečo nemá vízum, povedal, že doteraz žil v Nemecku a odovzdal potvrdenie na polícii v Berlíne. V Budapešti čakal do druhého dňa v tranzite na linku, potom mu dali pečiatku do pasu a pokračoval ďalej linkou z Budapešti do Ammánu v Jordánsku. Neskôr sa nelegálnou cestou znova pokúšal dostať do členských krajín, resp. do Nemeckej republiky.

14. Žalovaný uviedol, že výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení podľa § 84 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov zabezpečí policajný útvar, ak policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčil lehotu na vycestovanie. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov je policajt oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

15. Žalovaný zistil, že sú splnené podmienky § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Žalobca nemal platný cestovný doklad, ani žiadny ďalší doklad, ktorý by ho oprávňoval na vstup a pobyt v rámci krajín Schengenského priestoru, nevedel si takéto doklady sám zabezpečiť, nemal ani finančné prostriedky na zabezpečenie pobytu a cestovných nákladov. Správny orgán v uvedenom rozhodnutí o administratívnom vyhostení žalobcu vylúčil odkladný účinok odvolania voči predmetnému rozhodnutiu. Podľa dôkazov uvedených v odôvodnení rozhodnutia o zaistení žalobcu bolo jednoznačne preukázané, že sa naďalej nachádzal na území Slovenskej republiky a členských štátov Schengenskej dohody neoprávnene z dôvodu, že sa zdržiaval na území Slovenskej republiky a členských štátov bez platného cestovného dokladu a víz, resp. povolenia na pobyt. Preto bolo žalobcovi vydané už dňa 24. marca 2023 rozhodnutie o administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP-BB4-719-014/2023-AV, o určení zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky, a na územie všetkých členských štátov na dobu 3 rokov.

16. S ohľadom na preukázanú existenciu vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu, a ďalšie skutočnosti zistené následne zo zápisnice o vyjadrení evidovanej pod č.: PPZ-HCP-BB4-719-016/2023-AV zo dňa 24. marca 2023, získal správny orgán nevyhnutné podklady pre vydanie rozhodnutia o zaistení účastníka konania v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov pod č. PPZ-HCP-BB4-719-017/2023-AV a jeho osobná sloboda bola obmedzená do 23. apríla 2023 a žalobca bol dňa 24. marca 2023 odovzdaný do ÚPZC. Na základe uvedených skutočností správny orgán považuje za dostatočne preukázané, že žalobca svojím konaním naplnil ustanovenie podľa § 82 ods. 1 písmeno b) zákona o pobyte cudzincov tým, že má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt. V konaní bolo taktiež preukázané, že žalobca je nežiaducou osobou, v zmysle ustanovenia § 2 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov, nakoľko na neho bolo vydané upozornenie na odopretie vstupu, čo bolo v konaní jednoznačne preukázané platným záznamom Nemeckej republiky evidovanými v Schengenskom informačnom systéme. Lustráciou v tomto informačnom systéme bolo dňa 24. marca 2023 potvrdené, že Nemecká republika dňa 30. júna 2022 vytvorila na žalobcu v Schengenskom informačnom systéme záznam pod Schengenským ID: D., z dôvodu existencie rozhodnutia o vyhostení pre nelegálny vstup a pobyt na jej národnom území.

17. Skúmaním žalovaného bolo zistené, že na základe uvedených skutočností správny orgán považuje za dostatočne preukázané, že žalobca svojím konaním naplnil ustanovenie podľa § 82 ods. 1 písmeno b) zákona o pobyte cudzincov tým, že má na území Slovenskej republiky stále neoprávnený pobyt.

18. V konaní bolo taktiež preukázané, že žalobca je nežiaducou osobou, v zmysle ustanovenia § 2 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov, nakoľko na neho bolo vydané upozornenie na odopretie vstupu, čo bolo v konaní jednoznačne preukázané platným záznamom Nemeckej republiky evidovanými v Schengenskom informačnom systéme.

19. Uvedené bolo preukázané a zistené následnou intenzívnou komunikáciou s orgánmi polície Nemeckej republiky prostredníctvom Národnej Ústredne SIRENE Úradu medzinárodnej policajnej spolupráce Prezídia Policajného zboru dožiadaním spracovaným dňa 14. februára 2023 pod č.p.: PPZ- HCP-BB4-426-008/2023-AV počas konania vo veci predchádzajúceho neoprávneného pobytu žalobcu bolo správnym orgánom zistené, že bol dňa 30. júna 2022 nemeckou políciou vyhostený a opustil územie Schengenského priestoru. Doba platnosti opatrenia je 3 roky odo dňa odchodu/vyhostenia. Z uvedeného vyplýva, že toto Opatrenie Nemeckej spolkovej republiky voči účastníkovi konania má platnosť do 30. júna 2025. / v administratívnom spise pod č.p.: PPZ-HCP-BB4-719-004/2023-AV/.

20. Žalovaný uvádzal v odôvodnení rozhodnutia, že skutočnosti preukázané lustráciou v informačnom systéme MIGRA zo dňa 13. februára 2023, počas ktorej vyplynula správnemu orgánu z informačného systému EURODAC, čo je európska databáza odtlačkov prstov žiadateľov o azyl, uvádzajú, že žalobca bol žiadateľom o azyl v Nemeckej spolkovej republike. Dublinské stredisko Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 zo dňa 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len „Dublinské nariadenie" v príslušných gramatických tvaroch), pôvodne rozhodol o vrátení žalobcu na územie E. F. , neskôr o zastavení konania v zmysle § 46 b ods. 1 písm. b, nakoľko odpadol dôvod konania, pričom v odôvodnení rozhodnutia o zastavení konania bolo uvedené, že dňa 17. marca 2023 Nemecká spolková republika po odvolaní zamietla prijatie späť menovaného v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia (EU) č. 604/2013 z dôvodu, že žalobca dňa 21. júna 2022 dobrovoľne a preukázateľne opustil nemecké územie, čo potvrdil aj zaslaním evidencie o vycestovaní. Vzhľadom na danú skutočnosť zanikol dôvod na ďalšie konanie za účelom poskytnutia detailnejších informácií týkajúcich sa procesu vybavovania náhradného cestovného dokladu (ďalej len „NCD") v prípade žalobcu, ako aj s cieľom získať podrobnejšie objasnenie celého postupu vybavovania a schémy komunikácie, ktorá proces vybavovania NCD sprevádza a v medziach ktorej je nutné postupovať, najmä z pohľadu zistenia informácií k tomu, či trvá účel zaistenia žalobcu.

21. Žalovaný uviedol, že preverovaním bolo zistené, že zo strany ÚPZC Sečovce od marca 2023 prebiehajú naďalej aktívne konania vo veci vybavenia NCD pre žalobcu, pričom komunikácia prebieha s Útvarom policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC Medveďov"), avšak k

uvedenému dátumu sa NCD pre účastníka konania zatiaľ nepodarilo vybaviť, nakoľko žiadosť o vydanie NCD bola dňa 11. apríla 2023 odoslaná z ÚPZC C. do ÚPZC Medveďov.

22. Žalovaný uviedol , že správnemu orgánu bola dňa 14. apríla 2023 doručená písomnosť ÚPZC Sečovce, evidovaná pod č.p.: PPZ-HCP-SE1-164-028/2023-ZC, v ktorej boli chronologicky zhrnuté všetky vykonané úkony, ktoré vykonalo zariadenie od dňa zaistenia žalobcu, a ktoré majú smerovať k vybaveniu jeho NCD. Uvedená informácia zachytáva, že dňa 28. marca 2023 bol so žalobcom, ako štátnym príslušníkom Jordánska vykonaný pohovor za účelom zistenia jeho totožnosti. Menovaný sa do domovskej krajiny chce vrátiť čím skôr. Pri vstupnom pohovore vypísal žiadosť o NCD a poskytol fotokópiu svojho aktuálne platného cestovného dokladu. Počas rozhovoru uviedol, že mu z domovskej krajiny zašlú jeho platný cestovný doklad, ktorého fotokópiu im poskytol. Prostredníctvom sociálneho pracovníka S HR telefonicky kontaktoval rodinu v domovskej krajine za účelom zaslania dokladu na adresu ÚPZC Sečovce. Počas rozhovoru neprejavil záujem požiadať o azyl na území Slovenskej republiky, neprejavil záujem ani o právne poradenstvo; ÚPZC Sečovce na základe doterajšej praxe zasiela žiadosť o vybavenie NCD do ÚPZC Medveďov. ÚPZC Medveďov odovzdáva žiadosť o vystavenie NCD na príslušný Zastupiteľský úrad. Potvrdenie totožnosti, vystavenie NCD a samotný proces realizácie výkonu vyhostenia je v tomto prípade zdĺhavejší proces (a to i v prípade, ak zariadenie k predmetnej žiadosti o vystavenie NCD pripojí kópiu dokumentu potvrdzujúcu totožnosť). Opísaný rozsah a prehľad uskutočnených úkonov a aktivít vykonávaných v procese vybavovania NCD najmä však berúc na zreteľ aktívnu spoluprácu menovaného cudzinca preukazujúceho svoju vôľu vrátiť sa do domovského štátu, ako aj jeho nápomocný prístup ohľadom zabezpečenia jeho aktuálne vydaného platného cestovného dokladu pre žalobcu ukazuje, že aktivity v rámci tohto procesu prebiehajú nielen na medzirezortnej ale aj na medzinárodnej úrovni, a že je nevyhnutná bilaterálna spolupráca. V súvislosti s vyššie uvedenými zistenými skutočnosťami, keďže zastupiteľský úrad nevydal žalobcovi NCD a vzhľadom na to, že jeho zaistenie končilo už dňa 23. apríla 2023, bolo správnym orgánom v zmysle ustanovenia § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov už prvotne dňa 21. apríla 2023 začaté správne konanie vo veci predĺženia zaistenia na účel výkonu administratívneho vyhostenia, o čom bol účastník konania písomne upovedomený.

23. Žalovaný poukázal na to, že vydal žalobcovi aj dňa 21. apríla 2023 rozhodnutie o predĺžení zaistenia účastníka konania do 24. júna 2023, evidované pod číslom PPZ-HCP-BB4-719-031/2023-AV a žalobca dňa 22. mája 2023 podal voči rozhodnutiu o predĺžení jeho zaistenia, správnu žalobu. Správny súd v Košiciach pod sp.zn.: 13Saz/l/2023, ale rozsudkom Správneho súdu v Košiciach zo dňa 09.06.2023 žalobu žalobcu zamietol.

24. Žalovaný poukázal na to, že vzal do úvahy pri rozhodovaní o zaistení vyslovený zámer žalobcu cestovať ďalej do inej krajiny Schengenského priestoru, čo v spojení s vyhodnotením jeho predchádzajúceho neoprávneného prekročenia jeho vonkajšej hranice ako aj následného neoprávneného pobytu v krajinách tohto priestoru až po územie Slovenskej republiky a to pred zadržaním a následným zaisteniu, stále indikujú správnemu orgánu existenciu značného rizika jeho úteku, čo vedie v prípade účastníka konania k uplatneniu inštitútu zaistenia účastníka konania.

25. Žalovaný poukázal na to, v rámci konania zistil postup a proces, ktorý umožňuje zaradenie štátneho príslušníka tretej krajiny do spoločnej návratovej operácie, ktorá je súčasťou aktivít organizovaných agentúrou FRONTEX, čo je Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž, a s pomocou ktorej je možné reálne vykonanie vyhostenia žalobcu - štátneho príslušníka tretej krajiny. Uviedol, že ten môže byť zaradený do spoločnej návratovej operácie koordinovanej agentúrou Frontex v prípade, že disponuje platným cestovným dokladom alebo platným náhradným cestovným dokladom a nie sú doposiaľ známe žiadne prekážky realizácie odsunu. FAR je aplikácia pre návraty agentúry Frontex, prostredníctvom ktorej členské štáty operácia návratu do požadovanej tretej krajiny, Slovenská republika sa k danej operácii návratu prihlási ako participujúci štát.

26. Žalovaný odkázal na z verejne prístupných štatistík Úradu hraničnej a cudzineckej polície za minulé roky tiež vyplýva, že zo Slovenskej republiky už bol v roku 2019 zrealizovaný návrat štátneho príslušníka Jordánska do Jordánska. Tieto skutočnosti sú zaznamenané aj v Ročenkách Úradu hraničnej a cudzineckej polície Bratislava. Reálnu možnosť výkonu vyhostenia účastníka konania do domovského štátu potvrdzuje aj existencia Rozhodnutia asociačnej rady EÚ - Jordánsko č. 1/2016 z 19. decembra 2016 o dohode o prioritách partnerstva EÚ a Jordánska [2016/2388], ktorá sa okrem iného zaoberá aj

otázkami mobility a migrácie, pričom uvádza, že navracanie neregulárnych migrantov je pre riadenie migračných tokov dôležité.

27. Uviedol tiež, že z verejne dostupných zdrojov je tiež všeobecne známe, že mnohé letecké spoločnosti, ako napríklad spoločnosti, Ryanair, Royal Jordanian alebo Wizz, prevádzkujú z Viedne alebo aj z Budapešti do miest Aqaba alebo Amman v Jordánsku svoje priame letecké linky. Správny orgán berie do úvahy aj tieto možnosti, nakoľko tieto letecké linky by mohli byť využité pre účely realizovania výkonu administratívneho vyhostenia v prípade, ak by nebolo možné žalobcu zaradiť spoločnej návratovej operácie.

28. Vzal do úvahy aj existenciu subjektu, ktorý v prostredí Európskej únie realizuje dobrovoľné návraty, a ktorým je Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), ktorá pomáha vracajúcim sa migrantom vrátiť sa do života v komunite ich pôvodu, pričom asistované dobrovoľné návraty a reintegráciu spolu financuje Európska únia.

29. Žalovaný pre rozhodovanie o predlžení zaistenia, pre účely administratívneho vyhostenia zaobstaral informácie o bezpečnostnej situácii v Jordánsku, pričom na základe dostupných informácií nezistil žiadne dôvody a skutočnosti brániace návratu žalobcu do jeho domovskej krajiny. Úradný záznam obsahujúci informácie o skúmaní bezpečnostnej situácie a návratovej procedúry je založený v administratívnom spise pod č.p.: PPZ-HCP-BB4-719-011/2022-AV. Všetky zistené skutočnosti týkajúce sa bezpečnostnej situácie v Jordánsku ako aj návratovej procedúry potvrdzujú, že výkon vyhostenia žalobcu je skutočne možný a pripomenul, že pre zabezpečenie jeho realizácie je nevyhnutné dôsledné overenie totožnosti a štátnej príslušnosti účastníka konania a následné zabezpečenie cestovného dokladu.

30. Žalovaný pripomenul, že podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. / nemožno ju predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu./ Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.

31. Žalovaný mal za to, že v prípade žalobcu je potrebné predĺžiť lehotu zaistenia a to z dôvodu, že doposiaľ nebol vydaný NCD s dostatočnou platnosťou, avšak úkony v rámci bilaterálnej spolupráce, smerujúce k jeho vydanie stále prebiehajú, je reálny predpoklad, že NCD pre zabezpečenie realizácie odsunu účastníka konania bude vydaný.

32. Žalovaný poukázal opakovane na to, že v rozhodnutí o predlžení zaistenia, že dňa 20. júna 2023 bola doručená písomnosť ÚPZC Sečovce, evidovaná pod č.p.: PPZ-HCP-SE1 -164-039/2023-ZC, v ktorej boli chronologicky zhrnuté všetky vykonané úkony, ktoré vykonalo zariadenie odo dňa zaistenia žalobcu, a ktoré majú smerovať k vybaveniu jeho NCD. Uvedená informácia okrem už spomenutých úkonov zachytáva aj nasledujúci chronologický posledný postup realizovaných úkonov po 11.04.2021, keď toho dňa ÚPZC C. zaslal žiadosť o vybavenie náhradného cestovného dokladu pre žalobcu do ÚPZC Medveďov a dňa 26.05.2023 ÚPZC Medveďov písomne kontaktoval Konzulárne oddelenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky so žiadosťou o podanie informácie o stave vybavovania NCD. Potom dňa 14.06.2023 ÚPZC Sečovce kontaktoval emailom priamo Zastupiteľský úrad Jordánska vo Viedni so žiadosťou o podanie informácie k stavu vystavenia NCD pre žalobcu, pričom zastupiteľský úrad na tento email reagoval potvrdení o doručení správy, dňa 20.06.2023 pracovník agentúry FRONTEX, ktorý spolupracuje s ÚPZC Sečovce a Medveďov, telefonicky kontaktoval Zastupiteľský úrad Jordánska vo Viedni, kde mu pracovník zastupiteľského úradu oznámil, že všetky podklady o vystavenie NCD im boli doručené a teraz sa preveruje totožnosť žalobcu v jeho domovskej krajine. Ak bude totožnosť menovaného potvrdená, tak je predpoklad, že NCD bude vystavený v priebehu troch týždňov.

33. Preto proces vybavovania náhradného cestovného dokladu je aktuálne vo svojej poslednej fáze, a jej realizácia je plne v kompetencii domovského štátu žalobcu a jeho štátnych orgánov. V tejto súvislosti nie je zanedbateľný ani fakt, že žalobcovi bol v roku 2021 v Berlíne na zastupiteľskom úrade Jordánska vydaný cestovný doklad, a teda už v minulosti došlo k vybavovaniu jeho cestovného dokladu štátnymi orgánmi Jordánska na základe podanej žiadosti a zaslaných podkladov cestou zastupiteľského úradu tejto krajiny dislokovaného v krajine Európskej únie.

34. Správny orgán uviedol, že postup podľa § 89 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona o pobyte cudzincov nie je možný. Žalobca nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami a taktiež nedisponuje žiadnym ubytovaním na území Slovenskej republiky a konštatuje, že žalobca nie je schopný vlastnej starostlivosti o svoju osobu po materiálnej, zdravotnej a existenčnej stránke, je stále bez potrebných dokladov totožnosti, finančných prostriedkov a bez možnosti zabezpečiť si ubytovanie. Rovnako je pre neho nemožné sa za súčasnej situácie dostať do Jordánska vlastnými silami a legálnou cestou. Na základe uvedených skutočností, ako aj s dôrazom na potrebu vykonania resp. dokončenia potrebných administratívnych úkonov realizovaných v spolupráci s Jordánskom vo veci vybavenia NCD, správny orgán aplikáciu alternatív zaistenia u žalobcu vylúčil, a to z hľadiska efektivity výkonu, ako aj z hľadiska nemožnosti ich praktickej realizácie a využitia. Štátny príslušník tretej krajiny má medzinárodnými dohovormi, ako aj vnútroštátnymi právnymi predpismi na území členských štátov schengenského priestoru po splnení potrebných podmienok garantované právo na pobyt. Členské štáty tohto majú zároveň právo na ochranu pred protispoločenskou činnosťou štátnych príslušníkov tretej krajiny, prostriedky na zabránenie neoprávnenému pobytu na území členských štátov schengenského priestoru. Prostriedky na vykonanie potrebných opatrení slúžia k tomu, aby neoprávnené pobyty štátnych príslušníkov tretej krajiny rozhodnutím ukončili a zabezpečili ich prípadný návrat na územie domovského štátu. Tieto prostriedky slúžia okrem iného na zabránenie ohrozenia záujmu spoločnosti, ochranu verejného poriadku a ďalšieho ekonomického a hospodárskeho rastu členských štátov schengenského priestoru. Využívanie týchto prostriedkov štátnymi orgánmi členských štátov je potrebné na zachovanie stabilnej a bezpečnej situácie na území schengenského priestoru, či už z pohľadu ochrany zdravia a života ako aj ochrany životnej úrovne spoločnosti, ktorú si spoločnosť svojím svedomitým konaním dlhodobo buduje.

35. Žalovaný má za to, že v prípade žalobcu a jeho doterajšieho konania je potrebné zabezpečiť výkon administratívneho vyhostenia formou zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. V prípade, ak by správny orgán žalobcu nezaistil, žalobcovi by bola daná možnosť ujsť a zdržiavať sa na neznámom mieste, a tým by správny orgán mal minimálnu šancu na vykonanie opatrení za účelom zabezpečenia administratívneho vyhostenia.

36. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Žalovaný zvýraznil, že v prípade žalobcu účel jeho zaistenia stále trvá a hoci žalobca spolupracuje nemá cestovný doklad, potrebný na jeho odsun, nemá dostatok finančných prostriedkov a zabezpečené ubytovanie, ktoré by boli vhodnou alternatívou zaistenia. Správny orgán postupuje v konaní o zaistení aj v zmysle Odporúčania Komisie (EU) 2017/432 zo 7. marca 2017 týkajúceho sa zaistenia účinnejších návratov pri vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES. So zaisteným žalobcom sa zaobchádza humánne a dôstojne a rešpektujú sa jeho základné práva v súlade s medzinárodným a vnútroštátnym právom a sú taktiež dodržiavané zásady uznávané najmä Chartou základných práv Európskej únie. Ústavným základom pre obmedzenie osobnej slobody zaistením je Článok 17 ods. 2 prvá veta, podľa ktorej nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V predmetnom konaní ide o zákon o pobyte cudzincov a konanie o zaistení, ktoré je zákonné, účelné a oprávnene vo vzťahu k osobe žalobcu.

37. V priebehu konania o predĺžení lehoty zaistenia úkony smerujúce k vybaveniu náhradného cestovného dokladu a k realizácii jeho vyhostenia do Jordánska pokračujú. Vydané rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia nie je vydané na základe formálneho a všeobecného zhodnotenia konania. Správny orgán sa detailne a individuálne zaoberal všetkými podpornými podkladmi, vykonal vlastné dokazovanie, aby bolo možno jednoznačne vyvodiť zaver, ako aj podložiť dôvody na zaistenie. Žalobcovi bola v súlade s § 120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, s poukázaním na ustanovenie § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní. Podľa zápisnice svoje právo nevyužil a k veci sa už nevyjadril. Správny orgán po vyhodnotení skutočností uvedených v zápisnici o podaní vyjadrenia dospel k záveru, že žalobca

neuviedol žiadne nové skutočnosti, okrem tej že sa nechce vrátiť do Jordánska pre kmeňovú príslušnosť sa bojí pomsty, ale neoznačil dôkazy, pre ktoré by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. Žalovaný mal za to, že predmetné predĺženie zaistenia žalobca je plne v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Správny orgán preskúmal okolnosti veci a na základe uvedených skutočností zistil, že predĺženie zaistenia žalobca podľa ustanovenia § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov v lehote do 24.08.2023 na účel výkonu administratívneho vyhostenia do Jordánska a jeho umiestnenie do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov v súlade s § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov je zákonné. Uvedená doba zaistenia je nevyhnutná, počas ktorej správny orgán vykoná všetky dostupné úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky.

Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného

38. Žalobca v žalobe opakovane argumentoval tým, že pracovníci ÚPZ Sečovce zaslali žiadosť o vydanie náhradného cestovného dokladu do ÚPZS Medveďov a tento má následne odovzdať žiadosť na príslušný zastupiteľský úrad, pričom tento doposiaľ náhradný cestovný doklad nevydal. Z uvedeného vyplýva, že už nie je ani len predpoklad naplnenia účelu zaistenia a z toho dôvodu považuje za neúčelné aj predĺženie jeho lehoty zaistenia na základe napadnutého rozhodnutia žalovaného. Uviedol, že vo veci žalobcu nedošlo po dobu niekoľkých mesiacov od doby jeho zaistenia k žiadnemu posunu smerujúcemu k zabezpečeniu náhradného cestovného dokladu pre žalobcu zo strany zastupiteľského úradu domovskej krajiny. Odo dňa posledného predĺženia lehoty zaistenia došlo len k opätovnému odoslaniu urgencií zo strany ÚPZC Medveďov na zastupiteľský úrad a odoslaniu vyplneného formuláru o vydanie náhradného cestovného dokladu. Zo strany pracovníkov ÚPZC Medveďov bola doručená odpoveď, v ktorej uviedli, že nedisponujú informáciami, na základe ktorých by bolo možné vybavenie náhradného cestovného dokladu žalobcovi, teda nedošlo k žiadnemu posunu vo veci vybavenia náhradného cestovného dokladu.

39. Žalobca zdôraznil, že poskytol zariadeniu pre cudzincov všetky svoje osobné údaje nevyhnutné k jeho stotožneniu v domovskej krajine a s prípadným návratom do jeho domovskej krajiny nesúhlasí. Navyše, ak odo dňa 28. marca 2023 doposiaľ nedošlo k vystaveniu náhradného cestovného dokladu, pričom po dobu niekoľkých mesiacov nedošlo zo strany zastupiteľského úradu či jeho domovského štátu k žiadnemu konkrétnemu úkonu smerujúcemu k vystaveniu tohto dokladu, túto dlhodobú nečinnosť štátnych orgánov krajiny pôvodu žalobcu nemožno dávať na ťarchu žalobcu, a to spôsobom dlhodobého držania žalobcu v zaistení. Mal za to, že vo veci žalobcu existujú faktické prekážky jeho vyhostenia, čo spôsobilo zánik účelu zaistenia, a má to teda za následok aj nemožnosť predĺženia lehoty zaistenia. Podľa jeho názoru žalovaný bližším spôsobom nešpecifikuje, aké ďalšie úkony ešte plánujú policajné útvary vykonať za účelom vystavenia náhradného cestovného dokladu pre žalobcu, aby tak zabezpečili výkon administratívneho vyhostenia žalobcu, a ktoré by zároveň odôvodňovali záver žalovaného o účelnosti a efektívnosti predĺženia zaistenia žiadateľa do 24. júna 2023.

40. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 12. júla 2023 uviedol, že zaistenie žalobcu bolo potrebné na účel výkonu administratívneho vyhostenia, nakoľko v konaní vo veci neoprávneného pobytu bolo žalobcovi už dňa 24. marca 2023 jednoznačne preukázané, že sa nachádzal na území Slovenskej republiky a členských štátov Schengenskej dohody neoprávnene, a to tým, že sa na tomto území zdržiaval bez platného cestovného dokladu a víza, resp. povolenia na pobyt. V konaní bolo taktiež preukázané, že žalobca je nežiaducou osobou, nakoľko na neho bolo vydané upozornenie na odopretie vstupu, čo bolo v konaní jednoznačne preukázané platným záznamom Nemeckej republiky evidovaným v Schengenskom informačnom systému /ako bolo uvedené zhora/.

41. Lustráciou v systéme bolo potvrdené, že Nemecká republika dňa 30. júna 2022 vytvorila na žalobcu v Schengenskom informačnom systéme záznam po ID DEP15222111820000001, z dôvodu existencie rozhodnutia o vyhostení pre nelegálny vstup a pobyt na jej národnom území. Následnou intenzívnou komunikáciou s orgánmi polície Nemeckej republiky prostredníctvom Národnej ústredne SIRENE Úradu medzinárodnej policajnej spolupráce Prezídia Policajného zboru formou dožiadania bolo zistené, že žalobca bol dňa 30.6.2022 nemeckou políciou vyhostený. Doba platnosti opatrenia je na obdobie 3 rokov odo dňa odchodu, resp. vyhostenia. Z uvedeného vyplýva, že toto opatrenie Nemeckej spolkovej republiky voči žalobcovi má platnosť do 30. júna 2025. Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 21. marca 2023 Dublinské stredisko vydalo rozhodnutie o zastavení konania, nakoľko odpadol dôvod konania. Dôvodom zastavenia konania bola skutočnosť, že dňa 17. marca 2023 Nemecká spolková republika

po odvolaní zamietla prijatie späť žalobcu z dôvodu, že dňa 21.6.2022 dobrovoľne opustil nemecké územie, čo potvrdil aj zaslaním evidencie o vycestovaní. V konaní o administratívnom vyhostení existuje reálny predpoklad, že cestovný doklad bude možné vystaviť v časovom horizonte 3 až 4 mesiace. Po umiestnení do ÚPZC Sečovce bol dňa 21. 6. 2023 so žalobcom vykonaný pohovor za účelom zistenia jeho totožnosti, pričom uviedol, že sa chce do svojej domovskej krajiny vrátiť čím skôr.

Citácie dotknutých právnych predpisov

42. Podľa o pobyte cudzincov, neoprávneným pobytom je zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou. Podľa o pobyte cudzincov, štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti.

43. Podľa o pobyte cudzincov, policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu, alebo sa úmyselne vyhne, alebo sa odmietne podrobiť hraničnej kontrole pri prekročení vonkajšej hranice.

44. Podľa o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

45. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov je policajt oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

46. Podľa o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.

Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

Podľa § 90 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov bol účastník konania poučený správnym orgánom možnosti bezodkladne vyrozumieť zastupiteľský úrad, ktorého je štátnym občanom, o vyrozumení blízkej osoby alebo právneho zástupcu a bol poučený o možnosti požiadať o možnosť kontaktovať mimovládne organizácie. Podľa § 32 odsek 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 47 odsek 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa čl. 5 odsek 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom, zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

Podľa Smernice EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 / KAPITOLA IV, ZAISTENIE NA ÚČELY ODSUNU, Článok 15/ Zaistenie

1/Pokiaľ sa v osobitnom prípade nedajú účinne uplatniť iné dostatočné, ale menej prísne donucovacie opatrenia, členské štáty môžu zaistiť len štátneho príslušníka tretej krajiny, voči ktorému prebieha konanie o návrate, s cieľom pripraviť návrat a /alebo vykonať proces odsunu, a to najmä keď: a) existuje riziko úteku, alebo b) dotknutý štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba ale bráni procesu prípravy návratu alebo odsunu. Zaistenie sa vždy uskutočňuje načo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou.

/2/Zaistenie nariaďujú správne alebo súdne orgány. Zaistenie sa nariaďuje písomne s uvedením skutkových a právnych dôvodov. Ak zaistenie nariadili správne orgány, členské štáty :a) buď zabezpečia rýchle súdne preskúmanie zákonnosti zaistenia, o ktorom sa rozhodne v čo najkratšom čase od začiatku zaistenia, b) alebo poskytnú dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny právo podať návrh na začatie konania, v rámci ktorého sa zákonnosť zaistenia preverí postupom rýchleho súdneho preskúmania, o ktorom sa rozhodne v čo najkratšom čase od začiatku príslušného konania. V takomto prípade členské štáty bezodkladne informujú štátneho príslušníka tretej krajiny o možnosti podania návrhu na začatie takéhoto konania. Ak sa zistí, že zaistenie nie je zákonné, dotknutý štátny príslušník tretej krajiny bude bezodkladne prepustený.

/3/V každom prípade sa zaistenie preskúma v primeraných lehotách buď na žiadosť dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny alebo ex offo. V prípade predĺženia lehoty zaistenia na preskúmanie dohliada súdny orgán.

/4/Zaistenie prestáva byť odôvodnené a dotknutá osoba sa bezodkladne prepustí, ak už z právnych alebo iných dôvodov neexistuje odôvodnený predpoklad na odsun alebo už neplatia podmienky ustanovené v odseku 1.

/5/Zaistenie trvá, kým sú splnené podmienky ustanovené v odseku 1 a kým je to potrebné na zabezpečenie úspešného odsunu. Každý členský štát stanoví maximálnu lehotu zaistenia, ktorá nesmie presiahnuť šesť mesiacov.

/6/Členské štáty môžu lehotu zaistenia uvedenú v odseku 5predĺžiťlen na obmedzený čas, a to nie dlhšie ako ďalších dvanásť mesiacov v súlade s vnútroštátnym právom, v prípadoch, keď je napriek všetkým ich primeraným snahám pravdepodobné, že proces odsunu bude trvať dlhšie: a) z dôvodu nedostatočnej spolupráce dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny alebo b) z dôvodu omeškania pri získavaní nevyhnutných dokladov od tretích krajín.

Podľa , správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

Podľa , žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

Konanie na správnom súde a právny názor správneho súdu

43. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach zaistenia preskúmal napadnuté rozhodnutie o predĺžení zaistenia žalobcu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a na pojednávaní konanom dňa 26. júla 2023 dospel k záveru o potrebe zamietnutia žaloby ako nedôvodnej podľa .

44. V súlade s ustanovením a správny súd posudzuje správnu žalobu vo veciach zaistenia neformálne, nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.

45. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaného bolo rozhodnuté o predĺžení zaistenia žalobcu od 25. júna 2023 do 24. august 2023 v súvislosti so zabezpečovaním náhradných cestovných dokladov pre žalobcu, ktorý bol obmedzený na osobnej slobode, pre podozrenie z úteku a marenia výkonu rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení, ako už bolo zhora konštatované. Pokiaľ ide o dĺžku doby zaistenia bola stanovená na čas nevyhnutne potrebný pre tento účel, ako uviedol žalovaný v rozhodnutí a to najviac do 24.8.2023 , podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, preto je žalobca umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov. Preto správny súd v prvom rade konštatuje, že pokiaľ ide o celkovú dobu zaistenie pre účel administratívneho zaistenia, 6 mesačná lehota nebola prekročená. Už dňa 24. marca 2023 Mobilná jednotka PZ Banská Bystrica vydala rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, zároveň dňa 24. marca 2023 Mobilná jednotka PZ Banská Bystrica vydala rozhodnutie o zaistení žalobcu na účel výkonu administratívneho vyhostenia.

46. Zaistenie v konaní o administratívnom vyhostení je prísne normatívne obmedzené a žalovaný nie je oprávnený držať cudzinca v zaistení s zdĺhavom konaní o administratívnom vyhostení, ani konaní o zaistení bez vydania základu t.j. rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ktoré je základnou podmienkou pre vydanie rozhodnutia o žalobcovom zaistení. Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím p administratívnom vyhostením, môže napadnúť rozhodnutie o ňom správnou žalobou určenou na jeho preskúmanie podanou i podľa . Zaistenie na účely odsunu t.j vyhostenia umožňuje i neskôr zaistiť , alebo predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie zo Slovenskej republiky. Toto je vydané na základe rozhodnutia o administratívnom vyhostení, zaistení alebo i na prvotnom na základe súdneho rozhodnutia vydaného v trestnom konaní, v ktorom mu bol uložený trest vyhostenia, pričom žalobca má možnosť žiadať tieto rozhodnutia súdom preskúmať.

47. V posudzovanej veci ide o zaistenie osoby z tretích krajín bez dokladov, a ak má byť účelné pre cieľ t.j. jeho vyhostenia, tento cieľ má byť reálny. V posudzovanej veci to znamená, že zaistiť žalobcu bude možné , len ak je možné ho vyhostiť a realizovať výkon vyhostenia jeho osoby z územia SR. V praxi nemožnosť vyhostiť osobu z krajiny znamená, že ide o prípady, keď štátny príslušník tretej krajiny pochádza zo štátu, ktorý nevydáva náhradné cestovné doklady, nie je možné zabezpečiť vycestovanie ani cudzinecký pas alebo neexistuje štát, do ktorého by mohol byť cudzinec vyhostený, resp. zdravotný stav cudzinca neumožňuje realizovať jeho vyhostenie. Preto správny súd konštatuje, že pri hodnotení účelnosti zaistenia skúmal predovšetkým skutočnosť, či v prípade zaistenia žalobcu existuje reálny predpoklad, že bude možné realizovať výkon jeho vyhostenia z územia SR v rámci maximálnej zákonnej dĺžky zaistenia, resp. v rámci predĺženej lehoty zaistenia (napr. existuje reálna možnosť získania náhradného cestovného dokladu). Napokon táto účelnosť zaistenia musí byť prvoradá i pre policajný útvar, ktorý je povinný ju skúmať pred vydaním rozhodnutia o zaistení a toto vysvetliť v rozhodnutí o zaistení. Na viac v odôvodnení rozhodnutia o zaistení po celý čas zaistenia túto okolnosť je povinný skúmať v intenciách zákona o pobyte cudzincov a Návratovej Smernice. Správny súd nezistil a nemá pochybnosti o tom, že žalobca pre účely vyhostenia, je zaistený oprávnene a v rámci limitov zaistenia podľa zákona o pobyte cudzincov a Návratovej smernice. Limity Návratovej smernice sú dané jej článkom 15, ods. 1 a 5 tejto. Podľa čl. 15 ods. /1/Pokiaľ sa v osobitnom prípade nedajú účinne uplatniť iné dostatočné, ale menej prísne donucovacie opatrenia, členské štáty môžu zaistiť len štátneho príslušníka tretej krajiny, voči ktorému prebieha konanie o návrate, s cieľom pripraviť návrat a /alebo vykonať proces odsunu, a to najmä keď: a) existuje riziko úteku, alebo b) dotknutý štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba ale bráni procesu prípravy návratu alebo odsunu. Zaistenie sa vždy uskutočňuje načo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou.

Podľa čl. 15 ods. /5/ Zaistenie trvá, kým sú splnené podmienky ustanovené v odseku 1 a kým je to potrebné na zabezpečenie úspešného odsunu. Každý členský štát stanoví maximálnu lehotu zaistenia, ktorá nesmie presiahnuť šesť mesiacov.

48. Preto pokiaľ žalovaný rozhodol o predĺžení doby zaistenia tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia zo dňa 21. 6. 2023, a táto doba neprekročila po sčítaní doby zaistenia pre jeden a ten istý dôvod právne subsumovaný pod rovnakou literou zákona zákonom povolenú maximálnu dobu zaistenia podľa čl. 5 Smernice EP R 2008/115/ESzo 16. decembra 2008, žalovaný s poukazom na okolnosti

daného prípadu, konal v súlade so zákonom a uvádzanou Smernicou. Jeho rozhodnutie spočíva v uprednostnení realizovania právoplatného titulu na vyhostenie osoby, je záujme spoločnosti a je aj ochranu verejného poriadku a bezpečnosti pred obmedzeniami jednotlivca a jeho osobnej slobody. Okolnosti tohto prípadu neukázali, že by bolo vylúčené žalobcu vyhostiť, doba obmedzenia jeho osobnej slobody nebola prekročená, a boli rešpektované limity i ods. čl. 15 Smernice EP R 2008/115/ES zo 16. decembra 2008. Rozhodnutie žalovaného uprednostnilo pri kolízii dvoch práv právo predostierané žalovaným, ktoré aj náležite odôvodnil a rozhodol v súlade so zákonom (obdobne ako v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 18.3.2016).

49. Žalovaný v konaní o administratívnom vyhostení, ani jeho cudzinca nesú zodpovednosť za riadne obstaranie podkladov pre rozhodnutie (§ 32 ods. 1 Správneho poriadku), s ohľadom na špecifiká daného správneho konania nie sú schopné zabezpečiť dôkazy v prospech cudzinca bez jeho predchádzajúceho tvrdenia o existencii prekážok jeho administratívneho vyhostenia a prekážok jeho zaistenia. Je to predovšetkým cudzinec, kto disponuje relevantnými informáciami zo svojho života a kto najlepšie môže objasniť, z čoho plynie v krajine, do ktorej má byť administratívne vyhostený, ohrozenie jeho života alebo slobody (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.9.2021). V posudzovanej veci správny súd konštatuje, že nezistil dôvody nevyhostiteľnosti žalobcu, naopak žalovaný ich vyhodnotil. Konštatuje sa zmena tvrdení žalobcu, ako účelová, ale nepreukázaná, že napr. uviedol kmeňové rozpory ako dôvod, pre ktorý sa nechce a nemôže do krajiny pôvodu, ktorú uviedol vrátiť. Skutočnosti, zhora uvedené však osvedčujú, že jeho odhodlanie cestovať ako ekonomický migrat , bez dokladov a povolenia na pobyt a cestu aj cez územie iných členských krajín s cieľom dosiahnuť západnú Európu je stále aktuálne a to napriek jeho vyhosteniu v Nemecku, členskom štáte, kde rozhodnutie trvá. Na základe uvedených skutočností súd považuje za dostatočne preukázané, že žalobca má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, je nežiaducou osobou, v zmysle ustanovenia § 2 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov, nakoľko na neho bolo vydané upozornenie na odopretie vstupu, čo bolo v konaní jednoznačne preukázané platným záznamom Nemeckej republiky evidovanými v Schengenskom informačnom systéme, lustráciou dňa 24. marca 2023 potvrdené, preže Nemecká republika dňa 30. júna 2022 vytvorila na žalobcu v Schengenskom informačnom systéme záznam pod Schengenským ID: D., z dôvodu existencie rozhodnutia o vyhostení pre nelegálny vstup a pobyt na jej národnom území.

50. Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že predĺženie lehoty jeho zaistenia je neúčelné a neefektívne, a preto aj nezákonné, pretože nie je predpoklad, že bude možné zrealizovať vyhostenie žalobcu a naplniť účel zaistenia, žalovaný trval na dôvodnosti predĺženia zaistenia.

51. Správny súd sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalovaného, nakoľko v konaní vo veci neoprávneného pobytu bolo žalobcovi dňa 21. 6. 2023 opakovane a jednoznačne preukázané, že sa nachádzal na území Slovenskej republiky a členských štátov Schengenskej dohody neoprávnene, a to tým, že sa na tomto území zdržiaval bez platného cestovného dokladu a víza, resp. povolenia na pobyt. V konaní bolo taktiež preukázané, že žalobca je nežiaducou osobou a súd opakuje, že bolo vydané upozornenie na odopretie vstupu, čo bolo v konaní jednoznačne preukázané platným záznamom Nemeckej republiky evidovaným v Schengenskom informačnom systéme. Lustráciou v tomto systéme bolo potvrdené, že Nemecká republika dňa 30.6.2022 vytvorila na žalobcu v Schengenskom informačnom systéme záznam z dôvodu existencie rozhodnutia o vyhostení pre nelegálny vstup a pobyt na jej národnom území a žalobca bol dňa 30.6.2022 nemeckou políciou vyhostený a opatrenie má platnosť do 30.6.2025. Pokiaľ žalovaný rozhodol o predĺžení doby zaistenia z dôvodu, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad, pričom táto doba neprekročila po sčítaní doby zaistenia zákonom povolenú maximálnu dobu zaistenia v zmysle zákona o pobyte cudzincov i čl. 15 ods. 5 Smernice, rozhodol v súlade nielen so zákonom členského štátu, ale aj medzinárodnej právnej úpravy. Doposiaľ nebolo jasne preukázané, že vyhostenie nebude reálne a možné vykonať, a tak účel zaistenia je daný, pretože náhradný cestovný doklad, je tak povediac vo vybavovaní, ktoré nie je možné ovplyvniť úradmi členského štátu.

52. Reálnu možnosť výkonu vyhostenia žalobcu do domovského štátu potvrdzuje aj existencia Rozhodnutia asociačnej rady EÚ - Jordánsko č. 1/2016 z 19. decembra 2016 o dohode o prioritách partnerstva EÚ a Jordánska (2016/2388), ktorá sa okrem iného zaoberá aj otázkami mobility a migrácie, pričom uvádza, že navracanie neregulárnych migrantov je pre riadenie migračných tokov dôležité. Súd

pripomína, že z verejne prístupných štatistík uvádzaných v Ročenkách Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru Bratislava za minulé roky vyplýva, že zo Slovenskej republiky bol v roku 2019 zrealizovaný 1 návrat do Jordánskeho hášimovského kráľovstva, Česká republika v roku 2021 realizovala 2 dobrovoľné návraty do Jordánska.

53. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, Správnym poriadkom, európskymi právnymi predpismi i medzinárodnými zmluvami o ochrane ľudských práv. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobné dôvody uplatnené žalobcom v podanej správnej žalobe vo vzťahu k jeho tvrdeniu, že žalovaný rozhodol na základe nesprávnych skutkových zistení a vec nesprávne právne posúdil, nie sú dôvodné.

54. Správny súd uvádza, že v aplikačnom postupe žalovaného pri rozhodovaní o zaistení žalobcu nezistil nedostatky právneho posúdenia v merite veci, ani odklon od ustálenej rozhodovacej praxe, ako ani nedostatočne zistený skutkový stav veci. Podľa názoru správneho súdu žalovaný v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanovenia, ako i s poukazom na zápisnice o vyjadrení žalobcu, naposledy zo dňa 21. júna 2023, ktorá je súčasťou administratívneho spisu žalovaného, preto dospel k správnemu záveru o potrebe zaistenia žalobcu, ktorý prejavil nezáujem sa vrátiť do domovskej krajiny, migroval nelegálne tam s ekonomických dôvodov a na území schengenského priestoru a bol tak opakovane zaistený ako príslušník tretej krajiny, ktorému súdne orgány poskytli na jeho žiadosť ochranu pred stratou slobody trvaním zaistenia, pre riziko úteku, ktorým by skomplikoval a zmaril účel zaistenia, t.j. jeho vyhostenie. Žalobca sám priznal, že je bez prostriedkov, preto iné ako obmedzenie jeho pohybu zaistením jeho prítomnosti pre ďalšie konanie smerujúce k vybaveniu náhradného cestovného dokladu, ktorý je nevyhnutným predpokladom navrátenia žalobcu, žalovaný nemohol a nebol oprávnený zvoliť. Napokon správny súd konštatuje, že skutkové závery, ktoré správny súd zhrnul v tejto časti rozsudku a boli a sú základom jeho právneho posúdenia veci, zhodným so záverom žalovaného. Správny súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, a preto podľa žalobu ako nedôvodnú zamietol.

55. O nároku na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa v spojení s tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému nevznikli žiadne trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote do siedmich dní od doručenia rozhodnutia, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.