Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12Er-355-2009.pdf
PDF · 117.11 KB
Case nature
Subarea
12Er/355/2009
Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, zast. advokátom JUDr. Martinom Máčajom, AK, Karlovarské rameno 8, Bratislava, proti povinnému: N. U., P.. XX.XX.XXXX, Y. X. Č.. XXX, zast. JUDr. Slavomírom Hrubišákom, advokátom, AK Pugačevova 1, Humenné, o vymoženie sumy 257,60 eur s prísl., súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, exekútorský úrad Bratislava, takto
rozhodol:
Námietkam povinného proti exekúcii v celom rozsahu v y h o v u j e .
Námietky proti trovám exekúcie z a m i e t a ako oneskorene podané.
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa 07.03.2009 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na základe právoplatného a vykonateľného Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská Rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 09707/08 zo dňa 15.10.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.11.2008 a vykonateľnosť dňa 13.11.2008.
Okresný súd Vranov nad Topľou poverením č. 5713 021990 zo dňa 21.05.2009 poveril vykonaním exekúcie v hore uvedenej veci súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorsky úrad Bratislava. Povinný v zákonnej lehote na podanie námietok (upovedomenie o začatí exekúcie doručené povinnému dňa 10.08.2009, námietky podané poštou dňa 19.08.2009) doručil tunajšiemu súdu písomné podanie označené ako námietky proti exekúcii, ktorého podanie odôvodnil tým, že exekúcia je vedená nezákonne a súd nemal vôbec vydať poverenie na vykonanie exekúcie. Ide o pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy a súd mal podľa občianskeho súdneho poriadku na takúto skutočnosť prihliadať zo zákona a preskúmať ju. Vymáhaná pohľadávka predstavuje časť neexistujúceho dlhu. Oprávnený mu ako podnikateľ poskytol spotrebiteľský úver vo výške 40 000,- Sk, za ktorý sa on mu zaviazal zaplatiť sumu 74 000,- Sk v 12 mesačných splátkach po 6 180,- Sk a túto pohľadávku aj zaplatil. Oprávnený opätovne od neho žiada zaplatenie sumy 2 438,60 eur. Uvedená spotrebiteľská zmluva obsahovala ustanovenia, ktoré boli v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a tiež so zákonom na ochranu spotrebiteľa. Ide o také ustanovenia, ktoré robia spotrebiteľskú zmluvu absolútne za neplatnú, najmä zmluva mu nedávala možnosť ovplyvniť vopred formulované podmienky. Jedná sa aj o doložku v zmluve, v ktorej oprávnený vopred vybral spotrebiteľovi advokáta na zastupovanie - Mgr. Tomáša Kušníra a táto doložka bola povinnou podmienkou pre podpísanie zmluvy. Ďalej namietal platnosť rozhodcovskej doložky v zmluve nakoľko nemal možnosť výberu pri podpisovaní zmluvy. Rozhodcovský súd nemal právomoc konať v tejto veci a jeho rozhodnutie je nulitné a nemôžu z neho plynúť žiadne účinky. Okrem toho on už zaplatil aj poslednú splátku a to dňa 12.3.2009 vo výške 250,- eur. Namietal, že na vykonanie exekúcie neexistuje exekučný titul, nakoľko rozhodcovský rozsudok nepovažuje za exekučný titul. Túto listinu vydala súkromná spoločnosť a vo vzťahu k účastníkom konania, súdu, súdnemu exekútorovi je nulitným aktom v dôsledku chýbajúcej platnej uzatvorenej rozhodcovskej doložky. Ďalej namietal predbežné trovy
exekúcie z dôvodu, že exekútor si prisvojil právomoc rozhodovať o trovách exekúcie vzniknutých mimo exekúcie - predexekučné upomienky a iné vymyslené úkony. Tiež uviedol, že dôvodom na zastavenie exekúcie je skutočnosť, že na súde podal návrh na určenie, že listina na základe ktorej exekútor začal exekučné konanie je nulitným aktom, resp. návrh na zrušenie rozsudku. Preto žiadal aby súd námietkam vyhovel a exekúciu ako neoprávnené zastavil, resp. aby exekúciu prerušil až do skončenia konania o neexistencii rozsudku vydaného stálym rozhodcovským súdom.
K písomnému podaniu povinného sa vyjadril oprávnený a uviedol, že povinný dňa 12.3.2009 v jeho prospech uhradil sumu 250,- eur, bolo to však po podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Touto čiastkou však neuhradil celý dlh, ale len pozastavil úročenie. Povinnému zostáva ešte povinnosť uhradiť sumu 2 097,81 eur.
Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením č.k. 12Er/355/2009-13 zo dňa 16.11.2009, ktoré vydal vyšší súdny úradník, námietky proti exekúcie a proti trovám exekúcie zamietol, návrh na odklad exekúcie zamietol a exekúciu v časti o vymoženie sumy 250- eur zastavil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že námietky zamietol v dôsledku ich neodôvodnenia žiadnou z okolností, ktorá by nastala po vzniku exekučného titulu a ktorá by spôsobila zánik vymáhaného nároku alebo bránila je vymáhateľnosti, alebo by tu boli iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Exekučný poriadok medzi exekučné tituly zaraďuje aj vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov. Keďže povinný si neplnil svoje povinnosti riadne a včas, oprávnený sa obrátil na rozhodcovský súd, ktorý bol dohodnutý na riešenie sporov medzi oprávneným a povinným v zmluve o úvere v rozhodcovskej doložke. Dňa 15.10.2008 rozhodcovský súd vydal rozsudok, ktorý sa stal exekučným titulom a ktorým povinného zaviazal na zaplatenie sumy 74 400,- Sk s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 74 160,- Sk od 3.5.2008 do zaplatenia a na náhradu trov konania v sume 14 150,- Sk. Povinný do dňa podania návrhu na vykonanie exekúcie neuhradil sumu 257,60 eur ako aj príslušenstvo a trovy predchádzajúceho konania. Súd mal za to, že exekučný titul v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní spĺňa všetky znaky formálnej a materiálnej vykonateľnosti. Nakoľko povinný súdu nepreukázal, že prebieha súdne konanie o neexistencii rozhodcovského rozsudku, zamietol nielen námietky ale aj návrh povinného na odklad exekúcie.
Proti tomuto rozhodnutiu podal povinný a to proti výrokom o zamietnutí námietok proti exekúcii, o zamietnutí návrhu na odklad exekúcie a o zamietnutí námietok proti trovám exekúcie v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že súd vec nesprávne posúdil, nesprávne zhodnotil skutkový stav, nakoľko exekúcia nie je v súlade so zákonom a musí byť zastavená. V tomto prípade ide o pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy, teda o vzťah, ktorý požíva zvýšenú zákonnú ochranu a súd mal na túto skutočnosť prihliadať zo zákona a preskúmať ju. Vymáhaná pohľadávka predstavuje časť neexistujúceho dlhu. Oprávnený mu ako podnikateľ poskytol spotrebiteľský úver vo výške 40 000,- Sk, za ktorý sa mu zaviazal zaplatiť sumu 74 000,- Sk v 12 mesačných splátkach po 6 180,- Sk a túto pohľadávku aj zaplatil. Oprávnený opätovne od neho žiada zaplatenie sumy 2 438,60 eur. Poukázal, že spotrebiteľská zmluva obsahovala ustanovenia, ktoré boli v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a tiež so zákonom o ochrane spotrebiteľa. Išlo o také porušenia, ktoré robia spotrebiteľskú zmluvu absolútne neplatnou. Zmluva najmä nedávala možnosť spotrebiteľovi vopred ovplyvniť formulované podmienky, najmä podmienky o odplatách za poskytnuté peniaze. Žiadnu z týchto skutočností exekučný súd ex officio nepreveril. Takisto rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve je absolútne neplatná. Prvostupňový súd sa vo svojom rozhodnutí takisto nezaoberal platnosťou a primeranosťou výšky úrokov a ich súladu s dobrými mravmi. Dohoda o výške úrokov ako odplata za požičanie peňazí je nemravná a preto neplatná. Spotrebiteľ bol jednoznačne v nevýhodnej pozícii. Pri požičaní peňazí išlo o úžernícke úroky vo výške 85 % ročne, čo je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi. Rovnako sankčný 0,25 % denný úrok z omeškania predstavuje ročne 91,25 % ročne, ide jednoznačne o úžeru. Takáto výška je neprípustná, je v rozpore s dobrými mravmi. Ide o absolútnu neplatnosť dohody o výške sankčných úrokov.
Podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“), proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa;, ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Odvolanie je prípustné v zmysle zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len ,,Exekučný poriadok) a to podľa § 50 ods. 4 iba proti rozhodnutiu, ktorým sa námietkam vyhovelo. Z dikcie zákona vyplýva, že odvolanie teda nie je prípustné proti rozhodnutiu, ktorým boli námietky zamietnuté. Podľa § 56 ods. 7 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, je prípustné odvolanie. Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
Proti napadnutým výrokom predmetnému uzneseniu zákon odvolanie nepripúšťa, preto sa predmetné uznesenie v napadnutých výrokoch podaním odvolania zrušilo a súd vec nanovo prejednal.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 4 ods. 1 zákona číslo 244/2002 Z. z., o rozhodcovskom konaní (ďalej len ,,ZoRK“), rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Podľa § 4 ods. 3 ZoRK, nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.
Podľa § 50 Exekučného poriadku, Podľa § 50 ods. l Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa § 201 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku. účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
Exekučný súd opätovným preskúmaním žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, exekučného titulu a priloženej zmluvy o úvere zistil, že oprávnený s povinným dňa 26.02.2008 uzatvorili zmluvu o úvere č. 8341865 a to v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej oprávnený povinnému poskytol úver vo výške 40 000,- Sk. Povinný sa zviazal oprávnenému poskytnuté finančné prostriedky vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 34 160,- Sk v 12 mesačných splátkach po 6 180,- Sk a to počnúc dňom 28.03.2008. Nakoľko povinný riadne a včas dlh neuhradil, oprávnený podal na Stálom rozhodcovskom súde zriadenom zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. návrh ktorým sa domáhal voči povinnému zaplatenia sumy 74 400,- Sk s príslušenstvom. Rozsudkom zo dňa 15.10.2008 vyššie uvedený súd návrhu oprávneného v celom rozsahu vyhovela a zaviazal povinného na zaplatenie sumy 74 400,- Sk s 0,25 % denným úrokom z omeškania zo sumy 74 160,- Sk od 03.05.2008 do zaplatenia a na náhradu trov konania vo výške 14 150,- Sk.
Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie, ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
V danej exekučnej veci sa vymáha plnenie z citovanej zmluvy o úvere, pričom je v nej výslovne uvedené ( čl. 19 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru), že zmluvné strany sa dohodli, že v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa všetky ich právne vzťahy budú spravovať Obchodným zákonníkom. Tieto ustanovenia v danom prípade nemožno použiť, pretože má prednosť špeciálna úprava, zákon č. 258/2011 Z.o. o spotrebiteľských úveroch v zmysle zásady lex specialis derogat lex generalis. Predmetná zmluva o úvere je v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zmluvou o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník v § 53 podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Preto súd na dojednanie o použití režimu Obchodného zákonníka neprihliadal.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Daný stav existuje aj v tejto exekučnej veci, kde je nepochybné, že oprávnený a povinný uzatvorili zmluvu, ktorá bola typová a pre takúto zmluvu je charakteristické, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a povinná strana obsah zmluvy, jednotlivé zmluvné podmienky, nemá možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť.
V danej súvislosti súd poukazuje na vyslovený právny názor Ústavného súdu SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú je potrebné v danej exekučnej veci prioritne riešiť, je vzhľadom na vyššie uvedené, teda otázka platnosti rozhodcovskej doložky z pohľadu jej individuálneho dojednanie v zmluve o úvere ako jednej z dojednaných podmienok.
V tomto smere súd mal za preukázané, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc na konanie a rozhodnutie vo veci rozhodcovským súdom, je upravená iba ako zmluvný odkaz na všeobecné podmienky zmluvy o úvere a splýva s ostatnými dojednaniami. V zmysle čl. 17 všeobecných podmienok všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s..
V danom prípade rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná k zmluve, nebola ani osobitne zmluvnými stranami podpísaná a nevyplýva z nej, že povinný bol oboznámený o tom, že spory medzi zmluvnými stranami môžu byť riešené aj pred Stálym rozhodcovským súdom. Samotný podpis na úverovej zmluve, ktorá iba formálne odkazuje na všeobecné podmienky, s ktorými netransparentne
splynula aj rozhodcovská doložka spolu s ostatnými dojednaniami, podľa názoru súdu nepostačuje na to, aby bola riadne preukázaná vôľa povinného uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu.
Súd svoj názor opiera aj o rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, v exekučnej veci č.k. 12CoE/11/2011-28 zo dňa 10.5.2011 v zmysle odôvodnenia ktorého tzv. rozhodcovská doložka vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, že spory medzi účastníkmi budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom, predpokladá uzavretie písomnej dohody a nepostačuje len odkaz na všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Ak rozhodcovská zmluva nebola uzavretá písomne, nie je podpísaná účastníkmi a nepostačuje len všeobecné prehlásenie dlžníka, že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane zmluvy, možno konštatovať, že nedošlo k platnej dohode o rozhodcovskej zmluve a ak rozhodcovská zmluva nie je platná, vo veci rozhodoval orgán ktorý nebol právomocný vo veci konať a z uvedeného dôvodu oprávnený nemá exekučný titul v zmysle § 41 ods. 1 Exekučného poriadku a to vykonateľné rozhodnutie právomocného rozhodcovského súdu.
Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Oprávnený v tomto smere nepreukázal splnenie takýchto podmienok. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je aj daný prípad, tak ako to aj uviedol povinný v svojich písomných vyjadreniach. Na druhú stranu, oprávnený na podporu svojho nároku v tomto smere nepredložil žiadne dôkazy a ani skutočnosti namietané povinným žiadnym spôsobom nerozporoval, t.j. si nesplnil svoje dôkazné bremeno.
Teda aj v predmetnej veci povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah zmluvy o úvere ovplyvniť a súčasťou tejto zmluvy boli všeobecné podmienky poskytovania úveru, ktoré tvorili iba neoddeliteľnú súčasť zmluvy, povinný s nimi nebol uzrozumený, nemal možnosť ovplyvniť ich obsah, príp. dosiahnuť ich zmenu. Povaha zmluvy o úvere je teda adhézna, spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol oprávneným vopred pripravený a len veľmi ťažko možno predpokladať, že spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.
Zmyslom cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenie smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou.
Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky exekučný súd vidí tiež v geografickom faktore. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má tiež odrádzajúci účinok pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť cca 400 km na rozhodcovské konanie je odrádzajúca ( rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 - C-244/98 Oceano grupo editorial).
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodcovský rozsudok č. SR 09707/08 zo dňa 15.10.2008 vyhodnotil z uvedených dôvodov ako nespôsobilý exekučný titul a preto vyhovel námietkam povinného proti exekúcie v celom rozsahu nakoľko dospel k záveru, že sú tu iné dôvody (neplatne uzatvorená rozhodcovská doložka), pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Vo veci podaných námietok proti trovám exekúcie bolo preukázané, že tieto námietky povinný podal oneskorene. Povinný prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 10.08.2009 a dňom nasledujúcim po tomto dni mu začala plynúť zákonná 3-dňová lehota na podanie námietok proti trovám exekúcie. Lehota na podanie námietok povinnému uplynula dňa 14.08.2009. Povinný vzniesol námietky proti trovám
písomným podaním, ktoré bolo dané na poštovú prepravu dňa 19.08.2009 a súdnemu exekútorovi bolo doručené dňa 21.08.2009, t.j. po uplynutí zákonnej 3-dňovej lehoty na ich podanie. Keďže povinný bol riadne poučený zo strany súdneho exekútora o možnosti podať námietky proti trovám exekúcie a taktiež o lehote 3 dní na ich podanie v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 28.07.2009, súd námietky povinného proti trovám exekúcie zamietol ako oneskorene podané.
Pokiaľ sa jedná o alternatívny návrh povinného na prerušenie exekučného konania, v kontexte Exekučného poriadku návrh na odklad exekúcie, súd vzhľadom na skutočnosť, že vyhovel námietkam povinného proti exekúcii v celom rozsahu, o danom návrhu opätovne nerozhodol, nakoľko takéto rozhodnutie by v danom štádiu konania bolo nadbytočným.
Poučenie:
Proti výroku, ktorým súd námietkam povinného proti exekúciu v celom rozsahu vyhovel možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Proti výroku ktorým súd námietky povinného proti trovám exekúcie zamietol nie je prípustné odvolanie.