Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_42Ek-577-2023.pdf
PDF · 106.06 KB
Case nature
Subarea
42Ek/577/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právny zástupca Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava proti povinnému: J. U., B.: XX.XX.XXXX, O. XXX/XX, XXX XX U., o vymoženie 1571,93 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ivan Varga, so sídlom exekútorského úradu Kmeťova 13, 040 01 Košice, IČO: 35 520 833, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Povinná je p o v i n n á nahradiť oprávnenému trovy exekúcie vo výške 115,70 Eur.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.03.2023 domáhal od povinnej vymoženia 1571,93 Eur s prísl., na podklade exekučného titulu- rozhodcovského rozsudku sp. zn. 78/02/21 zo dňa 24.05.2022, ktorý vydal Slovenský arbitrážny súd, zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. Poverením zo dňa 07.03.2023 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ivana Vargu, ktorý exekúciu vedie pod spisovou značkou 303EX 181/23.
2. Dňa 12.04.2023 bol prostredníctvom poštovej prepravy súdnemu exekútorovi poverenému vykonaním tejto exekúcie doručený návrh povinnej na zastavenie exekúcie, ktorý súdny exekútor následne predložil oprávnenému na vyjadrenie. Oprávnený sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril dňa 24.04.2023. Následne dňa 25.04.2023 súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením právneho zástupcu oprávneného na rozhodnutie súdu.
3. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 06.04.2023 uviedla, že exekučný titul je nespôsobilým exekučným titulom a nemal byť ani vydaný, nakoľko rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Povinná ďalej uviedla, že exekučný titul jej nebol doručený, čo spôsobuje formálnu a materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu a taktiež spotrebiteľská rozhodcovská zmluva č. 8500228525 zo dňa 10.09.2018 je neplatná, nakoľko podľa tvrdení povinnej bola podpísaná tzv . „unikátnym poturdzovacíni kódom ", pričom jej neuzavretie nemala možnosť odmietnuť, resp . ju neuzatvoriť a tiež s ňou nebola oboznámená, a to pred jej uzatvorením ako i po jej uzatvorení. Povinná pokračovala tým, že sa jedná o rozhodcovskú zmluvu v typizovanej formulárovej podobe, ktorú oprávnený používa s vopred neurčitým počtom spotrebiteľov v zmluvných vzťahoch a nejde o dvojstranne vyjednanú podmienku, čo podľa jej tvrdení vyplýva aj zo samotnej konštrukcie rozhodcovskej zmluvy. Povinná ďalej uviedla, že dňa 27.03.2023 jej bol doručený e-mail od Slovenského arbitrážneho súdu, z ktorého sa dozvedela, že jej zasielal zásielku v mesiaci jún 2022
na adresu: J. U., W. XXX/XX, XXX XX U., pričom od 10.06.2019 má trvalý pobyt na adrese: O. XXX/XX, XXX XX U.. Podľa tvrdení povinnej v čase vydania rozhodcovského rozsudku, a to dňa 24.05.2022 už na adrese Komenského 267/16 v Sobranciach nebývala a tiež si na danej adrese poštu nepreberala. Z potvrdenia o pobyte, ktorý si vyžiadala dňa 04.04.2023 od obce (mesta) Sobrance, vyplýva, že od 10.06.2019 má trvalý pobyt na adrese: O. XXX/XX P. C. U.. Povinná má za to, že je neprípustné, aby bola exekúcia vedená na podklade takého rozhodnutia, ktoré síce je opatrené pečiatkou vykonateľnosti, ale po formálnej stránke vykonateľné nie je a zároveň poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 EMCdo 3/2013 zo dňa 26.02.2014. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje povinná, aby súd jej návrhu na zastavenie exekúcie vyhovel, exekúciu zastavil a priznal jej trovy konania.
4. Oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení zo dňa 24.04.2023 k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie na začiatku poukázal na to, že rozhodcovský súd doručoval písomnosti do vlastných rúk, t.j. aj rozhodcovský rozsudok na adresu zistenú zo spotrebiteľskej zmluvy (Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 8500228525 zo dňa 10.09. 2018), pretože inú adresu povinný neoznámil a ani z dokumentov v rozhodcovskom spise žiadna iná adresa bydliska povinného nevyplývala. Rozhodcovský súd preto konal v súlade s citovaným ustanovením § 33 ods. 2 ZoSRK a rozhodcovský rozsudok doručoval na adresu, ktorú zistil zo spotrebiteľskej zmluvy a žaloba ako aj rozhodcovský rozsudok bol doručený v zmysle fikcie doručenia podľa § 33 ods. 2 ZoSRK. Zásielka s rozhodcovským rozsudkom sa rozhodcovskému súdu vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote a zo zásielky, ktorú pošta vrátila ako nedoručenú s poznámkou, že nebola prevzatá v odbernej lehote, teda nevyplývalo, že by sa adresát na uvedenej adrese nezdržiaval, resp. že miesto jeho bydliska je iné, hoci podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol dlžník povinný oznámiť veriteľovi každú zmenu adresy bydliska a ostatných osobných údajov, zmenu svojho bydliska mu neoznámil. V nadväznosti na uvedené oprávnený poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo 56/2016 zo dňa 26. 4. 2018. Oprávnený má za to, že s ohľadom na údaje uvedené na zásielke obsahujúcej rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučný titul, nemal rozhodcovský súd dôvod pochybovať o správnosti adresy na doručovanie, ktorú zistil z dokumentov v rozhodcovskom spise a zisťovať adresu povinného v centrálnom registri obyvateľov resp. iným spôsobom a to ani vtedy, keď sa zásielka vrátila ako nedoručená. Uvedenému nasvedčuje aj tá skutočnosť, že zásielku so žalobou, ktorá bola doručovaná na rovnakú adresu ako rozhodcovský rozsudok, povinný prevzal dňa 04.03.2021. Oprávnený zároveň poukázal na rozsudok Okresného súd Bratislava IV, sp.zn. 22Csr/1/2020, ktorým zamietol žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý bol exekučným titulom. Oprávnený ďalej uviedol, že postup pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy bol nasledovný : Povinný ako žiadateľ o spotrebiteľský úver vyplnil online na webovej stránke oprávneného všetky údaje týkajúce sa požadovaného úveru, svoje osobné údaje, údaje o príjmoch a výdavkoch, o jeho pracovnom pomere. Na základe uvedených údajov bol povinnému zaslaný e-mail aj sms správa, v ktorom bol uvedený link na registráciu do klientskej zóny, pričom na registráciu musí zadať heslo. Po posúdení žiadosti a dokladov, ktoré povinný naskenoval v rámci klientskej zóny a poskytol ich oprávnenému, oprávnený posúdil žiadosť povinného, preveril platnosť dokladov a predložených údajov zo strany povinného, posúdil schopnosť splácať úver, je v klientskej zóne vygenerovaná zmluvná dokumentácia (dohoda o podpise dokumentov na diaľku, zmluva o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a súvisiace dokumenty). Klient ako prvý dokument podpisuje na základe vygenerovaného sms kódu v klientskej zóne dohodu o podpise dokumentov na diaľku. Klient má povinnosť resp. právo oboznámiť sa s každým dokumentom, ktorý podpisuje. Prostredníctvom klientskej zóny sú mu poskytnuté informácie, ktoré je veriteľ povinný poskytnúť pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere (informácie o výške RPMN a priemernej RPMN, Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere) ako aj celá zmluvná dokumentácia. Pokiaľ si klient zvolí zmluvu o spotrebiteľskom úvere s poistením ako to bolo aj v tomto prípade, spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere mal k dispozícii Prihlášku do poistenia a Prehľad poistného krytia. Uvedené teda vyžaduje vlastné rozhodnutie klienta / povinného. Podľa tvrdení oprávneného súčasne so zmluvou bola povinnému sprístupnená aj spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, ktorej uzatvorenie bolo dobrovoľné. Klient s jej uzatvorením musel prejaviť osobitný súhlas, t.j. označiť políčko „Súhlas s podmienkami“ tejto zmluvy. Klient podpísal spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu rovnako ako podpísal aj zmluvu o spotrebiteľskom úvere a to formou vygenerovaného sms kódu, ktorý nikto iný okrem povinného nemohol v rámci ich podpisovania použiť. Tvrdenie povinného, že rozhodcovská zmluva je neplatná, lebo bola podpísaná tzv. unikátnym potvrdzovacím kódom je preto podľa oprávneného nedôvodné. Oprávnený ďalej uviedol, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva obsahuje všetky uvedené náležitosti a zároveň spĺňa ďalšie podmienky a obsahové náležitosti, ktoré kladie zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. V článku 7 spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluvy je obsiahnuté podrobné poučenie v znení doslovnom ako ukladá zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v prílohe č. 1. Povinnému bola podľa tvrdení oprávneného predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere a spotrebiteľská rozhodcovská zmluva v samostatných elektronických dokumentoch. Z názvu každého z uvedených právnych úkonov vyplýva, že ide o dva samostatné právne úkony. Z obsahu oboch zmlúv nesporne vyplýva, že sú uzatvárané nezávisle a že uzavretie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Všetky podmienky pre platnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy boli podľa oprávneného splnené a predloženie formalizovaného návrhu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nie je možné považovať za postup, ktorý potvrdzuje, že zmluva nie je uzavretá individuálne a to len preto, že sa tým poskytuje domnelá ochrana spotrebiteľovi. Vzhľadom na uvedené oprávnený tvrdí, že povinný nepreukázal splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku, navrhuje preto, aby exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.
5. Súdny exekútor sa k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie nevyjadril.
6. S poukazom na ust § 61k ods. 1 Exekučného poriadku: „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b. exekučný titul bol zrušený, c. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“
7. S poukazom na ust § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“
8. S poukazom na ust § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: „Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.“
9. S poukazom na ust § 61l ods. 1 Exekučného poriadku: „O návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.“
10. S poukazom na ust § 61l ods. 2 Exekučného poriadku: „Na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.“
11. S poukazom na ust § 61l ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.“
12. Podľa § 28 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZSRK“), stály rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Stály rozhodcovský súd je povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu.
13. Podľa § 30 ods. 1 ZSRK, stály rozhodcovský súd je oprávnený aj bez námietky rozhodnúť o svojej právomoci vrátane rozhodnutia o námietkach existencie alebo platnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluvy. Ak stály rozhodcovský súd dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, rozhodcovským uznesením spotrebiteľské rozhodcovské konanie zastaví.
14. Podľa § 33 ods. 2 ZSRK, stály rozhodcovský súd doručuje písomnosti spotrebiteľovi do vlastných rúk na adresu uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, na ktorú sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, alebo na inú adresu oznámenú spotrebiteľom alebo zistenú stálym rozhodcovským súdom najmä z listín, ktoré sú obsahom spisu. Stály rozhodcovský súd je na účely doručovania oprávnený požiadať bezplatne o súčinnosť pri zisťovaní adresy spotrebiteľa register obyvateľov Slovenskej republiky. Ak sa nepodarilo doručiť písomnosť spotrebiteľovi na žiadnu z uvedených alebo zistených adries, považuje sa písomnosť za doručenú po siedmich dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky stálemu rozhodcovskému súdu aj vtedy, ak sa písomnosť vráti ako nedoručená.
15. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a ktorý povinný dobrovoľne nesplnil.
16. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím na všetky skutočnosti uvádzané povinným, a s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spadá na ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili.
17. Z hľadiska času podania návrhu na zastavenie exekúcie rozlišujeme návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom a bez odkladného účinku. Len odôvodnený návrh na zastavenie exekúcie podaný do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie má odkladný účinok. Argumentum a contrario neodôvodnený návrh, hoci podaný v lehote 15 dní, nemá odkladný účinok. Povinný musí uplatniť všetky skutočnosti, ktoré sú mu známe. Neskôr podané návrhy môžu obsahovať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty. Ďalšie podané návrhy musia obsahovať opäť len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Výnimku predstavujú skutočnosti, ktoré nemohli povinní bez vlastnej viny uplatniť skôr. Neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie už nemá odkladný účinok.
18. Po preskúmaní písomných podaní súdneho exekútora, oprávneného a povinnej súd konštatuje, že povinná podala návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.
19. Exekučný súd preskúmal návrh povinnej na zastavenie exekúcie a zistil, že povinná sa domáha zastavenia exekúcie z viacerých dôvodov, ktoré podľa názoru povinnej bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a teda sú dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. 20. Exekučný súd ešte pred samotným posudzovaním dôvodov zastavenia exekúcie uvedených povinnou v návrhu na zastavenie exekúcie považuje za nevyhnutné uviesť, že exekučný súd nie oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučných titulov. Ak je exekučný titul právoplatné a vykonateľné rozhodnutie exekučný súd musí z neho vychádzať. Súd v exekučnom konaní je v celom rozsahu viazaný exekučným titulom (pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 663/2016 zo dňa 07.09.2016, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.09.1997, sp. zn. 5 Cdo 72/97, R 102/1998) a nie je oprávnený zrušiť resp. zmeniť a ani preskúmať vecnú správnosť exekučného titulu, na podklade ktorého sa vedie exekúcia. Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 41 ods. 1 ZSRK), to isté platí aj pre rozhodnutia vydané v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Ani v prípade pasívneho správania účastníka konania v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu (k tomu pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, R 47/2012).
21. Ďalej exekučný súd považuje za potrebné uviesť, že exekučný titul, ktorý je podkladom vykonania tejto exekúcie je rozhodcovské rozhodnutie vydané v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Spotrebiteľské rozhodcovské konanie je osobitný druh konania, v ktorom je možné riešiť spotrebiteľské spory pri zachovaní garancie ochrany práv spotrebiteľa. Preto samotné tvrdenia povinnej týkajúce sa porušenia ustanovení všeobecných právnych predpisoch týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa ako aj nepreskúmania spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy rozhodcovským súdom bez ďalších dôkazov nemôžu obstáť. Stály rozhodcovský súd v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je povinný z úradnej povinnosti - ex offo preskúmať svoju právomoc a spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu a preskúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok. V prípade, ak rozhodcovský súd zistí, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej spotrebiteľské rozhodcovské konanie zastaví (§ 30 ods. 1 druhá veta ZSRK). Ak rozhodcovský súd zistí neprijateľnosť zmluvných podmienok, v takomto prípade nemôže prisúdiť plnenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a to najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 39 ods. 2 tretia veta ZSRK). Exekučný súd na tomto mieste musí skonštatovať, že rozhodcovský súd, ktorý exekučný titul vydal z úradnej povinnosti - ex offo podrobil spotrebiteľskú zmluvu a spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola podkladom vydania exekučného titulu prieskumu podľa ZSRK a ostaných všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a zároveň, že povinná žiadnym nepreukázala opak. Súd sa stotožnil v argumentáciou oprávneného, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva obsahuje všetky uvedené náležitosti a zároveň spĺňa ďalšie podmienky a obsahové náležitosti, ktoré kladie zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Podľa článku 7 spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, dlžník vyhlasuje, že bol veriteľom riadne informovaný o následkoch uzavretia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy (a teda vyjadrenia svojho súhlasu s jej uzavretím) a rozumie poučeniu. Z obsahu oboch zmlúv je zrejmé, že sú uzatvárané nezávisle a že uzavretie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd už pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie nevzhliadol dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, a mal preukázané, že mu bolo predložené vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktorý mal v čase konania povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodnutie spĺňalo náležitosti podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a rozhodoval rozhodca, ktorý bol v čase konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory. Exekučný súd ex offo skúma aj, či bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Súd zistil, že v tomto prípade sa nejednalo o také konanie, pretože povinná mohla namietať neprijateľné zmluvné podmienky v základnom konaní, napr. žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
22. Exekučný súd má za to, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva číslo 8500228525 nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere a je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou ale nie povinnosťou. To vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom, alebo pred rozhodcovským súdom. Súd dodáva, že v rámci prebiehajúcej exekúcie nie je oprávnený preskúmavať dotknutý exekučný titul, prípadne správnosť a výšku priznanej pohľadávky, nakoľko s týmito skutočnosťami sa v základnom konaní už vysporiadal rozhodcovský súd, ktorý vydal rozhodnutie, na základe ktorého sa vedie exekúcia.
23. Čo sa týka doručovania písomností povinnej, súd považuje preukázané doručovanie rozhodcovským súdom za dostatočné. Rozhodcovský súd listiny doručoval povinnej do vlastných rúka na adresu uvedenú v spotrebiteľskej zmluve ( Komenského 267/16, 073 01 Sobrance ). Zásielka sa však vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote, čo znamená, že povinná si neprevzala zásielku ani v dodatočnej lehote počas jej uloženia na pošte. Či k tomu už došlo nedbanlivosťou povinnej alebo úmyselným nepreberaním úradných zásielok, nie je ďalším predmetom skúmania súdu. Rozhodcovský súd teda nemal dôvod na ďalšie šetrenie a zisťovanie adresy povinnej, ako v prípade, keby sa zásielka vrátila s príznakom „adresát neznámy“.
24. S ohľadom na údaje uvedené na zásielke obsahujúcej rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučný titul, nemal rozhodcovský súd dôvod pochybovať o správnosti adresy na doručovanie, ktorú zistil z dokumentov v rozhodcovskom spise a zisťovať adresu povinnej v centrálnom registri obyvateľov resp. iným spôsobom a to ani vtedy, keď sa zásielka vrátila ako nedoručená. Rozhodcovský súd po vrátení
zásielky s poznámkou „neprevzal v odbernej lehote“ správne považoval zásielku za doručenú formou fikcie doručenia.
25. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví. V danom prípade však súd pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie zistil, že skutočnosti uvádzané povinnou nie sú kvalifikovaným dôvodom na zastavenie exekúcie (povinná neuviedla skutočnosti, ktoré po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia), preto súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. 26. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovy exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
27. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovy oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
28. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
29. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov)
30. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
31. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takémuto návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
32. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
33. Právny zástupca oprávneného vo vyjadrení oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 24.04.2023 navrhol, aby súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 % v celkovej výške 115,70 Eur vrátane DPH za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie vyjadrenia, 2 x paušálna náhrada nákladov a 20 % DPH.
34. Vzhľadom na to, že exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a oprávnený si v súvislosti s konaním o tomto návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, exekučný súd musí rozhodnúť o náhrade trov exekúcie oprávneného v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vrátane určenia jej výšky.
35. Súd po preskúmaní trov exekučného konania uplatnených oprávneným v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie zistil ich súlad s Exekučným poriadkom. Na základe vyššie
uvedeného súd priznal oprávnenému náhradu trov exekučného konania v sume vo výške 115,70 Eur, tak ako je to uvedené v druhom výroku tohto uznesenia.
36. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, ktoré bude obsahovať sumu vo výške 115,70 Eur ako náhradu trov exekúcie oprávneného.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.