Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-118-2012.pdf
PDF · 83.16 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/118/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľky D. Q., bytom J. P. XXXX/X, F., proti odporkyni Anne Rybovičovej - DREVOREZ, 065 12 Jakubany 259, o zaplatenie 1.994, 82 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 30.5.2012 č.k. 5 C 40/2010 - 115 takto jednohlasne
rozhodol:
Zrušuje rozsudok vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol s výnimkou zamietnutia uplatneného úroku z omeškania zo sumy 110,41 Eur a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu 1.2.2007 sa navrhovateľka domáhala zaplatenia sumy 123 831,-Sk s prísl. Tvrdila, že s odporkyňou dňa 20.12.2003 uzatvorila zmluvu o nájme nebytových priestorov. V nej bol dohodnutý ročný nájom vo výške 1.380,-Sk za 1m2 podlahovej plochy prenajatých priestorov. Pri výmere 200 m2 tak mesačná splátka činí 23.000,-Sk. Odporkyňa neuhradila nájom za mesiac august, september a do 19.10.2006, teda navrhovateľka žiada uhradiť sumu 60.096,-Sk. Navrhovateľka ďalej žiadala uhradiť sumu 63.735 Sk za užívanie nehnuteľnosti, ktorá nebola predmetom zmluvy a ktorú odporkyňa užívala neoprávnene. Podľa tvrdenia navrhovateľky odporkyňa od 20.10.2006 neoprávnene užíva 163 m2 a pri výške nájmu 1.380,-Sk za rok ( mesačne 18.745,-Sk) do 31.1.2007 nájom predstavuje sumu 63.735,-Sk.
Na pojednávaní dňa 9.1.2008 navrhovateľka zobrala návrh v časti o zaplatenie sumy 63.735,-Sk sčasti späť a to do sumy 36.840,-Sk s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 20.10.2006 do zaplatenia. Späťvzatie odôvodnila tým, že zisťovaním v realitných kanceláriách v oblasti Podolínec zistila, že obvyklý nájom za pozemok za 1 m2 je 1,50,-Sk za deň, čo za mesiac činí 45,-Sk.
Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 9.1.2008 zastavil konanie v časti zaplatenia istiny 36.840,-Sk s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 20.10.2006 do zaplatenia.
Písomným podaním doručeným súdu 11.1.2010 navrhovateľka zobrala návrh v časti o zaplatenie sumy 26.895,-Sk s prísl sčasti späť do sumy 782,34 Eur s 9,5 % ročným úrokom od 20.10.2006 do zaplatenia. Späťvzatie odôvodnila tým, že pri určení výšky za neoprávnené užívanie pozemku navrhovateľka vychádzala zo Smernice vydanej obcou Ihľany.
Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 20.1.2010 zastavil konanie v časti zaplatenia istiny 782,34 Eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 1.2.2007 do zaplatenia.
Po právoplatnosti tohto uznesenia predmetom konania zostala suma 1.994,82 Eur s prísl. a suma 110,41 Eur s úrokom z omeškania zo sumy 110,41 Eur od 1.2.2007 do zaplatenia (zostalo ďalej nerozhodnuté o späťvzatí žaloby o úroku z omeškania zo sumy 782,34 Eur od 20.10.2006 do 1.2.2007).
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 104,51 Eur z 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 12.6.2011 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. V časti zaplatenia sumy 110,41 Eur súd konanie zastavil. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že v tomto konaní bola sporná výška nájmu, resp. výška bezdôvodného obohatenia za užívanie nebytových priestorov odporkyňou, a to píly súp. č. 248 a parcely KN-C 438 o výmere 200 m2, na ktorej bola postavená píla, keďže nájomná zmluva, uzavretá dňa 20.12.2003, na základe ktorej navrhovateľka uplatňovala svoj nárok, bola neplatná (medzitýmny rozsudok právoplatný dňa 10.6.2011).
V konaní nebolo sporné, že odporkyňa mala platiť navrhovateľke mesačne za nájom hnuteľných a nehnuteľných vecí sumu 23 000,-Sk, resp. toto tvrdenie vyplýva z výpovede navrhovateľky a z výpovede svedka Ing. H., brata navrhovateľky, s tým, že podľa zmluvy o nájme hnuteľných vecí uzavretej dňa 1.8.2003 mala odporkyňa platiť navrhovateľke mesačne za nájom hnuteľných vecí sumu 21.750,-Sk, rozdiel medzi sumou 23.000,-Sk a 21 750,-Sk je mesačne 1.250,-Sk, teda ročne je to 15.000,-Sk a ročne by to bolo 75,-Sk za 1 m2.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že odporkyňa užívala predmetné nebytové priestory
- pílu a pozemok parcelu KN-C 438 o výmere 200 m2 na LV XXX v kat. úz. Stotince, Obec Ihľany na podnikateľské účely bez právneho dôvodu, keďže nemala uzavretú s navrhovateľkou žiadnu písomnú nájomnú zmluvu a navrhovateľke neuhradila za užívanie týchto priestorov žiadnu sumu za obdobie august 2006, september 2006 do 19.10.2006. Z uvedeného vyplýva, že odporkyňa získala bezdôvodné obohatenie na úkor navrhovateľky.
Súd vec právne posúdil podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 456 Občianskeho zákonníka, § 457 Občianskeho zákonníka a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zaviazal odporkyňu uhradiť navrhovateľke bezdôvodné obohatenie za uplatňované obdobie, t.j. za mesiac august, september do 19.10.2006, keďže vtedy medzi navrhovateľkou a Dr. H. bola uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej bol predaj píly súp. číslo 248 a pozemku - parcely KN-C 438 na LV XXX v kat. úz. Stotince, Obec Ihľany. Vklad tejto zmluvy bol v katastri nehnuteľností povolený dňa 15.11.2006 pod č. 1567/06, ale navrhovateľka si uplatňovala od odporkyne bezdôvodné obohatenie do 19.10.2006, preto jej súd priznal bezdôvodné obohatenie do tohto dátumu.
Pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z potvrdenia Obce Ihľany zo dňa 29.12.2009, ktorá uviedla, že podľa schválenej smernice o nakladaní s majetkom obce článok. VII. Nájomné za prenájom nebytových priestorov bod 1c/ je minimálna sadzba nájomného za skladové a výrobné nebytové priestory vo výške 0,2 Eur za 1 m2 na mesiac. Na základe uvedeného súd zaviazal odporkyňu na úhradu bezdôvodného obohatenia navrhovateľke vo výške 104,51 Eur. Túto výšku súd vypočítal tak, že odporkyňa užívala nehnuteľnosti, ktoré boli vo vlastníctve navrhovateľky, vo výmere 200 m2 a pri prepočte 0,2 Eur za 1 m2 na mesiac bezdôvodné obohatenie mesačne predstavuje sumu 40 Eur, t.j. za mesiac august - 40 Eur, za mesiac september - 40 Eur a do 19.10.2006 súd vypočítal pomernú časť bezdôvodného obohatenia tak, že sumu 40 Eur delil počtom 31 dní, čo je 1,29 Eur na deň x 19 dní, je to 24,51 Eur, teda spolu je to 104, 51 Eur (40 + 40 + 24,52 Eur).
Podľa názoru súdu odporkyňa sa dostala do omeškania od 12.6.2011, teda nasledujúci deň po tom, ako nadobudol právoplatnosť medzitýmny rozsudok OS v Starej Ľubovni č.k. 5C/40/2010 - rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.6.2011. V čase omeškania odporkyne bola základná úroková sadzba stanovená ECB 1,5 %, zvýšená o 8 percentuálnych bodov, je 9,5 %. Z uvedených dôvodov súd priznal navrhovateľke aj 9,5 % úrok z omeškania z priznanej sumy 104,51 Eur od 12.6.2011 do zaplatenia a zaviazal ho uhradiť odporkyňu navrhovateľke v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V časti zaplatenia istiny vo výške 110,41 Eur, ako je uvedené vyššie, súd po späťvzatí návrhu konanie zastavil podľa § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p.
V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol, a to v časti zaplatenia istiny nad priznanú sumu 104,51 eur s príslušenstvom (uplatňovaná suma 60 096,-Sk, t.j. 1 994,82 Eur) a v časti zaplatenia úroku z omeškania zo sumy 110,41 Eur, keďže navrhovateľka zobrala návrh späť len v časti zaplatenia tejto istiny, ale nezobrala návrh späť v časti zaplatenia príslušenstva z tejto istiny.
Napokon uviedol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Navrhovateľka v podanom odvolaní navrhla, aby odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti zmenil tak, že uloží odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 1.994,82 Eur spolu s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 763,46 Eur od 1.10.2006 do zaplatenia s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 763,46 Eur od 1.11.2006 do zaplatenia a s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 467,90 Eur od 1.12.2006 do zaplatenia. Namietala, že v prejednávanej veci zo skutkových zistení jednoznačne vyplynulo a to z tvrdenia účastníkov konania, ako aj z výpovede svedka Ing. H. a Q. H., že odporkyňa platila od podpísania zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 24.9.2003 nájomné za nebytové priestory spolu s nájomným za hnuteľné veci ( 4 ks žeriav, brúska, rámová píla, zdvíhacie zariadenia a podobne) mesačne vo výške 23.000,-Sk a to od začiatku platnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 24.9.2003 až do mesiaca júl 2006. Predmetom konania zostala sporná výška nájmu. Súd prvého stupňa výšku bezdôvodného obohatenia určil na základe potvrdenia obce Ihľany zo dňa 29.12.2009 v zmysle Smernice o nakladaní s majetkom obce čl. VII. Nájomné za prenájom nebytových priestorov a na základe uvedeného zaviazal odporkyňu na úhradu bezdôvodného obohatenia navrhovateľke sumu 104,51 Eur. V zmysle § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka je odporca povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady, ktorá musí zodpovedať peňažnému oceneniu získaného obohatenia. Prospechom odporkyne je hodnota užívania týchto nebytových priestorov vo výške plnenia, ktoré plnila odporkyňa od júla 2006 vo výške 23.000,-Sk mesačne a to za mesiace august 2006, september 2006 do 19.10.2006, teda vo výške 60.096,-Sk čo po prepočítaní konverzným kurzom je suma 1.994,82 Eur. Navrhovateľka súdom určenú výšku peňažného ocenenia získaného prospechu v sume 0,2 Eur za 1m2 za mesiac považuje za nezákonnú a nezodpovedajúcu výške nájmu v danom mieste a čase.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. a zistil, že nie sú podmienky ani na potvrdenie ani na zmenu rozsudku v jeho napadnutej časti.
V priebehu celého konania ako nesporná skutočnosť vystupuje do popredia dohoda medzi navrhovateľkou a odporkyňou a prenechaní nebytových priestorov spolu s hnuteľnými vecami ( 4 ks žeriav, brúska, rámová píla, zdvíhacie zariadenia a podobne), čo navrhovateľka opakovane uviedla aj v písomnom podaní - záverečnom návrhu zo dňa 14.5.2012 ( č.l. 107 spisu).
Odvolací súd poukazuje na to, že podľa ustálenej súdnej praxe výška peňažnej náhrady v súvislosti s bezdôvodným obohatením musí zodpovedať ekonomickej hodnote bezdôvodného obohatenia v čase jeho získania. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku možno vyvodiť len úvahu súdu pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia za prenájom nebytových priestorov v danom mieste a čase.
Ďalšou časťou návrhu, výškou peňažnej náhrady zodpovedajúcej ekonomickej hodnote bezdôvodného obohatenia v čase jeho získania za užívanie hnuteľných vecí sa súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nezaoberal.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsudku napadnutom odvolaním je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 157 ods. 2 O. s. p. Výkladom citovaného ustanovenia O.s.p. treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore úplný, či aj čiastočný nedostatok dôvodov rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych opravných prostriedkov.
V danom prípade absentujú dôvody rozhodnutia vo vzťahu k výške uplatnenej peňažnej náhrady zodpovedajúcej ekonomickej hodnote bezdôvodného obohatenia v čase jeho získania za užívanie hnuteľných veci uplatňovaných v návrhu navrhovateľkou. Navrhovateľka tak nemala možnosť zaujať stanovisko k neexistujúcej úvahe súdu týkajúcej sa zamietnutia návrhu v tejto časti. Bola jej tým odňatá zákonná možnosť spochybniť v odvolacom konaní správnosť vydaného rozhodnutia.
Odvolací súd vychádzajúc z uvedeného zrušil rozsudok vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti návrhu zamietol s výnimkou zamietnutia uplatneného úroku z omeškania zo sumy 110,41 Eur a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 3 O. s. p.).
V novom konaní súd prvého stupňa vydané rozhodnutie odôvodní spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p.
Prvostupňový súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 226 O.s.p.) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( § 224ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.