Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0C-5-2023.pdf
PDF · 91.89 KB
Case nature
Area
Subarea
0C/5/2023
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v právnej veci navrhovateľky: I. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX/ XX, XXX XX J. W., zastúpená: W. & W. H. kancelária s.r.o. so sídlom T. XF, XXX XX X., N.: XX XXX XXX, proti odporcovi: I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. - G., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
I. Súd u k l a d á odporcovi, aby nevstupoval do rodinného domu, súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku parc. registra „C“ parc. č. XXXX/XXX, ako aj na priľahlý pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XXX a parc. č. XXXX/XXX, tak ako sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie J. W., obec J. W., okres O..
II. Súd u k l a d á odporcovi, aby sa nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 (desať) metrov s výnimkou konaní verejnej správy, súdnych konaní a vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní.
III. Súd navrhovateľke priznáva voči odporcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
IV. Súd p o u č u j e odporcu, že môže voči navrhovateľke podať žalobu, ktorej predmetom bude nárok na navrátenie do predošlého stavu alebo nárok na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaným na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod. domáhala vydania neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e), f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „CSP“), v znení ako je uvedené vo výroku I až IV tohto uznesenia.
2. Navrhovateľka návrh na vydanie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že s odporcom sa spoznali v práci, kde on pracoval ako odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody, kedy si trest vykonával v trvaní XX mesiacov z dôvodu spáchania trestného činu krádeže. Po prepustení odporcu na slobodu sa tento nasťahoval do domácnosti navrhovateľky na adrese L. XXX/XX, J. W., nehnuteľnosť špecifikovanú vo výroku I rozhodnutia, ktorej bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti sú G. R., nar. XX.XX.XXXX a O. R., nar. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka má k predmetnej nehnuteľnosti v súčasnosti uzavretú aj zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, pričom skutočnosť, že v danej nehnuteľnosti spoločne s odporcom žili vyplýva aj z priloženého úradného záznamu Obvodného oddelenia Policajného zboru v O.. Navrhovateľka uviedla, že situácia v domácnosti strán sa začala zhoršovať najmä v máji tohto roku, kedy bol odporca často pod vplyvom drog a v dôsledku čoho opakovane na navrhovateľku slovne aj fyzicky útočil a vulgárne jej nadával. Situácia sa neprimerane vyostrila dňa XX.XX.XXXX, kedy odporca prišiel domov ráno, pričom bol opäť celkom zjavne pod vplyvom drog. Navrhovateľku obviňoval, že mu mala skryť nejaký káblik, kedy ju tiež začal sácať a vyvolávať hádky. Následne požadoval, aby ho zaviazla na
vlakovú stanicu do Trnavy, nakoľko sa rozhodol, že ide do Bratislavy, pričom navrhovateľka predpokladá, že si išiel zabezpečiť ďalšie drogy. Odporca začal cestou v aute na navrhovateľku opäť útočiť, túto udieral, ako ju tiež ohrozoval nožom. Po príchode do O. navrhovateľka ihneď vystúpila z auta a utiekla do budovy železničnej stanice odkiaľ privolala hliadku PZ. Po príchode príslušníkov PZ bol odporca eskortovaný na policajné oddelenie, kde bol následne vypočutý, zatiaľ čo bola navrhovateľka lekársky ošetrená vo K. nemocnici O.. Po následnom vypočutí bol odporca prepustený na slobodu, nakoľko navrhovateľka nesúhlasila s jeho prípadným ďalším postihom, resp. jeho vykázaním zo spoločného obydlia. Po uvedenom incidente ostal odporca na určitú dobu žiť u svojej starej mamy v X., následne sa opäť nasťahoval k navrhovateľke. Po krátkom čase opäť pokračoval v násilnom správaní sa voči jej osobe. L. incidentom, ktorý sa medzi stranami odohral začal už dňa XX.XX.XXXX, kedy sa strany rozhodli ísť na výlet do X.. Už v X. sa medzi stranami objavovali konflikty, pričom po príchode domov už navrhovateľka spozorovala, že je odporca s najväčšou pravdepodobnosťou opäť pod vplyvom drog. Ďalšie dva dni bol tento stav ďalej pozorovateľný, pričom dňa XX.XX. už začal byť nervóznejší, voči navrhovateľke útočný, nervózny, vulgárny a vyvolával doma opäť hádky. Situácia sa postupne vyhrocovala, kedy odporca už po navrhovateľke začal hádzať rôzne predmety, a to vrátane nožov, ktoré mal pri ruke. Nakoľko bola navrhovateľka zo správania odporcu mimoriadne vystrašená, táto utiekla ku svojej sestre, ktorá žije v rovnakej obci, a odtiaľto privolala príslušníkov PZ. Po príchode polície bola navrhovateľka vyťažovaná ku skutočnostiam súvisiacim s útokom voči jej osobe a odporca bol následne opätovne eskortovaný na príslušné oddelenie PZ. Na základe zistených skutočností bol odporca z dôvodu ohrozovania navrhovateľky dňa XX.XX.XXXX vykázaný zo spoločného obydlia. Navrhovateľka bola celkom zrejme po dlhšiu dobu obeťou domáceho násilia páchaného zo strany odporcu. Opakujúce sa napätie, strach a fyzické a psychické útoky voči jej osobe, ktoré musela prežívať sa už odrážajú aj na jej psychickom zdraví, v dôsledku opakujúceho sa agresívneho správania odporcu sa bojí o svoj život, zdravie, telesnú integritu, psychické zdravie a psychickú integritu. Napriek skutočnosti, že je odporca toho času vykázaný zo spoločného obydlia, navrhovateľka sa obáva jeho prípadného konania po tom, čo vykázanie po uplynutí XX dňovej lehoty stratí účinnosť, a to aj s ohľadom na doterajšie správanie sa odporcu a najmä pravidelné užívanie omamných látok z jeho strany. Navrhovateľka sa dôvodne obáva, že po uplynutí účinnosti vykázania sa odporca môže opätovne dostaviť do domácnosti, v ktorej spolu žili, prípadne inak vyhľadať jej osobu a opätovne byť k tejto agresívny a násilný tak, ako tomu bolo aj v minulosti. Navrhovateľka ďalej uviedla, že samotný jej kontakt s odporcom pre ňu predstavuje v súčasnosti už neprimeraný psychický stres, rovnako ako takýto kontakt predstavuje neprimeraný strany aj pre jej dve dcéry, ktoré sa odporcu rovnako boja. Svoju požiadavku na neodkladnú úpravu odvodzuje z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy spočívajúcej v opakovanom dopúšťaní sa násilností odporcu voči nej, ktorá bola dôvodne osvedčená aj príslušníkmi Policajného zboru. Odôvodnenie potreby bezodkladnosti úpravy pomerov strán spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane odporcu hrozí, resp. vzniká navrhovateľke ujma - obava, že odporca bude v konaní ohrozujúcom jej telesnú a duševnú integritu pokračovať. Hrozba bezprostrednej ujmy rovnako hrozí aj v prípade, že tejto nebude zabezpečená dostatočná ochrana aj mimo domova. Takouto ochranou môže byť práve zabránenie približovaniu sa odporcu k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. V kontexte s obsahom tohto podania je nepochybné, že nariadené neodkladné opatrenie nebude predstavovať neprimeraný a ani bezdôvodný zásah do výkonu práv odporcu a požiadavka vyváženosti dočasnej a bezodkladnej úpravy pomerov strán tak zostane zachovaná. Samotný predpoklad hroziacej ujmy vyplýva aj zo skutočnosti, že bol odporca vykázaný z obydlia navrhovateľky z dôvodu predpokladu ďalších útokov voči jej osobe.
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka pripojila ako listinné dôkazy: úradný záznam k vykázaniu zo spoločného obydlia č.: C.-TT-C zo dňa XX.XX.XXXX, výpis z I. vlastníctva č. XXXX.
4. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
9. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa § 328 ods. 2 CSP druhá veta, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
12. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
14. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
15. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
16. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. „Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti); či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti); či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav; či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením“ (P., M., K., S., X., J., T., S., X., J., O., M., a kol. S. sporový poriadok. W.. L.. C.H.X., XXXX, XXXX s.).
17. Potreba úpravy pomerov medzi stranami musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac
neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Cieľom neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. e), g) a h) CSP je ochrana jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná a sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať pri nariadení tohto typu neodkladných opatrení za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. V prípade neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP zákon výslovne vyžaduje, aby povinná osoba svojím konaním ohrozovala telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľa. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. g) a h) CSP je ex lege podmienené len tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Relevantné skutkové tvrdenia je navrhovateľ v návrhu povinný osvedčiť, keďže dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania.
18. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj podľa dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia preskúmal a po vyhodnotení skutočností a tvrdení obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v nadväznosti na obsah všetkých listín predložených navrhovateľkou, ako aj s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že v danej veci je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný, a to z nasledujúcich dôvodov.
19. Navrhovateľka sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia s poukazom na psychické ako aj fyzické násilie zo strany odporcu. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložila úradný záznam k vykázaniu zo spoločného obydlia č.: C.-TT-C zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého súd zistil, že odporca bol dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod. v zmysle ustanovenia § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore vykázaný z obydlia z adresy rodinného domu J. W., L. XXX/XX s celým pozemkom prislúchajúcim k rodinného domu na do XX dní, nakoľko sa dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX:XX hod. dopustil vulgarizmami vyhrážok ujmou na zdraví voči svojej družke (navrhovateľke), ktorej ujmu na zdraví nespôsobil. Kľúče od obydlia nemá.
20. Uvedené skutočnosti v spojení s tvrdeniami navrhovateľky v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia boli podľa názoru súdu postačujúce na to, aby súd návrhu vyhovel. Súd poukazuje na to, že vzhľadom na charakter navrhovaného neodkladného opatrenia ( o ktorom musel rozhodnúť do 24 hodín od podania návrhu), nebolo objektívne možné si zabezpečiť akékoľvek doplňujúce dôkazy nad rámec tých, ktoré priložila navrhovateľka k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Tieto listinné dôkazy v spojení so skutkovými tvrdeniami navrhovateľky dávali podľa názoru súdu dostatočný podklad na to, aby vyhodnotil konanie odporcu ako nepredvídateľné a vysoko rizikové vo vzťahu k navrhovateľke, aj s ohľadom na tvrdené užívanie drog odporcom, kde stupňovanie agresivity je vysoko pravdepodobné. Súd opätovne poukazuje na to, že pre nariadenie neodkladného opatrenia (osobitne neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP) nie je potrebné preukázať všetky relevantné skutočnosti nad všetku pochybnosť, keďže ide o inštitút, pri ktorom osobitne prevláda požiadavka maximálnej rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Súd zastáva názor, že navrhovateľka osvedčila obavu z násilného správania odporcu voči nej, pričom súd poukazuje na to, že v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP je postačujúce osvedčenie podozrenia z násilia, ktorým treba rozumieť nie len fyzické násilie ale aj psychické násilie.
21. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že je potrebné upraviť pomery medzi stranami, a preto predmetné neodkladné opatrenie nariadil a uložil odporcovi, aby nevstupoval do domu bližšie špecifikovaného vo výroku (I) tohto rozhodnutia, kde navrhovateľka býva. Súd rovnako vyhovel návrhu navrhovateľke na uloženie zákazu odporcovi priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, pričom tento zákaz je viazaný na osobu navrhovateľky a vzťahuje sa na ktorékoľvek miesta, kde
sa navrhovateľka zdržiava, t.j. nielen v okolí jej obydlia, na prípadnom pracovisku navrhovateľky, ale aj na verejnosti. Na uloženie tohto zákazu postačuje dôvodná obava navrhovateľky o svoje zdravie, ktorú navrhovateľka vo svojom podaní dostatočne precizovala a vyjadrila svoj strach.
22. Samotným nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd odporcovi uložil, aby nevstupoval do predmetného domu a aby nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, sa podľa názoru súdu dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami. Súd preto neuložil navrhovateľke povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP). Keďže súd neuložil navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej, poučil odporcu v zmysle § 337 ods. 1 CSP o možnosti podať žalobu tak, ako vyplýva z IV. výroku tohto rozhodnutia. S ohľadom na uvedené v prípade, ak odporca, t.j. strana, ktorej sa neodkladným opatrením ukladá povinnosť, nesúhlasí s úpravou pomerov medzi stranami, ktorá vznikla neodkladným opatrením, a ktorá by sa inak považovala za trvalú, môže podať žalobu vo veci samej. Lehotu na podanie žaloby súd s ohľadom na citované ust. CSP neurčil. Ak odporca podá žalobu, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Vzhľadom na to, že navrhovateľka spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nepodala aj žalobu vo veci samej, súd rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že navrhovateľke priznal proti odporcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.