Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25T/33/2023

Potvrdené rozhodnutím 6To/179/2023
„Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Andrey Kondllovej a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom E. F. XX/XX, G. H., t. č. vo väzbe v ÚVV Leopoldov, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a), písm. b) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 26.07.2023, č. k. 25T/33/2023-304, na verejnom zasadnutí konanom dňa 09.01.2024 v Trnave, takto rozhodol: Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudkyňou JUDr. Danou Molitorys v trestnej veci obžalovaného: E. F., X.. XX.XX.XXXX Y. Č. Y., V. L. H. N. XX/XX, S. J., toho času vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa písmeno a/, písmeno d/ s poukazom na , , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.07.2023 v Dunajskej Strede takto

rozhodol:

obžalovaný Ján Kovacsics, nar. 05.02.1948 v Čiernej Vode, trvale bytom Mlynská ulica 83/57, Orechová Potôň, toho času vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov,

sa uznáva za vinného, že

od presne nezisteného dňa a mesiaca roku 2012 do dňa 18.12.2022, kedy došlo k obmedzeniu jeho osobnej slobody, najmenej však 10 rokov, na adrese S. J., H. N. Č.. XX/XX, kde žil so svojou manželkou - poškodenou U. F., X.. XX.XX.XXXX, L. S. J.Ň., H. N. Č..XX/XX, takmer každý deň vyvolával pod vplyvom alkoholu hádky a konflikty rôznej povahy, počas ktorých poškodenú urážal a vulgárne jej nadával, hovoril jej, že je kurva, piča s rakovinou, že má zdochnúť, posielal ju do piče, nazýval ju rakovinou, čím ju zároveň neustále ponižoval a vyvolával v nej stres, taktiež poškodenej neustále niečo vytýkal, napríklad, že pozerá televízor alebo že navarila pomyje, v presne nezistených intervaloch sa jej tiež vyhrážal zabitím, minimálne dvakrát počas uvedeného obdobia na poškodenú zaútočil aj fyzicky, a to na jar alebo v lete roku 2022, kedy bol opäť pod vplyvom alkoholu, a kedy chcel s lopatou v ruke udrieť poškodenú, pričom jej hovoril, že teraz zdochne, a následne dňa 17.12.2022 v nočných hodinách, kedy po predchádzajúcej slovnej hádke vzal zo stola kuchynský nôž s čierno rukoväťou, následne začal poškodenú škrtiť, potom nôž, ktorý držal v ruke, priložil ku krku poškodenej a spôsobil jej drobné povrchové poranenie, ktoré si nevyžiadalo lekárske ošetrenie, pričom poškodenej hovoril: „choď do piče, lebo ťa zabijem, ty rakovina", vyššie popísaným konaním pritom spôsoboval svojej manželke fyzické, ale najmä psychické utrpenie, keďže táto pociťovala v dôsledku jeho správania sa neustály stres, strach, frustráciu a konaním obvineného bola tiež dlhodobo traumatizovaná,

t e d a

blízkej osobe spôsobil fyzické, ale najmä psychické utrpenie, a to spôsobením rany, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu ako aj iným správaním, ktorým ohrozil najmä jej psychické zdravie a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa písmeno a/, písmeno d/ s poukazom na , .

Za to mu u k la dá

Podľa s použitím , , , , trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov.

Podľa písmeno a/ obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa písmeno c/, písmeno d/ obžalovanému ukladá ochranné psychiatrické protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

odôvodnenie:

Na Okresný súd Dunajská Streda bola dňa 29.05.2023 doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda č. X J. XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 29.05.2023 na obvineného E. F., X.. XX.XX.XXXX Y. Č. Y. (ďalej len „obvinený“ alebo „obžalovaný“) pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa písmeno a/, písmeno d/ s poukazom na , , ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.07.2023 obžalovaný v súlade s ustanovením vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a ľutuje spáchanie činu. Obžalovaný na otázky súdu uviedol, že rozumie podstate skutku, ktorý je mu kladený za vinu; bol ako obvinený riadne poučení o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, o možnosti radiť sa s obhajcom o spôsobe obhajoby; takisto uviedol, že rozumie právnej kvalifikácii skutku, ktorý bol kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa písmeno a/, písmeno d/ s poukazom na , ; rovnako bol v prípravnom konaní oboznámený s trestnou sadzbou a teda vedel, aký trest mu v prípade uznania viny hrozí. Jeho vyhlásenie bolo dobrovoľné a dobrovoľne za prítomnosti obhajcu uznal svoju vinu. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný odpovedal kladne na otázky uvedené v , , , a a prokurátor a poškodená navrhli prijať vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku, súd prijal uvedené vyhlásenie obžalovaného, ktorému nasvedčujú aj ďalšie dôkazy zadovážené v prípravnom konaní. Z dôkazov zadovážených v prípravnom konaní vyplýva, že konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Vyhlásením o vine, ktoré súd prijal, sa obžalovaný vzdal práva na dokazovanie viny. Súd zároveň vyhlásil, že nevykoná dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku.

Obžalovaný vyhlásením v zmysle potvrdil svoju vinu v rozsahu, v akom bola obžaloba podaná a súd uznal vinu obžalovaného v celom rozsahu, čím sa rozsah dokazovania obmedzil iba na dokazovanie súvisiace s ukladaným trestom a ochranným opatrením. Z hľadiska právnej kvalifikácie súd posúdil konanie obžalovaného ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa písmeno a/, písmeno d/ s poukazom na , .

Podľa , kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Podľa , odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa , závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu so zbraňou.

Podľa , závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas.

Vychádzajúc zo znenia ustanovenia je zrejmé, že na naplnenie znakov trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby bude dostačujúce preukázanie spôsobenia fyzického utrpenia alebo psychického utrpenia konaním páchateľa, ktoré zodpovedá ktorémukoľvek z konaní uvedených v ods. 1 písm. a) až e) tohto ustanovenia. Pod pojmom fyzické alebo psychické utrpenie treba rozumieť taký stav, ktorý sa vyznačuje telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky, prechodný čas. Podľa konštantnej judikatúry týraním osoby v zmysle ustanovenia sa rozumie také zlé zaobchádzanie, ktorým páchateľ prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti, vyznačujúci sa určitou mierou trvalosti, prípadne aj sústavnosti, pričom sa však nevyžaduje, aby blízkej osobe alebo zverenej osobe vznikla ujma na zdraví. Musí však ísť o konanie, ktoré blízka osoba alebo zverená osoba pre jeho intenzitu, hrubosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Podstatou konania páchateľa, bez ohľadu na to, ktorou z demonštratívne v tomto ustanovení uvedených foriem sa ho dopustí, je spôsobenie fyzického alebo psychického utrpenia. Trvalosť konania páchateľa je pritom potrebné posudzovať v závislosti od intenzity zlého nakladania. Dlhšie trvanie inkriminovaného stavu môže byť v jednotlivých prípadoch nahradené intenzitou útokov.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.07.2023 vykonal súd dokazovanie výsluchom obžalovaného, oboznámením záverov znaleckého posudku č. 1/2023 zo dňa 11.04.2023 vypracovaného súdnym znalcom pre odbor psychológia PhDr. Robertom Máthém, PhD. a záverov znaleckého posudku č. 30/2023 zo dňa 22.02.2023 vypracovaného súdnym znalcom MUDr. Máriom Strakom, znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, ako aj oboznámením podstatného obsahu listinných dôkazov - odpis registra trestov zo dňa 26.07.2023, výpis z evidencie CESDAP zo dňa 26.07.2023, odpoveď na lustráciu v SP zo dňa 26.07.2023 a odpoveď na lustráciu v GP zo dňa 26.07.2023.

Obžalovaný E. F. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.07.2023 k svojim osobným, majetkovým a rodinným pomerom uviedol, že je ženatý a má tri dospelé deti, dve dcéry a jedného syna. Uviedol, že žije v S. J. v rodinnom dome, ktorého je vlastníkom. Poznamenal, že je dôchodca a poberá dôchodok, dlhy a pôžičky nemá. Dodal, že je zdravý. Čo sa týka závislostí konštatoval, že na alkohole by mal zapracovať, keďže je mierne závislý. Ďalej uviedol, že pred vzatím do väzby denne konzumoval alkohol, ktorý bol hlavnou príčinou hádok s poškodenou. Vyslovil, že veľmi ľutuje, že sa to stalo a chce sa ospravedlniť svojej manželke.K pohnútke uviedol, že príčinou všetkého je alkohol, ktorý nad ním zvíťazil. Vo vzťahu k uloženiu ochranného protialkoholického liečenia uviedol, že v prípade jeho uloženia sa mu podrobí.

Uznesením ČVS: S.-XXX/X-Y.-G.-XXXX zo dňa 11.01.2023 bol podľa pribratý znalecký ústav z odboru psychológia - Ústav pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s.r.o. (ďalej len „Ústav“) na vypracovanie znaleckého posudku v predmetnej trestnej veci za účelom skúmania osobnosti a vierohodnosti obvineného. Zo záverov znaleckého posudku č. 1/2023 zo dňa 11.04.2023 vypracovaného znalcom pre odbor psychológia PhDr. Robertom Máthém, PhD., ktorého Ústav poveril na vypracovanie predmetného znaleckého posudku vyplynulo, že osobnosť obvineného je jednoduchšia, egocentrická, emocionálne odbrzdená, pričom v konfliktných situáciách sa ľahko aktivuje jeho agresivita, a to najmä, ak je v stave zmeneného vedomia v dôsledku užitia alkoholických nápojov. Čo sa týka všeobecnej vierohodnosti obvineného, táto je v posudku hodnotená ako znížená, keďže miera zapamätania si a následná reprodukcia prežitých udalostí je u obvineného obmedzená. Tvrdenia obvineného, že on nevie, prečo ho zavreli, však treba zo psychologického hľadiska hodnotiť ako účelové, obvinený sa nimi iba zbavuje zodpovednosti za svoje konanie a toto bagatelizuje. Sklony k fabulácii ani ku konfabulácii u obvineného síce zistené neboli, boli však zistené sklony bagatelizovať vlastné konanie. V posudku sa tiež konštatuje, že osobnosť obvineného zodpovedá charakteru stíhanej trestnej činnosti. V posudku sa napokon konštatuje, že s ohľadom na osobitosti užívania alkoholu obvineným je u neho zo psychologického hľadiska indikovaná protialkoholickú liečbu ambulantnou formou.

Príkazom na preskúmanie duševného stavu sp. zn. XXTp/X/XXXX zo dňa 12.01.2023 bolo podľa prikázané vyšetrenie duševného stavu obvineného, nakoľko vznikli pochybnosti o jeho duševnom stave v čase spáchania skutku. Uznesením ČVS: S.-XXX/X-Y.-G.-XXXX zo dňa 18.01.2023 bol podľa pribratý znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria na vypracovanie znaleckého posudku v predmetnej trestnej veci za účelom skúmania jednak duševného stavu obvineného a jednak zaoberať sa otázkou závislosti obvineného od alkoholu. V záveroch znaleckého posudku č. 30/2023 vypracovaného MUDr. Máriom Strakom, znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria zo dňa 22.02.2023 znalec uviedol, že obvinený aktuálne netrpí žiadnou psychiatricky významnou duševnou poruchou či chorobou a netrpel ňou ani v čase spáchania trestného činu. Ďalej znalec neskonštatoval, že by mal obvinený v čase činu vymiznuté alebo znížené rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Obvinený aj aktuálne chápe zmysel trestného konania. Znalec ďalej v posudku konštatuje, že obvinený síce je dlhoročným konzumentom alkoholu, avšak závislosť od alkoholu sa u neho napriek tomu nevyvinula, znalec preto ani neodporučil obvinenému ukladať ochranné protialkoholické liečenie, odporučil mu však abstinovať a zvážiť dobrovoľnú návštevu ambulantného psychiatra. Znalec tiež v posudku skonštatoval, že v stave intoxikácie alkoholom, u obvineného dochádza k poruchám správania, sprevádzaným, okrem iného, aj verbálnou agresivitou.

V odpise registra trestov má obžalovaný jeden záznam, podľa ktorého bol trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. XXT/XX/XXXX zo dňa 15.07.2022, právoplatným dňa 04.08.2022 odsúdený za prečin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace so skúšobnou dobou 1 rok a bol mu uložený zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá v trvaní 1 rok a 6 mesiacov. Zo správy z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov zo dňa 26.07.2023 nevyplynul vo vzťahu k obžalovanému žiaden záznam. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni zo dňa 26.07.2023 vyplynulo, že obžalovanému je vyplácaný starobný dôchodok vo výške 646,90 eura. Z odpovede na lustráciu v registri generálnej prokuratúry zo dňa 26.07.2023 vyplynulo, že obžalovaný bol trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. XXT/XX/XXXX zo dňa 15.07.2022 uznaný vinným na podklade obžaloby, ktorá bola na neho podaná dňa 06.07.2022 pre skutok podľa . Z predmetnej odpovede ďalej vyplynulo, že vyšetrovateľ dňa 25.05.2023 navrhol podať na obžalovaného obžalobu pre skutok podľa , .

Súd dáva do pozornosti, že v súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu uvádzané v . Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu . Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti.

Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem

iného určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Súd ďalej vyhodnotil kritériá, ktoré sú uvedené v ustanovení a ktoré sú fakticky vyjadrením znakov skutkovej podstaty trestného činu, a to objektívnej stránky (spôsob spáchania činu a jeho následok), subjektívnej stránky (zavinenie a pohnútka), subjektu (osoba páchateľa) a ďalej vyhodnotil priťažujúce a poľahčujúce okolnosti ako aj pomery páchateľa a možnosti jeho nápravy.

Súd pri ukladaní trestu u obžalovaného prihliadol ako na poľahčujúcu okolnosť, že k spáchaniu trestného činu sa obžalovaný priznal a skutok úprimne oľutoval ( ), zároveň u neho zistil jednu priťažujúcu okolnosť, a to skutočnosť, že už bol v minulosti za trestný čin odsúdený ( ). Vzhľadom na rovnaký pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (1:1) súd pri stanovení trestu aplikoval , pretože pri rovnakom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností sa trestná sadzba, podľa ktorej sa trest ukladá nemení. Súd tak pri ukladaní trestu vychádzal zo základnej trestnej sadzby, ktorá je v zmysle v rozmedzí 7 až 15 rokov a vzhľadom na výmeru trestnej sadzby nemohol súd ukladať s ohľadom na ustanovenie obžalovanému iný druh trestu, než trest odňatia slobody.

V intenciách vyššie spomenutých základných zásad ukladania trestov súd prihliadol na osobné pomery obžalovaného, keď zistil, že obžalovaný je ženatý a je otcom troch dospelých detí - dvoch dcér a jedného syna. Obžalovaný je starobným dôchodcom, ktorý poberá dôchodok, z ktorého hradí náklady na svoje živobytie. Býva v S. J. v rodinnom dome, ktorého je vlastníkom, pričom nemá žiadne dlhy, ani pôžičky.

Z hľadiska spôsobu spáchania trestného činu súd zobral do úvahy, že obžalovaný páchal trestný čin po dobu minimálne desiatich rokov, teda po mimoriadne dlhú dobu, čo predstavuje vysokú intenzitu kvalifikačného znaku páchania trestného činu po dlhší čas. Súd bral do úvahy aj skutočnosť, že trestnej činnosti sa obžalovaný dopúšťal pod vplyvom alkoholu s tým, že pri niektorých útokoch na poškodenú, ktorá je jeho blízkou osobou použil aj zbraň.

Súd pri výmere trestu s poukazom na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016 (S 44/2017) ďalej zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný učinil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine. Zohľadniac túto skutočnosť, zohľadniac rozsah dokazovania ako aj zohľadniac trestnú a priestupková minulosť obžalovaného, je podľa názoru súdu primerané poskytnúť obžalovanému s poukazom na označené stanovisko trestného kolégia zvýhodnenie v podobe uloženia miernejšieho trestu.

Vo svetle uvedeného súd podľa , per analogiam obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov, ktorý považoval za primeraný, nie neprimerane prísny, spôsobilý naplniť funkcie trestu podľa .

S prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu súd pristúpil k zmierneniu tvrdosti zákona a to mimoriadnym znížením trestu pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby, pretože mal za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a podľa názoru súdu na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania a pri povinnom rešpektovaní všetkých zákonných zásad na ukladanie trestov by inak mohlo prísť k neadekvátnemu potrestaniu obžalovaného.

Súd zároveň uvádza, že aj keď je trest uložený pod dolnou hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby, aj tak ide o pomerne dlhodobé obmedzenie osobnej slobody obžalovaného, ktoré podľa presvedčenia súdu bude mať na neho dostatočný prevýchovný vplyv, aby si uvedomil závažnosť svojho protispoločenského konania a bude splnený účel trestu tak, ako to má na mysli ustanovenie , t. j. chrániť spoločnosť pred páchateľmi takýchto trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovávať ho k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život a tiež tým výchovne pôsobiť na ostatných členov spoločnosti.

Uloženie ešte miernejšieho trestu, ako bol obžalovanému uložený, považoval súd za vylúčené vzhľadom na spôsob spáchania činu, keď obžalovaný páchal trestný čin po mimoriadne dlhú dobu s tým, že minimálne dva-krát na poškodenú zaútočil aj so zbraňou pričom trestnej činnosti sa dopúšťal pod vplyvom alkoholu. Súd zároveň konštatuje, že nezistil žiadne také mimoriadne okolnosti prípadu, pre ktoré by bolo možné pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu podľa , pretože pokiaľ ide o okolnosti prejednávaného prípadu, tie sú pre obžalovaného nepriaznivé (páchanie násilného trestného činu po mimoriadne dlhý čas pod vplyvom alkoholu v niektorých prípadoch aj so zbraňou voči blízkej osobe). Rovnako pokiaľ ide o pomery obžalovaného, ani tie nie sú žiadnym spôsobom také mimoriadne, že by uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov predstavovalo neprimerane prísny postih. Uložený trest je síce pre obžalovaného vážnym postihom, avšak plne odzrkadľuje stíhaný skutok a spôsob jeho spáchania. Naopak nielen vzhľadom na skôr uvádzané okolnosti, ale aj z hľadiska funkcií trestu podľa , a to odradiť iných od páchania trestných činov a trestom vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, považuje súd za vylúčené uloženie miernejšieho trestu vzhľadom na už uvádzaný spôsob spáchania skutku.

Súd dáva do pozornosti, že cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby páchateľ zaujal ku spáchaniu trestného činu sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy, vychádzajúc zo zásady punitur, nepecce tur (trestá sa, aby nebolo páchané zlo). Trest (osobitne trest odňatia slobody) ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia. Aj keď trestnou sadzbou zákonodarca v súlade so zásadou nulla poena sine lege (žiaden trest bez zákona) stanovuje súdu isté mantinely pri jeho rozhodovaní, zároveň mu ponecháva dostatočný priestor pre individualizáciu trestu podľa okolností konkrétneho prípadu. Primeranosť trestu je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera testu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16. apríla 2013).

S prihliadnutím na uvedené, vychádzajúc zo základnej trestnej sadzby (7 rokov až 15 rokov) a so zreteľom na výsledky dokazovania, prihliadajúc i na priznanie skutku obžalovaným premietnuté do vyhlásenia o vine urobené na hlavnom pojednávaní, ale i v kontexte jeho trestnej minulosti považuje súd uložený nepodmienečný trest vo výmere 4 roky a 8 mesiacov, teda znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu ustanovenej trestnej sadzby, za primeraný. Všetky vyššie uvedené skutočnosti z hľadiska posúdenia osoby obžalovaného a možnosti jeho nápravy svedčia pre záver, že uložený trest je zákonný, adekvátny a plniaci svoj účel. Vzhľadom na doterajší život obžalovaného, považuje súd nepodmienečný spôsob výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov za dôvodný, primeraný a spravodlivý a napĺňajúci účel a zmysel trestu. Iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody by z pohľadu súdu nebol účinný vo vzťahu k obžalovanému. Súd pritom poukazuje na dlhodobé protiprávne konanie obžalovaného, ktorý spáchal trestný čin násilnej povahy voči blízkej osobe a najmä na skutočnosť, že skutku sa dopúšťal pod vplyvom alkoholu, v niektorých prípadoch aj so zbraňou.

Podľa názoru súdu takto uložený trest obžalovanému teda plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu ako aj funkciu individuálne a generálnej prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a súd vzhľadom na tieto pomenované dôvody, považuje tento uložený trest obžalovanému za adekvátny, spravodlivý a primeraný spáchanému skutku.

Keďže obžalovaný nebol v predchádzajúcich 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, súd podľa zaradil obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, kde bude jeho prevýchova riadne zabezpečená.

Keďže z dokazovania vyplynulo, že obžalovaný sa dopustil skutku v súvislosti s užívaním alkoholu, konzumácia ktorého bola v konaní nesporná, keďže sám obžalovaný uviedol, že alkohol konzumoval denne, ten nad ním zvíťazil a bol príčinou hádok; rovnako znalec v znaleckom posudku č. 30/2023 konštatoval, že v stave intoxikácie alkoholom sú u obvineného poruchy správania a to aj v podobe vulgárnej agresivity, preto súd podľa a uložil obžalovanému ochranné liečenie psychiatrické protialkoholické ambulantnou formou. Napriek tomu, že znalec psychiater v znaleckom posudku č. 30/2023 nenavrhol nariadiť žiadny druh ochrannej psychiatrickej liečby, iba odporučil abstinenciu obvineného prípadne dobrovoľnú návštevu ambulantného psychiatra, súd pristúpil k uloženiu ochranného liečenia predovšetkým s ohľadom na spôsob spáchania činu (násilný trestný čin, ktorého sa dopúšťal dlhodobo voči blízkej osobe pod vplyvom alkoholu), na osobu obžalovaného (dlhodobý pijan alkoholu u ktorého pod vplyvom alkoholu dochádza k poruchám správania aj v podobe vulgárnej agresivity) i s prihliadnutím na návrh obhajcu obžalovaného a výpoveď obžalovaného, ktorý uviedol, že je mierne závislý na alkohole. Súd prihliadol aj na závery znaleckého posudku č. 1/2023, v ktorom bola konštatovaná potreba protialkoholickej liečby obvineného ambulantnou formou a uložil obžalovanému povinnosť podrobiť sa liečbe a neponechal abstinenciu od alkoholických nápojov len na obžalovanom.

S poukazom na všetky skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Dunajská Streda do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 ) Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.