Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25Sa-1-2023.pdf
PDF · 101.26 KB
Case nature
Subarea
25Sa/1/2023
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom D. XX, XXX XX E., občan Slovenskej republiky, 2/ A. F. G., nar. XX. XXXX XXXX, bytom H. I. X, XXX XX F. J., občan Slovenskej republiky, 3/ I. K., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom L. H. XXXX/XX, XXX XX M., občan Slovenskej republiky, 4/ M. K., nar. XX. XXXXXXX XXXX, E. XXXX/XX, XXX XX E., občan Slovenskej republiky, 5/ CALVIN, s.r.o., so sídlom Malá Čausa 258, 971 01, IČO: 43 945 104, všetci zast.: Advokátska kancelária OLŠOVSKÝ, spol. s.r.o., so sídlom G. Švéniho 6, 971 01 Prievidza, IČO: 50 595 652, proti žalovanému: Mesto Bojnice, so sídlom Sládkovičova 176/1, 972 01 Bojnice, IČO: 00 318 001, zast.: JUDr. Soňa Gašková, advokátka, so sídlom Astrová 585/6, 900 43 Hamuliakovo, IČO: 42 068 851, v konaní proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
Žaloby o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy zo dňa 19. októbra 2023 domáhali určenia, že postup žalovaného pri vyhotovovaní konceptu územného plánu Mesta Bojnice, je nezákonný, nakoľko ním zasiahol do zákonom chránených práv a povinností žalobcov.
2. Žalobcovia 1/ a 2/ v žalobe uviedli, že dôvodom pre podanie žaloby je to, že do zadania nového územného plánu Mesta Bojnice neoprávnene a nezákonne zasahoval A. F., ktorý svojvoľne zmenil jednotlivé stanoviská (textovú časť) odborne spôsobilej osoby bez jej vedomia. Potom, ako bola táto skutočnosť zistená žalovaným, uskutočnilo sa na úrade žalovaného bez vedomia žalobcov 1/ a 2/ rokovanie, z ktorého existuje zápisnica u žalovaného. Žalobcovia 1/ a 2/ zároveň v žalobe uviedli, že oba varianty A a B konceptu územného plánu sú v rozpore so zadaním, čo má byť podľa ich tvrdenia v rozpore s § 21 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Stavebný zákon“), pričom v tomto spočíva zásah orgánu verejnej správy do práv a právom chránených záujmov žalobcov. Ďalej žalobcovia 1/ a 2/ v žalobe uviedli, že porušením procesných postupov ustanovených v § 20 a 21 Stavebného zákona došlo k naplneniu dôvodov pre podanie žaloby „podľa § 257 ods. c) SSP“ s tým, že ide o zásah orgánu verejnej správy do ich procesných práv byť účastníkmi procesu tvorby územného plánu a voči tomuto zásahu žalovaného sa domáhajú ochrany. Žalobcovia 1/ a 2/ ďalej označili iný zásah orgánu verejnej správy, voči ktorému sa správnou žalobou domáhajú ochrany, ako „postup žalovaného, ktorým nás úplne vylúčil z procesu tvorby nového územného plánu a neprerokovaniu nami písomne predložených pripomienok žalovaným ako zásahu našich práv, voči ktorému sa domáhame ochrany.“ Podľa petitu žaloby sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhajú určenia nezákonnosti zásahu orgánu verejnej správy, ktorým je „postup žalovaného, ktorým vyhotovil varianty A a B konceptu územného plánu v rozpore so zadaním a postup žalovaného, že zákonným spôsobom neprerokoval písomné pripomienky žalobcu, podané
žalovanému dňa 27.7.2021 k variantom konceptu územného plánu Mesta Bojnice, zasiahol do zákonom chránených práv a oprávnených záujmov žalobcu a tento zásah je nezákonný.“
3. Žalobcovia 3/ a 4/ sa žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy zo dňa 19. októbra 2023 domáhali určenia, že postup žalovaného pri vyhotovovaní konceptu územného plánu Mesta Bojnice, je nezákonný, nakoľko ním zasiahol do zákonom chránených práv a povinností žalobcov.
4. Žalobcovia 3/ a 4/ v žalobe uviedli, že dôvodom pre podanie žaloby je to, že do zadania nového územného plánu Mesta Bojnice neoprávnene a nezákonne zasahoval A. F., ktorý svojvoľne zmenil jednotlivé stanoviská (textovú časť) odborne spôsobilej osoby bez jej vedomia. Potom, ako bola táto skutočnosť zistená žalovaným, uskutočnilo sa na úrade žalovaného bez vedomia žalobcov 3/ a 4/ rokovanie, z ktorého existuje zápisnica u žalovaného. Žalobcovia 3/ a 4/ zároveň v žalobe uviedli, že variant A konceptu územného plánu je v rozpore so zadaním, čo má byť podľa ich tvrdenia v rozpore s § 21 Stavebného zákona, pričom v tomto spočíva zásah orgánu verejnej správy do práv a právom chránených záujmov žalobcov. Ďalej žalobcovia 3/ a 4/ v žalobe uviedli, že porušením procesných postupov ustanovených v § 20 a 21 Stavebného zákona došlo k naplneniu dôvodov pre podanie žaloby „podľa § 257 ods. c) SSP“ s tým, že ide o zásah orgánu verejnej správy do ich procesných práv byť účastníkmi procesu tvorby územného plánu a voči tomuto zásahu žalovaného sa domáhajú ochrany. Žalobcovia 3/ a 4/ ďalej označili iný zásah orgánu verejnej správy, voči ktorému sa správnou žalobou domáhajú ochrany, ako „postup žalovaného, ktorým nás úplne vylúčil z procesu tvorby nového územného plánu a neprerokovaniu nami písomne predložených pripomienok žalovaným ako zásahu našich práv, voči ktorému sa domáhame ochrany.“ Podľa petitu žaloby sa žalobcovia 3/ a 4/ domáhajú určenia nezákonnosti zásahu orgánu verejnej správy, ktorým je „postup žalovaného, ktorým zákonným spôsobom neprerokoval písomné pripomienky žalobcu podané žalovanému dňa 17.2.2022 k variante A konceptu územného plánu Mesta Bojnice, zasiahol do zákonom chránených práv a oprávnených záujmov žalobcu a tento zásah je nezákonný.“
5. Žalobca 5/ sa žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy zo dňa 19. októbra 2023 domáhal určenia, že postup žalovaného pri vyhotovovaní konceptu územného plánu Mesta Bojnice, je nezákonný, nakoľko ním zasiahol do zákonom chránených práv a povinností žalobcu.
6. Žalobca 5/ v žalobe uviedol, že dôvodom pre podanie žaloby je to, že do zadania nového územného plánu Mesta Bojnice neoprávnene a nezákonne zasahoval A. F., ktorý svojvoľne zmenil jednotlivé stanoviská (textovú časť) odborne spôsobilej osoby bez jej vedomia. Potom, ako bola táto skutočnosť zistená žalovaným, uskutočnilo sa na úrade žalovaného bez vedomia žalobcu 5/ rokovanie, z ktorého existuje zápisnica u žalovaného. Žalobca zároveň v žalobe uviedol, že oba varianty konceptu územného plánu je v rozpore so zadaním. Žalovaný zmenil účel využitia pozemku žalobcu 5/ bez akéhokoľvek prerokovania s ním ako dotknutou osobou tak, že nebude možné na pozemku v spoluvlastníctve žalobcu 5/ stavať, pričom v tomto spočíva zásah orgánu verejnej správy do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Ďalej žalobca 5/ v žalobe uviedol, že porušením procesných postupov ustanovených v § 20 a 21 Stavebného zákona došlo k naplneniu dôvodov pre podanie žaloby „podľa § 257 ods. c) SSP“ s tým, že ide o zásah orgánu verejnej správy do jeho procesných práv byť účastníkom procesu tvorby územného plánu a voči tomuto zásahu žalovaného sa domáha ochrany. Žalobca 5/ ďalej označil iný zásah orgánu verejnej správy, voči ktorému sa správnou žalobou domáha ochrany, ako „postup žalovaného, ktorým nás úplne vylúčil z procesu tvorby nového územného plánu a neprerokovaniu nami písomne predložených pripomienok žalovaným ako zásahu našich práv, voči ktorému sa domáhame ochrany.“ Podľa petitu žaloby sa žalobca 5/ domáha určenia nezákonnosti zásahu orgánu verejnej správy, ktorým je „postup žalovaného, ktorým vypracoval Varianty A a B konceptu územného plánu Mesta Bojnice v rozpore so zadaním...“
7. Správny súd následne Uznesením č. k. 25Sa/1/2013-115 zo dňa 5. januára 2024 vyzval žalobcov 1/ až 5/, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia svoje žaloby zo dňa 19. októbra 2023 doplnili podľa § 257 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) o jednoznačné a zrozumiteľné vymedzenie toho, v čom spočíva nimi tvrdený iný zásah žalovaného v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP, pričom žalobné návrhy žalobcov 1/ až 5/ majú korešpondovať s týmto vymedzením žalobcami 1/ až 5/ tvrdeného iného zásahu žalovaného a žaloby opravili v časti návrhu na priznanie odkladného účinku ich žalobám tak, že navrhujú, aby správny súd priznal žalobám žalobcov 1/ až 5/ odkladný účinok. Správny súd vyzval žalobcov 1/ až 5/ na odstránenie vád žalôb
z dôvodu, že náležitosťou žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy je podľa § 257 ods. 1 písm. c) SSP je označenie alebo opis, prípadne číslo iného zásahu orgánu verejnej správy, voči ktorému sa žalobca domáha ochrany. Žalobcovia 1/ až 5/ vo svojich žalobách uviedli označenie, resp. opis postupu žalovaného, ktorý považujú za iný zásah žalovaného, avšak tento iný zásah žalovaného vymedzovali rôzne a nejednoznačne, keď na jednej strane za iný zásah žalovaného považovali vypracovanie variantov konceptu územného plánu Mesta Bojnice v rozpore so zadaním a zároveň aj tvrdené vylúčenie žalobcov z procesu tvorby nového územného plánu a neprerokovanie nimi písomne predložených pripomienok žalovaným. Taktiež opis žalobcami tvrdeného iného zásahu žalovaného v texte žalôb sa líši od vymedzenia tohto zásahu v žalobných návrhoch podľa jednotlivých žalôb, v dôsledku čoho sú žaloby žalobcov 1/ až 5 nezrozumiteľné. Správny súd tak nemohol ani s použitím výkladného pravidla podľa § 55 ods. 3 SSP zistiť, ktoré tvrdenia žalobcov 1/ až 5/ sú pre vymedzenie toho, v čom spočíva žalobami napadnutý iný zásah žalovaného, podstatné a čo má byť predmetom konania. Žalobcovia tento nedostatok žalôb mali odstrániť tak, že svoje žaloby doplnia o jednoznačné a zrozumiteľné vymedzenie toho, v čom spočíva nimi tvrdený iný zásah žalovaného v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP, pričom žalobné návrhy žalobcov 1/ až 5/ majú korešpondovať s týmto vymedzením žalobcami 1/ až 5/ tvrdeného iného zásahu žalovaného. Správny súd žalobcov 1/ až 5/ v predmetom uznesení zároveň podľa § 59 ods. 3 SSP poučil, že ak v lehote určenej správnym súdom podania nedoplnia alebo neopravia, správny súd žaloby odmietne uznesením. Uznesenie č. k. 25Sa/1/2023-115 zo dňa 5. januára 2024 bolo žalobcom doručené dňa 19. januára 2024.
8. Podaním zo dňa 31. januára 2024 označenom ako „Odpoveď na výzvu“ žalobcovia 1/až 5/ reagovali na Uznesenie správneho súdu č. k. 25Sa/1/2023-115 zo dňa 5. januára 2024 tak, že v ňom mimo iného uviedli, že iný zásah žalovaného spočíva v tom, že „Ing. Veselý (rozhodoval o pripomienkach žalobcov k variantom územného plánu), ktorý pre žalovaného spracovával územný plán a robil v tejto veci úkony, nemá zákonným spôsobom uzatvorenú zmluvu so žalovaným na tvorbu územného plánu. ... A. N., ktorý robil úkony uvedené v doplnení žaloby zo dňa 6.11.2023, nemohol robiť žiadne úkony vo veci územného plánu. Napriek tomu nám bola predložená listina Opätovné prerokovanie pripomienok ku konceptu „Územný plán mesta Bojnice“ nim podpísaná ako zástupcov obstarávateľa územného plánu. Táto listina však má aj ďalšie zákonné vady, na ktoré poukazujeme v žalobe a v ďalších doplneniach k nej. Táto listina z dôvodu, že nespĺňa zákonné náležitosti, predstavuje zásah orgánu verejnej správy do nášho práva.“ Zároveň žalobcovia 1/ až 5/ v podaní uviedli, že iný (pozn. správneho súdu) zásah žalovaného do práv žalobcov spočíva v nesúlade variantov konceptu územného plánu so zadaním. Taktiež žalobcovia 1/ až 5/ v podaní ďalej uviedli, že iný (pozn. správneho súdu) zásah žalovaného do práv žalobcov spočíva v neprerokovaní, resp. v nezákonnom spôsobe prerokovania pripomienok žalobcov k variantom konceptu územného plánu. Žalobcovia 1/ až 5/ v podaní tiež uviedli, že iný (pozn. správneho súdu) zásah (žalovaného, pozn. správneho súdu) spočíva aj v tom, že Stavebný zákon nepozná postup zvolať na prerokovanie pripomienok k variantom konceptu územného plánu len osoby, ktorých pripomienky budú zamietnuté. O týchto pripomienkach nemôže byť rozhodnuté predtým ako majú byť prerokované. Žalobné návrhy podľa jednotlivých žalôb žalobcovia 1/ až 5/ doplnili o návrh, ktorým žalobcovia 1/ až 5/ žiadali, aby správny súd zrušil varianty konceptu územného plánu mesta Bojnice ako nezákonné, ďalej zrušil listiny „Opätovné prerokovanie pripomienok ku konceptu „Územný plán mesta Bojnice“ z dôvodu, že sú nezákonné a sú v rozpore so zadaním, pričom „vec sa vracia na ďalšie žalovanému.“
9. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
10. Podľa § 6 ods. 2 písm. f) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy.
11. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
12. Podľa § 257 ods. 1 SSP v žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie druhu žaloby,
b) označenie žalovaného, c) označenie alebo opis, prípadne číslo iného zásahu orgánu verejnej správy, voči ktorému sa žalobca domáha ochrany, d) žalobné body, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, f) žalobný návrh
13. Podľa § 59 ods. 1, 2 a 3 SSP (1) ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. 2. (2) V uznesení podľa odseku 1 správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho doplniť alebo opraviť, a poučí o možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
14. SSP v ustanovení § 257 ods. 1 upravuje povinné osobitné náležitosti žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Podľa písm. c) daného zákonného ustanovenia je náležitosťou žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy označenie alebo opis, prípadne číslo iného zásahu orgánu verejnej správy, voči ktorému sa žalobca domáha ochrany, a to z dôvodu, aby predmet prieskumu správneho súdu bol dostatočne, zrozumiteľne a nezameniteľne vymedzený. Žalobca by teda mal v žalobe vymedziť iný zásah orgánu verejnej správy nezameniteľným spôsobom tak, aby z jeho opisu jednoznačne a zrozumiteľne vyplýval, pokiaľ možno, čas, miesto, priebeh a následky daného iného zásahu orgánu verejnej správy. Tieto skutočnosti nemôže za žalobcu dopĺňať správny súd, resp. správny súd nemôže vychádzať z dohadov o tom, v čom spočíva žalobcom namietaný iný zásah orgánu verejnej správy, teda správny súd nemôže sám určiť, v čom spočíva iný zásah orgánu verejnej správy a za týmto účelom v žalobe alebo v jej prípadných prílohách sám dohľadávať skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že došlo k inému zásahu orgánu verejnej správy a v čom tento iný zásah spočíva. Rovnako správny súd nemôže podľa vlastnej úvahy zúžiť vymedzenie iného zásahu orgánu verejnej správy žalobcom v žalobe, ak je toto vymedzenie príliš široké, nejednoznačné, prípadne rozporné, keďže by tým nahrádzal úkony žalobcu a v konečnom dôsledku by už nebol nestranným súdom, ale fakticky by prevzal, resp. suploval úlohu advokáta žalobcu, čo by bolo v hrubom rozpore nielen so základnými princípmi správneho súdneho konania, predovšetkým zásady podľa § 5 ods. 2 SSP, podľa ktorej „konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania,“ ale predovšetkým zásady podľa § 5 ods. 9 SSP, podľa ktorej „v konaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné postavenie. Účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom,“ najmä však čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“ V prípade, ak by správny súd za žalobcu sám dopĺňal vymedzenie iného zásahu orgánu verejnej správy, resp. toto vymedzenie žalobcu v žalobe sám konkretizoval a proaktívne vyhľadával z obsahu žaloby, jej príloh, prípadne administratívneho spisu žalovaného tie skutočnosti, v čom spočíva namietaný iný zásah orgánu verejnej správy, porušil by čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a negoval by princíp materiálneho právneho štátu, ktorý je povinná presadzovať a chrániť predovšetkým súdna moc. Je preto povinnosťou žalobcu v žalobe zrozumiteľne a jednoznačne vymedziť namietaný iný zásah orgánu verejnej správy, aby tak správny súd mohol na základe jeho žaloby vykonať súdny prieskum a vo veci rozhodnúť.
15. Žalobcovia 1/ až 5/ v žalobách síce uviedli opis tvrdeného iného zásahu žalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. c) SSP, avšak tento vymedzili nejednoznačne a nezrozumiteľne, keď súčasne uviedli vo svojich žalobách rôzne opisy toho, v čom namietaný iný zásah žalovaného spočíva (odseky 2, 4 a 6 tohto uznesenia). Taktiež žalobné návrhy podľa jednotlivých žalôb nekorešpondovali s vymedzením iného zásahu žalovaného v texte žalôb, keďže toto vymedzenie nebolo jednoznačné a dostatočne určité. Správny súd nemohol vychádzať z domnienky, že žalobcovia 1/ až 5/ za namietaný iný zásah podľa ich žalôb považujú výlučne len tie skutočnosti, ktoré uviedli v žalobných návrhoch.
16. Nezrozumiteľnosť žalôb žalobcovia 1/ až 5/ neodstránili ani na výzvu správneho súdu Uznesením č. k. 25Sa/1/2023-115 zo dňa 5. januára 2024, keďže v podaní zo dňa 31. januára 2024 opäť vymedzili namietaný iný zásah žalovaného rôzne a nejednoznačne (odsek 8 tohto uznesenia), pričom žalobné
návrhy podľa jednotlivých žalôb doplnili návrh, ktorým žalobcovia / žiadali, aby správny súd zrušil varianty konceptu územného plánu mesta Bojnice ako nezákonné, ďalej zrušil listiny „Opätovné prerokovanie pripomienok ku konceptu „Územný plán mesta Bojnice“ z dôvodu, že sú nezákonné a sú v rozpore so zadaním, pričom „vec sa vracia na ďalšie žalovanému,“ v dôsledku čoho žalobcovia nielenže neodstránili nezrozumiteľnosť svojich žalôb, ale túto ešte prehĺbili. Ako správny súd uviedol v odseku 14 tohto uznesenia, nie je oprávnený za žalobcov 1/ až 5/ sám ustáliť predmet súdneho prieskumu a z viacerých nejednoznačných opisov namietaných iných zásahov žalovaného v žalobe sám vybrať ten, ktorý sa javí ako najpravdepodobnejší, keďže by tak vychádzal z vlastných domnienok, čo nie je prípustné.
17. Zrozumiteľné a jednoznačné vymedzenie namietaného iného zásahu orgánu verejnej správy je nevyhnutné aj z hľadiska posúdenia procesných podmienok konania zo strany konajúceho súdu. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Medzi procesné podmienky konania patrí aj tá skutočnosť, že žaloba je podaná včas. O oneskorene podanej žalobe správny súd nemôže konať a na jej základe meritórne rozhodnúť, ale oneskorene podanú žalobu musí odmietnuť. SSP v prípade žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy stanovuje lehotu na jej podanie v ustanovení § 256, v zmysle ktorého „Žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánu verejnej správy.“ SSP neustanovuje v § 257 ods. 1 uvedenie dňa, keď sa žalobca dotknutý iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedel, resp. uvedenie dňa vykonania iného zásahu orgánu verejnej správy, ako osobitnú náležitosť žaloby, avšak vzhľadom na ustanovenie § 256 SSP je zrejmé, že tieto skutočnosti musia vyplývať zo žaloby, resp. musia byť z jej obsahu, prípadne jej príloh zistiteľné. Posúdenie tak subjektívnej lehoty na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ako aj lehoty objektívnej, predpokladá, že iný zásah je v žalobe zrozumiteľne a jednoznačne vymedzený tak, aby správny súd mohol určiť jeden konkrétny moment, kedy sa žalobca dozvedel o namietanom inom zásahu orgánu verejnej správy, aby následne mohol posúdiť včasnosť podania žaloby ako procesnú podmienku jej prejednania. Žalobcovia 1/ až 5/ však vo svojich žalobách vymedzili namietaný iný zásah žalovaného rôzne, a to aj z časového hľadiska, keďže raz mal spočívať iný zásah žalovaného vo vyhotovení variantov konceptu územného plánu mesta Bojnice v rozpore so zadaním, inokedy v neprerokovaní pripomienok žalobcov k variantom konceptu územného plánu mesta Bojnice, resp. vo vykonaní úkonov A. N. v procese tvorby územného plánu mesta Bojnice, ktorý na to podľa tvrdenia žalobcov 1/ až 5/ nemal oprávnenie. Tým, že žalobcovia 1/ až 5/ v žalobách uviedli viaceré opisy namietaného iného zásahu žalovaného viažuce sa na rôzne časové momenty, neumožnili správnemu súdu ani posúdenie včasnosti podaných žalôb a tým zistenie procesných podmienok konania.
18. Nezrozumiteľnosť podaných žalôb je odstrániteľnou vadou. Správny súd preto v súlade s § 59 ods. 1 SSP Uznesením č. k. 25Sa/1/2023-115 zo dňa 5. januára 2024 vyzval žalobcov 1/ až 5/ na odstránenie predmetnej vady žalôb. Tým, že žalobcovia 1/ až 5/ neodstránili nezrozumiteľnosť vo vymedzení namietaného iného zásahu žalovaného vo svojich žalobách napriek tomu, že boli o následkoch neodstránenia vady riadne poučení, správny súd nemohol v konaní ďalej pokračovať, a preto žaloby odmietol podľa § 59 ods. 3 SSP. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloby boli odmietnuté, nebol daný dôvod pre rozhodnutie o návrhoch žalobcov na priznanie odkladného účinku žalobám podľa § 258 SSP.
19. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
20. Podľa § 171 ods. 1 a 2 SSP (1) Ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. (2) Ak účastník konania procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, správny súd prizná náhradu týchto trov ostatným účastníkom konania.
21. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
22. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloby boli odmietnuté. Správny súd nezistil podmienky pre rozhodnutie o trovách konania podľa § 171 SSP v spojení s § 168 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia.
Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).