Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-145-2013.pdf
PDF · 102.73 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/145/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú M. W.Y. nar. XX.X.XXXX bývajúcu s matkou zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov Z. D. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v A. č. X zastúpenej JUDr. Rastislavom Lenartom advokátom so sídlom v Košiciach na Pollovej ul. č. 32 a M. W.Y. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v B. N. A. na K. ul. č. XX zastúpeného Vojčík & Partners, s.r.o. so sídlom v Košiciach na Rázusovej ul. č. 28 v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 27.3.2012 č.k. 13P/75/2011-53 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie z 11.2.2013 č.k. 13P/75/2011-109 takto
rozhodol:
Rozsudok z 27.3.2012 č.k. 13P/75/2011-53 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 11.2.2013 č.k. 13P/75/2011-109 potvrdzuje vo výroku o výživnom od otca pre maloletú M. W.Y. nar. XX.X.XXXX.
M e n í vo výroku o úprave styku tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou M. každú párnu sobotu v roku od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každý rok 25. decembra od 9.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že dieťa prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky v súdom určenom čase. Matka je povinná riadne pripravené dieťa odovzdať a prijať v mieste svojho bydliska v súdom určenom čase.
Z r u š u j e vo výroku o dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril mal. M. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, a zaviazal otca prispievať matke na výživu maloletej 120 Eur mesačne od 28.9.2011 vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred. Dlžné výživné 470 Eur za obdobie od 28.9.2011 do 31.3.2012 povolil otcovi splácať s bežným výživným po 156,70 Eur pod hrozbou straty výhody splátok a upravil styk otca s maloletou každú párnu sobotu v mesiaci tak, že otec prevezme maloletú o 9.00 hod. v mieste bydliska matky, kde jej ju o 18.00 hod. aj odovzdá.
O styku otca s maloletou rozhodol na základe návrhu otca, aby sa mohol stýkať s maloletou každý druhý týždeň v roku od piatku do nedele, pretože maloletá je na neho zvyknutá. Z výpovedí matky a otca zistil, že nie sú manželmi. Spočiatku viedli spoločnú domácnosť, z ktorej sa však matka odsťahovala v auguste 2011 po vzájomných nedorozumeniach. Podľa tvrdenia otca dôvodom, pre ktorý sa matka odsťahovala, bolo, že mala dlhodobý vzťah s iným mužom a tento údajne stále trvá. Z výpovede matky zistil, že pri sťahovaní nevzala osobné veci maloletej a tieto jej otec nevrátil. Otec jej v tom čase zaplatil 200 Eur a potom párkrát 50 Eur. Z výpovede otca zistil, že pri odchode zo spoločnej domácnosti dal matke 250
Eur. Na Vianoce kúpil maloletej darčeky, najmä oblečenie a na narodeniny jej spoločne kúpili väčšiu honbálku. Od 10. januára 2012 do 15. februára 2012 žili s matkou v spoločnej domácnosti a vtedy jej dal 200 Eur, ktoré spotrebovali na výživu maloletej. Podľa tvrdenia matky si otec neplnil svoju vyživovaciu povinnosť od januára 2012. Otec žije so svojou matkou, ktorej neprispieva na chod domácnosti, pretože v novembri 2011 stratil zamestnanie, nakoľko vo Švajčiarsku prekročil rýchlosť a bol mu zakázaný vstup do krajiny. Nie je evidovaný na Úrade práce a chodí na brigády. Matka má okrem maloletej ešte dve deti z predchádzajúcich vzťahov. Jej dcéra si už založila vlastnú rodinu a žije samostatne s priateľom. Syn žije s ňou a poberá dávku v hmotnej núdzi 60 Eur. Matka je poberateľkou invalidného dôchodku 146 Eur mesačne a rodičovského príspevku 210 Eur mesačne. Zo správy kolízneho opatrovníka zistil, že matka býva s deťmi v 3 izbovom byte, a maloletá je zdravá. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine a skonštatoval, že vzhľadom na vek maloletej je vhodné, aby sa s ňou otec stretával každú druhú sobotu v mesiaci s tým, že si ju vyzdvihne v mieste bydliska matky o 9.00 hod., kde jej ju večer o 18.00 hod. aj odovzdá.
Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že mu určí vyživovaciu povinnosť voči mal. M. na 50 Eur mesačne a 30 Eur mesačne vo forme úspor, a že mu upraví styk s maloletou aj počas Vianočných sviatkov od 23.12. do 26.12. každý párny rok s tým, že si maloletú prevezme 23.12. o 9.00 hod. v mieste bydliska matky, kde jej ju 26.12. o 18.00 hod. vráti. Namietal, že súd sa nevysporiadal s jeho tvrdením, že dcéra matky nevedie s priateľom spoločnú domácnosť, ale žije s matkou, o čom svedčí aj výška preddavkov na elektrickú energiu až v rozsahu 94,30 Eur. Vzhľadom k tomu, že matka býva so svojím nezamestnaným synom, tehotnou dcérou a jej priateľom a má nízky príjem vyjadril obavy, či výživné v rozsahu 120 Eur mesačne bude spotrebované na účel, na ktorý je určené. Poukázal na to, že je od novembra 2011 nezamestnaný a do podania odvolania sa mu nepodarilo zamestnať. Býva s svojou matkou v spoločnej domácnosti, na chod ktorej jej neprispieva. Uviedol, že v marci 2011 požiadal banku o prečerpanie účtu v rozsahu 2.600 Eur, aby mali z čoho uspokojovať zvýšené potreby v súvislosti s narodením maloletej. K tomuto účtu mal prístup nielen on, ale aj matka maloletej. Konštatoval, že v apríli 2011 vybral zo svojho účtu 700 Eur, za čo kúpil kočík a iné veci na chod domácnosti. Navyše predložil bločky o nákupe rôzneho oblečenia, hygienických potrieb a stravy údajne pre maloletú v rozsahu 725,93 Eur, z čoho 377,17 Eur bolo v rozhodnom období pre určenie výživného. Poznamenal, že v decembri 2011 si zobral pôžičku za účelom kúpy darčekov pre maloletú v rozsahu 171,39 Eur. Z týchto údajne dal matke 130 Eur. V januári 2012 z nej čerpal ďalších 200 Eur na chod domácnosti a výživu maloletej, pretože s nimi v tom čase žil v spoločnej domácnosti. Od februára 2012 odovzdal matke 320 Eur za účelom zabezpečenia výživy maloletej. Namietal, že súd prvého stupňa v odôvodnení vôbec neuviedol, prečo z dlžného výživného odpočítal len čiastku 250 Eur, ak z výpovedí matky vyplýva, že jej prispel na výživu maloletej minimálne 300 Eur. Navyše, v tejto súvislosti poukázal na pokladničné bločky, ktoré predložil v priebehu konania o nákupe vecí pre maloletú v decembri 2011. Vyjadril presvedčenie, že si v rozhodnom období plnil voči maloletej svoju vyživovaciu povinnosť minimálne v rozsahu 821,39 Eur, v dôsledku čoho mu nevznikol dlh na výživnom. K odvolaniu proti dopĺňaciemu rozsahu priložil dohodu o uznaní dlhu a jeho splácaní z 30.11.2012 podľa ktorej uznal svoj záväzok voči Consumer Finance Holding, a.s. v rozsahu 3.801,13 Eur a zaviazal sa ho splácať po 146,20 Eur mesačne. Zároveň predložil dohodu o úhrade dlhu v splátkach podľa ktorej sa zaviazal splatiť svoj dlh v rozsahu 489,85 Eur v splátkach po 40 Eur mesačne.
Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť napadnuté výroky rozsudku ako vecne správne. Poukázala na to, že aj keď otec nie je oficiálne zamestnaný, stále má dostatok prostriedkov na to, aby si mohol dovoliť služby právneho zástupcu. Spochybnila bločky, ktoré otec predložil z 24.3.2011, 29.8.2011 a z 31.8.2011, pretože nepreukázal, či bol v tom čase v práci a navyše, je nereálne, aby bol v jeden deň v tak krátkom časovom intervale na rôznych miestach. Rovnako spochybnila všetky ďalšie bločky o kúpe vecí údajne v prospech maloletej, ktoré otec žiadal započítať do dlhu na výživnom.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.
Výrok rozsudku o zverení mal. M. do osobnej starostlivosti matky nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 63 ods. 3 Zák. o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal napadnuté výroky rozsudku súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré im predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a správne určil rozsah aj počiatok výživného od 28.9.2011. Súd prvého stupňa v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku o výživnom presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom pre mal. M.. Odvolací súd je toho presvedčenia, že výživné 120 Eur mesačne, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého a z nich vyplývajúce zásady je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, ktorý nemá inú vyživovaciu povinnosť a aj rozsahu odôvodnených potrieb maloletej, ktorá je vo veku intenzívneho fyzického rastu. Odvolací súd sa stotožnil s postupom konajúceho súdu, ak pri rozhodovaní o výživnom pre mal. M. vychádzal z potencionálneho príjmu otca a z náhrad, ktorý by dosahoval, ak by zavinene neprišiel o svoje zamestnanie. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je v možnostiach a schopnostiach otca, aby zo svojho príjmu 450 Eur mesačne prispieval na výživu mal. M. 120 Eur mesačne za situácie, keď býva so svojou matkou, ktorej neprispieva na chod domácnosti a stravu a osobné výdavky si zabezpečuje z náhrad, ktoré by dostával pri zahraničných cestách v rozsahu 45 Eur na deň. Odvolací súd pri formulovaní tohto záveru neprihliadal na to, že otec požiadal o prečerpanie účtu, pretože k tomu došlo ešte v období, ktoré nie je rozhodné pre určenie výživného. Rovnako nezohľadnil ani to, že si v decembri 2011 zobral úver na údajné financovanie potrieb maloletej, pretože podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine má pravidelne sa opakujúce výživné do rúk zákonného zástupcu mal. dieťaťa prednosť pred inými výdavkami rodičov, a to aj pred splátkami úveru na darčeky a oblečenie pre mal. dieťa. V prípade, ak by sa po vrátení veci v ďalšom konaní o dlhu na výživnom skutočne preukázalo, že časť, alebo celý úver otec čerpal na úhradu potrieb maloletej, bude mu to zohľadnené pri výpočte dlhu na výživnom. Odvolací súd nezohľadnil ani odvolacie námietky otca, v ktorých vytýkal súdu prvého stupňa, že sa nevysporiadal s tým, kde býva dcéra matky v nadväznosti na rozsah preddavkov za elektrinu, pretože táto skutočnosť nemá pre rozhodnutie o rozsahu výživného pre mal. M. podstatný vplyv. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že odôvodnené potreby mal. M. sú rozhodne vyššie ako potreby rodičov, ktoré sú už stabilizované a výživné 120 Eur mesačne, ktoré predstavuje výživné na jeden deň 4 Eur, zohľadňuje len základnú mieru jej nevyhnutných potrieb na bývanie, stravu, hygienické potreby, lieky a oblečenie. Z uvedených dôvodov neboli podľa názoru odvolacieho súdu opodstatnené obavy otca, že určené výživné nebude spotrebované v prospech maloletej. Zistenie, koľko osôb býva v skutočnosti s matkou v spoločnej domácnosti a koľko platí na preddavkoch na elektrickú energiu by bolo relevantné len v prípade, ak by súd určil výživné vo väčšom rozsahu a to by zjavne nezodpovedalo deklarovaným potrebám maloletej alebo vtedy, ak by už bola maloletá staršia a podiel matky na výživnom by sa vypočítaval z jej príjmu a nevyhnutných výdavkov. V súčasnosti si matka vzhľadom na útly vek
maloletej a svoj objektívne nízky príjem ospravedlniteľne plní svoju vyživovaciu povinnosť voči nej len podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine osobnou starostlivosťou a starostlivosťou o domácnosť. Keďže určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej a tie jej nemôže inak ako osobnou starostlivosťou a starostlivosťou o domácnosť zabezpečovať vo väčšom rozsahu matka, neboli splnené podmienky na to, aby otec prispieval matke na výživu maloletej 50 Eur mesačne a aby jej tvoril úspory na osobitnom účte po 30 Eur mesačne. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na spotrebný charakter výživného a na to, že rozhodnutie o tvorbe úspor podľa § 63 ods. 3 Zák. o rodine prichádza do úvahy až vtedy, ak už sú bežným výživným pokryté všetky nevyhnutné potreby mal. dieťaťa, a ak plnenie nad jeho rámec umožňujú majetkové pomery povinného rodiča. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku o určení výživného podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a pretože sa s jeho odôvodnením stotožňuje, v ďalšom sa už len obmedzuje na skonštatovanie jeho správnosti.
Podľa § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Pokiaľ ide o úpravu styku otca s mal. M., odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, ale nedostatočne upravil jeho rozsah, pretože neurčil styk počas Vianoc, aj keď tomu nebránili žiadne okolnosti. Navyše, je nepochybne v záujme maloletej, aby aspoň jeden deň počas Vianoc trávila so svojím otcom. Z uvedených dôvodov odvolací súd upravil styk otca s maloletou aj počas Vianoc, konkrétne počas každého Prvého sviatku vianočného 25.12., ktorý je vzhľadom na vek maloletej a spôsob trávenia sviatkov vhodnejší ako súvislá úprava ich styku od 23.12. do 26.12. len každý druhý rok v zmysle odvolacieho návrhu otca. Takáto forma úpravy styku otca s maloletou bude pre maloletú vhodnejšia až vtedy, keď sa osamostatní a začne navštevovať predškolské zariadenie, pretože za súčasného usporiadania pomerov medzi účastníkmi konania je zatiaľ primárne fixovaná na matku. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o styku otca s maloletou tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom z hľadiska jednoznačnejšieho výkladu preformuloval styk otca s maloletou z „každej druhej soboty v mesiaci“ na „každú párnu sobotu v roku“, pretože prvý výrok evokuje, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou len jednu sobotu do mesiaca (druhú), kým v druhom prípade je podľa usporiadania týždňov v roku jednoznačnejšie, ktorú sobotu sa môže otec s maloletou stýkať. Takáto forma styku je podľa názoru odvolacieho súdu vhodnejšia pre maloletú a do určitej miery zachováva právo otca podieľať sa aspoň okrajovo na jej výchove akoby sa mal s maloletou stýkať len jednu sobotu v mesiaci.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu procesných práv priznaných účastníkom občianskeho súdneho konania procesnými predpismi za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza, ale aj rozhodnutím samotným. Takýmto rozhodnutím je rozhodnutie, ktoré je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej alebo o trovách konania. Účastník konania, ktorému bola nepreskúmateľným rozhodnutím uložená nejaká povinnosť, nemá možnosť, ak s rozhodnutím nie je spokojný, efektívne využiť svoje procesné právo na napadnutie rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaním, t.j. aby mohol odvolanie odôvodniť
podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p., pretože ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, alebo obsahuje dôvody, ktorým sa nedá porozumieť, v takom prípade objektívne ani nemá možnosť posúdiť správnosť, či nesprávnosť rozhodnutia, alebo postupu súdu prvého stupňa, a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný. Takýto postup je porušením konkrétnych procesných práv účastníka a dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p..
Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa § 120 ods. 2 O.s.p. vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Podľa § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
Z § 120 ods. 2 O.s.p. nepochybne vyplýva, že v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu je súd povinný dbať na to, aby skutkový stav zistil čo najúplnejšie. Rozhoduje, ktoré z navrhovaných dôkazov treba vykonať a vykoná aj iné dôkazy, než sú navrhované. Odvolací súd po preskúmaní výroku rozsudku o dlhu na výživnom a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne § 120 ods. 2 O.s.p., ktoré platí pre konania, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, ktorým je nesporne aj konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, kedy súd má povinnosť zisťovať skutkový stav veci aj bez návrhu účastníkov konania a napriek tomu, konajúci súd vykonaným dokazovaním dôsledne nezistil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o dlhu na výživnom. Predovšetkým sa podrobnejšie nezaoberal pokladničnými dokladmi, ktoré otec predložil na podporu svojich tvrdení, že mu nevznikol dlh na výživnom, aby mohol vyhodnotiť, aký vplyv mali na konečný rozsah dlhu na výživnom. Navyše, konajúci súd v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p. dôsledne nerešpektoval právo účastníkov konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR a práva podľa článku 6 Dohovoru, ak v odôvodnení výroku o dlhu na výživnom neuviedol, na základe akého výpočtu dospel k čiastke 470 Eur, prečo do dlhu započítal 250 Eur, a ako sa vysporiadal s tvrdeniami otca, že si za rozhodné obdobie plnil svoju vyživovaciu povinnosť v určenom rozsahu a nevznikol mu dlh na výživnom. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa dostatočne neodôvodnil výrok rozsudku o dlhu na výživnom a nezaoberal sa všetkými podstatnými okolnosťami pre jeho spravodlivé určenie, nebolo možné určiť, či vec správne právne posúdil. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku o dlhu na výživnom podľa § 221 ods. 1 písm. f a h/ O.s.p. a v tomto rozsahu vec podľa odseku 2 tohto zákonného ustanovenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou odstrániť vytýkané nedostatky, vykonať dokazovanie za účelom posúdenia všetkých platieb otca, o ktorých deklaruje, že boli plnením jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej, získané dôkazy vyhodnotiť, znova rozhodnúť o dlhu na výživnom a rozsudok v tejto časti odôvodniť v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bol spätne preskúmateľný, zrozumiteľný, presvedčivý a logicky správny
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.