Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-512-2012.pdf
PDF · 80.68 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/512/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky Z. O. nar. X.X.XXXX bývajúcej v D. č. XX zastúpenej opatrovníčkou D. O. nar. XX.X.XXXX bývajúcou v D. č. XX a splnomocneným zástupcom G. L. bývajúcim v L. na C.N. ul. č. XX proti odporcovi D. D.U. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v H. na U.É. ul. č. XX zastúpenému JUDr. Janou Bajužíkovou advokátkou so sídlom v Michalovciach na Štefánikovej ul. č. 8, adresa pre doručovanie P.O.BOX 58 v konaní o určenie manželského výživného o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 28.9.2012 č.k. 9C/144/2008-119 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného pre navrhovateľku.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky 40 Eur mesačne od 1.10.2008 do 31.12.2008 a 66,39 Eur mesačne od 1.1.2009 vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Dlžné výživné 3.107,55 Eur za obdobie od 1.10.2008 do 30.9.2012 zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke v troch splátkach, a to čiastku 1.035,85 Eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku, čiastku 1.035,85 do 120 dní od právoplatnosti rozsudku a čiastku 1.035,85 Eur do 180 dní od právoplatnosti rozsudku všetko pod následkami straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že zamietne návrh na určenie manželského výživného, alternatívne, aby ho zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prezentoval názor, že navrhovateľka voči nemu nemá nárok na manželské výživné, ani na príspevok na rozvedenú manželku, pretože ich manželstvo bolo anulované rozsudkom vydaným Obvodným súdom 12 súdneho obvodu okresu WILL, štátu Ilinois. Namietal, že súd v tomto konaní nebol oprávnený skúmať, či manželstvo trvá, pretože tak môže robiť len Krajský súd v Bratislave. Poukázal na účelovosť konania navrhovateľky, keď doteraz neurobila všetky potrebné úkony pre uznanie rozhodnutia, ktorým bolo anulované ich manželstvo. Konajúcemu súdu vytkol, že sa neriadil pokynom odvolacieho súdu, ak nezisťoval, aký vplyv na predmetné konanie má Dohovor o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 213/2002 (ďalej len Dohovor). Uviedol, že hlavným dôvodom, pre ktorý navrhovateľku opustil bol, že počas ich pobytu v USA poslala všetky prostriedky, ktoré našetrili rodine na Slovensko a on nemal z čoho žiť, keď stratil prácu. Konštatoval, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu navrhovateľky určenou čiastkou, pretože nie je zamestnaný, v USA sa alternatívne lieči z usporených prostriedkov, pričom jeho potreby mu pomáha uspokojovať jeho priateľ, ktorému recipročne pomáha prácami okolo domu. Namietal, že súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní vôbec nevysporiadal s jeho výdavkami, konštatoval len jeho príjmy. Záverom poukázal na to, že skutočným motívom, pre ktorý
navrhovateľka podala návrh bolo, že to od nej žiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, aby jej mohol priznať príslušné sociálne dávky a nie jej zlý zdravotný stav.
Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Dôvody, na ktoré sa odporca odvoláva sú podľa jej názoru účelové a slúžia len na umelé predĺženie sporu, ktorý už aj tak trvá dosť dlho.
Výrok rozsudku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd na základe odvolania odporcu preskúmal napadnutý výrok rozsudku o určení výživného aj s konaním, ktoré im predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie napadnutého výroku rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami odporcu uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a odporca ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že boli splnené zákonné podmienky pre určenie manželského výživného podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine a diferencované výživné určené súdom prvého stupňa v rozsahu 40 Eur mesačne od 1.10.2008 do 31.12.2008 a 66,39 Eur od 1.1.2009 do budúcna, vzhľadom na citované zákonné ustanovenia v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady je primerané, pretože vyrovnáva rozdiel v životnej úrovni manželov, ktorý vznikol v súvislosti so zrušením ich spoločnej domácnosti, neplnením vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke v čase, keď jej jediným príjmom boli sociálne dávky v rozsahu od 126,80 Eur mesačne do 148,98 Eur a následne invalidný dôchodok v takmer rovnakom rozsahu, hoci mu to jeho príjem umožňoval. Odvolací súd neakceptoval odvolaciu námietku odporcu, že mu jeho príjem neumožňuje prispievať na výživu navrhovateľky v určenom rozsahu, pretože v konaní nepreukázal žiadne objektívne dôvody, pre ktoré už nedosahuje príjem 605,45 Eur, ktorý poberal u svojho posledného zamestnávateľa. Ani odvolací súd nepresvedčilo tvrdenie odporcu, že svoj pracovný pomer ukončil zo zdravotných dôvodov, ktoré mu ďalej neumožňovali vykonávať prácu vodiča, pretože aj po náleze jeho zdravotného problému v roku 2009 ešte viac ako rok pracoval na tom istom mieste. Navyše, odporca žiadnym spôsobom nepreukázal a ani na tento účel neoznačil žiadny dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že sa alternatívne lieči v USA. Odvolací súd je toho presvedčenia, že odporcovi zostalo aj po zaplatení výživného 40 Eur od 1.10.2008 do 31.12.2008, výživného pre mal. N. v rozsahu 33,19 Eur a výživného pre dcéru v rozsahu 50 Eur mesačne určeného rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp.zn. 6C 1348/1995 v znení rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 25.5.2007 sp.zn. 7CoP 362/2006 z jeho príjmu 518,24 Eur dostatok prostriedkov na uspokojovanie vlastných výdavkov v nevyhnutnom rozsahu. Pretože odporca začal od roku 2009 zarábať viac o 113,94 Eur a v roku 2010 o viac ako 87,21 Eur, odvolací súd sa stotožnil aj so zvýšením rozsahu určeného výživného o 26,39 Eur na 66,39 Eur mesačne od 1.1.2009 do budúcna tak, ako požadovala navrhovateľka. Odvolací súd pri formulovaní tohto záveru neprihliadal na to, že odporca spláca dlh na výživnom, pretože by mu nevznikol, ak by si v období, ktoré nie je rozhodné pre určenie manželského výživného, plnil voči dcére svoju vyživovaciu povinnosť v určenom rozsahu, ak na to zjavne mal prostriedky. Odvolací súd je toho názoru, že odporcovi aj pri takto určenom výživnom ostane z jeho príjmu dostatok prostriedkov na uspokojovanie svojich potrieb v rozsahu bežného životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký
štandard umožnil svojej manželke, ktorá nie je schopná sama sa živiť, nakoľko jej to neumožňujú zdravotné problémy, v dôsledku ktorých ostala invalidnou. Pre porovnanie, životná úroveň navrhovateľky bola minimálne od 1.10.2008 omnoho nižšia ako tá odporcova, pretože zo svojho príjmu od 126,80 Eur do 148,98 Eur mesačne a výživného od odporcu 40 Eur mesačne, resp. 66,39 Eur mesačne musela uspokojovať nielen svoje nevyhnutné potreby, ale aj dopĺňať zdroj výživy mal. N., pretože určené výživné 33,19 Eur zjavne nepostačovalo ani na zabezpečenie jeho najnevyhnutnejších potrieb. Z uvedeného je nepochybné, že jej životná úroveň je omnoho nižšia ako tá, ktorú má odporca, preto je jeho povinnosťou vyrovnávať ju zo svojho potencionálneho príjmu aspoň v rozsahu 40, resp. 66,39 Eur mesačne. Vzhľadom na takto zistenú finančnú situáciu navrhovateľky, odvolací súd nepresvedčila argumentácia odporcu, že skutočným a jediným dôvodom, pre ktorý navrhovateľka podala návrh bola požiadavka úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na to, aby jej mohli priznať príslušné sociálne dávky. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa vychádzal pri rozhodovaní o návrhu zo stavu, že manželstvo medzi účastníkmi stále trvá a nebral do úvahy rozhodnutie vydané Obvodným súdom 12 súdneho obvodu okresu WILL, štátu Ilinois o zrušení manželstva účastníkov konania, pretože nebolo uznané Krajským súdom v Bratislave. Dohovorom, na ktorý odvolací súd poukazoval vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí síce bola zrušená požiadavka diplomatického a konzulárneho overenia zahraničných listín, ale zrušenie tejto požiadavky má význam len pre konanie pred Krajským súdom v Bratislave, ktorému na to, aby považoval cudzie rozhodnutie za verejnú listinu postačuje pripojiť Apostilu. Vyššie overenie formou apostilu takéhoto rozhodnutia cudzím orgánom je len osvedčením pravosti, resp. hodnovernosti rozhodnutia, avšak samo osebe nepriznáva cudziemu rozhodnutiu účinky na území Slovenskej republiky. Podľa zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov a relevantných medzinárodných zmlúv, je potrebné uznať cudzie rozhodnutia v manželských veciach (rozvod, vyhlásenie manželstva za neplatné alebo určenie, že manželstvo nevzniklo), ak boli vydané niektorým zo štátov, ktorý nie je členom Európskej únie alebo Dánskom, ak je aspoň jeden z účastníkov občanom Slovenskej republiky. Osobitné rozhodnutie o uznaní by cudzie rozhodnutie nepotrebovalo len vtedy, ak by ani jeden z účastníkov nebol slovenským štátnym občanom. Keďže návrh na uznanie takéhoto cudzieho rozhodnutia mohol podať aj odporca, odvolací súd považoval jeho námietky týkajúce sa účelovosti konania navrhovateľky v konaní o uznaní tohto rozhodnutia za bezpredmetné. Pretože odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa nezistil žiadne objektívne okolnosti, ktoré by bránili priznať navrhovateľke nárok podľa § 75 ods. 2 Zák. o rodine, odvolací súd potvrdil napadnutý výrok rozsudku podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny a podľa odseku dva tohto zák. ustanovenia sa obmedzil na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Odvolací súd v tejto súvislosti neakceptoval ani tvrdenie odporcu, že mu navrhovateľka zobrala všetky úspory a poslala ich svojej rodine, pretože ho žiadnym spôsobom nepreukázal a ani na tento účel neoznačil žiaden dôkaz a neuveril ani jeho tvrdeniu, že mu jeho pomery neumožňovali a neumožňujú prispievať na výživu navrhovateľky, pretože z jeho odvolania vyplýva, že sa v USA lieči z úspor, ktoré si dokázal aj napriek ním deklarovanej zlej finančnej situácii vytvoriť.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.