Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/72/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci maloletého V. R. nar. XX.X.O. a maloletej V. R. nar. XX.X.O. zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov detí rodičov G. R. nar. XX.XX.O. bývajúceho v C. Y. M.. C. O./XX zastúpeného advokátkou JUDr. Darinou Solárovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Škultétyho 3 a N. R. nar. XX.XX.O. bývajúcej v C. Y. M.. C. O./XX, t.č. Z. O./XX, E. v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Trebišov z 22.10.2012 č.k. -77 v spojení s opravným uznesením z 10.1.2013 č.k. -84 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok z 22.10.2012 č.k. -77 v spojení s opravným uznesením z 10.1.2013 č.k. -84.

Náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom z 22.10.2012 č.k. -77 v spojení s opravným uznesením z 10.1.2013 č.k. -84 zmenil rozsudok Okresného súdu Trebišov č.k. z 29.6.2009 vo výroku o výživnom tak, že matka je povinná prispievať na výživu mal. V. R. nar. XX.X.O. sumou 50,- € a na výživu mal. V. R. nar. XX.X.O. sumou 70,- € vždy do konca príslušného mesiaca dopredu k rukám otca od 27.8.2012. Dĺžné výživné 77,40 € za obdobie od 27.8.2012 do 22.10.2012 zaviazal matku zaplatiť otcovi maloletých detí do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí s odôvodnením, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávne zistených skutočností. Konštatovala, že ak je v rozhodnutí uvedené, že z dedičstva zostala pre jej osobu finančná hotovosť 7.000,- €, tak z tejto sumy uhradila nedoplatok za dodávky plynu 1.200,- € a vzhľadom k stále sa zvyšujúcim nákladom aj zo zvyšnej sumy ubudlo do takej miery, že to bude postačovať pre potreby jej terajšej rodiny. Uviedla, že zo svojho terajšieho príjmu 217,- € má výdavky na nájomné, plyn, elektrinu a médiá 150,- €, poistku na dieťa 24,60 €, plienky a kozmetiku pre dieťa 50,- €, hygienické potreby pre dospelých 35,- €, oblečenie na dieťa 50,- €, digi satelit 9,60 €, internet 13,28 €, oblečenie pre dospelých 30,- €, na stravu 120,- € a výživné na maloleté deti 120,- €, spolu 552,48 €. Vytkla konajúcemu súdu, že nezohľadnil stratu zamestnania jej partnera, ktorého musí živiť zo svojich finančných prostriedkov a nie je teda možné započítať k jej príjmu, ako to uviedla vo svojom vyjadrení 270,- €, čo podstatne mení jej finančnú situáciu, z ktorej vychádzal súd prvého stupňa. Pokiaľ je v rozhodnutí súdu prvého stupňa uvedené, že nie je nápomocná okrem platby výživného na deti, tak je potrebné poukázať na to, že náklady má aj na dieťa, ktoré sa narodilo zo spolužitia s terajším partnerom a aj tomuto dieťaťu chce zabezpečiť podmienky na zdravý

vývoj vo vyhovujúcom prostredí a zvýšením výživného by terajší stav nemohla udržať. Vyjadrila názor, že je dôvodné, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil.

Otec maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania za dva úkony právnej služby. Konštatoval, že matka vynaložila značné finančné prostriedky na rekonštrukciu a zhodnotenie nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve rodičov jej partnera (výmena okien, podláh a pod.) a 7.000,- € si podľa vyjadrení do zápisnice súdu ponechala pre ďalšie potreby. Z odvolania matky vyplýva, že náklady spojení s užívaním nehnuteľnosti, v ktorých sa v súčasnosti zdržiava spolu so svojím súčasným partnerom a jeho rodičmi, ktorí sú vlastníkmi nehnuteľností, hradí sama 150,- € mesačne. V tejto súvislosti uviedol, že ak vlastníci túto nehnuteľnosť matke detí prenajímajú, potom musia byť povinne registrovaní na príslušnom daňovom úrade ako prenajímatelia a príjemcovia nájomného. Matka tieto skutkové okolnosti pred súdom neosvedčila a navyše, ak nehnuteľnosti spoločne s matkou aj užívajú, potom majú spoločne znášať aj náklady s tým spojené. Tvrdenia matky uvedené v odvolaní o byte, ktorý spoločne s dvomi maloletými deťmi z manželstva užíva, doplnil, že matka detí na jeho zachovanie ako spoluvlastníčka žiadnym spôsobom dlhodobo neprispieva a táto záležitosť je predmetom súdneho konania. Prezentovanie nevyhnutných potrieb maloletého dieťaťa, len ako jej novej vyživovacej povinnosti nezohľadňujúcej fakt, že zákonnú vyživovaciu povinnosť má k tomuto dieťaťu aj otec, je značne skreslené a neúplné. Argumenty matky uvedené v odvolaní proti rozsudku o zvýšení výživného neobstoja, pretože mal. V., ktorý má 15 rokov a mal. V., ktorá má 11 rokov dlhodobo žiadnu starostlivosť mimo výživného vypočítané zo životného minima v sume 51,- € spoločne neposkytuje. Ak matka na svoje približne dvojročné dieťa narodené zo vzťahu s terajším partnerom potrebuje mesačne 50,- €, nehovoriac o ďalších nákladoch, ako to uvádza v odvolaní, potom je sama uzrozumená s tým, že na svoje deti vo veku 11 a 15 rokov výživné v sume 51,- € nie je dostačujúce a nemôže stačiť ani na raňajky pre obe deti za mesiac. Matkin partner sa nemôže zbaviť zodpovednosti vyplývajúcej zo zákonnej vyživovacej povinnosti voči svojmu dieťaťu tak, že jeho potreby bude riešiť výlučne na úkor iných dvoch detí svojej partnerky a len z jej príjmov, pretože je jeho zákonnou povinnosťou zabezpečiť pre svoje maloleté dieťa riadne životné podmienky a materiálne sa postarať o jeho riadny vývoj a výchovu. Konštatoval, že matka neosvedčila príjmy dospelých členov rodiny vzhľadom k pomeru úhrady nákladov spojených s užívaním nehnuteľností. Z vyššie uvedených dôvodov sa jej tvrdenie o cinickom zneužívaní práva otcom vymyká z pravidiel slušnosti a morálky.

Kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa v spojení s preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a matka ani v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkové okolnosti dôležité pre posúdenie pomerov matky, ktoré hodnotil vlastnou úvahou (neznamená ľubovôľu), najmä z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti, ale predovšetkým vo vzťahu k jej reálnej hospodárskej situácii a stotožnil sa s úvahou súdu prvého stupňa o kvalifikovanej zmene pomerov na strane matky nadobudnutím dedičstva v značnom rozsahu po nebohej matke a spôsob, akým určil výživné, považuje za akceptovateľný a v súlade s reálnymi možnosťami matky, ktorá je povinná hospodáriť so získanými finančnými prostriedkami tak, aby mala reálnu možnosť plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči všetkých svojim maloletým deťom a to diferencovane v náväznosti na rozsah odôvodnených potrieb maloletých detí so zreteľom na ich vek, fyzický rast, duševné dospievanie a školskú dochádzku. Odvolací súd poukazuje na ust.

Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na odsek 5 tohto zák. ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Súd nemusí výdavky povinného rodiča zisťovať vôbec a môže sa obmedziť len na zistenie jeho možností, schopností a majetkových pomerov ako meradiel jeho životnej úrovne a na špecifikáciu potrieb dieťaťa (oprávneného). Životné potreby si povinný rodič bude uspokojovať zo sumy príjmu, ktorá mu zostane po uhradení výživného. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Rozsiahla investícia matky do rekonštrukcie rodinného domu vo vlastníctve partnerovho otca je neobvyklé a nemôže mať za následok zúženie vyživovacej povinnosti matky voči maloletých deťom, naopak finančné prostriedky získané dedičstvom mali slúžiť ako finančná rezerva pre prípad sťaženej životnej situácie matky a rovnako nemôžu slúžiť ani na zabezpečenie životných potrieb partnera, ku ktorému matka nemá zákonnú vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd dodáva, že pomery matky, na ktoré sa odvoláva, sú vyjadrené v napadnutom rozsudku zvýšením výživného pre mal. V. len na 70,- € mesačne a pre mal. V. len na 50,- € mesačne, pretože rozsah odôvodnených potrieb maloletých detí by zjavne odôvodňovalo zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu, ale vychádzajúc z reálnych majetkových pomerov matky, ktoré sú popri odôvodnených potrebách oprávnenej osoby rozhodujúcim hľadiskom pre rozhodnutie o výživnom (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), t.j. schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča podmieňujú mieru uspokojenia odôvodnených potrieb dieťaťa, nemohol inak rozhodnúť ani odvolací súd. Odvolací súd tiež poznamenáva, že matka môže terajšiu životnú situáciu, keď je na materskej dovolenke a pribudla jej vyživovacia povinnosť voči mal. Z. C. 19.9.2010, kompenzovať z prostriedkov nadobudnutých z dedičstva a plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom v pomere zodpovedajúcej rozsahu ich odôvodňujúcich potrieb. Odvolací súd zhodnotením reálnych schopností a možností a majetkových pomerov matky dospel k presvedčeniu, že súdom určené výživné 70,- € mesačne pre mal. V. a 50,- € mesačne pre mal. V. je spravodlivé a v súlade so všetkými relevantnými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine. Odvolací súd dodáva, že hospodárenie matky s finančnými prostriedkami získanými dedičstvom len v prospech rodiny založenej terajším partnerom a berúc do úvahy výlučne potreby dieťaťa narodeného z tohto vzťahu dovoľuje záver, že matka jednostranne uprednostňuje svoje záujmy zamerané predovšetkým na terajšiu rodinu, čo je neprípustné a investíciami do cudzieho majetku (rodinného domu partnerovho otca) ohrozuje plnenie svojej vyživovacej povinnosti voči mal. V. a mal. V.. Súd prvého stupňa postupoval správne v súlade s ust. , keď vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti určeného rozsahu výživného. Rozsudok súdu prvého stupňa spĺňa základné obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a podľa na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

Podľa žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že nezáleží, či konanie bolo začaté na návrh účastníka, alebo bolo začaté ex offo vydaním uznesenia o začatí konania bez návrhu ( ), stačí, že ide o konanie, ktoré môže súd začať aj bez návrhu a vo všetkých týchto konaniach platí pre rozhodovanie o náhrade trov konania zásada, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Zásada platí absolútne, čo znamená, že v týchto konaniach nie je možné aplikovať žiadne z ustanovení o náhrade trov konania zakotvených v a Z týchto dôvodov odvolací súd podľa a náhradu trov odvolacieho konania otcovi maloletých detí nepriznal.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( zák č. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.