Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15P-215-2012.pdf
PDF · 97.98 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/215/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV samosudkyňou Mgr. Danielou Mamrákovou v právnej veci navrhovateľa: H.. J. L., L. XX, L., proti odporkyni: H. L., rod. F., L. XX, L., zast. JUDr. Lucia Danišovičová, advokátka, so sídlom Drieňova 1/D, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom L.: L., nar. X.X.XXXX, P., nar. X.X.XXXX, obidve zastúpené kolíznym opatrovníkom - Úradom práce sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľa H.. J. L., nar. XX.X.XXXX a odporkyne H. L., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.X.XXXX v Bratislave-G., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava- F. Y., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .
II. Maloletá L. L., nar. X.X.XXXX a maloletá P. L., nar. X.X.XXXX sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti odporkyne s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
III. Navrhovateľ je povinný platiť na výživu maloletej L. L., nar. 1.7.2008 sumou 240 eur mesačne a na výživu maloletej P. L., nar. X.X.XXXX sumou 160 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa každého mesiaca k rukám odporkyne, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode.
IV. Vo zvyšnej časti návrh na určenie výživného zamieta.
V. Navrhovateľ má právo stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň od stredy od 17.00 hod. nepretržite do nedele do 19.00 hod. s výnimkou letných prázdnin, kedy má právo stretávať sa s maloletými deťmi každý rok od 1.7. od 9.00 hod. nepretržite do 14.7. do 19.00 hod. a každý rok od 1.8. od 9.00 hod. nepretržite do 14.8. do 19.00 hod. Navrhovateľ prevezme v určený čas a hodinu a odovzdá v určený čas a hodinu maloleté deti v mieste bydliska odporkyne. Odporkyňa je povinná maloleté deti na stretnutie s navrhovateľom riadne a včas pripraviť.
VI. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 20.9.2012 žiadal navrhovateľ, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov a maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, a navrhovateľa zaviazal výživným vo výške 300.- eur na každé dieťa mesačne. Navrhovateľ v priebehu konania navrhol výživné nižšie oproti písomnému podaniu a to na sumu 200 eur mesačne na mal. L. a 150 eur na mal. P. s odôvodnením, že predpokladal, že bude dlhšie bývať u svojich
rodičov, avšak bude si musieť riešiť bytovú otázku a taktiež navrhovateľ predpokladá zníženie príjmu časti variabilnej zložky.
Odporkyňa s návrhom na rozvod súhlasila, nesúhlasila s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností v časti výživného, pričom navrhla výživné 450 eur mesačne na mal. L. a 300 eur mesačne na mal. P..
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Účastníci sú slovenskí štátni občania, ktorí uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX v Bratislave. U navrhovateľa ide o manželstvo prvé, u odporkyne o druhé manželstvo. Za trvania manželstva sa narodili maloleté dcéry, ďalšie vyživovacie povinnosti účastníci nemajú.
Medzi účastníkmi začali vznikať vzájomné rozpory a problémy spôsobené rozdielnym spôsobom života, a pracovnou zaneprázdnenosťou. Vzájomné rozpory prerástli do hádok, až vyústili do úplného citového odcudzenia.
Navrhovateľ v r. 2012 opustil spoločnú domácnosť a k obnoveniu spolužitia nedošlo. Od opustenia spoločnej domácnosti navrhovateľ prispieval na deti sumou 600 eur mesačne, neskôr začal 300 eur mesačne na obe deti. Navrhovateľ uviedol, že s deťmi sa stretáva pravidelne.
Odporkyňa vo výpovedi súhlasila s príčinou rozvratu manželstva uvedenom v písomnom návrhu, výšku výživného odôvodnila tým, že príjem navrhovateľa je 2.300 eur mesačne, spoločná firma, ktorú mali s navrhovateľom je stratová, lebo navrhovateľ vyrobil dlh 110.000 eur, previedol na kamaráta auto a motorku, ktoré boli vlastníctvom firmy. Odporkyňa nesúhlasila s nákladmi na bývanie navrhovateľa, pretože navrhovateľ býva v byte svojej starej matky, ktorý zrekonštruoval. Matka namietala argument, že príjem navrhovateľa sa bude znižovať.
Maloletá L. navštevuje štátnu materskú škôlku, kde sú náklady na stravu, poplatky za škôlku a dva krúžky
- anglický jazyk, výtvarná výchova, ďalej náklady na školu v prírode a lyžiarsky výcvik. Okrem bežných výdavkov na oblečenie a stravu má odporkyňa výdavky na lieky, pretože mal. L. má zníženú imunitu. Maloletá P. je v celodennej starostlivosti odporkyne. Odporkyňa býva v byte, ktorý patrí do jej výlučného vlastníctva. Odporkyňa má príjem - rodičovský príspevok. Odporkyňa vyčíslila mesačné náklady na mal. L. vo výške 623,64 eura mesačne a na mal. P. 572,16 eur mesačne. Z potvrdenia materskej školy súd zistil, že priemerné mesačné náklady na MŠ na maloletú L. sú 81 eur.
15P/215/2012-112
3
V rámci spoločnej firmy mali účastníci 4 motorové vozidlá a motorku, pričom najstaršie vozidlo používa odporkyňa, dve úžitkové vozidlá sú naďalej vo firme a jedno vozidlo s motorkou bolo prepísané na tretiu osobu. Navrhovateľ poprel tvrdenie o zadĺženosti firmy, jediný dlh je na investičnom úvere. Navrhovateľ potvrdil, že býva v byte starej matky od novembra r. 2012, býva tam sám, náklady na bývanie sú 500 eur mesačne, v čom je zahrnutý aj poplatok na domov služieb, kde žije jeho stará matka.
Z nájomnej zmluvy zo dňa 20.10.2012 súd zistil, že navrhovateľ je nájomcom jednoizbového bytu v centre Bratislavy, pričom sa zaviazal platiť nájomné vo výške 480 eur ročne a zálohové platby 80 eur mesačne, taktiež sa zaviazal platiť poplatok za služby poskytované DSS pani V. L. (starej matke) vo výške 380 eur mesačne. Navrhovateľ uzatvoril dňa 3.1.2013 ako nájomca zmluvu o nájme dopravného prostriedku - vozidlo Y. O. U.: BA XXX UA, na dobu neurčitú za nájomné 100 eur mesačne. Navrhovateľ uviedol, že motorové vozidlo zn. P., ktoré bolo vo firme účastníkov, bolo predané za cenu 1.000-2.000 eur, pričom potvrdil, že od nadobúdateľa vozidla si toto motorové vozidlo požičiava. Navrhovateľ uzatvoril v Tatrabanke zmluvu o spotrebnom úvere vo výške 21.000 eur na vyplatenie dlhu
spoločnej firmy, ktorý by mali s odporkyňou splácať rovnakým dielom. Navrhovateľ potvrdil, že absolvoval 3 týždňovú dovolenku na Bali a lyžovačku v Alpách, ktoré dovolenky dostal ako dar od bratranca.
Právna zástupkyňa odporkyne uviedla, že náklady na maloleté deti sú vyššie, pretože tento vysoký štandard zaviedli ich rodičia a umožňoval to príjem navrhovateľa, keďže rodina žila z príjmu navrhovateľa, nakoľko odporkyňa bola na rodičovskej dovolenke. Uviedla, že ak bolo možné za trvania spolužitia účastníkov zabezpečiť z príjmu navrhovateľa takúto životnú úroveň detí, mala by byť zachovaná aj v prípade rozvodu.
Zo zmluvy o poskytovaní sociálnej služby zo dňa 1.7.2012 súd zistil, že starej matke navrhovateľa je poskytovaná sociálna služba R. R. H. za úhradu 525,90 eur mesačne.
Z výpisov z účtu súd zistil, že navrhovateľ platil nájomné a úhrady za užívanie bytu čiastočne platbami na účet svojho otca a v časti v hotovosti, o čom boli vystavené príjmové pokladničné doklady.
V priebehu konania sa účastníci dohodli na úprave styku k maloletým deťom.
Kolízny opatrovník súhlasil v prípade rozvodu so zverením detí do starostlivosti matke, aj s navrhovanou úpravou styku, pričom výšku výživného ponechal na úvahu súdu.
Podľa § 18 zákona o rodine (ďalej len ZR) Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ZR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
15P/215/2012-113
4
Podľa § 22 k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 ZR Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 ZR Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a §19.
Na základe výpovedí účastníkov dospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov je trvale vážne rozvrátené, pričom príčinou rozvratu manželstva sú rozpory medzi účastníkmi spôsobené rozdielnym spôsobom života, pracovnou zaneprázdnenosťou, následkom ktorých bolo citové odcudzenie a
ukončenie spolužitia. Vzhľadom na to, že od júla 2012 účastníci nevedú spoločnú domácnosť, nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia.
Podľa § 24 ods. 1 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 ZR Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa § 24 ods. 4 ZR Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Vzhľadom na zhodné vyjadrenia účastníkov súd vyhovel návrhu na zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti odporkyni, s tým, že obaja účastníci konania budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Nakoľko maloletá L. je v predškolskom zariadení a maloletá P. ešte žiadne predškolské zariadenie nenavštevuje a matka je s ňou na rodičovskej dovolenke, je v záujme maloletých detí, aby v tomto veku, najmä v prípade mal. P., boli v osobnej starostlivosti matky. Uvedené rozhodntuie je v záujme maloletých detí aj z dôvodu, že od opustenia spoločnej domácnosti odkedy navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť, žili deti s matkou, a preto pre nich nie je vhodné toto prostredie meniť.
15P/215/2012-114
5
Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Pri posudzovaní výšky výživného súd vychádzal z kritérií podľa ust. § 75 ods. 1 ZR ods. ZR, ktorými sú odôvodnené potreby maloletých detí a schopnosti, možnosti, majetkové pomery navrhovateľa.
Súd mal preukázané, že priemerný príjem navrhovateľa za za 12 kalendárnych mesiacov bol 1.911 eur netto mesačne.
V prejednávanej veci bola otázka výživného spornou otázkou. Súd pri určení vyživovacej povinnosti vychádzal z príjmu navrhovateľa, zohľadňoval počet jeho vyživovacích povinností a zohľadňoval príjem odporkyne. Obaja rodičia majú dve vyživovacie povinnosti, pričom príjem matky je obmezdený, nakoľko sa celodenne stará o maloletú P., a preto nemôže mať príjem z pracovnej činnosti. Majetkové pomery odporkyne nie sú nadštandardné a neumožňujú jej zabezpečiť si príjem zo svojho majetku. Odporkyňa si teda plní vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti o deti. Navrhovateľ je zamestnaný a pri zohľadnení jeho osobných výdavkov, zostáva navrhovateľovi dosatatok financií na plnenie si vyživovacej povinnosti vo výške určenej súdom. Súd nezohľadnil navrhovateľovi výdavky na nájomné za motorové vozidlo, tento výdavok považuje za neúčelný, nakoľko navrhovateľ má k dispozícii motorové vozidlo zo spoločnej firmy, napriek tomu, že ho previedol na tretiu osobu. Navrhovateľ súdu bližšie nezdôvodnil dôvody užívania dvoch motorových vozidiel. Súd neakceptoval ani výdavok na bývanie a výške tohto výdavku v celom rozsahu neuveril. Navrhovateľ argumentoval, že v tomto výdavku sú zahrnuté platby na Domov sociálnych služieb starej matky, v byte ktorej býva, avšak tieto výdavky sú zahrnuté v nájomnom, ktoré platí otcovi, a preto má súd o tomto výdavku pochybnosti. Ak by navrhovateľ platil náklady Domova
sociálnych služieb priamo nemal by súd o týchto výdavkoch pochybnosti avšak v tomto prípade je otázne prečo tieto platby neuhrádza spriamo navrhovateľ domovu a platí ich svojmu otcovi.
Súd však neurčil výživné vo výške ako žiadala odporkyňa, pretože výživné takto určené považuje súd za neprimerane vysoké, vzhľadom na vek a potreby detí. S pribúdajúcim vekom detí sa budú ich potreby zvyšovať. Výdavky na stravu detí vo výške 150 eur mesačne na mal. L. a 130 eur na P., sú vysoké, v prípade mal. L., ktorá navštevuje predškolské zariadenie a má zabepečenú stravu počas pracovného týždňa v škole, je tento výdavok nadsadený. Taktiež súd neakceptoval voľnočasové aktivity v takom roszahu ako boli vyčíslené odporkyňou a to vo výške 120,41 eur mesačne na L. a 136,16 eur na P.. V týchto voľnočasových aktivitách sú zahrnuté náklady na dovolenky, ktoré však sú výdavkami toho rodiča, ktorý s deťmi tieto dovolenky absolvuje. V prípade nákladov na bývanie vyčíslených vo výške 110,20 eur na každé dieťa nie je možné akceptovať výdavok na daň z nehnuteľností, poistenie domácnosti, internet, nakoľko deti sa na týchto výdavkoch nepodieľajú, v prípade poistenia, dane z nehnuteľností, jedná sa o výdavky súvisiace s vlastníctvom nehntueľností a počet osôb nemá vplyv na výšku tohto výdavku. Na základe uvedeného súd považuje výživné vo výške 240 eur na mal. L. a 160 eur na mal. P. pri zohľadnení aj prídavku na dieťa za postačujúce.
Súd nevyhovel požiadavke právnej zástupykne odporkyne, aby súd určil výživné odo dňa rozhodntuia súdu, nakoľko úprava výkonu rodičovských práv a povinností v konaní
15P/215/2012-115
6
o rozvod sa vzťahuje až na čas po rozvode, t.j. nevzťahuje sa na výkon rodičovských práv a povinností do doby, kým nadobudne rozsudok o rozvode právoplatnosť. V prípade, že výrok o rozvode nenadobudne právoplatnosť, nenadobudne právoplatnosť ani výrok o úprave rodičovských práv a povinností.
Podľa § 25 ods. 2 ZR Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Vzhľadom na to, že účastníci navrhli upravovať styk s maloletým dieťaťom, postupoval súd podľa § 25 ods. 2 ZR. Účastníkmi navrhnutá úprava styku je v záujme maloletých detí, upravuje stretávanie počas celého kalendárneho roka a zahŕňa úpravu počas letných prázdnin detí. Navrhnutá úprava zabezpečí rozvíjanie väzieb detí s navrhovateľom a jeho rodinou.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá OSP tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko sa jedná o konanie o rozvod a navrhoavetľka navrhla takéto rozhodnutie o trovách konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha / § 205 ods. 1 O. s. p. /.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia / § 251 ods. 1 O. s. p. /.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko / § 27 ods. 1 Zákona o rodine /.