Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (15)Rozsudok_4T-8-2013.pdf
PDF · 91.12 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/8/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra samosudkyňou Mgr. Monikou Farkašovou, v trestnej veci proti obžalovanému U.. U. E., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, 2 písmeno a/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.05.2013 takto
rozhodol:
Obžalovaný:
U.. U. E. H. F. C. O. R. , nar. XX.XX.XXXX v Nitre, trvale bytom O., Y. Č.. XX/XX,
j e v i n n ý , ž e :
dňa 14.09.2012 v čase okolo 19.30 hod. potom čo vošiel cez vchodové dvere rodinného domu v O. O. Y. ulici č. XX/XX, ktorého vlastníkmi sú jeho sestra U.. C. T. a jej manžel C.. U. T., pričom obvinený ani po opakovaných výzvach na opustenie domu tento neopustil, chytil rukou za krk poškodeného C.. U. T. a udrel ho do oblasti ľavého oka, čím mu spôsobil mierny opuch dolného viečka a mierny opuch na koreni nosa a zlomil poškodenému okuliare, následne sa poškodenému C.. U. T. za pomoci manželky poškodenej U.. C. T. podarilo obžalovaného vytlačiť z rodinného domu, pričom obžalovaný neustále kládol odpor,
t e d a :
neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe
t ý m s p á ch a l :
zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona (s poukazom na § 138 písmeno d/ Trestného zákona a s poukazom na § 139 písmeno c/ Trestného zákona)
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 194 odsek 3 Trestného zákona nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3(tri) roky. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá. Podľa § 51 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 51 odsek 4 písmeno a/ Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze nepriblížiť sa k poškodeným U.. C. T. a C.. U. T. na vzdialenosť menšiu ako 5 m a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodených.
Podľa § 51 odsek 4 písmeno e/ Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze osobne - písomne sa ospravedlniť poškodeným U.. C. T. R. C.. U. T..
odôvodnenie:
Na základe obžaloby okresného prokurátora prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému a vykonal na hlavnom pojednávaniach dokazovanie vypočutím obžalovaného, vypočutím svedkov poškodených U.. C. T. a C.. U. T. a prečítaním na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov a pripojených spisov.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom poprel spáchanie skutku, ktorý sa mu v obžalobe kladie za vineu. Do domu svojej sestry a švagra vošiel po tom, čo na zaklopanie nikto nereagoval. Prišiel riešiť rodinné problémy, podstatou ktorých bol jeho nesúhlas s tým, aby poškodení prechádzali po ceste, ktoré je jeho vlastníctvom, a ktoré právo prechodu si chceli od neho vynútiť mediátorom a súdnou cestou. V obývačke poškodených sa najprv rozprával so svojou sestrou, ktorej vytýkal jej nezáujem o svojich rodičov a ich postup týkajúci prístupovej cesty. Keď sestra ohlásila svojho manžela, oznámil im že sa nimi nedá vydierať a nikdy nebude súhlasiť s právom prechodu po svojej ceste. Keď T. žiadal, aby odparkoval z cesty, T. ho vyzval aby odišiel z domu, na to mu povedal, že dobre a na to ho T. udrel do tváre, roztrhol mu peru, reflexne sa uhol a začal sa brániť spätným úderom. Obžalovaný pripustil, že T. udrel tiež niekde do tváre. Na to on utekal z obývačky cez jedáleň, cez chodbu a chcel otvoriť vchodové dvere a odísť, ale T. ho dobehol a vrhol sa na neho. Začal sa brániť, tu ho bila aj jeho sestra, lebo cítil buchnáty, počul výzvy „zmizni, zmizni“ alebo „odíď“, tu na chodbe T. praskli okuliare. Keď sa vyslobodil zo zakliesnenia tak ušiel vchodovými dverami, a poškodení ešte utekali za ním.
Svedok poškodený C.. U. T. v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní zhodne popísal konanie obžalovaného v dome, ktorý je vlastníctvom jeho a jeho manželky. Po tom, čo dňa 14.9.2012 vo večerných hodinách vyprevadil hostí a vrátil sa do domu, v obývačke sa už nachádzal obžalovaný, ktorý opakovane od neho žiadal aby odparkoval motorové vozidlo, ktoré podľa obžalovaného malo stáť na jeho pozemku. Na to mu on opakovane povedal, že si neželá aby ich navštevoval a 8 až 10 krát ho vyzval, aby opustil ich dom, na čo obžalovaný neodišiel. Okrem toho ho žiadal aby nerobil úpravy na ich pozemku, čo zvyčajne robieval. Aj jeho manželka najmenej dva krát vyzvala obžalovaného na opustenie domu. Obžalovaný na výzvy, aby z ich domu odišiel nereagoval a neodišiel ani na upozornenie, že zavolá políciu. Obžalovaný na to reagoval tak, že nech ho udá a ľavou rukou ho chytil pod krk za košeľu aj s kravatou. V tom momente nadobudol dojem, že obžalovaný ho chce udrieť a bránil sa proti nemu tým, že ho udrel slabou intenzitou do ľavého líca. Na to ho obžalovaný udrel do ľavého oka, vtedy obžalovaného oblapil rukami a chcel ho vytlačiť, obžalovaný sa vzpriečil tak, že tlačil nohami o podlahu a zachytával sa rukami. Po niekoľkých sekundách vytláčania z obývačky na chodbu mu pomohla manželka tým, že ho buchnátovala do chrbta, na to povolil jeho odpor a keď to pocítil, tak uvoľnil zovretie a obžalovaný z domu ušiel. V dôsledku úderu, ktorú utŕžil od obžalovaného, mal podliatinu na ľavom oku a pri údere mu boli zlomené okuliare v časti nosníka. Podľa svedka obžalovaný v jeho dome pred incidentom nebol 3 alebo 4 roky. Svedok poškodený C.. U. T. na skutočnostiach uvádzaných vo svojej výpovedi zotrval aj pri konfrontácii s obžalovaným vykonanej na hlavnom pojednávaní.
Svedkyňa poškodená U.. C. T. na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní vo svojich výpovediach popísala konanie obžalovaného v podstatných skutočnostiach zhodne ako svedok C.. U. T.. Obžalovaný do domu vošiel bez ich predchádzajúceho pozvania. Obžalovaného ona aj jej manžel viackrát vyzývali, aby opustil dom. Po tom, čo obžalovaný držal jej manžela pod krkom, ona na neho kričala, obžalovaný stál na širokej báze, kládol odpor a manžel sa ho snažil vytlačiť z obývačky do chodbičky. Ona pri tom obžalovanému dala pár buchnátov po chrbte.
V rámci dokazovania boli prečítané listinné dôkazy, z ktorých bolo zistené, že
- podľa lekárskej správy poškodený U. T. bol ošetrený 14.9.2012 o 22.17 hod, s tým, že bol asi o 20.. hod napadnutý známou osobou, udretý do tváre, a zistený bol mierny opuch hematom dolného viečka, mierny opuch na koreni nosa vľavo kde je hematom a excoriacia po okuliaroch,
- fotodokumentácia zachytáva zlomené okuliare v časti nosníka
- vlastníkom rodinného domu súp.č. XX v O. sú C.. U. T. a U.. C. E.
Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní bol zistený skutkový stav veci, náležite a v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie o vine a treste.
Obžalovaný U.. U. E. v celom rozsahu poprel spáchanie skutku. Na svoju obranu uviedol, že to poškodený C.. T. vo svojom dome na neho zaútočil a zranil mu peru a obaja poškodení mu bránili odísť z domu. Vina obžalovaného bola jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaná a bol usvedčený výpoveďami svedkov C.. U. T. a U.. C. T. ako aj listinnými dôkazmi a to lekárskou správou a fotodokumentáciou o poškodených okuliaroch. Obaja svedkovia zhodne potvrdili, že obžalovaný sa dostal do ich domu cez neuzamknuté vchodové dvere bez ich pozvania. Po slovnom konflikte ohľadne rodinných vzťahov a výtky obžalovaného ohľadne prístupovej cesty, ho obaja poškodení viackrát vyzvali na opustenie domu, čo obžalovaný neurobil ani na hrozbu oznámenia jeho konania polícii. Po tom, čo obžalovaný zaútočil aj fyzicky na poškodeného C.. T., ktorému spôsobil drobné zranenia a poškodil okuliare, poškodenému sa pomoci svojej manželky podarilo vytlačiť na chodbu, kedy po povolení odporu obžalovaným, uvoľnil zovretie a obžalovaný z domu ušiel. Pre súd sa javí nelogická je obrana obžalovaného, že mu poškodený bránili v odchode z domu, pretože práve poškodení najprv slovne vyzývali obžalovaného na odchod a potom sa ho snažili z domu vytlačiť. Obžalovaný a obhajoba namietala vierohodnosť výpovedí svedkov C.. U. T. a U.. C. T.novej pretože ako poškodení majú záujem na potrestaní obžalovaného a tým vynútiť právo prechodu po ceste, ktorá je vo vlastníctve obžalovaného. Osoba v postavení poškodeného podľa ustanovenia § 46 Trestného poriadku má širšie oprávnenia ako osoba v postavení svedka (§ 127 a nasl. Trestného poriadku). Osoba, ktorá je v postavení svedka poškodeného však má rovnaké povinnosti ako osoba v postavení svedka (§ 131 odsek 1 odsek 3 Trestného poriadku) a okrem iného je predovšetkým pod následkami trestných následkov krivej svedeckej výpovede povinná vypovedať pravdu, nič nezamlčať, a pod následkami krivej prísahy je povinná zložiť prísahu. To iba obžalovaný má právo brániť sa akýmkoľvek spôsobom. Svedkovia poškodení C.. U. T. a U.. C. T. boli už prípravnom konaní, rovnako aj na hlavnom pojednávaní, poučení o svojich oprávnenia a povinnostiach. Obaja opakovane v prípravnom konaní a aj na hlavnom pojednávaní vypovedali o podstatných skutočnostiach bez zmeny, a preto súd nemal žiadne pochybnosti o vierohodnosti ich výpovedí, pričom svedkovia poškodení C.. U. T. a U.. C. T. boli už prípravnom konaní, rovnako aj na hlavnom pojednávaní, poučení o svojich oprávnenia a povinnostiach v zmysle vyššie uvedených ustanovení Trestného poriadku a títo vypovedali bez využitia ustanovenia § 130 odsek 1 resp. odsek 2 Trestného poriadku (právo resp. oprávnenie odoprieť vypovedať vzhľadom na príbuzenský vzťah k obžalovanému). Obžalovaný a obhajoba taktiež namietali spôsob obstarania lekárskej správy o zraneniach poškodeného, keď v rovnakom čase ako bola vystavená lekárska správa bol poškodený C.. T. vypočúvaný dňa 14.9.2012 na polícii. Túto namietanú skutočnosť súd považuje za nepodstatnú, pretože sám poškodený nepoprel, že došlo medzi ním a poškodeným k fyzickému kontaktu, pri ktorom sa voči poškodenému „bránil spätným úderom“ niekde do tváre. Táto skutočnosť uvádzaná obžalovaným korešponduje s výpoveďou poškodeného ako aj s nálezom MUDr. Petra Pintréra uvedeným v lekárskej správe, a preto súd odmietol návrh obžalovaného vykonať dôkaz na hlavnom pojednávaní výsluchom MUDr. Petra Pintéra a vyšetrovateľa PZ kpt. Tomáša Smrečeka.
Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaný neoprávnene vnikol do obydlia svojej sestry U.. C. T. (čo bolo jednoznačne preukázané už v prípravnom konaní) a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - za použitia násilia.
Objektom prejednávaného trestného činu je domová sloboda. V zmysle čl. 21 Ústavy SR obydlie každého človeka je nedotknuteľné a nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia sú prípustné len na základe zákona. Objektívnu stránku trestného činu porušovania domovej možno naplniť dvoma spôsobmi, a to:
a) páchateľ neoprávnene vnikne do obydlia iného, alebo
b) páchateľ neoprávnene zotrvá v obydlí iného. Z hľadiska formálneho naplnenia znakov skutkovej podstaty stačí naplnenie jednej z uvedených alternatív.
Za neoprávnené vniknutie do obydlia iného treba považovať každé nežiaduce, bez súhlasu alebo proti vôli oprávneného užívateľa uskutočnené vojdenie do obydlia ktorým sa zasahuje do domovej slobody. O neoprávnené zotrvanie ide v prípade, ak sa páchateľ dostane do obydlia iného oprávnene, ale potom sa vzoprie vôli oprávneného užívateľa a bez oprávnenia sa odmieta vzdialiť. V prejednávanej veci kvalifikačným znakom je násilie (§ 194 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno d/ Trestného zákona) a spáchanie trestného voči chránenej osobe (§ 194 odsek 3 písmeno a) Trestného zákona v zmysle § 139 písmeno c/ Trestného zákon) Oba kvalifikačné znaky - trestný čin spáchaný násilím a voči chránenej osobe (sestra obžalovaného) boli preukázané vyššie uvedenými dôkazmi.
Po vyhodnotení všetkých, vo veci vykonaných dôkazov na rozdiel od obžaloby, preto súd konanie obžalovaného popísané v skutkovej vete, na rozdiel od obžaloby (právna kvalifikácia skutku podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákon), po písomnom upozornení obžalovaného, obhajcu, poškodených a prokurátora na možnosť prísnejšej právnej kvalifikácii skutku, právne kvalifikoval ako zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno d/ Trestného zákona a § 139 písmeno c/ Trestného zákona, keď obžalovaný neoprávnene vnikol do obydlia iného, pričom trestný čin spáchal násilím a voči chránenej osobe, vediac o tom, že do domu nebol pozvaný a vediac o tom, že dom je vo vlastníctve jeho sestra.
Obžalovaný svojim nesporne protiprávnym a úmyselným konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty uvedeného zločinu a súd ani o existencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním obžalovaného a jeho úmyselným zavinením na strane jednej a vzniknutým následkom na záujme chránenom ustanovením § 194 Trestného zákona (ochrana domovej slobody) na strane druhej, neboli žiadne pochybnosti.
Obžalovaný U.. U. E. z miesta bydliska bližšie hodnotený nie je. Za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu bol prejednávaný jeden krát (za skutok spáchaný 22.8.2012), za čo mu bola uložená pokuta vo výške 10,- Eur. V odpise registra trestov nemá žiadny záznam.
Pri rozhodovaní o druhu trestu (§ 32 Trestného zákona), výmere trestu a ukladaní trestu súd vychádzal z kritérií uvedených v § 34 Trestného zákona, pričom prihliadal nielen na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie a pohnútku ale aj na možnosť nápravy obžalovaného a jeho osobné pomery. Obžalovaný sa v minulosti dostal do rozporu so zákonom, za čo bol priestupkovo postihnutý, súdne trestaný doposiaľ nebol, pričom charakter ním spáchaného priestupku a v súčasnosti prejednávaného trestného činu nasvedčuje tomu, že má sklony k páchaniu skutkov rovnakého charakteru.
Pri skúmaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Trestného zákona a nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 Trestného zákona, pretože súd nemohol konštatovať, že obžalovaný pred spáchaním prejednávaného trestného činu viedol riadny život, keďže bol právoplatne postihnutý za priestupok. Súd pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby za zločin porušovania domovej podľa 194 odsek 3 Trestného zákona, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody v trvaní 3 až 8 rokov.
Obžalovanému bol predovšetkým s prihliadnutím na jeho doterajšiu netrestanosť uložený podmienečný trest odňatia slobody na samej dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby v trvaní 3 roky, keď súd výkon tohto trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe v trvaní 2 roky rovnako na dolnej hranici trestnej sadzby. Obligatórne boli obžalovanému uložené aj dve povinnosti spočívajúce v príkaze nepriblížiť sa k poškodeným U.. C. T. a C.. U. T. na vzdialenosť menšiu ako 5 m a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodených a osobne - písomne sa ospravedlniť poškodeným.
Tento druh a výmera trestu podľa názoru súdu zabezpečí aj ochranu spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne odradí aj iných od páchania trestných činov a zároveň (a nie v neposlednom rade) dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Uložený trest by mal byť pre obžalovaného postačujúci na to, aby si uvedomil nesprávnosť a protiprávnosť svojho konania, aby sa v budúcnosti nedopúšťal podobnej trestnej činnosti a rodinné problémy riešil zákonným spôsobom.
Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti a okolnosti súd o vine a teste obžalovaného U.. U. E. rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.