Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20P-163-2012.pdf
PDF · 100.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-17P/96/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého M. O., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom - Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave , deti rodičov - matky: G. O., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom H. XX, R., zastúpenej advokátkou JUDr. Margitou Lonskou, so sídlom Kalinčiakova 25, Bratislava, a otca: Q. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom K. XX, o návrhu na zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému M. O., nar. XX.XX.XXXX počnúc dňom 01.03.2012 z doterajšej sumy 33,19 eur od 01.03.2012 do 28.02.2013 na sumu 80 eur mesačne a od 01.03.2013 na sumu 90,- eur mesačne, ktoré výživné je zročné vždy vopred do 15. dňa toho ktorého mesiaca, na ktorý sa poskytuje k rukám matky maloletého.
Dlh na zročnom výživnom od 01.03.2012 do 31.05.2013 vo výške 732,15 eur súd otcovi povoľuje zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach zročných spolu s bežným výživným od právoplatnosti tohto rozsudku vo výške 20 eur mesačne s tým, že nezaplatením čo i len jednej zo splátok riadne a včas sa stáva zročným celý dlh.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Levice č.k. 10P 253/2008-9 zo dňa 16.10.2008 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.03.2012 sa matka maloletého M. domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca zo sumy 33,19 eur na sumu 100 eur mesačne od 01.03.2012. Návrh bol odôvodnený tým, že naposledy bolo o vyživovacej povinnosti otca rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Levice č.k. 10P 253/2008-9 zo dňa 14.11.2008. Odvtedy náklady spojené s výchovou maloletého podstatne vzrástli. Od r. 2011 navštevuje materskú školu, kde matka hradí obedy vo výške 29 eur mesačne a poplatok vo výške 23 eur (triedny fond). Matka je v súčasnosti bez zamestnania, evidovaná na úrade práce a poberá podporu v nezamestnanosti. Pracuje len príležitostne, trvalé zamestnanie si hľadá.
Otec, ktorý bol na vlastnú žiadosť vypočutý prostredníctvo dožiadaného súdu v Košiciach, s návrhom nesúhlasil.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého, potvrdeniami o ich príjmoch a výdavkoch, pracovnomorálnym hodnotením otca, potvrdením o návšteve materskej školy maloletým, oboznámil sa s podstatným obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 10P 253/2008 ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, pričom zistil nasledujúci skutkový stav veci:
Rozsudkom Okresného súdu Levice č.k. 10P 253/2008-9 zo dňa 16.10.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.11.2008, bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol maloletý M. zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 1.000,- Sk mesačne. Matka bola v tom čase na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok a prídavky na 4 deti. Otec bol zamestnaný v spoločnosti U.S.E. L., s.r.o. Na divíznom závode F. valcovňa ako operátor navíjačiek. Maloletý M. mal necelý rok, pričom bol v osobnej celodennej starostlivosti svojej matky.
Maloletý v r. 2011 začal navštevovať materskú školu. Za pobyt dieťaťa v materskej škole matka mesačne uhrádza sumu 22,21 eur a stravné 1,74 eur za deň. Do fondu Rodičovského združenia pri materskej škole uhrádza 10 eur mesačne.
Matka má v starostlivosti okrem maloletého M. ďalšie 3 staršie maloleté deti a to A. H., nar. XX.XX.XXXX, N. O., nar. XX.XX.XXXX a F. O., nar. XX.XX.XXXX. Od februára 2012 užívala spolu s deťmi dve izby v L. centre na H. ul. na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, kde za bývanie mesačne vynaložila sumu 99 eur za poskytované sociálne bývanie, 14,94 eur za elektriku a 10 eur za pranie. Od 18.02.2013 sa s deťmi presťahovali do ubytovne L. na L. XX, kde majú nájom stanovený na sumu 174 eur mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 28P 291/2006-20 zo dňa 07.12.206 má otec uloženú povinnosť platiť na mal. F. sumou 99,58 eur mesačne. Na mal. N. je určené výživné vo výške 2.500,- Sk, vyplácané formou náhradného výživného, keď je na jej otca podané trestné oznámenie. Vo veci určenia rozsahu vyživovacej povinnosti otca mal. A., ktorý je momentálne vo výkone trestu odňatia slobody prebieha na tunajšom súde pod sp zn. 22P 257/2012 konanie, ktoré do rozhodnutia súdu v tejto veci nebolo právoplatne skončené.
Od 22.03.1999 do 30.11.2011 bola matka zamestnaná v F. E., spotrebné družstvo. Pracovný pomer skončila dohodou podľa § 60 Zákonníka práce bez udania dôvodu na vlastnú žiadosť. Po skončení rodičovskej dovolenky nastúpila na svoje pôvodné miesto na plný pracovný úväzok od 22.12.2010. Pracovala zodpovedne. Na jej pracovnú morálku neboli v období, kým v spoločnosti pracovala, zaznamenané žiadne sťažnosti. Od apríla 2011 do novembra 2011 jej bola vyplatená mzda vo výške 3.643,75 eur, za mesiac november 2011 nemocenské dávky vo výške 16,18 eur a taktiež jej bol vyplácaný daňový bonus na 4 deti v celkovej výške 650,44 eur. Za obdobie od marca 2011 do novembra 2011 jej boli vyplatené dávky sociálneho zabezpečenia v celkovej výške 1.554 eur (nemocenské + ošetrovné), čím jej celkový priemerný mesačný príjem za toto obdobie predstavoval sumu cca 651,60 eur. Ďalej jej boli od 01.2012 vyplácané rodinné prídavky v celkovej výške 90,16 eur a od septembra 2011 náhradné výživné na dcéru N. v sume 82,98 eur. Od 16.02.2012 je matka vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Od 16.02.2012 do 15.08.2012 mala nárok na podporu v nezamestnanosti, ktorá jej bola vyplácaná v závislosti od počtu dní v mesiaci v sume od 307,70 eur do 318,70 eur za plný mesiac. Dňa 12.09.2012 uzavrela pracovnú zmluvy na skrátený úväzok na dobu určitú do 11.09.2013 so spoločnosťou E., s.r.o., kde mala na pracovnej pozícii upratovačka dohodnutú mesačnú mzdu 350 eur brutto.
Otec bol zamestnancom H. L., resp. U.S.E. L., s.r.o. Od 02.07.1990 do 24.09.2012, pričom požiadal o skončenie pracovného pomeru dohodu v zmysle § 60 Zákonníka práce. Nebolo mu vyplatené ani odchodné ani odstupné. Z pracovného posudku otca vyplynulo, že si svoje pracovné povinnosti plnil, avšak vyskytovali sa u neho problémy s dochádzkou. Zamestnanec bol pravidelne práceneschopný, svoju neprítomnosť v práci niekedy neoznámil načas. Pracovný pomer s ním bol ukončený na jeho vlastnú žiadosť. Za obdobie 16 mesiacov od marca 2011 do júna 2012 bola otcovi vyplatená mzda v celkovej výške 6.393,51 eur, v období marec až máj 2011 a marec až máj 2012 daňový bonus na dcéru C. O. v celkovej výške 322,59 eur, od apríla 2011 do júla 2012 dávky sociálneho zabezpečenia 4.575,05 eur (nemocenské a ošetrovné). Jeho priemerný mesačný príjem tak predstavoval cca 705,70
eur. Z príjmu mu boli strhané zrážky na základe dohody v prospech Odborového zväzu L. a D. V. E. s.r.o. a ďalej exekučné zrážky na základe 4 exekúcií, vrátane exekúcií vedených na exekútorskom úrade C.. K. E. so sídlom v M., vedenej pod č. Ex 229/2009 a Ex 230/2009 na vymoženie pohľadávok na zaostalom výživnom na mal. M. a mal. F. O. a ďalej pre bežné výživné. Za obodobie od 25.09.2012 do 24.03.2013 mal nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 17,07955 eur na kalendárny deň, pričom podľa jednotlivých mesiacov mu bola vyplácaná dávky vo výške od 512,40 eur do 529,50 eur v plnom kalendárnom mesiaci. Rozsudkom Okresného súdu Košice okolie sp. zn. 9P 421/2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 30.05.2006 bola otcovi zverená do osobnej starostlivosti maloletá dcéra C. O., nar. XX.XX.XXXX, ktorej matka bola zaviazaná prispievať na jej výživu sumou 645 Sk (21,41 eur) mesačne.
Vo svojej výpovedi matka odôvodnila ukončenie pracovného pomeru tým, že k tomu bola fakticky donútená zo strany zamestnávateľa, ktorý jej neumožňoval prispôsobiť si pracovnú dobu starostlivosti o deti. Potvrdila, že okrem výdavkov spojených s bývaním platí matka mesačne 30 eur za telefón, električenku 26 eur a od presťahovania sa na L., t.j. od februára 2013 aj električenky pre všetky 4 deti a ďalších 17 eur na UPC. Taktiež má založené stavebné sporenie, na ktoré dáva každý mesiac 30 eur, čo je podmienkou pre podanie žiadosti o nájomný byt.
Otec vo svojej výpovedi cestou dožiadaného súdu Okresného súdu Košice I uviedol, že maloletý M. nie je jeho dieťaťom, pričom sa cítil zneužitý na to, aby podpísal otcovstvo a bol ochotný platiť minimum, pokiaľ nežiadala viac. Sám chce podať návrh na zapretie otcovstva a žiadať späť všetko, čo platil doposiaľ. Mal. M. neposielal žiadne vecné dary. Pokiaľ bol zamestnaný, určené výživné mu bolo strhané zamestnávateľom zo mzdy a neskôr zrážané z podpory. Na skončení pracovného pomeru sa dohodol z dôvodu, že nové pracovné miesto, kam mal byť presunutý asi pred dvomi rokmi bez jeho súhlasu mu nevyhovovalo po zdravotnej stránke, keďže sa tam vyskytovali zdroje sálavého tepla, kvôli čomu bol aj niekoľko mesiacov práceneschopný. Po odchode zo zamestnania sa mu jeho zdravotný stav upravil. Je nemajetný. Spolu s dcérou, ktorá navštevuje základnú školu, žijú v krízovom centre, kde za ubytovanie platí cca 60 eur, v závislosti od dĺžky mesiaca. Dcéra sa stravuje doma a sám uhrádza všetky náklady spojené s jej výživou. Má priateľku, s ktorou však nežije v spoločnej domácnosti. Ukončené má SOU stavebné bez maturity so zameraním strojník pre stavebné stroje, v ktorom obore pracoval iba krátko.
Podľa § 26 Zákona č. 36/05 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine) ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V danom prípade mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že zvýšenie výživného voči maloletému M. je dôvodné tak vzhľadom na vzrast životných nákladov od poslednej úpravy, ako aj na zvýšenie potrieb maloletého, ktoré medzičasom vzhľadom na 4 ročný časový odstup od poslednej úpravy podstatne vyrástli. Maloletý, ktorý bol v čase poslednej úpravy v osobnej celodennej starostlivosti matky, od r. 2011 navštevuje materskú školu, v dôsledku čoho došlo k ďalšiemu vzrastu nákladov spojených s jeho výživou (pravidelné mesačné úhrady spojené s návštevou predškolského zariadenia a stravy). Súd na strane maloletého ďalej zohľadňoval jeho odôvodnené potreby v zmysle všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka primeraných jeho veku a ďalších nutných výdavkov spojených s jeho výživou (pomerná časť nákladov na bývanie, strava, cestovné, ošatenie, hygiena, kozmetické potreby, školské pomôcky, príležitostná zdravotná starostlivosť).
Zmena ostatného rozhodnutia je dôvodná aj vzhľadom na zmenu osobných a zárobkových pomerov na strane oboch rodičov. Matka sa na rozdiel od poslednej úpravy, kedy bola na rodičovskej dovolenke, medzičasom zamestnala. Na strane oboch rodičov došlo teda k vzrastu ich zárobkových pomerov, keď súd vzhľadom na ukončenie ich pracovných pomerov dohodou ani u jedného z nich na túto skutočnosť nemohol prihliadať, keď v konaní nepreukázali relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania a teda zohľadňoval zárobkové schopnosti a možnosti rodičov podľa posledného zamestnania. Na strane matky, ktorá pracovala u totožného zamestnávateľa od r. 1999, (t.z. že u neho absolvovala všetky rodičovské dovolenky), s poukazom na vek a relatívnu samostatnosť najstarších detí (16 a 10 r.), ktoré majú povinnosť pomáhať matke a bolo by v ich možnostiach prípadne čiastočne primerane veku pomôcť aj v starostlivosti o mladších súrodencov, sa vzhľadom na uvedené nejaví tvrdený dôvod ukončenia pracovného pomeru (neústretový prístupu zamestnávateľa) ako skutočne vážny a tak dôležitý, aby odôvodňoval vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, keď navyše vzhľadom na vekový odstup medzi najstarším synom a mladšími deťmi musela na totožnej pracovnej pozícii zvládnuť starostlivosť o dieťa pred nástupom na ďalšie rodičovské dovolenky. Otec súdu taktiež nepreukázal zhoršenie svojho zdravotného stavu v dôsledku ním tvrdeného preradenia na inú pracovnú pozíciu, keď navyše aj v prípade reálnej existencie takéhoto dôvodu mal využiť iné právne možnosti vo vzťahu k zamestnávateľovi, ktoré by nemali za následok zhoršenie jeho zárobkových schopností, keď je jeho prvoradou povinnosťou a zodpovednosťou ako rodiča naplno využiť svoj pracovný potenciál tak, aby mohol zabezpečiť dostatočnú výživu pre všetky maloleté deti, ktoré sú na neho odkázané výživou. Za zohľadnenia podielu vyživovacej povinnosti matky, u ktorej je tiež potrebné zohľadňovať kompenzáciu časti jej vyživovacej povinnosti voči maloletému jej osobnou starostlivosťou, súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný, hoci vzhľadom na ďalšie dve vyživovacie povinnosti otca nie v plnom matkou požadovanom rozsahu. Možnosti a schopnosti otca, ktorý sa sám stará o svoje tretie dieťa, zverené do jeho osobnej starostlivosti, mu totiž neumožňujú podieľať sa na výžive maloletého M., napriek jeho objektívne zvýšeným nárokom, vyššou sumou než 80, resp. 90 eur mesačne, keď súd vzhľadom na zmenu pomerov v priebehu konania diferencoval potreby maloletého, ktoré sa zvýšili v súvislosti s presťahovaním sa rodiny do ubytovne na L. s vyššími spojenými nákladmi na bývanie, keď však až do dovŕšenia 6 roku veku má maloletý M. v MHD v Bratislave cestovné zdarma. Súd tiež musel prihliadať na skutočnosť, že otec sa o maloletého žiadnym spôsobom nezaujíma, ničím ho neobdarúva a istý čas si riadne neplnil ani svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, k vymáhaniu ktorej musela matka pristúpiť cestou výkonu rozhodnutia. Popretie otcovstva voči maloletému v rámci jeho obrany v tomto konaní je pre rozhodnutie súdu irelevantné, keď vychádzajúc zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku otcovi riadne svedčí domnienka otcovstva podľa § 91 ods. 1 Zákona o rodine.
Vyživovaciu povinnosť otca súd teda v súlade s návrhom zvýšil od mesiaca v ktorom bol súdu doručený návrh na jeho zvýšenie, t.j. od marca 2013, keď mal za to, že k zmene pomerov na strane maloletého, odôvodňujúcej zmenu posledného rozhodnutia, došlo už podstatne skôr nástupom do materskej školy.
Otcovi za obdobie marec 2012 až máj 2013 vznikol na výživnom zročný dlh v celkovej výške 732,15 eur, ke súd za uvedené obdobie vychádzal zo súdom stanovenej výšky výživného v ostatnom rozhodnutí (80
- 33,19 = 46,81 x 12 mesiacov do mesiaca február 2013 = 561,72 eur + 90 - 33,19 = 56,81 x 3 = 170,43
eur; 561,72 + 170,43 = 732,15 eur). Vyššie vyčíslený nedoplatok na zročnom výživnom súd otcovi v súlade s ust. § 160 ods. 1 posledná veta O.s.p. povolil uhradiť v pravidelných mesačných splátkach, ktorých výšku a zročnosť určil vo výroku tohto rozhodnutia pod hrozbou straty ich výhody, keď prihliadal na to, aby neboli ohrozené základné životné istoty otca a jeho ďalšej dcéry, osobnú starostlivosť o ktorú zabezpečuje sám.
O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.