Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-56-2013.pdf
PDF · 81.57 KB
Case nature
Area
Subarea
16Er/56/2013
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, krajská pobočka Trnava, Halenárska 22, 917 02 Trnava, proti povinnému: F.. I. U., nar. XX.XX.XXXX, ul. T. V. č. XX, XXX XX Trnava, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Vladimírom Sucháčkom, Hrnčiarska 2/B, 902 01 Pezinok, pre vymoženie sumy 402,71 EUR a trov exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii a proti predbežným trovám exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
II. Súd námietkam povinného proti predbežným trovám exekúcie vyhovuje v časti 37,12 EUR.
odôvodnenie:
Okresný súd Trnava dňa 01.02.2013 poveril v zmysle § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok, Ex. por.“), súdneho exekútora, JUDr. Vladimíra Sucháčka, vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., krajskej pobočky Trnava č.k. 1213985717 zo dňa 22.08.2012 (ďalej len „exekučný titul“).
Poverený súdny exekútor upovedomil povinného o začatí exekúcie a vyzval ho, aby uspokojil pohľadávku oprávneného a predbežné trovy exekúcie, alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (ďalej len „upovedomenie“) vzniesol námietky proti exekúcii a/alebo aby do 3 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky proti trovám exekúcie. Povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 11.03.2013.
Dňa 19.03.2013 postúpil súdny exekútor na tunajší súd námietky povinného proti exekúcii a proti trovám exekúcie v zákonom stanovenej lehote.
Podľa § 50 ods. 1 až 6 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia. Rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie. Ak
je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok, hmotnoprávne skutočnosti sú okolnosti, na základe ktorých spravidla dochádza k zániku vymáhaného nároku (najčastejšie splnením).
Dôvodmi neprípustnosti exekúcie, ktoré môže povinný namietať v námietkach podľa § 50 Exekučného poriadku sú väčšine prípadov skutočnosti, ktoré vedú k zastaveniu exekúcie.
Z dôvodu, že exekúcia prebieha na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a povinný vo svojich námietkach neuviedol žiadne dôvody a skutočnosti v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, na základe ktorých by mohlo byť námietkam proti exekúcii vyhovené a v konaní nevyšli najavo ani žiadne iné skutočnosti preukazujúce pochybenie pri výkone exekúcie, súd námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné v celom rozsahu zamietol.
Súd sa ďalej zaoberal námietkami proti predbežným trovám exekúcie, ktoré povinný podal v zákonom stanovenej lehote.
Súdny exekútor si vyčíslil predbežné trovy exekúcie v celkovej sume 85,22 EUR, ktoré pozostávajú z odmeny vo výške 40,50 EUR, 14,20 EUR DPH a z predpokladaných hotových výdavkov v sume 30,52 EUR . Súdny exekútor bol následne vyzvaný, aby súdu zaslal exekučný spis č. 200/2013 za účelom rozhodnutia o námietkach proti trovám exekúcie. Exekučný spis bol tunajšiemu súdu doručený dňa 03.05.2013.
Súd preskúmal námietky povinného proti predbežným trovám exekúcie a celý spisový materiál a dospel k záveru, že námietkam možno v časti vyhovieť, z dôvodu, že pri vyčíslení výšky odmeny súdny exekútor postupoval nesprávne v zmysle § 4 a § 5 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v znení účinnom do 31.12.2008. Súdny exekútor mal pri vyčíslení predbežných trov exekúcie postupovať v zmysle § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. Takýmto osobitným predpisom je už vyššie uvedená vyhláška. Vzhľadom k tomu, že exekučné konanie sa začalo dňa 22.08.2012 podaním návrhu na vykonanie exekúcie, mal súdny exekútor postupovať v zmysle uvedenej vyhlášky v znení účinnom od 1.1.2009.
Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku v aktuálnom znení v rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.
V zmysle § 5 ods. 2 vyhlášky, ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 Exekučného poriadku, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1, t.j. odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 Eur a najviac 33 193, 92 Eur. V zmysle
§ 4 ods. 1 vyhlášky základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak.
Ako vyplýva z citovaného znenia zákona, základom pre určenie odmeny je vymožená suma a nie suma vymáhaná, ako ustanovovala vyhláška účinná do 31.12.2008. V čase dobrovoľného plnenia, resp. v lehote na podanie námietok ešte nebola exekútorom vymožená žiadna suma. Podľa právnej teórie pre určenie odmeny exekútora teda chýba základ pre jej určenie v znení platných predpisov (Krajčo, J. Komentár: Exekučný poriadok, Eurounion, 2009, str. 401). Súd na základe jazykového (gramatického) výkladu dospel k záveru, že pokiaľ nebola súdnym exekútorom vymožená žiadna suma, nemožno nájsť oporu pre priznanie odmeny súdnemu exekútorovi v zákone z vymáhanej sumy a preto je potrebné určiť predbežné trovy exekúcie v tomto prípade, vychádzajúc z nároku súdneho exekútora na minimálnu odmenu t.j. vo výške 50 % zo základu minimálnej odmeny vo výške 33,19 EUR.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdny exekútor si uplatnil náhradu hotových výdavkov spojených s výkonom exekúcie, ale bližšie nešpecifikoval konkrétne hotové výdavky, ktoré mu vznikli v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti. V súvislosti s citovaným ustanovením § 201 ods. 1 Exekučného poriadku mal súdny exekútor postupovať pri vyčíslení náhrady trov tak, ako to vyplýva z teleologického výkladu predmetnej vyhlášky a i samotného Exekučného poriadku. Je zrejmé, že ak zákonodarca v § 22 vyhlášky špecifikuje hotové výdavky ako hotové výdavky (už) účelne vynaložené v súvislosti s výkonom exekúcie, ktoré vo forme ich náhrady prináležia súdnemu exekútorovi popri odmene, tak evidentne mal na mysli skutočne vzniknuté výdavky a nie výdavky, ktorých vznik súdny exekútor, čo aj odôvodnene, predpokladá. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že ide o predbežné trovy exekúcie, naopak, vznik ďalších hotových výdavkov zákonodarca priamo predpokladal ustanovením § 202 Exekučného poriadku o ďalších trovách exekúcie.
Vzhľadom na vyššie uvedené, súd nemohol súdnemu exekútorovi priznať náhradu výdavkov vzniknutých v súvislosti s úkonmi, ku ktorým evidentne a preukázateľne (najmä podľa samotného vyčíslenia v upovedomení a exekučného spisu) nedošlo do vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Po preštudovaní exekučného spisu má súd za preukázané, že v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie sa v exekučnom spise nenachádzajú žiadne doručenky, súd teda priznal predbežnú náhradu trov, hotových výdavkov a stratu času vo výške 0,- EUR.
Výška predbežných trov v konečnom dôsledku nie je až tak relevantná, nakoľko konečná výška trov exekúcie bude určená konkrétnym postupom špecifickým pre konkrétny spôsob ukončenia exekúcie. Súdny exekútor mal tak v upovedomení pri vyčíslení predbežných trov exekúcie v časti hotových výdavkov vychádzať z reálne vynaložených výdavkov v predmetnej exekúcii, a to v čase vydania upovedomenia. Takýto výklad súdu zákonodarca sám potvrdil novelou Exekučného poriadku účinnou od 15.10.2008, ktorou bola do § 201 ods. 1 Exekučného poriadku vsunutá druhá veta, v ktorej zákonodarca jasne uviedol, že v rámci predbežných trov exekúcie si súdny exekútor náhradu výdavkov vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie.
Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, odmenu v zmysle § 14 vyhlášky mu zvýšil o DPH v sume 8,10 Eur (20% z 40,50 EUR). V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.
Na základe vyššie uvedeného, súd znížil predbežné trovy exekúcie celkovo zo sumy 85,22 EUR na sumu 48,10 EUR. Súd vyhovel námietkam povinného proti predbežným trovám exekúcie v časti 37,12
EUR, čo predstavuje rozdiel medzi odmenou súdneho exekútora špecifikovanou v upovedomení o začatí exekúcie, resp. po vyčíslení súdneho exekútora (vrátane DPH) a odmenou, ktorá súdnemu exekútorovi prináleží v zmysle zákonných predpisov, t.j. odmena súdneho exekútora vo výške 40,50 Eur s DPH a náhrada hotových výdavkov vo výške 0,- EUR, čo predstavuje celkové predbežné trovy vo výške 48,60 EUR.
V súlade s vyššie uvedeným, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 2 O.s.p.).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, podané písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).