Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-17-2013.pdf
PDF · 93.81 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/17/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Kučerovou, vo veci navrhovateľa: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, Hodžova 11, 010 11 Žilina, zastúpený Advokátskou kanceláriou GUNIŠ & PARTNERS s.r.o., Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, IČO: 36 862 657 a odporcu: Ľ. V., O.. XX.XX.XXXX, V. U. XXX/XX, XXX XX V. - F. U., o návrhu na zaplatenie 43,42 eur s prísl. takto
rozhodol:
1. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 43,42 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
2. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
3. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 58,16 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa Advokátskou kanceláriou GUNIŠ & PARTNERS s.r.o., Klincová 37/B, 821 08 Bratislava do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 17.09.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu k úhrade sumy 43,42 eur s úrokmi z úveru (sankčné úroky) a k náhrade trov konania.
Navrhovateľ svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že na základe uzatvorenej zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb sa zmluvnú strany dohodli na vedení účtu za podmienok uvedených v uzatvorenej zmluve a všeobecných obchodných podmienok. Odporca neuhradil navrhovateľovi debetný zostatok na účte zriadenom podľa uzatvorenej zmluvy, navrhovateľ dňa 21. 11.2008 odstúpil od zmluvy. Ku dňu 26.11.2008 bol debetný zostatok na účte vo výške 43,42 eur. Podľa Všeobecných obchodných podmienok Dexia banky Slovensko, a.s je navrhovateľ oprávnený nevysporiadaný debetný zostatok na účte sankcionovať sankčnou úrokovou sadzbou podľa sadzobníka poplatkov. Výška úrokovej sadzby podľa sadzobníka poplatkov je 20% ročne.
Odporca sa k žalobe a jej prílohám nevyjadril, hoci uvedené listiny mu boli doručené do vlastných rúk dňa 26.02.2013, čo vyplýva z doručenky na čl. 42 súdneho spisu.
Súd s poukazom na ustanovenie § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s §115a ods. 2 O.s.p. vo veci nenariaďoval súdne pojednávanie, nakoľko sa jedná o drobný spor. Dňa 17.05.2013 oznámil miesto a čas vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, najmä žalobu, Všeobecnými obchodnými podmienkami Dexia banky Slovensko, a.s., Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 9.7.2007, Odstúpením od zmluvy zo dňa 21.11.2008, Výpis z účtu odporcu ku dňu 26.11.2008, Sadzobníkom poplatkov Dexia banky Slovensko, a.s., pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Účastníci konania uzatvoril dňa 09.07.2007 Zmluvu o spoluprácu pri poskytovaní bankových produktov a služieb a zmluvu o bežnom účte podľa ustanovení obchodného zákonníka §(§708 ObZ). Obsahom zmluvy bol záväzok navrhovateľa ako banky zriadiť odporcovi rastový osobný účet č. 9615240001, vydať medzinárodnú platobnú kartu Maestro s denným limitom PK 5.000,- Sk. Odporca nevyrovnal ani po výzvach navrhovateľa debetný zostatok na bankovom účte vo výške, ktorý ku dňu 2.5.2008 bol vo výške 21,26 eur, preto navrhovateľ listom zo dňa 21.11.2008 odstúpil od zmluvy dňom doručenia tohto oznámenia od zmluvy, nasledujúci pracovný deň od tohto odstúpenia došlo k zrušeniu účtu a ukončí sa poskytovanie všetkých produktov viažucich s na uvedenú zmluvu (povolené prečerpanie na účte, platobná karta) . Ku dňu 26.11.2008 bol debetný zostatok na účte vo výške 43,42 eur.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 153 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 261 ObZ platného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere DIEL I (Predmet právnej úpravy a jej povaha) , ods. (1) je uvedené, že táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa ods. (3) cit. zákonného ustanovenia, písm. d) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716), e) z bankovej záruky (§ 313), z cestovného šeku (§ 720) a sľubu odškodnenia (§ 725).
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že povaha účastníkov je pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 (nie ods. 3) rozhodujúca pri vzniku záväzkového vzťahu.
Podľa § 709 ObZ Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa § 710 ObZ ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§497 a nasl. ObZ).
Citované ustanovenie § 261 ods. 3 písm. d) ObZ definuje, že právne vzťahy založené zmluvou o bežnom účte sa vždy posudzujú podľa príslušných ustanovení ObZ, bez ohľadu na povahu účastníkov. Ustanovenie § 52 a nasl. OZ a ani ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov nevylúčili, resp., nezúžili pôsobnosť uvedených ustanovení ObZ na osoby, ktoré sa považujú za spotrebiteľov. Súd má za to, že aplikácia ObZ pre úpravu základného právneho vzťahu medzi navrhovateľom (bankou) a odporcom je v prejednávanom prípade namieste, najmä v posudzovaní základného rozsahu vzájomných práv a povinností zmluvných strán. Podporne však je potrebné ustanovenia OZ (s odkazom na ustanovenie §52 ods. 2 OZ) ako všeobecného právneho predpisu aplikovať v prípadoch, ak na jednej zo zmluvných strán je klient banky, ktorý má status spotrebiteľa a na druhej strane je banka ako dodávateľ služby, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, v súlade so zaužívanou judikatúrou. Takýto postup nie je v rozpore s ObZ, najmä s ohľadom na znenie jeho ust. § 1 ods. 2 ObZ, podľa ktorého „ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva“. Z dôvodu zabezpečenia rovnovážneho postavenia oboch účastníkov bankovej zmluvy je potom potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka §§52 a nasl. a ustanovenia Zákona na ochranu spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., prípadne ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Súd podrobil vec z hľadiska súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, má svoj obsah a nie je možné ho prehliadať ani v rovine súkromného práva. Ak sa uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu uplatnenému právu. Výkon práv okrem iného nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a o taký prípad ide aj vtedy, ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa).
Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje nekalé obchodné praktiky dodávateľov voči spotrebiteľom a z toho osobitne taxatívnym spôsobom vypočítava nekalé obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, a ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 k zák. o ochrane spotrebiteľa. Rozdiel, ktorý odlišuje praktiky uvedené v zozname od ostatných je ten, že sú nekalé bez ďalšieho, t. j. bez skúmania dvoch relevantných vlastností, a to: 1. či k nim došlo postupom dodávateľa bez odbornej starostlivosti a 2. či takéto konanie vyvolalo rozhodnutie (ekonomické) spotrebiteľa, napríklad uzavrieť zmluvu, dodatok, vykonať plnenie a podobne. U iných praktík je teda pre záver o nekalosti dôležitá existencia uvedených dvoch aspektov.
Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak po a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zák. o ochrane spotrebiteľa).
Spotrebiteľský kódex definuje aj uvedené dva znaky nekalej obchodnej praktiky.
Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u/ zák. o ochrane spotrebiteľa).
Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ písm. r/ Zákona o ochrane spotrebiteľa).
Predmetom konania je zaplatenie istiny 43, 42 eur, ktorej výšku navrhovateľ odôvodnil ako aktuálnu výšku debetného zostatku na účte ku dňu jeho zrušenia vr. sankčného úroku vo výške 20% ročne z tejto sumy od 27.11.2008 do zaplatenia. Z výpisu z účtu odporcu vyplýva, že tento mal ku dňu 31.10.2008 debetný zostatok vo výške 21,36 eur. K tejto sume si navrhovateľ pripočítal zmluvnú pokutu vo výške 600,-. Sk, t. j. 19,92 eur, bankové poplatky vo výške 1,96 eur a úroky vo výške 8,83 eur. Súd má za to, že zo strany navrhovateľa ako banky došlo k nekalej obchodnej praktike, keď si uplatňuje za prekročenie povoleného prečerpania od odporcu viacero sankcií, a to jednak úroky vo výške 8,83 eur, zmluvnú pokutu vo výške 19,92 eur a naviac sankčný úrok vo výške 20% ročne od 27.11.2008 do zaplatenia.
Súd má zato, že žalovaná istina je v súlade s vyššie citovanými právnymi predpismi, ku dňu podania žaloby bola dlžnou sumou vr. uplatnenej zmluvne dojednanej sankcie - zmluvnej pokuty, preto odporca bol zaviazaný v prvom výroku rozsudku žalovanú istinu uhradiť. Súd však nepriznal navrhovateľovi sankčné úroky vo výške 20% ročne počnúc dňom 27.11.2008, v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd má v tejto súvislosti zato, že sankčné úroky vzhľadom na uplatnenú kumulácii sankcií voči odporcovi za nevyrovnanie debetu predstavujú nekalú obchodnú praktiku a ich výška je neprimeraná.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní takmer plne procesne úspešný, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania v celkovej výške 74,66 eur. Súdom priznané trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 eur a z trov právneho zastúpenia právneho zástupcu navrhovateľa vo výške 58,16 eur, a to za 2 úkonov právnej pomoci (prevzatie a príprava, spísanie žaloby, v zmysle § 10 ods. 1, § 14, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, á 16,60 eur + režijný paušál 7,63 eur + 20% DPH.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. v znení nesk. predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.