Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4CoE-75-2013.pdf
PDF · 74.02 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoE/75/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141 proti povinnej K. D.A., H.. XX.XX.XXXX, C. N. F., S. N. XXX/XX, o vymoženie pohľadávky vo výške 20,17 eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad v Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 3652/13, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 26. marca 2013, č. k. 9Er/211/2013-12 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora.
V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom v danej veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 27.09.2011, sp. zn. SR 08142/11, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.10.2011 a vykonateľnosť dňa 3.11.2011. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku zistil, že povinná nezaplatila oprávnenému riadne a včas svoj splatný záväzok a preto oprávnenému vzniklo právo na zaplatenie zmenkovej sumy 68 eur. Ďalej uviedol, že dňa XX.XX.XXXX oprávnený s povinnou uzavrel Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 250 eur. Povinná sa zaviazala vrátiť oprávnenému úver v 12 mesačných splátkach po 41 eur počnúc od 23,11,2009 spolu s poplatkom vo výške 242 eur.
Súd prvého stupňa ďalej vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ustanovenia § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 a 4 písm. r/, 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a uzavrel, že úver, ktorý bol poskytnutý povinnej na základe Zmluvy o úvere zo dňa XX.XX.XXXX je spotrebiteľským úverom. Uviedol, že z návrhu na vykonanie exekúcie ani z rozhodcovského rozsudku nie je zrejmé, aby pri uzatváraní zmluvy povinná konala ako podnikateľ, čo je evidentné aj z toho, že v zmluve nie je uvedené IČO povinnej.
Ďalej súd prvého stupňa preskúmal rozhodcovskú doložku nachádzajúcu sa v bode 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a túto vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uviedol, že povinná jej znenie nemohla ovplyvniť vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam. Rozhodcovská doložka je súčasťou dlhého neprehľadného textu s drobnými písmenami. Spotrebiteľa núti v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Tým táto rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto je neplatná. Vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, na základe ktorej sa uskutočnilo rozhodcovské konanie, rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) a zároveň poukázal na neúplné zistenie skutkového stavu súdom prvého stupňa (ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Mal za to, že súd prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti podľa Exekučného poriadku s poukazom na znenie jeho ust. § 44 ods. 2 a ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd na základe exekučného titulu, žiadosti o udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu, v danom prípade rozhodcovského rozsudku sa obmedzuje na dodržanie jeho formálnych náležitostí podľa ust. § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, teda jeho dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Exekučný súd sa však musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, pretože zákonné ustanovenie zaväzuje skúmať rozhodcovský rozsudok, nie rozhodcovské konanie. Pritom podmienkou pre zastavenie konania je zjavný nedostatok exekučného titulu, ktorý zaväzuje k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej poukázal na nesprávne zistenie skutkového stavu veci súdom prvého stupňa pokiaľ v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že medzi zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. Uviedol, že oprávnený s povinnou uzavrel rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. Mal za to, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom v zmysle zákona č. 244/2012 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.
Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa aj s konaním ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
K odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd uvádza, že materiálna stránka právoplatnosti rozhodcovského rozsudku nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov z nej existujú výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, ktorým je prieskumná právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje, ba ukladá, exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v ustanovení § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní.
Podľa uvedeného ustanovenia je teda exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a to berúc do úvahy vzťah výroku rozhodnutia, jeho odôvodnenia a zmluvy, na základe ktorej rozhodcovský súd nárok oprávneného posudzoval.
Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V danej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v prílohe zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania. Preto základnou podmienkou na posúdenie, či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky.
Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého dojednaná rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa ustanovenia § 53 ods. 4, 5 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ len demonštratívnym výpočtom uvádza, ktoré podmienky sú neprijateľné. Odvolací súd uvádza, že ide len o príkladmý výpočet neprijateľných podmienok, preto súd môže označiť za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešili v rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným rozhodcovským orgánom. Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia ustanovenia § 53 ods. 4 pod písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008 novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z. z.. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej doložky rozhodnutiu vopred veriteľom určeného rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o neprimeranú zmluvnú podmienku a súd je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný.
Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.