Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-23-2013.pdf
PDF · 86.42 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/23/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci navrhovateľa Orange Slovensko, a. s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35697270, proti odporcovi W.O. N., I.. X.X.XXXX, Z. B., M. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42176778, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, AK Svidník, Sov. hrdinov 163/66,, o zaplatenie 791,51 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 452,51 eur s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 6.5.2011 do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V časti o zaplatenie sumy 339,- eur s príslušenstvom návrh z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom zo dňa 10.12.2012 žiadal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 791,51 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 6.5.2011 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Navrhovateľ v podanom návrhu uviedol, že žalovaná suma pozostáva z nedoplatkov za poskytované služby v sume 452,51 eur a z nároku na náhradu škody v sume 339,-- eur. Škoda, ktorú si navrhovateľ uplatňuje, predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, teda odporca navrhovateľovi spôsobil škodu tým, že získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby, t. j. doby viazanosti. Poukázal aj na to, že okrem tejto škody navrhovateľovi vznikli ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, náklady za predajný proces, akceptačný a aktivačný proces, SIM kartu a vyhradenú kapacitu prevádzkovej siete, ktorá si vyžaduje na rozšírenie kapacity investície a údržbu prevádzky, pričom tieto ďalšie škody si navrhovateľ neuplatňuje z dôvodu náročnosti dokazovania.
Odporca sa napriek riadne doručenému predvolaniu na pojednávanie nedostavil, neúčasť neospravedlnil, ani sa k veci písomne nevyjadril. Z tohto dôvodu súd v zmysle § 101, ods. 2, O.s.p., uskutočnil pojednávanie v neprítomnosti odporcu.
Podaním zo dňa 24.1.2013 oznámilo vstup do konania Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v postavení vedľajšieho účastníka na strane odporcu. V písomnom vyjadrení zo dňa 3.5.2013 vedľajší účastník oznámil, že vstupuje do konania iba ohľadom nároku navrhovateľa na náhradu škody. Uviedol, že podľa neho ide o dva samostatné nároky, ktoré by mohli byť predmetom samostatných žalôb. V súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu škody poukázal na porušenie ust. § 4, ods. 3, Zák. č. 250/2007 Z. z. zo strany navrhovateľa. Uviedol, že ide len o paušalizovanú náhradu škody, teda len o modifikovanú zmluvnú pokutu, ktorú už judikatúra zakázala, lebo opäť by nijakým spôsobom nebolo zohľadnené v akom rozsahu spotrebiteľ svoje záväzku porušil a škoda by predstavovala stále tú istú sumu. Podľa názoru vedľajšieho účastníka, aj keď si navrhovateľ uplatňuje sumu
339,-- eur z titulu náhrady škody, v skutočnosti aj naďalej požaduje zmluvnú pokutu, len ju modifikuje na výšku rozdielu medzi trhovou a akciovou cenou telefónu.
Z obsahu návrhu a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu zmluvy o pripojení, dodatku k zmluve, faktúr, všeobecných obchodných podmienok, pokusu o pokonávku, súd zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli dňa 8.12.2009 zmluvu o pripojení č. F., na základe ktorej navrhovateľ zapožičal odporcovi mikroprocesorovú kartu - SIM kartu, za účelom užívania služieb navrhovateľa odporcom.
Dňa 8.12.2009 uzavreli účastníci konania dodatok k zmluve o pripojení, na základe ktorého navrhovateľ predal odporcovi mobilný telefón značky Samsung Jet za zníženú kúpnu cenu 1,-- euro s DPH. V článku 2, bode 2.5 dodatku, si účastníci konania pre prípad porušenia povinností zo strany odporkyne dohodli zmluvnú pokutu v sume 400,-- eur.
Odporca na základe uzavretej zmluvy bol povinný uhrádzať poplatky za poskytované služby. Odporca neuhradil v lehote splatnosti poplatky za obdobie 12/2010 v sume
193,02 eur, za obdobie 01/2011 v sume 151,39 eur, za obdobie 02/2011 v sume 98,24 eur a za obdobie 03/2011 v sume 9,86 eur, odporcovi teda vznikol nedoplatok v celkovej výške
452,51 eur.
Podľa § 43, ods. 1, Zák. č. 610/2003 o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42, ods. 1, písm. a/, cit. zákona, podnik má právo
na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 544, ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 420, ods. 1, Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442, ods. 1, Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca doposiaľ neuhradil navrhovateľovi dohodnuté poplatky za poskytované služby v celkovej výške
452,51 eur, pričom táto povinnosť mu vznikla na základe zmluvy o pripojení. Keďže zo strany odporcu nebolo preukázané splnenie záväzku, súd zaviazal odporcu k zaplateniu uvedenej sumy.
Okrem neuhradenej istiny si navrhovateľ uplatňoval aj náhradu škody v sume
339,-- eur, ktorá podľa navrhovateľa predstavuje rozdiel medzi akciovou cenou telefónu a predajnou cenou telefónu, ktorá bola 340,-- eur. Keďže sumu 339,-- eur si navrhovateľ uplatňuje z titulu náhrady škody, súd musí skúmať, či sú splnené základné predpoklady pre vznik škody, a to existencia protiprávneho úkonu, existencia škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou. Existenciu protiprávneho úkonu navrhovateľ vidí v porušení zmluvných podmienok zo strany odporcu tým, že svoje splatné záväzky neuhrádzal v dohodnutých lehotách splatnosti, v dôsledku čoho navrhovateľ pristúpil
k ukončeniu zmluvného vzťahu. Škodou v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať, že navrhovateľ v rámci obchodnej politiky predáva mobilný telefón za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný navrhovateľom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného dojednania medzi účastníkmi konania. Naviac zo strany navrhovateľa ani nebolo preukázané aká bola predajná cena predmetného mobilného telefónu, a teda v akej výške mala škoda vzniknúť. Keďže zo strany navrhovateľa nebola preukázané existencia škody súd má za to, že v tomto smere navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, a preto v tejto časti návrh zamietol.
Podľa § 517, ods. 2, Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 563, Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Keďže odporca neuhradil poplatky za poskytované služby v dohodnutej lehote splatnosti, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu. Navrhovateľ si uplatňoval úrok z omeškania od 6.5.2011, t. j. od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty uvedenej vo výzve zo dňa 21.4.2012, a keďže súd je viazaný návrhom na začatie konania, priznal úrok z omeškania týmto dňom, aj keď jednotlivé faktúry boli splatné už pred týmto dňom. Výška úroku
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z.z. v znení noviel).
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142, ods. 2, O.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože každý z účastníkov mal vo veci čiastočný úspech. Trovy konania si uplatnil aj vedľajší účastník, ktorý nárok odôvodňoval tým, že vstupuje iba do časti konania, ktorá sa týka náhrady škody. Vedľajší účastník vstúpil do konania v zmysle § 93, ods. 2, O.s.p., ktoré neupravuje inštitút vstupu účastníka do časti konania, ktorú si vyberie, ale predpokladá vstup vedľajšieho účastníka do konania v celosti. Nakoniec aj v podaní zo dňa 24.1.2013 vedľajší účastník uvádzal, že vstupuje do konania a až v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že vstupuje iba do časti konania, ktorá sa týka náhrady
škody, čo podľa názoru súdu v zmysle § 93, ods. 2, O.s.p., ani nie je možné. Nárok na náhradu trov vedľajšieho účastníka vždy závisí od úspešnosti toho účastníka konania, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje. Tak ako účastník, aj vedľajší účastník má nárok iba na náhradu tých trov konania, ktoré možno hodnotiť ako účelne vynaložené. Keďže odporca bol v konaní iba čiastočne úspešný a súd má za to, že mu nevznikol nárok na náhradu trov konania, nie je dôvod pre priznanie náhrady trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi. Naviac podľa názoru súdu trovy právneho zastúpenia, ktoré si uplatnil vedľajší účastník, nemôžeme považovať ani za účelne vynaložené trovy, pretože právny zástupca vedľajšieho účastníka urobil iba dva úkony, a to oznámenie vstupu do konania a vyjadrenie k návrhu, v ktorom však iba poukázal na rozhodovaciu prax súdov v súvislosti s neprijateľnými zmluvnými podmienkami, pričom ide o skutočnosti súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti a na tieto skutočnosti súd prihliada ex offo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3, O.s.p. (t.j. musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221, ods. 1, O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Ex. poriadok).