Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/176/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Petra Kvietka (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcu: JHC, spol. s r.o., so sídlom Daniela Dlabača 769/21, 010 01 Žilina, IČO: 31 611 541, zastúpený JUDr. Eduardom Šoškom, advokátom so sídlom ul. Daniela Dlabača 21, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie, Grösslingová 5, 811 09 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov: 1/ Brantner Fatra, s.r.o., Robotnícka 20, 036 01 Martin, IČO: 31 578 861, 2/ Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, 817 15 Bratislava, 3/ DEPONIA SYSTEM, s.r.o., Holíčska 13, 851 05 Bratislava, IČO: 31 373 089, 4/ Mesto Martin, Vajanského námestie 1, 036 01 Martin a 5/ A. B. C., D. E. XX XXX/XX, XXX XX F., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8292/27/2021-30631/2021 zo dňa 18.08.2021, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. III. Ďalším účastníkom 1/, 2/, 3/, 4/ a 5/ právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 8292/27/2021-30631/2021 zo dňa 18.08.2021, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

2. V správnej žalobe žalobca namietal, že Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina ako prvostupňový orgán štátnej správy vydal dňa 19.04.2021 rozhodnutie – podstatná zmena integrovaného povolenia č. 1372/770200104/197-Pt zo dňa 07.06.2004, ktorým povolil rozšírenie skládky tzv. 2. kazety 2. časť na Skládke nie nebezpečných odpadov Martin – Kalnô.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktorým napádal rozšírenie skládky vzhľadom na jej umiestnenie v blízkosti iných prevádzok, ako aj mesta Martin.

4. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 8292/27/2021-30631/2021 zo dňa 18.08.2021 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia - Inšpektorátu životného prostredia Žilina č. 10337/77/2020-11126/2021/770200104/Z17-SP zo dňa 19.04.2021, ktorým bolo účastníkovi konania – Brantner Fatra, s.r.o., Robotnícka 20, 036 01 Martin, IČO: 31 578 861 zmenené integrované povolenie pre prevádzku „Skládka nie nebezpečných odpadov Martin – Kalnô“, potvrdil.

5. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v súlade s ust. § 51 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal napadnuté prvostupňové rozhodnutie, ako aj kompletný prvostupňový spisový

materiál. Preskúmanie kompletného spisového materiálu a odvolania žalobcu žalovaný skonštatoval, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie Z17-SP bolo vydané v súlade so zákonom a Správnym poriadkom, stavebným zákonom a ostatnými právnymi predpismi, ktorých konanie bolo súčasťou integrovaného povolenia. Žalovaný tiež uviedol, že v odvolaní žalobcu neboli uvedené žiadne nové skutočnosti a ani dôkazy, ktorými by inšpektorát nedisponoval a s ktorými by sa nevysporiadal a ktoré by opodstatňovali zrušenie alebo zmenu rozhodnutia Z17-SP v odvolacom konaní.

6. Žalobca v správnej žalobe namietal, že stavebné povolenie na rozšírenie skládky (tzv. 2. kazeta) z toho istého obdobia už Slovenská inšpekcia životného prostredia nedoručovala jednotlivým dotknutým subjektom, ale verejnou vyhláškou, o ktorej je predpoklad, že sa dozvie buď nikto, alebo minimum dotknutých osôb, a to so zámerom, aby takéto negatívne rozhodnutie nebolo napádané zo strany tretích osôb, ako je to napríklad v tomto prípade. Žalobca tým poukázal na účelový prístup pri doručovaní rozhodnutí týkajúcich sa prevádzky tejto skládky, keď napríklad v r. 2018 bolo vydané rozhodnutie o uzavretí skládky, tzv. 1. kazety, tak toto bolo žalobcovi doručené do elektronickej schránky, s predpokladom, že takéto rozhodnutie nebude nikto napádať.

7. Podľa žalobcu sa žalovaný s jeho odvolaním vysporiadal tak, že prevzal rétoriku prevádzkovateľa skládky o tom, že žalobca si nemal kupovať pozemky pri skládke, smetisku, a že pri ním vykonaných kontrolách žiadne šírenie zápachu nebolo zistené. Žalovaný sa tak postavil na stranu prevádzkovateľa skládky a svoje povrchné rozhodnutie odôvodnil nepravdivými skutočnosťami, prevzatými z vyjadrení prevádzkovateľa skládky, súkromnej spoločnosti. Žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za formálne.

8. Žalobca tiež poukázal na to, že prevádzkovateľ skládky spoločnosť Brantner Fatra s.r.o. vykonáva túto činnosť za účelom dosahovania zisku, pričom to robí na úkor ostatných vlastníkov nehnuteľností a prevádzok v okolí, ktorí sú činnosťou tejto súkromnej spoločnosti neprimerane obťažovaní. V okolí skládky je permanentne zápach. Skládka je umiestnená cca 2,5 km od centra mesta, nie je pravdou, že zo skládky sa neprenáša zápach. Zápach sa rozkladá na niekoľkých km2. Okrem zápachu vietor roznáša hrubé nečistoty na okolité pozemky, ako plastové sáčky, papiere. Časť pozemkov vo vlastníctve žalobcu, je zastavanou asfaltovou plochou (prístupová komunikácia), na ktorú z dôvodu bezprostrednej blízkosti k skládke navážajú rôzni nezodpovední obyvatelia rôzne smeti, stavebný odpad, suť, pneumatiky, atď. v domnienke, že vedľajší pozemok je súčasťou skládky. Rozšírenie skládky žalobca preto považuje za neprípustné. Nie sú to len sťažnosti niekoho, kto si kúpil pozemky pri „smetisku“, ale je problém veľkej časti mesta Martin. Prevádzkovateľ skládky formálne navonok prezentuje prevádzkovanie skládky v súlade s právnymi predpismi a povoleniami, pričom reálne tieto nedodržuje (obchádza), a preto dochádza k obťažovaniu okolia negatívnymi javmi. Pri prevádzke tejto skládky nepochybne dochádza k obťažovaniu vlastníkov susedných nehnuteľností permanentným zápachom a tiež k zanášaniu okolitých pozemkov úletom smetí zo skládky, ktorí sa však vo väčšej miere a rozsahu nebránia proti prevádzkovaniu tejto skládky, nakoľko nemajú reálnu vedomosť o takýchto možnostiach, hlavne z dôvodu, že konania ohľadom skládky sa uskutočňujú doručovaním cez verejnú vyhlášku, hoci vlastníci sú známi a nejedná sa o veľký počet vlastníkov, a preto nebol a ani nie je zákonný dôvod na takúto formu doručovania. Prevádzkovanie skládky v danej lokalite, v bezprostrednej blízkosti mesta je dnes prekonaný spôsob likvidácie, resp. skládkovanie odpadu, a preto jej rozširovanie v zmysle napadnutého rozhodnutia považuje žalobca za neakceptovateľné.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe navrhol, aby správny súd predmetnú správnu žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú v celom rozsahu zamietol. Žalobca v žalobe nešpecifikoval žiadne jeho priamo dotknuté právo (subjektívny oprávnený záujem), ktoré by bolo zo strany žalovaného jeho konaním alebo vydanými rozhodnutiami dotknuté. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namieta, že napadnuté rozhodnutie bolo doručené do elektronickej schránky jeho konateľa, namiesto elektronickej schránky žalobcu, k tomu žalovaný uviedol, že v administratívnom konaní vedenom žalovaným bola dňa 06.05.2021 spolu s odvolaním doručená aj plná moc na právne zastúpenie žalobcu advokátskou kanceláriou JUDr. Eduard Šoška, so sídlom Daniela Dlabača 21, 010 01 Žilina. Napadnuté rozhodnutie nebolo doručované do elektronickej schránky JUDr. Eduarda Šošku, ako konateľa, ale do elektronickej schránky JUDr. Eduarda Šošku ako právneho zástupcu, nakoľko v čase doručovania rozhodnutia ním bol žalobca právne zastúpený. K žalobnej námietke o účelovosti prístupu žalovaného v súvislosti s doručovaním verejnou vyhláškou, žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán upovedomil podľa o integrovanej

prevencii a kontrole znečistenia životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o IPKZ“) účastníkov konania o začiatku konania. Z dôvodu, že inšpekcii neboli známi všetci vlastníci susedných pozemkov, t.j. všetci účastníci konania, upovedomenie bolo doručované aj verejnou vyhláškou, ktorá bola zverejnená po dobu 15 dní na úradnej tabuli prvostupňového správneho orgánu, na webovom sídle Slovenskej inšpekcie životného prostredia, na Ústrednom portáli verejnej správy a tiež na úradnej tabuli mesta Martin. Prvostupňový správny orgán určil v upovedomení 30 dňovú lehotu na vyjadrenie a vyzval dotknutú verejnosť na písomné prihlásenie sa za účastníka konania v zmysle § 11 ods. 5 písm. d/ zákona o IPKZ. Na základe zverejnenej výzvy neboli na inšpektorát doručené žiadne prihlášky za účastníka konania. Žalovaný doručoval napadnuté rozhodnutie tiež verejnou vyhláškou s dátumom zverejnenia dňa 19.08.2021 a s dátumom ukončenia zverejnenia dňa 02.09.2021. V zmysle ust. § 26 ods. 1 Správneho poriadku sa doručovanie verejnou vyhláškou použije v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známy, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon. Žalovaný zdôraznil, že žalobcovi bolo predmetné rozhodnutie doručené do elektronickej schránky jeho právneho zástupcu, a to dňa 23.08.2021. Pokiaľ žalobca namietal existenciu negatívnych vplyvov skládky na okolité prevádzky v podobe zápachu, prípade úletov ľahkých odpadov, k tomu žalovaný uviedol, že inšpektorát upovedomil Ministerstvo životného prostredia SR, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie o začatí konania vo veci vydania zmeny integrovaného povolenia pre prevádzku a zaslal mu podklady podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Ministerstvo životného prostredia SR (ďalej „MŽP SR“) ako príslušný orgán v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie v záväznom stanovisku skonštatovalo, že podaný návrh na realizáciu stavby je v súlade so o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a so záverečným stanoviskom MŽP SR č. 1327/2009-3.4/zk zo dňa 30.11.2009 a s jeho podmienkami. V kompetencii inšpektorátu nie je akékoľvek posudzovanie podľa , rovnako v kompetencii inšpektorátu ani žalovaného nie je posúdenie, či postup posudzovania vplyvov stavby na životné prostredie bol správny, či proces posudzovania prebehol legálne a komplexne a či orgány príslušné na konanie podľa dospeli k správnym záverom v rámci hodnotenia. Žalovaný skonštatoval, že v rámci integrovaného konania boli okrem vyššie uvedeného záväzného stanoviska MŽP SR doručené aj záväzné stanoviská dotknutých orgánov, ktoré v prípade pripomienok boli zapracované do integrovaného povolenia a sú uložené v administratívnom spise prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný tiež upriamil pozornosť aj na skutočnosť, že v integrovanom povolení je stanovená podmienka č. H.4, ktorá upravuje dodržanie podmienok týkajúcich sa úletu papiera a ľahkých častí odpadu a tiež zníženia zápachu z telesa skládky, ktoré je prevádzkovateľ povinný dodržať. Porušenie podmienok integrovaného povolenia je správnym deliktom podľa zákona o IPKZ, za ktorý je prvostupňový orgán povinný uložiť prevádzkovateľovi pokutu. Povoľovaní orgán sa podmienkami integrovaného povolenia snaží minimalizovať negatívne vplyvy prevádzok.

10. Žalovaný je toho názoru, že žalobca nepreukázal porušenie jeho subjektívnych práv zo strany žalovaného. Žalovaný má za to, že správnej žalobe absentuje konkrétne vymedzenie dôvodov správnej žaloby, nakoľko z nej nie je zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.05.2021.

11. K správnej žalobe žalobcu sa vyjadrili aj ďalší účastníci konania.

12. Ďalší účastník konania mesto Martin vo vyjadrení uviedlo, že mesto neviedlo administratívne konanie a nevie sa vyjadriť k jeho priebehu a jeho prípadným nedostatkom.

13. Ďalší účastník konania Brantner Fatra s.r.o. vo vyjadrení uviedol, že ako účastník konania, vlastník a prevádzkovateľ skládky nie nebezpečného odpadu Martin – Kalnô, má za to, že tak prvostupňový správny orgán v stavebnom konaní pri posudzovaní umiestnenia stavby, tak aj druhostupňový správny orgán v odvolacom konaní sa s námietkami žalobcu ako aj s námietkami účastníkov konania a tiež dotknutých osôb vysporiadali riadne a v súlade so zákonom. Poukázal na to, že rozšírenie skládky odpadov 2. kazeta – 2. časť 2. kazety, bola vo verejnom záujme a v súlade s právoplatne vydaným stavebným povolením, už zrealizovaná.

14. K správnej žalobe sa tiež vyjadril ďalší účastník konania Slovenský pozemkový fond, ktorý navrhol správnej žalobe vyhovieť, nakoľko podľa jeho názoru v územnom rozhodnutí je pod bodom 9 podmienka na základe stanoviska SPF, že stavebník bude mať najskôr do vydania stavebného povolenia stavby majetkovo usporiadaný pozemok SPF. Tento ďalší účastník má za to, že neboli dodržané podmienky stanovené v územnom rozhodnutí, a teda toto rozhodnutie je v rozpore s § 62 ods. 1, v spojení s § 58 ods. 2 Stavebného zákona.

15. Na vyjadrenie žalovaného a vyjadrenia ďalších účastníkov konania reagoval žalobca žalobnou replikou, v ktorej uviedol, že žalovaný neprimerane v rozpore s ústavnými princípmi uprednostňuje záujmy a podnikateľskú činnosť v súkromnej spoločnosti, prevádzkujúcu skládku odpadov, na úkor ostatných vlastníkov nehnuteľností v danej lokalite. Opakovane poukázal na spôsob doručovania rozhodnutí dotknutým účastníkom zo strany žalovaného v jednotlivých fázach správneho konania.

16. Na žalobnú repliku reagoval žalovaný duplikou, v ktorej zotrval na právnej argumentácii uvedenej vo vyjadrení. Poukázal na to, že žalobca v replike neuvádza žiadne argumenty, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť tvrdenia žalovaného. Čo sa týka vysporiadania pozemkov, žalovaný je toho názoru, že žalobca poukazuje na konanie, ktoré predchádzalo konaniu o povolení stavby „Martin – Kalnô rozšírenie skládky odpadov 2. kazeta – 2. časť 2. kazety“. V tejto súvislosti poukázal na to, že po vysporiadaní majetkovoprávnych vzťahov (prevádzkovateľ odkúpil časť pozemku 7278/1, čím vznikol nový pozemok č. KN 7278/6). Pôvodná časť skládky odpadu, ktorá bola prevádzkovaná ešte pred vydaním integrovaného povolenia (od r. 1994) bola vybudovaná na neusporiadaných pozemkoch v správe Slovenského pozemkového fondu. Prevádzkovateľ skládky ju prevádzkoval so súhlasom správcu pozemku. V súčasnosti sa pôvodná časť skládky odpadov neprevádzkuje a prevažná časť pôvodnej skládky odpadov je už uzavretá. Na základe uvedeného žalovaný považuje vydanie stavebného povolenia pre predmetnú stavbu v súlade so Stavebným zákonom a námietku žalobcu považuje za neopodstatnenú.

17. Na repliku žalobcu reagoval duplikou aj ďalší účastník konania Brantner Fatra, s.r.o., ktorý uviedol, že prevádzkuje svoju činnosť na majetkovoprávne vysporiadaných pozemkoch, ktorá skutočnosť je preukázaná zápisom v katastri nehnuteľností a táto skutočnosť je žalobcovi známa. Čo sa týka povinnosti výsadby vzrastlej zelene, táto bude zo strany spoločnosti Brantner Fatra, s.r.o., splnená po vytvorení podmienok pre jej výsadbu, t.j. po rekultivácii skládky a vtedy, kedy vzrastlá zeleň nebude prekážkou pre prevádzkovanie skládky.

18. bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa uvedeného zákona, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto pôvodné konanie vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. .

19. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa (ďalej aj len „SSP“), preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa v spojení s dňa 27.07.2023. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 12.07.2023.

20. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánov verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby ( ) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa zamietol. Správny súd nezistil dôvody pre zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia mimo žalobných bodov, na ktoré je povinný prihliadnuť z úradnej povinnosti ( ).

21. Správny súd preskúmava zákonnosť rozhodnutí (prípadne opatrení) orgánov verejnej správy a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, teda či rozhodnutia orgánov verejnej správy a ich postup sú v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania, správny súd nenahrádza a nedopĺňa konanie orgánov verejnej správy a nie je v jeho právomoci vykonávať prieskum správnou žalobou napadnutých aktov orgánov verejnej správy

(a ich postupu) nad rozsah a dôvody správnej žaloby (ak nejde o vec, v ktorej to pripúšťa). Nie je v právomoci správneho súdu ani vykladať za žalobcu nezákonnosti v postupe a v rozhodnutiach orgánov verejnej správy, prípadne konkretizovať všeobecné a nekonkrétne žalobné námietky. Iniciátorom súdneho konania pred správnym súdom je žalobca – účastník administratívneho konania a je na ňom, ako svoje právo na prieskum zákonnosti rozhodnutí (prípadne opatrení) orgánov verejnej správy využije, konkrétne aké žalobné dôvody v správnej žalobe prednesie a vymedzí.

22. Podľa a , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

23. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

25. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

26. Ako vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o IPKZ, integrované povolenie je konanie, ktorým sa koordinovane povoľujú a určujú podmienky vykonávania činnosti v existujúcich prevádzkach a nových prevádzkach s cieľom zaručiť účinnú integrovanú ochranu zložiek životného prostredia a udržať mieru znečistenia životného prostredia v normách kvality životného prostredia.

27. Podľa § 3 ods. 3 písm. b) bod 1, 2 zákona o IPKZ, súčasťou integrovaného povoľovania v oblasti povrchových vôd a podzemných vôd je konanie na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd alebo do podzemných vôd. 28. Podľa § 3 ods. 3 písm. c) bod 1 zákona o IPKZ, súčasťou integrovaného povoľovania je v oblasti odpadov konanie o udelenie súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na zneškodňovanie odpadov okrem spaľovaní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov a vodných stavieb, z ktorých sa zneškodňujú osobitné druhy kvapalných odpadov.

29. Podľa § 3 ods. 3 písm. c) bod 6 zákona o IPKZ, súčasťou integrovaného povoľovania je v oblasti odpadov udelenie súhlasu na vydanie prevádzkového poriadku zariadenia na zneškodňovanie odpadov a zariadenia na zhodnocovanie nebezpečných odpadov.

30. Podľa § 11 ods. 1 zákona o IPKZ, konanie z vlastného podnetu inšpekcia začne, ak a) je potrebné zmeniť emisné limity, technické požiadavky a podmienky prevádzkovania určené na prevádzku a monitorovanie zariadenia v povolení, ak po vydaní povolenia došlo k zmene právnych predpisov alebo k zmene najlepšej dostupnej techniky, ktorá umožňuje významné zníženie emisií z prevádzky a jej zavedenie je pre prevádzkovateľa technicky a ekonomicky únosné, b) znečisťovanie z prevádzky spôsobuje prekračovanie normy kvality životného prostredia alebo povolená prevádzka môže spôsobiť prekročenie tejto normy a prekročenie nemožno odstrániť alebo ak nie sú splnené ostatné podmienky podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov upravujúcich konania, ktoré boli súčasťou integrovaného povoľovania, c) sa zistí činnosť v prevádzke, ktorej nebolo vydané povolenie a jej činnosť je uvedená v prílohe č. 1.

31. Podľa § 11 ods. 2 zákona o IPKZ, po začatí konania inšpekciou vyzve inšpekcia prevádzkovateľa na predloženie žiadosti v lehote do 30 dní odo dňa doručenia výzvy prevádzkovateľovi. Na základe odôvodnenej písomnej žiadosti prevádzkovateľa môže inšpekcia túto lehotu predĺžiť najviac o 30 dní.

32. Podľa § 11 ods. 3 písm. d) zákona o IPKZ, ak je žiadosť úplná a je zistený okruh účastníkov konania, dotknutých orgánov a cudzích dotknutých orgánov, inšpekcia bezodkladne zverejní na svojom webovom sídle, v informačnom systéme integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania a najmenej na 15 dní na svojej úradnej tabuli výzvu zainteresovanej verejnosti na písomné prihlásenie sa za účastníka konania, výzvu zainteresovanej verejnosti a osobám s možnosťou podať prihlášku a výzvu verejnosti s možnosťou vyjadrenia sa k začatiu konania s lehotou najmenej 30 dní odo dňa zverejnenia výzvy na webovom sídle spolu s informáciami.

33. Podľa § 19 ods. 1 zákona o IPKZ, inšpekcia vydá povolenie, ktorým sa povoľuje činnosť v prevádzke, ak znečisťovanie z nej nespôsobí prekročenie normy kvality životného prostredia a ak sú súčasne splnené aj ostatné podmienky podľa zákona a osobitných predpisov upravujúcich konania, ktoré sú súčasťou integrovaného povoľovania.

34. Podľa , , a o správnom konaní (Správny poriadok), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (3) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, a ktorý má právo používať jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, má právo v obciach vymedzených osobitným predpisom konať pred správnym orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány podľa prvej vety sú povinné mu zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

35. Podľa § 26 ods. 1 Správneho poriadku, doručenie verejnou vyhláškou použije správny orgán v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú mu známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon.

36. Senát správneho súdu preskúmal zákonnosť napadnutých rozhodnutí a jednohlasne dospel k záveru, že rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu boli vydané v súlade so zákonom, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

37. V prvom rade správny súd poukazuje na tú skutočnosť, že tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný bezpochyby postupovali v zmysle citovaných ustanovení zákona o IPKZ, na ktoré súd poukazuje vyššie, ale aj v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o správnom konaní. Na základe týchto záverov súd dospel k tomu, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci, z ktorého prijali správne právne závery a na základe uvedených právnych záverov rozhodnutie odôvodnili dostatočne, zrozumiteľne a jasne, pričom vyhodnotili všetky vykonané dôkazy samostatne i v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o správnom konaní.

38. Žalobca v žalobe neuvádza ktoré konkrétne ustanovenia či už zákona o IKPZ alebo Správneho poriadku boli porušené a tak malo byť zasiahnuté do jeho subjektívnych práv, resp. ako mali byť jeho právom chránené záujmy rozhodnutím žalovaného dotknuté. Správny súd v žalobe žalobcu identifikoval dva okruhy námietok (žalobných bodov). Jeden okruh sa týkal doručovania predmetných rozhodnutí a druhý sa týkal obťažovania majiteľov susediacich pozemkov pachom a roznášaním nečistôt zo skládky do okolia.

39. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutia správnych orgánov boli doručované verejnou vyhláškou, musí správny súd konštatovať, že z administratívneho spisu vyplýva, že predmetné rozhodnutie žalovaného bolo právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Eduardovi Šoškovi doručené dňa 23.08.2021. Čo sa týka doručovania prvostupňového rozhodnutia, správny súd konštatuje, že všetkým známym účastníkom správneho konania (teda aj žalobcovi) bolo rozhodnutie riadne doručené (čo žalobca ani nepopiera). Zároveň bolo predmetné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu doručované v zmysle § 26 ods. 1 Správneho poriadku, teda verejnou vyhláškou.

40. Ak žalobca namietal, že doručovaním verejnou vyhláškou bolo zasiahnuté do práv iných osôb, ktoré sa o konaní nemuseli dozvedieť, k tomu správny súd uvádza, že prvostupňový správny orgán v súlade s § 11 ods. 5 písm. c/ zákona o IPKZ upovedomil účastníkov konania, ktorých pobyt mu nebol známi, o začiatku konania. Upovedomenie bolo doručované verejnou vyhláškou, ktorá bola zverejnená po dobu 15 dní na úradnej tabuli prvostupňového správneho orgánu, na webovom sídle Slovenskej inšpekcie životného prostredia, na Ústrednom portáli verejnej správy a tiež na úradnej tabuli mesta Martin. Prvostupňový správny orgán určil v upovedomení 30 dňovú lehotu na vyjadrenie a vyzval dotknutú verejnosť na písomné prihlásenie sa za účastníka konania v zmysle § 11 ods. 5 písm. d/ zákona o IPKZ. Z uvedeného vyplýva, že práva žiadneho z účastníkov, čo sa týka upovedomenia o začatí správneho konania a možnosti byť v konaní aktívny, neboli zo strany správnych orgánov porušené. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na zásadu rímskeho práva „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv. Nie je teda namieste, aby žalobca v žalobe argumentoval aj tým, že doručovaním verejnou vyhláškou bolo zasiahnuté do práva iných majiteľov susediacich pozemkov s pozemkami žalovaného, na ktorých je predmetná skládka odpadov.

41. Čo sa týka námietok, že z predmetnej skládky odpadov sa prenáša zápach a vietor roznáša nečistoty do okolia skládky, k tomu správny súd uvádza, že na ochranu pred takzvanými imisiami slúži úplne iný postup. Pokiaľ žalobca má za to, že je nad mieru prípustnú obťažovaný imisiami zo skládky, má možnosť domáhať sa ochrany svojich práv ( ) podaním napríklad civilnej žaloby, respektíve podaním podnetu na príslušný správny orgán, že dochádza k neplneniu podmienok uvedených v rozhodnutí. Účelom konania podľa je preskúmať, či konaním a rozhodnutiami správnych orgánov nebolo zasiahnuté do práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Správna žaloba nemá za účel ochranu pred imisiami, ako sa o to snažil žaloba.

42. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa a contrario.

43. Ďalším účastníkom konania správny súd nepriznal voči neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania podľa , nakoľko ďalším účastníkom konania nevznikli trovy konania v súvislosti s plnením povinností, ktoré by im uložil správny súd. Vyjadriť sa k správnej žalobe je oprávnením ďalšieho účastníka konania.

44. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).