Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/360/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci navrhovateľa: E.. Z. O., nar. XX.X.XXXX, bytom L. L., ul. J. č. XX, zastúpená JUDr. Petrom Škrabákom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie v Banskej Bystrici, ul. Skuteckého č. 30, proti odporcovi: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom v Žiline, ul. Hodžova č. 11, v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu takto

rozhodol:

Súd určuje, že právny úkon odporcu zo dňa 7.11.2012, ktorého obsahom je prejav vôle odstúpenia od Zmluvy o osobnom účte AXION zo dňa 6.12.2002 uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom je n e p l a t n ý .

Súd návrh na zaplatenie 3.000 eur titulom finančného zadosťučinenia z a m i e t a .

Súd vyhlasuje zmluvnú podmienku uvedenú vo Všeobecných obchodných podmienkach Prima banka Slovensko, a.s. účinné od 15.9.2012 v čl. VIII. bod 5. o voľbe rozhodcovského súdu za n e p r i j a t e ľ n ú .

Súd navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia n e p r i z n á v a .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok z podaného návrhu vo výške 99,50 eur na účet Okresného súdu v Žiline, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 13.11.2012 domáhala voči odporcovi určenia, že právny úkon odporkyne zo dňa 07.11.2012, ktorého obsahom je prejav vôle odstúpenia od Zmluvy o osobnom účte AXION zo dňa 06.12.2002 uzatvorenej medzi žalovanou ako bankou a navrhovateľkou ako majiteľom účtu, je neplatný ako aj uloženia povinnosti zaplatiť navrhovateľke sumu 3 000 Eur titulom finančného zadosťučinenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh odôvodnila tým, že dňa 06.12.2002 podľa § 708 a nasl. Obch. zák. uzatvorila navrhovateľka s odporkyňou ako bankou Zmluvu o osobnom účte AXION, č.ú. 1249151001 /5600. Listom zo dňa 07.11.2012, ktorý navrhovateľka prevzala dňa 10.11.2012, odporkyňa odstúpila od Zmluvy o osobnom účte AXION č. 1249151001/5600, a to pre podstatné porušenie zmluvy „banka sa dozvedela o takých pomeroch dotýkajúcich sa navrhovateľky, ktoré nedávajú záruku plnenia zmluvných vzťahov medzi bankou a navrhovateľkou". Navrhovateľka tak prevzala zásielku v sobotu, pričom následne v pondelok jej už bol znemožnený prístup na internetbanking, z ktorého mienila zistiť trvalé príkazy v prospech svojich zmluvných partnerov, ktoré mala na danom účte nastavené, pretože predmetný bankový účet používala na pravidelné úhrady či už z titulu úverových alebo poistných zmlúv.

Poukázala na to, že vychádzajúc zo Všeobecných obchodným podmienok odporkyne, a to čl. III. Účty a vkladné knižky, časť A. bod 37, odporkyňa od Zmluvy obežnom účte odstúpila z dôvodu, že sa dozvedela o takých pomeroch týkajúcich sa klienta, ktoré nedávajú záruku plnenia zmluvných vzťahov medzi bankou a klientom. Navrhovateľka však nemá vedomosť o tom, aké zistenie a aké pomery o nej môžu zakladať konštatovanie odporkyne, že jej nedáva záruku plnenia zmluvných vzťahov, keďže voči navrhovateľke nebolo nikdy vedené ako súdne, tak i exekučné konanie, nikdy sa nedostala do omeškania s plnením si svojich záväzkov, dokonca navrhovateľke nebol nikdy poskytnutý úver zo strany odporkyne. Navrhovateľka svoj bežný účet ako jediný zriadený používala na plnenie si povinností voči svojim veriteľom a zmluvným partnerom. Konaním odporkyne, a to nejasným a najmä neurčitým odstúpením od zmluvy bez jednoznačného odôvodnenia, navrhovateľka sa dostala do neistého postavenia, pretože na svojom bežnom účte mala nastavené trvalé príkazy na úhrady, či už z titulu úverovej zmluvy a poistných zmlúv a ktoré jej už ani pobočka odporkyne v Banskej Bystrici nevedela konkretizovať čo do účtu príjemcu, sumy, periodity a ďalších údajov potrebných pre správne označenie platby. Zároveň zamestnankyňa pobočky odporkyne dňa 12.11.2012 uviedla, že zostatok finančných prostriedkov vo výške cca 461 Eur je vedený na osobitnom účte, ktorý je síce vedený na meno navrhovateľky, ale táto nemá k nemu prístup. Navrhovateľka má na rozhodnutí vo veci samej naliehavý právny záujem, keďže má za to, že odporkyňa odstúpila od zmluvy o bežnom účte neplatne a po meritórnom rozhodnutí vo veci samej bude zmluvný vzťah medzi účastníkmi tohto konania naďalej trvať. Konaním odporkyne sa navrhovateľka dostala do postavenia, ktoré je spôsobilé privodiť jej ujmu, pretože nemá záujem meniť banku, ktorá bude spravovať jej účet. Zároveň konanie odporkyne považuje za konanie aj rozpore s dobrými mravmi vykazujúce zjavné znaky diskriminácie tým, že odporkyňa využila nečestnosť a výraznú nerovnosť zmluvných strán, kedy bez bližšieho odôvodnenia ukončila zmluvný vzťah založený Zmluvou o bežnom účte. Kým však súd vo veci samej právoplatne rozhodne, je potrebné dočasne upraviť pomery, a to najmä z dôvodov zabezpečenia a dodržania platobnej disciplíny navrhovateľky v prospech jej zmluvných partnerov (poistenia, bývanie, úver), pretože zrušený bankový účet navrhovateľka používa od roku 2002 ako jediný, slúžiaci najmä na bankové prevody a plnenie si povinností voči jej veriteľom či partnerom. Navrhovateľka žiadnym konaním či nekonaním sa nedostala do postavenia voči odporkyne, z ktorého by mohla odporkyňa vyvodiť spochybnenie plnenia si zmluvných povinností vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu. Zároveň potrebu bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľka preukazuje skutočnosťou, že v prípade akceptácie odstúpenia od zmluvy žalovanou, by vzhľadom na túto situáciu táto musela zriadiť nový bankový účet v inej finančnej inštitúcii, čím jej vzniknú náklady, a to najmä vo vzťahu k zriadeniu trvalých príkazov na úhradu, ktoré mala na zrušenom účte zriadené. Odporkyňa zneužívajúc svoje postavenie dodávateľa služby odstúpila od zmluvy, pričom navrhovateľku postavila do pozície osoby, ktorej pomery nedávajú záruku plnenia zmluvných vzťahov medzi ňou ako bankou a navrhovateľkou ako klientkou. Navrhovateľka sa tak domáha právnej ochrany pred nekalými podmienkami, ktorá zahŕňa ochranu pred zmluvnými podmienkami, ktoré sú vypracované nezrozumiteľne a zakladajú potrebu uplatniť vhodné a účinné prostriedky k zabráneniu ďalšieho uplatňovania takýchto podmienok. Použitím dôvodu odstúpenia od zmluvy pre podstatné porušenie zmluvy bez odôvodnenia a najmä zneužitím postavenia dodávateľa ako subjektu, ktorý stanovuje zmluvné podmienky jednostranne tým, že zmluvnú podmienku, na základe ktorej odporkyňa ako dodávateľ odstúpila od zmluvy, možno považovať za neurčitú, nejasnú a nezrozumiteľnú. Nejasným dôvodom ukončenia zmluvného vzťahu odstúpením odporkyňa poškodila navrhovateľku nie len tým, že navrhovateľke znemožnila nakladať so svojim bankovým účtom a svojimi finančnými prostriedkami, ale najmä nepravdivým a ničím nepodloženým tvrdením, že pomery navrhovateľky nedávajú záruku plnenia zmluvných vzťahov. Preto navrhovateľka vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa porušila povinnosti vyplývajúce z ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, najmä povinnosť vyjadriť podmienky určito, jasne a zrozumiteľne, sa domáha finančného zadosťučinenia, pretože konanie odporkyne je nie len navrhovateľke, ale aj iným spotrebiteľom, spôsobilé privodiť ujmu. Finančného zadosťučinenia sa domáha s poukazom na poškodenie jej osoby nie len v kruhu jej rodiny, ale aj na verejnosti, pretože v pobočke odporkyne, kde mienila dňa 12.11.2012 odovzdať platobnú kartu a zároveň prevziať finančné prostriedky, sa cítila pred zamestnankyňami vzhľadom na nejasné dôvody odstúpenia veľmi nepríjemne.

Odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol, že nakoľko účastníci uzavreli zmluvu o osobnom účte Axion dňa 06.12.2002 (ďalej len „zmluva"), v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami odporcu Podľa článku VIII bodu 5 VOP účinných ku dňu doručenia odstúpenia odporcu od zmluvy navrhovateľke je na prejednanie všetkých vzájomných sporov medzi žalobcom a žalovaným príslušný Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave.

Súd prioritne musel vyriešiť svoju právomoc vec prejednať. Súd z obsahu všeobecných obchodných podmienok odporcu zistil, že podľa článku VIII bodu 5 všeobecných obchodných podmienok bola podľa klient prijal návrh rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej všetky vzájomné spory, ktoré by mali medzi zmluvnými stranami vzniknúť, je príslušný prejednať Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie so súdnom v Bratislave. V bode 6 bolo dohodnuté právo klienta do 30 dní odstúpiť od účinnosti všeobecných obchodných podmienok alebo uzavretia zmluvného vzťahu s bankou.

Súd teda zistil, že všeobecné podmienky navrhovateľa obsahujú ustanovenia, podľa ktorých je spotrebiteľ povinný sa podriadiť právomoci rozhodcovského súdu bez možnosti voľby, medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, pričom spotrebiteľ nemal možnosť uzavretie rozhodcovskej doložky v takomto znení odmietnuť pri uzavretí zmluvy.

V tejto veci súd poukazuje už na vydané právoplatné rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 24. februára 2011, sp. zn. podľa ktorého, Dohoda zmluvných strán o tom, že majetkové spory vzniknuté zo zmluvy bude rozhodovať len rozhodcovský súd (rozhodca) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, priečiacou sa §-u 53 ods. 4, písm. r/ , preto je podľa neplatná.

Podľa , a v znení platnom od 1.1.2008 neprijateľnou zmluvnou podmienkou sú aj dohody, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Nakoľko sa odporca výslovne domáhal nárokov z neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorou bola dohodnutá dokonca výlučná právomoc rozhodcovského súdu bez možnosti voľby právomoci, za ktorú súd nepokladal možnosť v určenej lehote vypovedať rozhodcovskú zmluvu, súd musel podľa ust. vyhlásiť dohodu o výlučnej voľbe právomoci rozhodcovského súdu podľa článku VIII bodu 5 všeobecných obchodných podmienok za neprijateľnú.

Vo veci súd nariadil pojednávanie.

Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu. Uviedla, že v konaní sa domáha určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy zo strany odporcu a ktorým odstúpil od zmluvy o vedení bežného účtu Axion, ktoré považuje za neplatné z troch dôvodov, pretože samotné takéto dojednanie vo všeobecných obchodných podmienkach je neprijateľnou spotrebiteľskou podmienkou v zmysle § 53 Obč. zák., nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi poskytovateľom služieb a spotrebiteľom, kedy umožňuje banke odstúpiť de facto bez udania dôvodu, o čom svedčí aj to, že doteraz odporca neoznámil tento dôvod a nemohol ho konkretizovať, tvrdí, že je predmetom utajenia napriek tomu, že sa týka výlučne navrhovateľky. Druhým dôvodom neplatnosti odstúpenia je skutočnosť, že odstúpenia bolo neurčité a nekonkrétne, to znamená, že nebolo v ňom poukázané, čo bolo tým dôvodom alebo akým spôsobom navrhovateľka porušila zmluvu o vedení úverového účtu, pretože navrhovateľka s výnimkou stavebného sporenia nečerpala žiadne úvery a to ani v banke, ktorá je odporcom, nebola trestne nikdy stíhaná, nebolo voči nej vedené exekučné konanie, a ani nebol podaný návrh na začatie exekučného konania a tiež návrh na vyhlásenie konkurzu alebo akákoľvek iná skutočnosť, ktorá by takýto postup odprocu mohla odôvodňovať. Navrhovateľka bola zamestnaná, ako advokátska koncipientka v advokátskej kancelárii v Banskej Bystrici. Za tretí dôvodom neplatnosti odstúpenia považuje skutočnosť, že navrhovateľka sa nedopustila takého konania, z ktorého by vyplynul dôvod odstúpenia od zmluvy. Vo vzťahu k nároku na primerané zadosťučinenie uviedol, že navrhovateľka odstúpením od zmluvy utrpela značnú ujmu, v osobnostných vzťahoch ako aj v pracovnoprávnych vzťahoch. Navrhovateľka žije s matkou v spoločnej domácnosti, pričom byt, v ktorom býva patrí matke a platby za byt uhrádzala navrhovateľka práve z jej bežného účtu. Keď sa matka navrhovateľky dozvedela o odstúpení od zmluvy a žiadala navrhovateľky teda vysvetlenie, ktorá vzhľadom na formuláciu nevedela dôvody vysvetliť a vyjadriť sa k nim. Preto matka navrhovateľky začala mať dôvodné obavy, či je vlastne s dcérou všetko

v poriadku alebo či jej niečo nehrozí a bála sa o ňu. Takisto zamestnávateľ sa z dôvodu úhrad mzdy na účet musel dozvedieť o zrušení účtu a navrhovateľky ako koncipienta sa pýtal, akým spôsobom alebo prečo došlo k takémuto zrušeniu tohto účtu, pričom následkom týchto skutočností mohlo dôjsť k narušeniu dôvery. Sumu 3.000 eur, ktorú navrhli odôvodnil tým, že plat navrhovateľky sa pohyboval na úrovni minimálnej mzdy, okolo 300 euro mesačne a vzhľadom k zásahu do osobnostnej sféry klientky, jej vzťah s matkou a tiež aj vzťah medzi klientkou a zamestnávateľom bol narušený, tak suma vo výške 3.000 eur je primeraným finančným zadosťučinením v zmysle ust. .

Odporca uviedol, že návrh navrhuje v celom rozsahu zamietnuť. K právomoci súdu uviedol, že rozhodcovská doložka je súčasťou zmluvného vzťahu medzi bankou a navrhovateľkou. Keďže je upravená v časti zmluvnej dokumentácie, konkrétne vo všeobecných obchodných podmienkach, s poukazom na bankovú prax v čase uzatvorenia zmluvy, ktorá umožňovala takéto dojednanie rozhodcovskej doložky, bolo takéto dojednanie bežným spôsobom. Rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s § 93b Zákona o bankách s možnosťou voľby či klient príjme alebo neprijme predložený návrh rozhodcovskej doložky a tiež bola dojednaná v súlade s § 3 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého sa môže týkať všetkých alebo niektorých sporov. Klient má klient právo od rozhodcovskej doložky odstúpiť. Samotné odstúpenie od zmluvy považuje za odôvodnené, jasné a určité, keďže zmluvné dojednanie medzi bankou a navrhovateľkou premietnuté vo VOP nevyžaduje konkretizáciu citovaného dôvodu odstúpenia.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že 10.11.2012 v deň, keď šla na svadbu známemu jej bol doručený list, ktorý nechala v izbe za stole. Jej mama si ho všimla a prečítala. Keď prišla nad ránom domov zo svadby, matka ju čakala, bola utrápená, čo sa stalo, chcela vysvetlenie, ktoré jej ona nevedela uviesť. Hneď v pondelok najbližší pracovný deň šla do pobočky banky, kde žiadala vysvetlenie. Pracovníčky jej uviedli, že nepoznajú dôvody a že s takýmto niečím sa nestretli. Hneď zbadala, že nevedia ako sa majú ku nej správať, pretože skoro 10 rokov chodila tej banky, v rámci kontaktu s bankou ich poznala. Stále očakávala vysvetlenie čo bolo dôvodom tohto odstúpenia, pretože si plnila všetky povinnosti. Nakoľko bola v decembri 2012 PN, poslal jej zamestnávateľ mzdu na účet a keďže sa mu vrátila, tak ju dotazoval, prečo má zrušený účet a prečo mu to neoznámila. Povedala mu čo sa stalo, čo on akceptoval. 26.3.2013 skončili pracovný pomer dohodou, pred samotným rozhovorom uvažovali, že budú spolupracovať ako partneri, v súčasnosti prestali hovoriť o partnerstve, čo môže byť následkom spochybnenia pred zamestnávateľom, ktorý by inak nemal dôvod o nej pochybovať, nikdy nemal s ňou problémy ako so zamestnancom, nikdy nevyvodil voči nej žiadne disciplinárne opatrenia, a tieto neboli vyvodené ani zo strany SAK. Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.

Súd z výpis z OR odporcu zistil, že odporca je zapísaný v odd. SA vl.č. 148/L v registri OS Žilina. Na základe zmluvy o osobnom účte Axion uzavretej medzi odporcom a navrhovateľkou dňa 6.12.2012, č. ú. 1249151001, vznikol právny vzťah v zmysle ust. § 708 a násl. Obch. zák.. Súd oboznámil aj zmluvy súvisiace so zmluvou o bežnom účte a to obsah zmluvy o odovzdávaní údajov platobného styku Internet Bankingu System č. BBY 043/2002 uzavretej medzi odporcom a navrhovateľom ku klientskemu účtu 124915 dňa 6.12.2002, obsah preberacieho protokolu pre Internet Banking zo dňa 6.12.2012. Súd z listu odporcu zo dňa 7.11.2012, zistil, že týmto oznámil navrhovateľke, že banka odstupuje od príslušnej zmluvy o uvedenom účte Axion 1249151001/5600 pre podstatné porušenie zmluvy - banka sa dozvedela o takých pomerov týkajúcich sa klienta, ktoré nedávajú záruku plnenia, zmluvných vzťahov medzi bankou a navrhovateľkou ako klientom, pričom zánikom zmluvy zaniknú všetky zmluvy o poskytovaní produktov, ktoré sa viažu výlučne k uvedenému účtu s upozorňovaním na vykazovaný kreditný zostatok vo výške 9,32 eur k 7.11.2012. Súd oboznámil aj Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko a.s, účinné do 15.9.2012.

Podľa „Od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon."

Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. „Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný."

Podľa § 42 Obč. zák. „Ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu. "

Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. „Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. "

Podľa § 52 ods. 4 Obč. zák. „Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. "

Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka "). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dohodnuté. "

Podľa o ochrane spotrebiteľa „Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. "

Podľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Podľa citovaného ustanovenia má spotrebiteľ právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa zodpovedá, avšak iba za predpokladu, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva na ochranu spotrebiteľa.

V žiadnom prípade si nie je možné právo na primerané zadosťučinenie podľa zamieňať s právom na ochranu osobnosti.

Predpokladom pre priznanie nároku podľa je skutočnosť, že v konaní navrhovateľ ako spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti , zákona o spotrebiteľských úveroch a pod..

V danom konaní sa navrhovateľka okrem nároku na primerané finančné zadosťučinenie domáhala aj určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy o vedení bežného účtu Axion, od ktorého odvodzovala nárok na zadosťučinenie. V konaní nebola predmetom nároku neprijateľná podmienka výlučnej právomoci rozhodcovského súdu, ku ktorej sa účastníci vyjadrili, ale vo vzťahu ktorej súd konal ex offo a od ktorej si nároky navrhovateľka neodvodzovala. Navrhovateľka sa v konaní nedomáhala ani vyslovenia neprijateľnosti zmluvných podmienok.

Súd samotné odstúpenia od zmluvy nevzhliadol ako porušenie práv ustanovených zákonmi na ochranu spotrebiteľa, ale ako neplatný právny úkon odstúpenia od zmluvy. Súd nezistil, že by ani ustanovenia čl. III, bod 37 Všeobecných obchodných podmienok - Prima banka Slovensko, a.s. predstavovali neprijateľnú zmluvnú podmienku alebo obdobné porušenie práv spotrebiteľa. Podľa ustanovenia čl. III, bod 37 Všeobecných obchodných podmienok, banka je oprávnená od zmluvy odstúpiť pre podstatné porušenie zmluvy, s okamžitou možnosťou zrušenia účtu/vkladnej knižky ak okrem iného, sa banka dozvedela o takých pomeroch týkajúcich sa klienta, ktoré nedávajú záruku plnenia zmluvných vzťahov medzi bankou a klientom.

V konaní súd ani zo samotného písomného odstúpenia od zmluvy ani z ostatných dôkazov nemal preukázané skutočnosti, že by nastalo podstatné porušenie povinností na strane navrhovateľky z dôvodu, že odporca sa dozvedel o takých pomeroch týkajúcich sa navrhovateľky, ktoré nedávajú záruku plnenia zmluvných vzťahov medzi bankou a klientom. Ak má byť naplnený takýto dôvod odstúpenia od zmluvy, musí sa jednať o také skutočnosti, ktoré sú v rozpore s povinnosťami kladenými na klienta či už v zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach, v prípade s dobrými mravmi či zaužívanými obchodnými zvyklosťami. Takéto skutočnosti musí banka v odstúpení od zmluvy uviesť, aspoň čiastočne konkretizovať, pričom nepostačuje, že sa banka o takýchto skutočnostiach dozvedela, ale že aj sú skutočné, reálne, teda verifikované. Samotné skutočnosti ako aj všetky skutočnosti zo vzájomného vzťahu medzi bankou a klientom môžu tvoriť predmet bankového tajomstva, avšak nemožno sa dovolávať ochrany tajomstva voči tomu, pre ktorého ochranu je určené. Teda banka sa nemôže domáhať ochrany utajovaných skutočností voči klientovi, ktoré sa ho týkajú a ktoré má právo poznať. Odstúpenie od zmluvy je totiž jednostranný úkon adresovaný do sféry druhého účastníka právneho vzťahu a nie je verejne dostupný. Zároveň ak banka získala informácie iné ako bankového charakteru chránené bankovým tajomstvom, pre ktoré mala zámer odstúpiť od zmluvy legálnym spôsobom, teda v súlade so ako oprávnená osoba, musí mať minimálne registratúrny zápis o vedení utajovanej skutočnosti v súlade s vyhláškou č. , ktorou môže preukázať existenciu utajovanej skutočnosti a ktorú súd v súlade s ust. môže vyhodnotiť. Ak sa však banka oboznámila s utajovanou skutočnosťou v rozpore s právami podľa , koná sama nezákonne, a nemôže sa domáhať ochrany so zreteľom na informácie, ktoré nezíska dôveryhodným spôsobom a v konaní ich existenciu ani nepreukázala. Naviac odporca nepreukázal, že by vôbec oboznámil Národný bezpečnostný úrad s tým, že sa dozvedel o utajovanej skutočnosti alebo samotnú existenciu utajovanej skutočnosti. Súd preto považoval tvrdenia odporcu o existencii dôvodov z utajovaných skutočností za účelové, nepravdivé a vymyslené až nelogicky-abstraktné a tým aj samotné odstúpenie od zmluvy za neplatné. Snahou odporcu bolo pravdepodobne zbaviť sa záväzku z právneho úkonu, ktorý pre odporcu prestal byť výhodný.

Tak ako uviedol súd, dohodu o možnosti odstúpenia od zmluvy súd nepovažoval za neprijateľnú podmienku pretože možnosť odstúpenia od zmluvy je daná obom účastníkom právneho vzťahu a dôvod, ktorý uplatnil odporca, nemožno pokladať za dôvod, podľa ktorého by mohla banka odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu, ale je viazaný na podstatné porušenie zmluvnej povinnosti a existenciu relevantných skutočností.

Samotné odstúpenie od právneho úkonu a to aj neplatné a aj voči spotrebiteľovi neznamená porušenie práv na ochranu spotrebiteľa. Pre priznanie nároku na náhradu finančného zadosťučinenia sa však vyžaduje kvalifikované porušenie práv na ochranu spotrebiteľa, ktoré sú zakotvené v predpisoch na ochranu spotrebiteľa ako neprijateľné zmluvné podmienky ale zákonom zakázané konanie, z ktorého odporca ako poskytovateľ služby si uplatňuje nároky voči spotrebiteľovi. Takýmto porušením nebude ani vykonanie neplatného úkonu pre absenciu formy alebo základných náležitostí, neplatné vypovedanie alebo odstúpenie zmluvy ak nebolo vykonané na základe neprijateľnej podmienky, ale ani napr. nesplnenie povinnosti, ak si poskytovateľ služby - predajca neuplatňuje voči spotrebiteľovi nároky, ktoré nesplnením povinnosti stratil. Účelom poskytnutia zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je bezdôvodne sankcionovaný, znevýhodňovaný, diskriminovaný. Poskytnutie zadosťučinenia nie sankcia za samotnú existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, aj keď určitý odstrašujúci a preventívny účinok je v zadosťučinení obsiahnutý. Ak aj totiž v zmluvnou vzťahu, ktorý je rovnaký u neurčitého počtu spotrebiteľov, jestvuje neprijateľná zmluvná podmienka, avšak nárokov z nej sa poskytovateľ služby- predajca nedomáha, prípadne akceptuje jej neprijateľnosť alebo zákonom uloženú povinnosť zdržať sa používania takejto podmienky, stáva sa takéto ustanovenie stane obsolétnym, nevzniká spotrebiteľovi žiadna ujma a niet čo odčiňovať. Nárok na primerané zadosťučinenie podľa nie je sankcia, ale náhrada inej ujmy a útrap spôsobenej spotrebiteľovi. Ani v prípade porušenia povinnosti poskytovateľa služieb, nemôže sa spotrebiteľ na jeho úrok obohatiť.

Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že nárok na primerané zadosťučinenie podľa nie je ani paušalizovaným nárokom na náhradu škody, či už majetkovej alebo osobnostnej povahy. Preto ak navrhovateľke konaním odporcu vznikla majetková škoda tým, že bola donútená založiť si ďalšiu zmluvu o bežnom účte, vznikla jej ujma v osobnostných právach, tak sa musí domáhať samostatných nárokov kvalifikovaným návrhom, zväčša v samostatnom konaní o náhradu

škody, ochranu osobnosti (ktoré ani nie sú oslobodené od platenia súdnych poplatkov) a nie je možné spôsobenú škodu paušálne odčiniť priznaním zadosťučinenia podľa . Z uvedeného dôvodu súd nevykonal dokazovanie výsluchom Daniely Hudecovej a Mgr. Henricha Schindlera, ktorých vykonaní sa mohli objasniť len okolnosti zásahu do osobnostných práv, ktoré však nie sú predmetom konania a teda výsledky dokazovania by boli pre súd irelevantné.

Súd preto nárok na náhradu primeraného zadosťučinenia zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ale nakoľko navrhovateľka nevyčíslila trovy konania v zákonom stanovenej lehote podľa súd jej náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal. (rozsudok bol vyhlásený 23.5.2013, vyčíslenie trov bolo odovzdané na prepravu Slovenskej pošte a.s. dňa 30.5.2013, pričom lehota uplynula dňom 28.5.2013). Navrhovateľke iné trovy konania nevznikli, resp. zo spisu nevyplývajú, nakoľko bola podľa a/ oslobodená od platenia súdnych poplatkov.

Súd z dôvodu oslobodenia navrhovateľa od platenia súdneho poplatku zaviazal odporcu podľa na zaplatenie súdneho poplatku z podaného návrhu podľa pol. 1 písm. b/ vo výške 99,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).