Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-35-2023.pdf
PDF · 200.13 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/35/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu ISOPLUS SLOVAKIA, spol. s r. o., so sídlom Kračanská 40, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36 227 030, právne zastúpeným JUDr. Juraj Czirfuszom, advokátom so sídlom Hlavná 48, 929 01 Dunajská Streda proti žalovanému Ladislav Nagy - FIRMA NAGY, s miestom podnikania Gaštanový rad 2/591, 991 28 Vinica, IČO: 10913424, právne zastúpeným Právny dom - advokáti, s. r. o., so sídlom Dlhá 2, 974 05 Banská Bystrica v konaní o zaplatenie 1.590,90 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 13Cb/6/2019-382 zo dňa 15. júla 2022 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 13Cb/6/2019-382 zo dňa 15. júla 2022 p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím prvou výrokovou vetou konanie v časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.242,90 Eur od 21.05.2017 do 31.10.2017 a v časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 348 Eur od 09.06.2017 do 31.10.2017 zastavil. Druhou výrokovou vetou okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny v sume 1.590,90 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.242,9 Eur od 21.05.2017 do zaplatenia, zo sumy 348 Eur od 09.06.2017 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov v sume 40 Eur a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že žalovaný si u žalobcu objednal tovar, ktorý žalobca žalovanému dodal, poskytol mu službu doizolovacích prác a odplatu za tovar a službu vyfakturoval faktúrou č. 010/2017 na sumu 1.242,9 Eur, splatnou dňa 20.5.2017 a faktúrou č. 013/2017 na sumu 348 Eur, splatnou dňa 08.06.2017. Nárok na náhradu trov konania priznal okresný súd žalobcovi v rozsahu 100 %.
2. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že Upomínací súd vo veci rozhodol platobným rozkazom, ktorý bol pre podanie odporu žalovaným ex lege zrušený (§ 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z.). Žalovaný v odpore uplatnený nárok žalobcu poprel. Uviedol, že medzi žalovaným a žalobcom bola uzavretá Kúpna zmluva B760024 zo dňa 22.03.2017 (ďalej len „Zmluva“). Na základe Zmluvy a objednávky č. B760024 bol žalovanému dodaný tovar a poskytnuté služby fakturované faktúrou č. 008/2017, ktorú žalovaný riadne uhradil dňa 29.05.2017. Súčasťou faktúry č. 008/2017 bol aj tovar „Vypúšťanie DN 125/225“. Dodanie tovaru a poskytnutie služieb sa malo uskutočniť na základe projektovej dokumentácie, vyhotovenej na základe výsledkov z kontrolného dňa, na ktorom sa zúčastnil aj zamestnanec žalobcu, pán G.. Žalovaný však reklamoval dodaný tovar, ktorý nebol vyrobený podľa požiadaviek žalovaného a požadoval výmenu a opravu tovaru podľa spomínaného kontrolného dňa. Ďalší tovar a ďalšie služby fakturované spornými faktúrami tak boli dodané a poskytnuté na základe
reklamácie žalovaného. Preto žalovaný tieto faktúry dňa 22.10.2017 vrátil žalobcovi, spolu s písomným odôvodnením ich vrátenia.
3. Okresný súd uviedol, že žalobca v replike tvrdil, že dodal žalovanému komponenty v súlade s jeho objednávkou nadväzujúc na cenovú ponuku žalobcu, pričom žalobca odplatu za dodaný tovar a služby vyfakturoval. Žalovaný predmetnú faktúru v celej výške uhradil. Žalovaný však žiaden tovar nereklamoval, žalobcovi nič nevytkol. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že ani v spise sa žiadna stopa o údajnej reklamácii nenachádza. Sporný komponent bol žalovanému dodaný na základe ďalšej objednávky žalovaného a následne faktúry, ktoré sú predmetom tohto konania, boli v celej výške oprávnene vystavené. Spoločnosť žalobcu ponúkla žalovanému možnosť, že povodne dodaný komponent vymení za dodatočne objednaný komponent, pričom odplatu zaplatenú za pôvodný komponent započíta do ceny za neskôr objednaný tovar. Túto ponuku žalovaný odmietol nakoľko pôvodne dodaný komponent už z technických príčin nevedel žalobcovi vrátiť.
4. Žalovaný v duplike nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, že žiaden tovar nereklamoval a žalobcovi nič nevytkol. Uviedol, že bezodkladne po dodaní tovaru žalobcom telefonicky informoval pána Kinczera, zamestnanca žalobcu, že tovar “Vypúšťanie DN125/225“ podľa Zmluvy nie je vyrobený podľa zadanej objednávky a požiadaviek investora odsúhlasený na kontrolnom dni, na ktorom sa zúčastnil i p. G.. Žalovaný bezodkladne žiadal u p. G. o výmenu alebo opravu vadného dodaného tovaru “Vypúšťanie DN125/225“. S výmenou stavbyvedúci a investor nesúhlasili, nakoľko výroba a dodanie nového vypúšťania by neúmerne predĺžili montáž a stavebné práce súvisiace s vadným dodaným tovarom “Vypúšťanie DN125/225“, a preto žiadali o opravu vadného dodaného tovaru “Vypúšťanie DN125/225“ priamo na stavbe. Žalovaný za účelom rýchleho jednania, nakreslil a MMS správou poslal p. G. správny tvar vypúšťania. Pán G. prisľúbil rýchle jednanie a skorú nápravu reklamovaného tovaru žalovaným a určil termín dodania. Žiaľ, aj napriek ústnemu prísľubu o rýchlom jednaní, nestalo sa tak. Žalovaný bol nútený opakovane urgovať žalobcu so žiadosťou o dodanie reklamovaného tovaru “Vypúšťanie DN125/225“, v takej kvalite a v takom čase, na akej sa dohodli. E - mailom zo dňa 19.04.2017 žalovaný opätovne urgoval žalobcu o dodanie reklamovaného tovaru “Vypúšťanie DN125/225“, nejednalo sa o novú objednávku nového tovaru, o čom svedčí aj skutočnosť, že nebola ani vypracovaná cenová ponuka na údajný novo objednaný tovar, ako tvrdí žalobca. Tvrdenia žalobcu, že e - mailová komunikácia zo dňa 19.04.2017 a 24.04.2017 predstavuje objednávky zo strany žalovaného a ktoré (objednávky) žalobca vyfakturoval faktúrou č. 010/2017 a faktúrou č. 013/2017 označil žalovaný za absurdné. Z priloženej e - mailovej komunikácie nevyplýva, že si objednáva u žalobcu dodanie tovaru, práve naopak, uvedená e- mailová komunikácia je dôkazom toho, že žalovaný žiadal o urýchlenie dodania objednaného tovaru na základe Zmluvy, keďže žalobca s dodaním objednaného tovaru meškal. E - mailom zo dňa 24.04.2017 žalovaný od žalobcu požadoval, aby dokončil izolačné práce na dodanom tovare, ktorý bol predmetom Zmluvy a ktorý žalovaný taktiež telefonicky reklamoval u pána G.. Doplnil, že faktúra č. 010/2017, vystavená dňa 20.04.2017 a faktúra č. 013/2017, vystavená dňa 09.05.2017, mu boli doručené až 13.10.2017, to znamená 5 mesiacov po ich vystavení.
5. Okresný súd zhrnul vyjadrenia sporových strán na pojednávaniach konaných dňa 11.03.2020, 22.07.2020 a 15.07.2022, z ktorých vyplynulo, že sporové strany zotrvali na svojej argumentácii
6. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že vypúšťací komponent dodaný žalobcom žalovanému na základe kúpnej zmluvy nemal dojednané vlastnosti a ohľadom nového dodaného komponentu žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že bola uzavretá druhá kúpna zmluva. Naopak sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že dodanie druhého komponentu a vykonanie doizolovačných prác bolo spôsobom odstránenia vád vo vzťahu ku pôvodne dodanému komponentu, ktorý nemal vlastnosti dojednané v zmluve.
7. Okresný súd uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že strany sporu uzatvorili dňa 22.03.2017 Zmluvu, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu ako predávajúceho dodať žalovanému tovar, o. i. aj 2 ks vypúšťania DN 125/225 (kompletná špecifikácia tovaru sa nachádza na dodacom liste na č.l. 39 pv spisu) a záväzok žalovaného uhradiť kúpnu cenu. Predmetnú zmluvu posúdil okresný súd ako kúpnu zmluvu uzavretú podľa § 409 a nasl. ObZ. Konštatoval, že žalobca tovar na základe tento zmluvy žalovanému dodal a žalovaný kúpnu cenu zaň uhradil. Pokiaľ sa jedná o to, či sporný komponent vypúšťanie DN 125/225 podľa dohody zmluvných strán mal mať určité špecifické vlastnosti, ktoré boli nevyhnutné na to, aby bol použiteľný spôsobom, ktorý požadoval žalovaný, t.j. ako vypúšťanie
so zemnou súpravou, okresný súd mal z vykonaného dokazovania jednoznačne za preukázané, že vypúšťanie DN 125/225, ktoré bolo žalovanému dodané, tieto vlastnosti mať malo. Uvedená skutočnosť v prvom rade vyplýva zo zápisu z kontrolného dňa na č. l. 38 spisu, v ktorom je uvedené: „Šachta nebude, vypúšťanie bude riešené zemnou vypúšťacou súpravou s izolovaním.“ Hoci predmetný zápis nie je podpísaný žiadnou osobou (čo žalovaný pri svojom výsluchu odôvodnil tým, že originál tohto zápisu sa nachádza v stavebnom denníku, avšak dokumenty v stavebnom denníku sa nepodpisujú zvlášť, teda každý dokument, ale po určitom počte strán sa nachádzajú podpisy), žalobca predmetný listinný dôkaz žiadnym spôsobom nespochybnil. Ďalej uvedená skutočnosť vyplýva aj so súhrnu ďalších dôkazov, keď svedok S. G., obchodný zástupca žalobcu, pri svojom výsluchu dňa 11.03.2020 uviedol, že sa kontrolného dňa na tvare miesta zúčastnil, že na nacenenie potrebného materiálu potreboval projekt a že po tom, čo bola obdržaná špecifikácia materiálu, a to buď od projekčnej kancelárie alebo od žalovaného, tovar nacenili. Na pojednávaní dňa 25.06.2021 už svedok S. G. v rámci výsluchu doplnil, že cenová ponuka bola vypracovaná na základe podkladov od pána T. a on vychádzal zo situácie, ktorú mal k dispozícii od projektanta. Pokiaľ svedok vie, p. T. mal k dispozícii len výkres na čl. 138 spisu. Pokiaľ sa jedná o samotnú projektovú dokumentáciu, táto bola žalobcovi projekčnou kanceláriou zasielaná e- mailom. Z výsluchu uvedeného svedka tak vyplynulo, že na nacenenie tovaru, ktorý bol predmetom zmluvy, potreboval projektovú dokumentáciu. Táto žalovanému bola projekčnou kanceláriou zaslaná. Samotnú cenovú ponuku však svedok vypracovával až na základe podkladov p. T., ktorý mal podľa jeho vedomosti k dispozícii len časť projektovej dokumentácie, a to výkres na č.l. 138 spisu. V zhode s uvedeným vypovedal i svedok T. W., ktorý uviedol, že on robil rozpis materiálu pre Zmluvu a tento odovzdal žalobcovi. Pri tom, ako rozpis materiálu robil, mal k dispozícii len výkres, ktorý sa nachádza na čl. 138 spisu. Je možné, že mu následne bola doručená s odstupom času aj nejaká ďalšia dokumentácia. Až neskôr od kolegýň počul, že ten daný rozpis, ktorý on nachystal, nebol kompletný a niečo chýbalo. A vtedy si znovu pozrel výkresy, ktoré mu boli dodané a zistil, že tam bolo vlastne ešte jedno vypúšťanie, ktoré on na prvýkrát prehliadol.
8. Rovnaké závery vyvodil okresný súd aj z výsluchu svedkyne B., zamestnankyne žalobcu, ktorá potvrdila, že rozpis materiálu pripravil pán T. z materskej firmy, že p. T. si vypúšťanie pôvodne na dokumentácii nevšimol, že z tohto dôvodu pôvodná cenová ponuka k Zmluve položku 2 ks vypúšťania DN 125/225 neobsahuje (uvedené vyplýva i z listinného dôkazu zoznamu materiálu na čísle listu 170 spisu), že rozpis materiálu bol opakovanie zasielaný na potvrdenie žalovanému a opakovane to bolo s týmto konzultované s tým, že bolo upresňované napr. množstvo rúr, oblúkov a dodatočne požiadal aj o vypúšťanie, ktoré sa v pôvodnom rozpise materiálu nenachádzalo (uvedené vyplýva i z e-mailu na čísle listu 171 a z e-mailu na čísle listu 172 spisu) a napokon, že svedkyňa má na starosti síce naceňovanie, ale ona samotný projekt nevidela. Ďalej z listu „Poskytnutie projektovej dokumentácie pre stavbu Teplovod, Gemerská Hôrka“ na čísle listu 136 spisu vyplynulo, že projekčná kancelária v projekte navrhla vypúšťanie so zemnou súpravou, z projektovej dokumentácie na č.l. 137 až 147 spisu skutočnosť, že v tejto je v bode E (výkresy na č.l. 137 a najmä 140) uvedené „vypúšťanie (zemná súprava)“ a z e-mailu na č.l. 148 spisu skutočnosť, že projektant projekčnej kancelárie tiež výslovne žalobcovi v e-maily uviedol, že vypúšťanie v bode E projektovej dokumentácie bude riešené ako vypúšťanie so zemnou súpravou.
9. Okresný súd dospel k záveru, že z predmetných dôkazov tak jednoznačne vyplynulo, že na nacenenie projektu teplovodu, ktorého súčasťou bolo aj vypúšťanie, bol potrebný projekt, že tento projekt bol riadne vyhotovený, zaslaný žalobcovi, a že v tomto projekte (rovnako ako v zápise z kontrolného dňa) je vypúšťanie riešené ako vypúšťanie so zemnou súpravou. Ďalej z výsluchov svedkov p. G., p. T. a p. B. vyplynulo, že žalobca pri vyhotovovaní cenovej ponuky vychádzal zo zoznamu materiálu, ktorý vyhotovil p. T. z materskej firmy, a že tento mal pri vyhotovovaní predmetného zoznamu zrejme k dispozícii len časť projektovej dokumentácie (a to výkres na č.l. 138 spisu). Nakoľko bolo v konaní preukázané, že projektová dokumentácia, z ktorej požiadavka na vypúšťanie so zemnou súpravou vyplývala bola žalobcovi doručená (čo je okrem vyššie uvedeného zrejmé už z toho, že sám žalobca túto dokumentáciu súdu tiež zaslal písomným podaním na č.l. 163 spisu, ktorého súčasťou je i výkres, na ktorom je v časti E vyznačené vypúšťanie so zemnou súpravou), skutočnosť, že jej kompletná časť nebola predložená zodpovednej osobe, ktorá má na starosti rozpis materiálu (p. T.) ani osobe, ktorá má na starosti jeho necenenie (p. B.), však nemožno pričítať na ťarchu žalovaného. Žalobca navyše v konaní netvrdil, že by túto požiadavku žalovaného na vypúšťanie neakceptoval (a že sa dohodli, že mu síce dodá komponent obsahujúci vypúšťací ventil avšak bez možnosti manipulácie s ním so zemnou súpravou), a teda že k
dohode o vypúšťaní so zemnou súpravou nedošlo. Naopak tvrdil, že ním dodaný komponent DN 125/225 má uvedené vlastnosti, t.j. že sa dá ako vypúšťanie so zemnou súpravou použiť.
10. Ďalej sa okresný súd priklonil k tomu, že vypúšťací komponent dodaný žalovanému na základe Zmluvy (vypúšťanie DN 125/225) nemal dojednané vlastnosti (akosť), t. j. vypúšťanie so zemou súpravou, keď z vykonaného dokazovania v prvom rade jednoznačne vyplynulo, že žalobca dodal žalovanému komponent, ktorého špecifikácia sa nachádza na č.l. 194 spisu (výsluch svedka T.). Zo znaleckého posudku na čísle listu 329 a nasledujúceho spisu vyplynulo, že komponent na č.l. 193 a 194 nie je možné bez dodatočnej úpravy použiť ako „vypúšťanie so zemnou súpravou“ - jeho konštrukcia neumožňuje osadenie zemnej súpravy, t.j. neumožňuje osadenie vretenového predĺženia na ovládanie guľového uzáveru, a teda ani osadenie zemnej súpravy. Žalobca skutočnosť, že ním dodaný komponent sa ako vypúšťanie so zemnou súpravou použiť dá, odvodzoval od svedeckej výpovede p. G., ktorý túto skutočnosť uviedol, zároveň však uviedol, že „pojem vypúšťanie zemnou vypúšťacou súpravou znamená asi toľko, že vypúšťanie nie je realizované cez šachtu, ktorá musí mať určité jednak rozmery a určité parametre a je to teda šachta do ktorej sa dá vliezť a kde sú všetky tie armatúry, ktoré sa následne ovládajú, ale je to tak, že to vypúšťanie sa realizuje tak, že by bolo prístupné zvrchu. Zo zemského povrchu s tým, že je tam nejaká malá vodárenská šachtička do ktorej sa vsunie alebo cez ktorú sa vsunie nejaký kľúč, ktorým sa dokáže to otvorenie a zatvorenie príslušných ventilov realizovať.“ Uvedený, svedkom popísaný spôsob otvárania a uzatvárania ventilov, však podľa okresného súdu zodpovedá spôsobu otvárania a uzatvárania produktu uzavírací armatúry (vid č.l. 197 a 199 spisu), pri ktorých je uzatvárací ventil smerovaný kolmo hore k terénu a je priamo z terénu ovládaný či už T- kľúčom alebo pomocou násuvnej prevodovky (tak ako to vyplýva aj zo znaleckého posudku, v ktorom znalkyňa v odpovedi na otázku č. 2 uviedla, že komponenty na č.l. 197 až 199 síce neslúžia na vypúšťanie, ale len na uzatvorenie prietoku vody potrubím, ale je ich možné ovládať prostredníctvom zemnej súpravy) a nie produktu vypúšťanie/odvzdušnenie (na č.l. 193 a 194 spisu), ktorého spôsob osadenia vyžaduje vybudovanie šachty dostatočne veľkej na prístup k armatúram (ovládacím páčkam koulového kohoutu) umiesteným zboku vypúšťania.
11. Okresný súd uviedol, že ani z výsluchu p. T. nevyplynulo, že by dodaný komponent vypúšťania umožňoval vypúšťanie so zemnou súpravou, keď uvedený svedok uviedol nanajvýš to, že žalobcom dodaný komponent umožňuje vypúšťanie so zemského povrchu. Otvára sa manuálne, rukou, z boku, štandardne sa osádza do určitej šachty, bežne do hĺbky okolo 80 cm pod zem a dokáže sa dočiahnuť zo zemského povrchu. Menovaný svedok tak opätovne opísal komponent, ktorého špecifikácia sa nachádza na č.l. 193 - 194 spisu, v rámci ktorého je guľový ventil (na č.l. 194 ako „kulový kohout“) osadený zboku a je ovládaný rukou. Rozhodne tak nejde o komponent, pri ktorom by guľový ventil smeroval kolmo hore, pri ktorom by sa tento ovládal cez vretenové predĺženie (T-kľúč alebo prevodovka) a to zo zemského povrchu, t j. tak, ako pojem „so zemnou súpravou“ definoval svedok G. (pojem vypúšťanie zemnou vypúšťacou súpravou znamená asi toľko, že vypúšťanie nie je realizované cez šachtu, ktorá musí mať určité jednak rozmery a určité parametre a je to teda šachta do ktorej sa dá vliezť a kde sú všetky tie armatúry, ktoré sa následne ovládajú, ale je to tak, že to vypúšťanie sa realizuje tak, že by bolo prístupné zvrchu, zo zemského povrchu s tým, že je tam nejaká malá vodárenská šachtička do ktorej sa vsunie alebo cez ktorú sa vsunie nejaký kľúč, ktorým sa dokáže to otvorenie a zatvorenie príslušných ventilov realizovať.), či žalovaný pri svojom výsluchu ( vypúšťanie so zemnou súpravou znamená, že vypúšťací ventil bude vo vodorovnej polohe takým spôsobom, aby sa zvrchu teda zo zemského povrchu dalo k nemu dostať nejakým špeciálnym kľúčom, ktorým sa teda to vypúšťanie a uzatvorenie ventilu realizuje). Skutočnosť, že komponent na č.l. 194 by teoreticky mohol byť ovládaný zo zemského povrchu (za predpokladu, že by bol osadený dostatočne plytko, teda tak, že by človek zo zemského povrchu dokázal natiahnuť ruku, páku guľového ventilu dočiahnuť a touto otočiť) tak znamená nanajvýš to, čo aj svedok T. uviedol pri svojom výsluchu, t.j. že dodaný komponent by sa dal použiť na vypúšťanie zo zemského povrchu (alebo aj nedal, aby by potrubie bolo vedené v hĺbke, do ktorej človek rukou zo zemského povrchu nedočiahne), nie však to, že umožňuje vypúšťanie so zemnou súpravou, t.j. že vypúšťací ventil smeruje kolmo hore, nasunie sa do neho vretenovité predĺženie (T- kľúč alebo prevodovka ) a zo zemského povrchu uvedeným kľúčom alebo prevodovkou sa tento ventil otvára alebo zatvára. Žabca napokon svoje tvrdenie, že ním dodaný komponent je možné použiť ako vypúšťanie so zemnou súpravou odvodzoval i od toho, že na čl. 194 v spise sa nachádza katalógový list žalobcu, kde je uvedené, že na prianie klienta žalobca dodáva komponent s inou výškou ovládania ako je štandardná výška, čo umožňuje použiť komponent ako zemnú súpravu. Hoci je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že na č.l. 194 je skutočne uvedené, že na prianie je možné dodať vypúšťanie aj
s inou ako so štandardnou stavebnou výškou, uvedené však opätovne nič nemení na závere, že i v prípade inej stavebnej výšky vypúšťania (logicky väčšej výšky, približujúcej vypúšťanie viac k zemskému povrchu), vypúšťací ventil komponentu na č.l. 194 aj podľa znaleckého posudku neumožňuje nasunutie vretenovitého predĺženia (T-kľúč alebo prevodovka ), a teda ovládanie zo zemského povrchu uvedeným kľúčom alebo prevodovkou (t.j. nie je vypúšťaním so zemnou súpravou). Čo je však ešte relevantnejšie, žalobca a ani žiadny z ním zabezpečených svedkov ani len netvrdil, že by žalovanému dodali (alebo aspoň ponúkli) komponent, ktorého stavebná výška by bola iná ako štandardná. Naopak, svedkovia G., T. i B. zhodne uviedli, že dodali úplne štandardný komponent. Záverom okresný súd k uvedenej otázke uviedol, že napriek tomu, že v znaleckom posudku je jednoznačne uvedené, že komponent na č.l. 193 a 194 (teda komponent dodaný žalobcom) nie je možné bez dodatočnej úpravy použiť ako „vypúšťanie so zemnou súpravou“, žalovaný v konaní nenavrhol znalca vypočuť, nepredložil súkromný znalecký posudok, ktorý by vyslovený záver vyvracal a ani nežiadal o vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania.
12. Na základe uvedeného okresný súd konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca síce dodal žalovanému produkt, ktorým sa vypúšťanie dá realizovať, avšak nie produkt, ktorý by mal dojednané vlastnosti (akosť), t. j. že by sa uvedené vypúšťanie realizovalo so zemnou súpravou. Tým žalobca ako predávajúci porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 420 ods. 1 ObZ.
13. Okresný súd ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania (výsluch žalovaného a výsluch svedka G.) vyplynulo, že hneď potom, čo bol tovar na základe Zmluvy dodaný, žalovaný telefonicky kontaktoval svedka G. s tým, že žalobca uvedený telefonát považoval za objednávku nového tovaru, ktorú akceptoval, čím podľa neho došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, na základe ktorej bola vyhotovená faktúra č. 010/2017, ktorou žalobca fakturoval žalovanému tovar vypúšťanie DN 050/125 L=1400mm, vypúšťanie DN 050/125 L=1890mm, T-kľúč H=1m a objímková rúra Da 125x3,00mm L=5650mm + dopravné náklady. Žalovaný uvedený telefonát považoval za reklamáciu vadne dodaného tovaru (vypúšťania). Žalovaný obsah predmetného telefonátu špecifikoval nasledovne: „Pokiaľ sa týka samotnej reklamácie komponentu, tak reklamoval som tento komponent ja, a to telefonicky u p. G.. Neviem presne uviesť dátum, ale bolo to hneď vtedy, keď ten tovar vlastne prišiel s tým, že vo svojej podstate dohoda o tom, ako sa táto reklamácia vyrieši, bola taká, že žalobca odstráni chybu tým spôsobom, ako tomu nakoniec vlastnej aj došlo, teda dodaním iného komponentu, ktorý bol napojený.“ Svedok G. uviedol, že „Následne potom, čo bol tovar na základe objednávky dodaný, som bol kontaktovaný žalovaným s tým, že tento mi uviedol, že to, čo sme dodali, tá vypúšťacia súprava, nie je to dobré, že potrebujú iným spôsobom oni riešiť odvzdušnenie s tým, že následne mi bol MMS alebo emailom, už si to presne nepamätám, doručený aj nejaký nákres, nejaká skica s tým, že teda nakoľko sa jedná o neštandardný spôsob toho odvzdušnenia, ja som toto zaslal vlastne na materskú firmu s tým, že či oni dokážu takýto komponent vyrobiť.“. Z oboch verzií skutkového deja tak vyplýva, že žalovaný svedkovi volal a že nebol spokojný s dodaným tovarom. Pokiaľ sa ďalej jedná o to, či uvedený telefonát bol objednávkou nového tovaru, a teda mohol viesť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, alebo bol reklamáciou vadne dodaného tovaru, okresný súd sa na základe výsledkov vykonaného dokazovania priklonil k záveru, že sa jednalo o reklamáciu.
14. Okresný súd v prvom rade uviedol, že pokiaľ sa strany sporu v Zmluve dohodli, že vypúšťanie má mať vlastnosti vypúšťania so zemnou súpravou (čo v konaní bolo preukázané), zatiaľ čo dodané vypúšťanie tieto vlastnosti nemalo (čo rovnako v konaní preukázané bolo), nie je logické, aby žalovaný po tom, čo zistil, že dodaný tovar tieto vlastnosti nemá, telefonicky nereklamoval u žalobcu vadne dodaný tovar, ale si objednával miesto vadne dodaného tovaru tovar iný. Záveru, že uvedený telefonát bol objednávkou nového tovaru nenasvedčuje ani následný postup žalobcu, keď zatiaľ čo v prípade uzatvorenej Zmluvy žalobca vyhotovil riadnu cenovú ponuku aj so zoznamom materiálu (viď. napr. č.l. 170 spisu), ktorá cenová ponuka bola žalovanému riadne zaslaná, následne e-mailom na č.l. 171 doplnená a žalovaným (tiež formou e-mailu na č.l. 172) potvrdená, v prípade tovaru, ktorý je predmetom faktúry č. 010/2017, absentuje cenová ponuka žalobcu (v spise sa nachádza len cenová ponuka materskej firmy pre žalobcu na č.l. 100 spisu označená ako potvrdenia objednávky) a aj z výsluchov svedka G. a svedkyne B. vyplynulo, že cena mala byť žalovanému oznamovaná len telefonicky, že ju oznamoval niektorý zo svedkov (presne to uviesť nevedeli) a že písomne sa určite ohľadne tejto ceny nekomunikovalo. Na rozdiel od Zmluvy v prípade telefonátu absentuje aj písomná objednávka tovaru žalovaným, keď nie len žalovaný, ale aj sám žalobca uviedol, že touto objednávkou nie je e-mail žalovaného na čísle listu 48 spisu, ktorý bol odoslaný dňa 19.4.2017 (čo jednoznačne vyplýva aj z listiny na č.l. 100, ktorá je cenovou
ponukou materskej firmy pre žalobcu, z ktorej vyplýva, že žalobca si jednotlivé komponenty od svojej materskej firmy objednal už dňa 13.4.2017, t.j. 6 dní pred tým, ako žalovaný e-mail na č.l. 48 odoslal).
15. Okresný súd v tejto súvislosti považoval za nezvyčajné, že zatiaľ čo v prípade uzatvorenia prvej Zmluvy žalobca vyhotoví cenovú ponuku, túto riadne zašle kupujúcemu (žalovanému) a po jej doplnení žalovaný zašle žalobcovi (ako predávajúcemu) písomnú objednávku, v druhom prípade, v ktorom tiež podľa žalobcu mala byť uzatvorená kúpna zmluva, absentuje písomná objednávka tovaru, písomná cenová ponuka a písomné akceptovanie tejto ponuky. V tejto súvislosti okresný súd osobitne uviedol, že hoci právna úprava kúpnej zmluvy podľa ust. § 409 a nasl. ObZ neustanovuje písomnú formu kúpnej zmluvy ako formu predpísanú, vymedzuje jej podstatné náležitosti, ktorými sú určenie zmluvných strán, určenie predmetu kúpy, záväzok predávajúceho dodať predmet kúpy kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k predmetu kúpy a záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. Záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu sa prejavuje v spôsoboch jej určenia v zmluve. V zásade Obchodný zákonník vyžaduje ako podstatnú náležitosť kúpnej zmluvy určenie kúpnej ceny, a to buď jej priamym určením výškou peňažnej sumy (takýmto spôsobom bola kúpna cena určená v Zmluve, keď cenová ponuka okrem zoznamu materiálu obsahuje aj kúpnu cenu pre jednotlivé položky a súhrnnú kúpnu cenu) alebo určením spôsobu jej dodatočného určenia. Odsek 2 § 409 ObZ však umožňuje uzavretie kúpnej zmluvy aj bez určenia kúpnej ceny, ak takúto vôľu zmluvné strany prejavia v zmluve. V tomto prípade vzniká predávajúcemu nárok na zaplatenie tzv. obvyklej ceny podľa zásad určených v § 448 ods. 2 ObZ. Predpokladom platnosti takejto kúpnej zmluvy je prejav vôle zmluvných strán v zmluve uzavrieť kúpnu zmluvu aj bez určenia kúpnej ceny. V prejednávanej veci žiadna zo zmluvných strán netvrdila, že by sa zmluvné strany dohodli na uzavretí kúpnej zmluvy bez určenia kúpnej ceny. Žalovaný v rámci písomných podaní i v rámci výsluchu na pojednávaní poprel, že by jeho telefonát p. G. bol objednávkou nového tovaru a tiež aj to, že by mu bola následne oznámená cena takéhoto tovaru. Naopak svedkovia G. a B. uvádzali, že kúpna cena bola žalovanému oznamovaná telefonicky s tým, že nevedeli uviesť, kto z nich túto cenu žalovanému oznamoval. Okresný súd však uvedené svedecké výpovede nepovažoval za hodnoverné, a to v prvom rade s poukazom na už uvedené skutočnosti, že nie je logické, aby žalovaný potom, čo mu bol dodaný zjavne vadný tovar, tento nereklamoval, ale miesto toho si objednával tovar iný, a to všetko telefonicky, navyše bez akejkoľvek písomnej cenovej ponuky, hoci na pôvodne dodaný tovar na základe Zmluvy písomnú cenovú ponuku mal a túto akceptoval tiež písomne. Ďalej okresný súd osobitne poukázal na vzťah oboch svedkov k žalobcovi, keď obaja svedkovia sú zamestnancami žalobcu, ako aj na skutočnosť, že v konaní bolo preukázané, že hoci je na faktúre č. 010/2017 uvedené, že bola vyhotovená už dňa 20.4.2017, reálne bola žalovanému doručená až dňa 13.10.2017, t.j. po viac ako piatich mesiacoch. I uvedené potom skôr svedčí o tom, že i žalobca bral telefonát žalovaného p. G. ako reklamáciu a až následne pristúpil k fakturácii tovaru, ktorý pôvodne žalovanému dodal titulom vybavenia reklamácie. Preto súd svedecké výpovede svedkov G. a B. nepovažoval v tejto časti za vierohodné.
16. Okresný súd vo vzťahu k druhej žalovanej faktúre, t.j. faktúre č. 013/2017, ktorou žalobca fakturoval žalovanému doizolovacích práce v celkovej sume 348 Eur s DPH uviedol, že žalobca v konaní tvrdil, že doizolovacie práce si žalovaný doobjednal e-mailom zo dňa 24.04.2017. V priebehu celého konania sa žalobca nevyjadril k tomu, čo presne bolo na základe predmetnej faktúry doizolované. Žalovaný v rámci svojich písomným podaní tvrdil, že e - mailom zo dňa 24.04.2017 od žalobcu požadoval, aby dokončil izolačné práce na dodanom tovare, ktorý bol predmetom Zmluvy a ktorý žalovaný taktiež telefonicky reklamoval u pána G.. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že po tom, čo bol na základe Zmluvy dodaný zlý (vadný) komponent vypúšťania, bol uvedený zlý (vadný) komponent zapojený, reklamovaný a po dodaní nového komponentu bola následne vrchná časť vadne dodaného komponentu odpílená, čím došlo k poškodeniu izolácie. Následne sa na zostávajúcu (neodpílenú) časť vadného komponentu privaril nový komponent, s tým, že nakoľko skorším odpílením došlo k porušeniu izolácie, musel žalovaný požiadať žalobcu o zabezpečenie doizolovacích prác. V rámci výsluchu tiež žalovaný uviedol, že dohoda o tom, ako sa reklamácia vyrieši bola taká, že žalobca odstráni chybu tým spôsobom, ako tomu nakoniec vlastnej aj došlo, teda dodaním iného komponentu, ktorý bol napojený na pôvodný komponent. Pri skúmaní toho, či e-mail žalobcu zo dňa 24.4.2017 (v znení: „Je namontované vypúšťanie na teplovodnej prípojke. Prosím o zabezpečenie doizolovacích prác. Súrne. Prosím o dodanie všetkých dokladov na dodaný tovar a vykonané práce. D. L.“) je objednávkou doizolovacích prác, t.j. návrhom na uzavretie zmluvy o dielo, alebo sa jedná len o urgovanie vybavenia reklamácie, ktorá mala byť vybavená dodaním nového tovaru a následne doizolovaním spoja medzi pôvodne vadne dodaným tovarom a novo dodaným tovarom, súd v prvom rade skúmal, čo malo byť predmetom doizolovania. Ako už bolo uvedené vyššie,
žalobca v konaní žiadne skutkové tvrdenia ohľadne toho, čo bolo doizolované, netvrdil. Žalovaný tvrdil, že sa doizolovával de facto spoj medzi vadným a novo dodaným tovarom. Žalobca žiadnym spôsobom skutkové tvrdenia žalovaného nespochybnil, preto mal súd s poukazom na § 151 ods. 1 CSP za to, že tvrdenie, že sa doizolovával spoj medzi vadným a nový komponentom, nebolo medzi stranami sporné. Na okraj okresný súd uviedol, že aj svedkyňa B. v rámci svojho výsluchu uviedla, že sa jednalo o doizolovanie toho nového komponentu, ktorý bol dodaný následne.
17. Okresný súd ďalej riešil, či e-mail žalobcu zo dňa 24.04.2017 (v znení: „Je namontované vypúšťanie na teplovodnej prípojke. Prosím o zabezpečenie doizolovačných prác. Súrne. Prosím o dodanie všetkých dokladov na dodaný tovar a vykonané práce. D. L.“) mohol, alebo nemohol byť návrhom na uzatvorenie zmluvy o dielo, pričom dospel k záveru, že tento náležitosti návrhu na uzatvorenie zmluvy o dielo nespĺňa. V zmysle § 43a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) je totiž prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, návrhom na uzavretie zmluvy, len vtedy ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Ak by súd aj pripustil, že veta „prosím o zabezpečenie doizolovacích prác“ je prejavom vôle smerujúcim k uzatvoreniu zmluvy (o čom možno mať pochybnosti), predmetný návrh nie je dostatočne určitý na to, aby jeho prijatím podľa § 43c OZ bola uzatvorená zmluva, keď z jeho textu je zrejmé nanajvýš to, že predmetom zmluvy by malo byť doizolovanie, nie je však zrejmé, čo sa má doizolovať, z akého materiálu, akým spôsobom, aká je veľkosť plochy, ktorá ma byť zaizolovaná a podobne. Podľa názoru súdu minimálne určenie toho, čo má byť izolované možno zahrnúť pod pojem „predmet zmluvy o dielo“, ako podstatnej náležitosti takejto zmluvy. Ďalej z takéhoto „návrhu na uzatvorenie zmluvy“ nevyplýva návrh ceny diela, návrh určenia spôsobu jej určenia, prípadne prehlásenie, že žalovaný má záujem zmluvu o dielo uzatvoriť aj bez tohto určenia. Pokiaľ teda predmetný e-mail skutočne mal byť návrhom uzatvorenie zmluvy, z dôvodu, že neobsahuje ani len podstatné náležitosti zmluvy o dielo, jeho prípadnou akceptáciou zo strany žalobcu nemohlo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy o dielo. Preto sa okresný súd priklonil k argumentácii žalovaného v tom, že predmetný e-mail bol len urgovaním pôvodne dohodnutého spôsobu vybavenia reklamácie, ktorá mala byť vybavená dodaním nového tovaru a následne doizolovaním spoja medzi pôvodne vadne dodaným tovarom a novo dodaným tovarom. Napokon, obdobne ako o tom okresný súd pojednával už v predchádzajúcom odseku, i faktúra č. 013/2017, ktorá mala byť vyhotovená dňa 09.05.2017, bola reálne žalovanému doručená až dňa 13.10.2017, t.j. po viac ako piatich mesiacoch. I uvedené potom podľa okresného súdu skôr svedčí o tom, že i žalobca doizolovacie práce poskytol žalovanému na základe reklamácie, t.j. telefonátu žalovaného p. G., a až následne pristúpil k fakturácii služieb, ktoré pôvodne žalovanému dodal titulom vybavenia reklamácie.
18. Okresný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že dôkazné bremeno o tom, že medzi žalovaným a žalobcom bola uzatvorená kúpna zmluva, na základe ktorej bola následne po dodaní tovaru vyhotovená faktúra č. 010/2017 a tiež aj zmluva o dielo, na základe ktorej bola následne po poskytnutí služieb vyhotovená faktúra č. 013/2017, zaťažovalo žalobcu. Žalobca uvedené dôkazné bremeno neuniesol a uzatvorenie predmetných zmlúv so žalovaným nepreukázal. Naopak, v konaní bolo preukázané, že žalobca pôvodne dodal žalovanému vadný komponent a že žalovaný hneď po doručení tovaru (t. j. v lehote podľa § 428 ods. 1 písm. a/ ObZ) uvedený vadný tovar u žalobcu reklamoval. Pokiaľ sa jedná o spôsob vybavenia reklamácie (resp. nároky z vád tovaru), platná právna úprava v § 436 a 437 ObZ tieto nároky rozlišuje podľa toho, či dodaním vadného tovaru bola zmluva porušená podstatným alebo nepodstatným spôsobom. Bez ohľadu na to, či v prejednávanom prípade dodaním vypúšťania, ktoré nebolo vypúšťaním so zemnou súpravou, bola zmluva porušená podstatne alebo nepodstatne, ust. § 436 i 437 ObZ sú ustanoveniami dispozitívnymi. Zmluvných stranám tak nič nebráni, aby si kupujúci uplatnil iný spôsobom odstránenia vzniknutej vady, či to aby predávajúci vzniknuté vady odstránil po dohode s kupujúcim aj iným ako v predmetných ustanoveniach stanoveným spôsobom. Preto sa zmluvné strany mohli dohodnúť na vybavení reklamácie takým spôsobom, že vadný komponent vrátený nebude, že žalobca dodá nový komponent, ktorý sa privarením na pôvodný komponent upevní a následne zabezpečí zaizolovanie vzniknutého zvarového spoju tak, ako to v rámci svojho výsluchu uviedol žalovaný.
19. Záverom okresný súd uviedol, že neušlo jeho pozornosti, že faktúra č. 010/2017 v spojení s dodacím listom na č.l. 72 spisu , obsahuje okrem reklamovaného tovaru (vypúšťanie DN 050/125 L=1400mm a vypúšťanie DN 050/125 L=1890mm) aj ďalší tovar, a to T-kľúč H=1m a objímkovú rúru Da 125x3,00mm L=5650mm. Z listinných dôkazov na č.l. 198 a 199 spisu však vyplynulo, že ochranná trubka (rúra z
tvrdého polyetylénu) a T-kľúč sú príslušenstvom, ktoré slúži na ovládanie guľového ventilu, ktorým sa vypúšťanie so zemnou súpravou realizuje. Jedná sa tak o položky, ktoré slúžia na to, aby sa tovar dal používať dojednaným spôsobom, ako vypúšťanie so zemnou súpravou (teda mal dojednanú akosť podľa § 420 ObZ). Preto k odstráneniu vád tovaru, ktorý sa nedal použiť ako vypúšťanie so zemnou súpravou, rozhodne patrí aj dodanie príslušenstva, bez ktorého sa vypúšťanie so zemnou súpravou nedá použiť (ovládať). Vzhľadom k vyššie uvedenému, keď žalobca v konaní nepreukázal uzatvorenie zmlúv, na základe ktorých boli fakturované Sporné faktúry, a naopak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že položky fakturované v sporných faktúrach boli odstraňovaním vád pôvodne dodaného tovaru, okresný súd žalobu v prevyšujúcej časti (po tom, čo čiastočne konanie zastavil), zamietol.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP. Žalobca v časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 242,90 Eur od 21. 05. 2017, dňa 31. 10. 2017 a v časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 348 Eur od 09. 06. 2017 do 31.10.2017 zavinil zastavenie konania a vo zvyšku nebol so svojou žalobou úspešný. Preto súd žalovanému ako procesne úspešnej strane sporu priznal voči v spore neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
21. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalobca voči výroku II a III z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Namietol záver okresného súdu, že žalobca v konaní nepreukázal uzatvorenie zmlúv, na základe ktorých boli fakturované sporné faktúry, ale naopak, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že položky fakturované v sporných faktúrach boli odstraňovaním vád pôvodne dodaného tovaru.
22. Odvolanie žalobca odôvodnil tým, že na základe doposiaľ prednesených skutkových tvrdení a vykonaných svedeckých výpovedí, ako aj listinných dôkazov má naďalej za to, že jeho nárok je opodstatnený a preukázaný v súlade s ust. § 409 ObZ, pretože v danom prípade dodal žalovanému tovar určený žalovaným a previedol na neho vlastnícke právo, pričom žalovaný sa zaviazal zaplatiť za dodaný tovar kúpnu cenu. K dojednaniu uvedených náležitostí došlo v obchodných stykoch bežným spôsobom, t.j. telefonicky, resp. elektronickou komunikáciou, ktoré napriek vyhodnoteniu súdu predstavovali medzi stranami sporu bežnú a zaužívanú komunikáciu. Túto formu komunikácie v priebehu konania žiadna zo strán nespochybnila, ale naopak, obe strany potvrdzovali tieto formy bežnej obchodnej komunikácie.
23. K dojednaniu kúpnej ceny podľa ust. § 410 ObZ žalobca uviedol, že vyhodnotenie súdu prvej inštancie neobstojí, pretože prípadná neexistencia tejto náležitosti nemá za následok neexistenciu či neplatnosť zmluvy, ale v prípade absencie by malo dôjsť iba k úprave kúpnej ceny v súlade s ust. § 410 ods. 2 ObZ. V tomto smere však dokazovanie pre predčasnú a nesprávnu interpretáciu ust. § 409 ObZ ani nebolo vykonané.
24. Žalobca vyjadril presvedčenie, že v danom konaní svedeckými výpoveďami, ako aj listinnými dôkazmi preukázal, že jeho povinnosti uložené ust. § 411 ObZ vo vzťahu k tovaru, ktorý okrem iného predstavuje modifikovaný tovar vo vzťahu skôr objednaného tovaru, boli splnené, pretože žalovanému tovar dodal, odovzdal mu všetky doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú a taktiež umožnil, aby žalovaný k tomuto tovaru nadobudol vlastnícke právo v súlade s dojednanou zmluvou a obchodným zákonníkom rovnako, ako sa stalo v prípade pôvodne dodaného komponentu. V tomto smere žalobca uviedol, že pôvodne dodaný tovar bol vyhotovený v súlade s projektovou dokumentáciou predloženou žalovaným, pričom toto tvrdenie nevyvráti ani v tomto súdnom konaní vykonané znalecké dokazovanie, ktoré bolo realizované znaleckým posudkom č. 2/2021 vypracovaným znalkyňou Ing. Ivetou Záborskou, ktoré podáva odpovede iba na súdom prvej inštancie položené (okrem iného neodborné, resp. nepríslušné) otázky, bez prihliadnutia na žalobcom navrhnuté otázky, ktoré boli súdu prvej inštancie doručené dňa 15.07.2021. Žalobca uviedol, že znalkyňa síce odpovedala na súdom prvej inštancie položené otázky tak, že komponent, ktorého špecifikácia je uvedená v súdnom spise, nie je možné bez dodatočnej úpravy použiť ako vypúšťanie so zemnou súpravou, avšak otázku podstatnú na účely tohto konania, t.j. či žalovaným tvrdená reklamácia vzhľadom na ním predloženú projektovú dokumentáciu bola v danom prípade opodstatnená neobsahuje, a to napriek tomu, že žalobca v priebehu celého konania tvrdil, že pokiaľ bol skôr dodaný komponent nesprávny, tak tomu došlo na základe žalovaným predloženej projektovej dokumentácie a nie zavinením žalobcu. S poukazom na uvedené dôvody a taktiež vzhľadom na v súdnom spise nachádzajúcu sa projektovú dokumentáciu týkajúcu sa pôvodne dodaného tovaru podľa žalobcu doposiaľ nie je zrejmé a preukázané, či procesná obrana žalovaného titulom reklamácie je opodstatnená, pretože nebolo jednoznačne preukázané, že pôvodne dodaný tovar bol vyhotovený v
rozpore so žalovaným predloženou projektovou dokumentáciou, v dôsledku čoho porušenie ust. § 420, resp. 422 ObZ nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané.
25. Podľa názoru žalobcu žalovaným prezentovaná procesná obrana spočívajúca v skutkovom tvrdení, že v danom prípade nešlo o novú objednávku, ale o reklamáciu skôr dodaného tovaru neobstojí, a to predovšetkým s poukazom na absenciu obchodným zákonníkom požadovaného postupu pri uplatnení nárokov z vád tovaru. Súd prvej inštancie sa v tomto smere nevysporiadal s povinnosťami žalovaného postavením kupujúceho ust. v § 427 ObZ. Žalovaný totiž žalobcom dodaný tovar prevzal, aj namontoval a až následne údajne tovar reklamoval. Z uvedeného dôvodu je interpretácia súdu prvej inštancie vo vzťahu k ust. § 428 ods. 1 písm. b) ObZ, podľa ktorého právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2 ObZ, je neúplná, nejasná, priam neexistujúca. O tom, že žalovaný nekonal v súlade s citovaným ustanovením svedčí najmä jeho ďalší postup, že žalobcom dodaný tovar bez akejkoľvek kontroly namontoval a v rámci údajnej reklamácie už vrátiť nemohol, resp. nevedel. Žalobca v tomto smere poukázal na podstatnú skutočnosť, ktorá svedčí o tom, že v danom prípade k tzv. reklamácii, resp. k uplatneniu nároku z vád tovaru zo strany žalovaného v právnom zmysle slova vôbec nedošlo. Žalobcovi totiž v priebehu celého konania nebolo zrejmé, ktorý nárok si žalovaný v rámci vytknutia vád tovaru uplatnil, či k tomu došlo z dôvodov uvedených v ust. § 437 alebo § 438 ObZ, keď v danom prípade, ako vyplýva aj z vykonaného dokazovania žalovaný pôvodne dodaný tovar namontoval a doposiaľ s poukazom na nezrozumiteľnú argumentáciu žalobcovi nevrátil.
26. Žalobca vyjadril názor, že predmetom tohto sporu je zaplatenie žalovanej sumy a právnym základom tohto sporu je kúpna zmluva vzniknutá medzi stranami sporu, pričom v zákonom požadované podmienky vzniku platnosti a existencie takejto zmluvy žalobca riadne listinnými dôkazmi a svedeckými výpoveďami aj preukázal, pričom argumenty žalovaného ostali iba na báze rozporujúcich skutkových tvrdení, ktoré sa snažili podať tomuto sporu akýsi iný rozmer pre absenciu relevantných listinných dôkazov vo vzťahu k existencii vád dodaného tovaru. Žalovaný v priebehu konania, a to vzhľadom aj na charakter sporu, relevantným spôsobom nepreukázal, že ním tvrdené uplatnenie vád tovaru bolo reálne a skutočné, pretože jeho postup pri údajnej reklamácii nesvedčí o reálnej existencii požadovaného postupu, podľa podmienok ust. § 422 ObZ.
27. So zreteľom na uvedené mal žalobca za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré následne nesprávne právne posúdil a z uvedeného dôvodu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania prizná žalobcovi v plnom rozsahu.
28. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že podľa jeho názoru je rozhodnutie okresného súdu vecne správne a nie je dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie. V plnom rozsahu sa stotožnil so závermi okresného súdu prezentovanými v rozsudku, ktoré vo vyjadrení odcitoval. Vo vyjadrení zároveň zotrval na argumentoch, ktoré uvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie. Zdôraznil, že Obchodný zákonník vyžaduje ako podstatnú náležitosť kúpnej zmluvy určenie kúpnej ceny, pričom zdôraznil, že bez určenia kúpnej ceny je možné kúpnu zmluvu uzavrieť, ak takúto vôľu zmluvné strany prejavia v zmluve. Takéto uzavretie novej kúpnej zmluvy však žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal. Zároveň mal za to, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný riadne reklamoval žalobcom vadne dodaný tovar, ktorý nebol vyrobený podľa projektovej dokumentácie a nejednalo sa o novú objednávku, ako to prezentoval žalobca opäť v odvolaní. Pripomenul, že z dokazovania vyplynulo, že projekt bol žalobcovi predložený projekčnou kanceláriou a že projekčná kancelária žalobcovi výslovne uviedla, že vypúšťanie v bode E v projektovej dokumentácie bude riešené ako vypúšťanie so zemnou súpravou. Žalovaný následne zopakoval argumentáciu, ktorú uviedol pred súdom prvého stupňa vo vzťahu k vedomosti žalobcu o požiadavke žalovaného na vypúšťanie riešené ako vypúšťanie so zemnou súpravou a tiež zopakoval, že sa prikláňa k záverom znaleckého posudku.
29. K argumentácii žalobcu vo vzťahu k postupom pri uplatnení nárokov z vád tovaru žalovaný vo vyjadrení uviedol, že hneď po doručení tovaru uvedený vadný tovar u žalobcu telefonicky reklamoval, čo bolo potvrdené výpoveďou p. G.. Poukázal na dospozitívne ustanovenia právnej úpravy postupu strán pri odstraňovaní následkov vád tovaru a mal za to, že svoje povinnosti vo vzťahu k reklamácii vady
splnil. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.
30. Žalobca sa v odvolacej replike v celom rozsahu pridŕžal skutkových a právnych tvrdení, ktoré uviedol v odvolaní. Zotrval na tom, že žalovaný tovar pri jeho odovzdaní neprezrel a namietol skutočnosť, že žalovaný tovar namontoval napriek vedomosti, že ide o iný komponent, než pôvodne objednal. Skutočnosť, že montáž urgoval investor, označil za nepodstatnú, keďže v právnom vzťahu bol objednávateľom tovaru žalovaný. Žalobca má naďalej za to, že bol dodaný štandardný tovar podľa katalógu, pričom išlo o komponent, ktorý umožňuje vypúšťanie aj zo zemského povrchu.
31. Žalobca argumentáciu žalovaného, že strany sa mohli dohodnúť a v konečnom dôsledku sa aj dohodli na vybavení reklamácie takým spôsobom, že vadný komponent vrátený nebude a že žalobca dodá nový komponent, ktorý sa privarením na pôvodný komponent upevní a následne zabezpečí zaizolovanie zvarového spoju, naďalej označil za nepodložené vysvetlenie, ktoré v priebehu konania nebolo preukázané. Zotrval na tom, že predmetom súdneho konania je zaplatenie žalovanej sumy a základom sporu má byť kúpna zmluva. Pokiaľ žalovaný procesnú obranu postavil na tom, že v danom prípade žalobcom prezentovaný právny základ neobstojí, tak by mal riadne preukázať, že ním zvolená obrana, t.j. reklamácia tovaru, bola skutočne realizovaná, resp. že k tomu došlo v súlade so zákonom. Pokiaľ žalovaný dodaný tovar prevzal a namontoval, hoci údajne vedel, že nespĺňa parametre objednávky, tak nie je zrejmé, ktorý nárok si žalovaný v rámci vytknutia vád tovaru uplatnil a či k tomu došlo z dôvodov uvedených v ust. § 437 alebo 438 ObZ. Vo vzťahu k uvedenému zotrval na odvolacom petite. Žalovaný sa už k odvolacej replike žalobcu nevyjadril.
32. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
33. Odvolací súd vychádzal v zmysle § 383 CSP zo skutkového stavu zisteného okresným súdom: Z faktúr na č. l. 11 spisu a 12 spisu (jedná sa o Sporné faktúry) a z dodacieho listu na č.l. 72 spisu okresný súd zistil, že faktúrou č. 010/2017, ktorá bola vyhotovená dňa 20.04.2017, žalobca fakturoval žalovanému tovar v sume 775,75 Eur bez DHP (vypúšťanie DN 050/125 L=1400mm, vypúšťanie DN 050/125 L=1890mm, T-kľúč H=1m a objimková rúra Da 125x3,00mm L=5650mm) , dopravné náklady v sume 260 Eur bez DPH, všetko spolu v sume 1.242,90 Eur s DPH. V predmetnej faktúre je uvedené: V zmysle Kúpnej zmluvy č. B760024 zo dňa 22.3.2017 Vám fakturujeme za dodaný tovar na akciu „Teplovodná prípojka DN 125. Gemerská Hôrka“ - doobjednávka vypúšťanie. Faktúrou č. 013/2017, ktorá bola vyhotovená dňa 9.5.2017, žalobca fakturoval žalovanému doizolačné práce v celkovej sume 348 Eur s DPH. V predmetnej faktúre je uvedené: „ V zmysle Vašej objednávky zo dňa 24.04.2017 Vám fakturujeme vykonané doizolačné práce - 26.04.2017 - akcia „Teplovodná prípojka DN 125. Gemerská Hôrka“.
34. Z listu s označením „Vrátenie vystavených faktúr“ na č. l. 37 spisu bolo preukázané, že týmto listom žalovaný vrátil sporné faktúry žalobcovi s odôvodnením, že tieto sú vystavené neoprávnene. V predmetnom liste žalovaný uviedol, že „na kontrolnom dni dňa 1.2.2017, kde bol prítomný aj p. Kinczer, bolo jasne dohodnuté vypúšťanie teplovodnej prípojky zo zemnou súpravou s izolovaním. Dňa 14.3.2017 bola doručená cenová ponuka na vypúšťanie podľa dohody z kontrolného dňa, aktualizovaná CP č. B760024 dňa 22.3.2017 už aj s vypúšťaním. Tovar bol objednaný podľa CP č. B760024. Vypúšťanie DN 125/225 nebolo vyrobené a dodané podľa dohody - vypúšťanie so zemnou súpravou, odsúhlasené na kontrolnom dni. Po dodávke tovaru som upozornil p. G., že vypúšťanie nie je vyrobené podľa dohody. Žiadal som výmenu, opravu vypúšťania DN 125/25 podľa dohody. Všetky náklady spojené s výmenou, opravou, izolačné práce a doprava znáša dodávateľ tovaru ISOPLUS SLOVAKIA, spol. s r. o.. Vypúšťanie DN 125/225 podľa CP č. B760024 bolo vyfakturované a uhradené.“
35. V zápise z kontrolného dňa na čísle listu 38 spisu je uvedené: „Šachta nebude, vypúšťanie bude riešené zemnou vypúšťacou súpravou s izolovaním.“
36. Faktúrou na čísle listu 39 spisu a výpisom z účtu na čísle listu 40 súd zistil, že faktúrou č. 008/2017 žalobca žalovanému vyfakturoval tovar v sume 6.074,48 Eur bez DHP, dopravné náklady v sume 260 Eur bez DPH, všetko spolu v sume 7.601,38 Eur s DPH. Z dodacieho listu (na č.l. 39 pv) pritom vyplynulo, že v rámci dodaného tovaru bolo vyfakturované na 2 ks vypúšťania DN 125/225 v jednotkovej cene 107,16 Eur bez DPH. V predmetnej faktúre je uvedené: V zmysle Kúpnej zmluvy č. B760024 zo dňa 22.3.2017 Vám fakturujeme za dodaný tovar na akciu „Teplovodná prípojka DN 125. Gemerská Hôrka“. Žalovaný predmetnú faktúru uhradil dňa 29.5.2017.
37. Zo zoznamu materiálu na čísle listu 170, z e-mailu na čísle listu 171, a z e-mailu na čísle listu 172 spisu vyplynulo, že zoznam materiálnu sa vzťahuje na cenovú ponuku č. B760024. Uvedený zoznam neobsahuje položku 2 ks vypúšťania DN 125/225. E-mailom odoslaným dňa 14.3.2017 o 8:49 hod z adresy isoplus.slovakia@stonline.sk p. B. oznámila adresátovi uvedeného e-mailu (nl-mont@nl- mont.sk) nasledovné: „...zasielam Vám jednotkovú cenu na Vami požadovaný komponent: Vypúšťanie DN 125/225.....110,51 Eur/1ks.....2 ks......221,02 Eur/2ks. Je to cena bez DPH.“ E-mailom na č.l. 172 zo dňa 14.3.2017 o 20:53 si žalovaný objednal od žalobcu tovar podľa cenovej ponuky č. B760024 a okrem neho aj ďalší tovar, o.i. aj 2 ks vypúšťania DN 125/225.
38. V e-maili na čísle listu 48 spisu, ktorý bol odoslaný dňa 19.4.2017 z adresy nl-mont@nl-mont.sk na adresu isoplus.slovakia@stonline.sk je uvedené: „Žiadam Vás aby ste objednané vypúšťanie dodali na stavbu SCA Gemerská Hôrka najneskôr do 21.4.2017. Nagy L.“
39. V e-maili na čísle listu 50 spisu, ktorý bol odoslaný dňa 24.4.2017 z adresy nl-mont@nl-mont.sk na adresu isoplus.slovakia@stonline.sk, je uvedené: „Je namontované vypúšťanie na teplovodnej prípojke. Prosím o zabezpečenie doizolovačných prác. Súrne. Prosím o dodanie všetkých dokladov na dodaný tovar a vykonané práce. D. L.“
40. Z potvrdenia objednávky na čísle listu 100 a z medzinárodného nákladného listu na čísle listu 99 spisu vyplynulo, že žalobca dňa 13.4.2017 objednal od spoločnosti Isoplus Távhövezetékgyártó Kft. tovar zodpovedajúci dodaciemu listu na č.l. 72 spisu, tento tovar bol z Budapešti žalovanému odoslaný dňa 20.4.2017 a bol nešpecifikovaného dňa žalovaným prevzatý.
41. Z listu „Poskytnutie projektovej dokumentácie pre stavbu Teplovod, Gemerská Hôrka“ na čísle listu 136 spisu, z projektovej dokumentácie na čísle listu 137 až 147 a z e-mailu na čísle listu 148 súd zistil, že v decembri 2016 spol. REPREX, s.r.o. vyskladnila objednávateľovi projekt na realizáciu teplovodu aj so špecifikáciou, v rámci ktorého bola trasa teplovodu vedená vzduchom po potrubnom moste. Následne sa objednávateľ začiatkom r. 2017 rozhodol, že zásadne zmení spôsob vedenia teplovodu a to tým, že bude vedená pod terénom a nie vzdušnou čiarou. Následne prišla požiadavka objednávateľa na ďalšiu zmenu projektu, a to zmena typu potrubia z PIPECO a ISOPLUS. Keďže išlo o špecifickú dodávku, REPREX, s.r.o. žiadal e-mailom výrobcu/dodávateľa potrubia ISOPLUS o špecifikáciu, ktorú od neho neobdržali. Keďže výstavba už bola v časovej tiesni, tak vyskladnili objednávateľovi projekt s tým, že špecifikáciu si dodávateľ stavby doladí priamo s výrobcom. Kusovník vyšpecifikovaný nebol, ale požiadali o jeho spracovanie e-mailom firmu ISOPLUS - do termínu vyskladnenia projektu im dodaný nebol, preto vyskladnili projekt bez špecifikácie. V projekte zmenili spôsob vypúšťania tak, že šachta nebude, ale navrhli zrealizovanie zemnej súpravy. V projektovej dokumentácii na č.l. 137 a 140 spisu je v bode E uvedené „vypúšťanie (zemná súprava)“. V e-maile na č.l. 148 spisu, ktorý je dňa 27.2.2017 adresovaný z adresy O.@gmail.com adresátovi isoplus.slovakia@stonline.sk je uvedené: „V bode E som dal vypúšťanie, samozrejme ak máte pocit, že by bolo vhodné ho posunúť kúsok nejakým smerom (kvôli kompenzačným vankúšom), tak mi to upravte. Vypúšťanie chcú cez zemnú súpravu, bez klasickej šachty. To ste tam ešte tuším boli, keď sme sa o tom na kontrolnom dni rozprávali.“
42. Zo znaleckého posudku na čísle listu 329 a nasledujúceho spisu vyplynulo, že komponent na č.l. 193 a 194 nie je možné bez dodatočnej úpravy použiť ako „vypúšťanie so zemnou súpravou“ - jeho konštrukcia neumožňuje osadenie zemnej súpravy. Konštrukcia tohto komponentu neumožňuje osadenie vretenového predĺženia na ovládanie guľového uzáveru, a teda ani osadenie zemnej súpravy. Komponent na č.l. 197 až 199 nie je možné použiť ako „vypúšťanie so zemnou súpravou“ . Je ho síce možné ovládať prostredníctvom zemnej súpravy, slúži však vyslovene na uzatvorenie prietoku vody potrubím.
43. Na čl. 194 v spise sa nachádza katalógový list žalobcu, kde je uvedené, že na prianie klienta žalobca dodáva komponent s inou výškou ovládania ako je štandardná výška, čo umožňuje použiť komponent ako zemnú súpravu. Na čl. 197 v spise sa nachádza katalógový list žalobcu, ktorý zobrazuje a popisuje uzatváraciu armatúra. Tento komponent je určený výlučne na uzatvárania prietoku média v potrubí.
44. Podľa § 409 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
45. Podľa § 409 ods. 2 ObZ, v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
46. Podľa § 420 ods. 1 ObZ, predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve.
47. Podľa § 420 ods. 2 ObZ, ak zmluva neurčuje akosť alebo vyhotovenie tovaru, je predávajúci povinný dodať tovar v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve, alebo ak tento účel nie je v zmluve určený, na účel, na ktorý sa taký tovar spravidla používa.
48. Podľa § 422 ods. 1 ObZ, ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v § 420, má tovar vady. Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva, a vady v dokladoch potrebných na užívanie tovaru.
49. Podľa § 428 ods. 1 ObZ právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo a) kupujúci vady zistil, b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
50. Podľa § 436 ods. 1 ObZ Ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2), môže kupujúci: a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d) odstúpiť od zmluvy.
51. Podľa § 437 ods. 1 ObZ ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená nepodstatným spôsobom, môže kupujúci požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád tovaru, alebo zľavu z kúpnej ceny.
52. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré v zmysle ust. § 387 ods.2 CSP poukazuje a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza ďalšie dôvody.
53. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia správne vystihol podstatu sporu medzi žalobcom a žalovaným, ktorí sa rozchádzali v právnom posúdení nesporného skutkového stavu. Telefonickú žiadosť žalovaného o dodanie nového komponentu (vo väzbe na skutočnosť, že žalobcom dodaný tovar nezahŕňal komponent objednaný žalobcom) vyhodnotil žalobca ako návrh na uzatvorenie novej kúpnej zmluvy a v priebehu konania tvrdil, že nesporné dodanie druhej súčiastky a vykonanie doizolačných prác v súvislosti s dodaním druhej súčiastky bolo realizáciou samostatných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, ktoré boli uzavreté po tom, ako bola pôvodná kúpna zmluva medzi stranami naplnená tým, že strany splnili svoje povinnosti. Naopak žalovaný vnímal výzvu na dodanie komponentu
zabezpečujúceho pôvodne dojednaný účel (vypúšťanie so zemnou súpravou) ako notifikáciu vady dodaného tovaru a následný postup žalobcu dodanie ďalšej súčiastky a vykonanie doizolačných prác v súvislosti s dodaním ďalšej súčiastky vnímal ako odstránenie vady tovaru. 54. V zmysle uvedeného tak základným skutkovým tvrdením (ku ktorému znášal dôkazné bremeno žalobca), bolo tvrdenie, že žalobca a žalovaný uzavreli druhú kúpnu zmluvu a v súvislosti s ňou aj samostatnú zmluvu na vykonanie doizolačných prác, na základe čoho si žalobca uplatnil zaplatenie 1.590,90 Eur s príslušenstvom. Odvolací súd sa v tejto súvislosti stotožnil so záverom okresného súdu, že žalobca dôkazné bremeno tvrdenia, že bola uzavretá druhá kúpna zmluva, neuniesol.
55. Žalobca aj v odvolaní namieta právne posúdenie okresného súdu, ktorý dospel k záveru, že nebolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode o všetkých náležitostiach kúpnej zmluvy tak, aby bolo možné prísť k záveru, že táto uzavretá bola. Žalobca v odvolaní zdôraznil nespornú skutočnosť, že v danom prípade žalovanému dodal tovar určený žalovaným a previedol na neho vlastnícke právo. Zároveň tvrdil, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť za dodaný tovar kúpnu cenu, v tejto časti však svoje tvrdenie nepreukázal.
56. Dohoda medzi žalobcom a žalovaným o kúpnej cene za dodatočne dodaný komponent v konaní preukázaná nebola. Samotná skutočnosť, že kúpna zmluva nebola uzavretá písomne pritom nie je v rozpore s právnou úpravou obchodných vzťahov, odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním žalobcu, že telefonická, resp. elektronická komunikácia je medzi účastníkmi obchodnoprávnych vzťahov bežná a zaužívaná forma komunikácie. Rizikom takejto formy komunikácie je však v prípade sporu nutnosť uniesť dôkazné bremeno ohľadom obsahu dojednaní zmluvných partnerov. Kým v prípade písomne uzavretých zmlúv je konkrétna dohoda v rozsahu predmetu a ceny tovaru jednoznačná, v prípade dohôd uzatváraných ústne (resp. telefonickou formou) má sporová strana k dispozícii len iné formy dôkazu. V danom prípade žalobca preukazoval skutočnosť, že vo vzťahu k dodatočne dodanému komponentu bola uzatvorená kúpna zmluva predovšetkým výsluchom svedkov, konkrétne S. G. a svedkyne V. B.. Ako vyplynulo z výpovedí svedkov, ktoré okresný súd interpretoval v ods. 13 až 15 napadnutého rozhodnutia, ani jeden zo svedkov výslovne nepotvrdil, že by on osobne cenu žalovanému oznamoval a už vôbec nepotvrdil, že by žalovaný na oznámenie ceny reagoval súhlasným prejavom vôle.
57. Vo vzťahu k novododanej súčiastke, teda predmetu súdneho sporu, svedok G. na pojednávaní dňa 11.03.2020 nevedel uviesť, či zaslal cenovú ponuku aj žalovanému. Na pojednávaní dňa 25.06.2021 uviedol, že cenu oznamoval telefonicky žalovanému buď on alebo to bola pani B.. Ani v jednom prípade teda výslovne nepotvrdil, že by cenu žalovanému oznámil on, iba v rovine pravdepodobnosti uviedol, že pravdepodobne teda áno, buď on alebo svedkyňa. Rovnako sa vyjadrila svedkyňa V. B., ktorá pri výsluchu uviedla, že čo sa týka ceny nového komponentu myslí si, že sa o cene bavili telefonicky, je to viac ako pravdepodobné, je však možné, že o tejto cene s ním komunikoval aj pán G.. Opäť svedkyňa nepotvrdila výslovne, že by ona osobne cenu žalovanému oznámila, jej vyjadrenie je neurčité, iba v rovine pravdepodobnosti. Ani z jednej výpovede uvedených svedkov pritom nevyplýva, že by takto uvedená cena bola zároveň zo strany žalovaného aj akceptovaná. Výpoveďami svedkov tak dohoda o cene preukázaná nebola. Zároveň nebola preukázaná ani iným dôkazným prostriedkom.
58. Žalobca v odvolaní vo vzťahu k dohodnutiu ceny poukázal na ust. § 410 ObZ a namietol vyhodnotenie súdu prvej inštancie z dôvodu, že prípadná neexistencia náležitosti (dojednanie kúpnej ceny) nemá za následok neexistenciu, či neplatnosť zmluvy, ale v prípade absencie by malo dôjsť iba k úprave kúpnej ceny v súlade s ust. § 410 ods. 2 ObZ.
59. V zmysle právnej teórie nie je možné súhlasiť s formuláciou, že neexistencia niektorej z podstatných náležitostí konkrétneho typu zmluvy uzatváranej podľa Obchodného zákonníka nemá za následok neexistenciu či neplatnosť zmluvy, ale má za následok nutnosť upraviť chýbajúcu podstatnú náležitosť. Obchodný zákonník umožňuje zmluvným stranám v rámci ich širokej dispozičnej autonómie, aby si sami zvolili, aký konkrétny druh právneho vzťahu chcú uzavrieť. K dispozícii majú výber určitých zmluvných typov upravených v Obchodnom zákonníku, a pokiaľ im tieto nevyhovujú, majú k dispozícii aj možnosť uzavrieť osobitnú zmluvu, ktorá nie je v Obchodnom zákonníku upravená ako samostatný typ zmluvy. Na to, aby bola uzavretá konkrétna zmluva v Obchodnom zákonníku upravená (v tomto prípade zmluva kúpna), je však nevyhnutné, aby si strany dohodli taký právny vzťah, ktorého obsah zahŕňa podstatné náležitosti zmlúv ustanovené Obchodným zákonníkom v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv (§ 269 ods. 1 ObZ). Inak povedané na to, aby bola uzavretá kúpna zmluva medzi žalobcom a žalovaným
bolo nevyhnutné, aby boli dohodnuté všetky podstatné náležitosti tejto zmluvy, pričom to, čo sa považuje za podstatnú náležitosť zmluvy je nutné abstrahovať zo základného vymedzenia zmluvného typu, v tomto prípade z ust. § 409 ods. 1 ObZ. Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu a teda kúpna cena je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy. V zmysle ust. § 409 ods. 2 táto nemusí byť konkrétne určená za predpokladu, ak strany v zmluve výslovne prejavia vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu bez určenia kúpnej ceny. Ako správne upozornil okresný súd v konaní nebolo preukázané, že by strany vyjadrili vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu k dodatočne dodanému komponentu bez určenia kúpnej ceny. V konečnom dôsledku ani žalobca nepredkladal dôkazy, ktoré by podporovali takýto záver, pretože v uvedenom prípade by sa cena určovala ako cena obvyklá. Žalobca v konaní ani nepredkladal skutkové tvrdenia a dôkazy, na základe ktorých by sa dalo ustáliť aká je „cena obvyklá“ vo vzťahu k novododanému komponentu.
60. Zároveň by sa premisa o uzavretí kúpnej zmluvy zahŕňajúcej vyjadrenie vôle uzavrieť zmluvu bez vyjadrenia kúpnej ceny nemohla vzťahovať na otázku uplatnenia ceny za vykonanie doizolačných prác, ktoré (ako správne upresnil okresný súd) neboli žalobcom bližšie špecifikované. Výpovede svedkov však naznačujú, že v prípade doizolačných prác nešlo o zmluvný vzťah, ktorého predmetom bola kúpna zmluva, ale o vzťah, ktorého predmetom bolo vykonanie určitého diela.
61. Pokiaľ však v konaní nebola preukázaná dohoda, ktorá by medzi stranami zahŕňala všetky podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, znamená to, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo. Inak povedané nedojednanie podstatných náležitostí konkrétneho pomenovaného zmluvného typu upraveného v Obchodnom zákonníku má skutočne za následok, že k uzavretiu takejto pomenovanej zmluvy nedôjde, teda má za následok že pomenovaná zmluva nevznikne. Následne už potom nie je dôvod riešiť platnosť či neplatnosť, pretože pokiaľ zmluva nevznikla, nemohla ani stratiť svoju platnosť.
62. Zároveň nie je možné súhlasiť s teóriou žalobcu, že následkom nedostatku podstatnej náležitosti pomenovaného zmluvného typu (kúpnej zmluvy) je možnosť upraviť kúpnu cenu podľa § 410 ods. 2 ObZ.
63. Žalobca sa v odvolaní možnosti úpravy kúpnej ceny domáha s odkazom na ust. § 410 ods. 2 ObZ, z ktorého však nevyplýva možnosť sanovať neexistenciu dohody o výške kúpnej ceny osobitnou úpravou. Citované ustanovenie iba negatívne vymedzuje, čo sa za kúpnu zmluvu nepovažuje, pričom žalobca v celom konaní tvrdil, že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo a domáha sa zaplatenia kúpnej ceny práve na základe uzavretej kúpnej zmluvy. Odkaz na vymedzenie hraničných kritérií rozlíšenia kúpnej zmluvy a zmluvy o dielo preto nie je v tejto súvislosti zrozumiteľný.
64. V zmysle uvedeného má teda odvolací súd interpretáciu okresného súdu vo vzťahu k vymedzeniu podstatných náležitostí kúpnej zmluvy za správnu a nestotožňuje sa so žalobcom, že pre predčasnú ani správnu interpretáciu ust. § 409 ObZ nebolo vykonané dokazovanie v tomto smere. Okresný súd vykonal všetky dôkazy, ktoré žalobca v konaní navrhol. Z navrhnutých dôkazov však nevyplynulo ani skutkové zistenie, že žalovaný vyjadril súhlas s cenou novo dodaného komponentu a tým došlo k dohode o cene a teda k uzavretiu kúpnej zmluvy, ani zistenie, že žalovaný a žalobca súhlasne vyjadrili vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu bez dohody o kúpnej cene.
65. Pokiaľ žalobca v odvolaní zdôrazňuje, že splnil svoju povinnosť žalovanému tovar dodať, odovzdať mu doklady a previesť naňho vlastnícke právo, rovnako ako v prípade pôvodne dodaného komponentu v tejto časti tvrdenia žalobcu popreté neboli. Dodanie nového komponentu, rovnako ako jeho zapracovanie a vykonanie doizolačných prác v prípade sporné neboli.
66. Žalobca v odvolací popiera záver okresného súdu, ktorý konštatoval, že vypúšťací komponent dodaný žalobcom žalovanému na základe pôvodnej kúpnej zmluvy nemal dojednané vlastnosti a žalobca zotrval na tom, že pôvodne dodaný tovar bol vyhotovený v súlade s projektovou dokumentáciou predloženou žalovaným.
67. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou okresného súdu, ktorý veľmi podrobne vysvetlil na základe akých myšlienkových postupov posúdením predložených dôkazov dospel k záveru, že pôvodne dodaný tovar nebol vyhotovený v súlade s projektovou dokumentáciou. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca mal k dispozícii projektovú dokumentáciu, ktorá mu bola zaslaná projekčnou kanceláriou e-mailom a tiež nebolo sporné, že v súlade s projektovou dokumentáciou mala byť dodaná
iná súčiastka, než na základe pôvodnej kúpnej zmluvy kupujúcim dodaná bola. Výpoveďami svedkov boli zistené aj subjektívne dôvody pre ktoré na strane žalobcu k takémuto následku došlo (poverená osoba p. T. ktorý pripravoval daný rozpis mal k dispozícii len časť projektovej dokumentácie, a to výkres na strane č.l. 138 spisu). Nastavenia vnútorných procesov pri zabezpečovaní dodávok zákazníkom sú vnútornou záležitosťou každého podnikateľa. Všeobecne platí, že pokiaľ podnikateľ nemá vnútorné vzťahy nastavené tak, aby zodpovedné osoby disponovali všetkými potrebnými informáciami pre riadne vybavenie zákazky, môže nastať situácia, kedy zákazka nebude vybavená v súlade s dohodou. V danom prípade sú subjektívne dôvody irelevantné, objektívne je podstatné, že súčiastka, ktorá bola dodaná na základe pôvodnej kúpnej zmluvy nebola tou, ktorá bola špecifikovaná v projektovej dokumentácii. V konaní pritom nebolo sporné, že v projektovej dokumentácii (rovnako ako v zápise z kontrolného dňa) je vypúšťanie riešené ako vypúšťanie so zemnou súpravou. Preto aj keď sa okresný súd správne zaoberal tým, či s pôvodne dodanou súčiastkou bolo vypúšťanie vôbec možné realizovať a dospel k nepopretému záveru, že žalobca dodal žalovanému produkt, ktorým sa vypúšťanie ako také realizovať dalo, okresný súd zároveň správne zdôraznil, že dodaný produkt nemal také dojednané vlastnosti (akosť), aby sa uvedené vypúšťanie realizovalo spôsobom, ktorý si vymienil žalobca, teda so zemnou súpravou.
68. V tejto súvislosti žalobca v odvolaní namietol, že ani predložený znalecký posudok nevyvrátil jeho tvrdenie, že pôvodne dodaný tovar bol vyhotovený v súlade s projektovou dokumentáciou s čím sa odvolací súd nestotožnil, keďže zo znaleckého posudku Ing. Ivety Záborskej naopak vyplynulo, že komponent na č.l. 193 a 194 nie je možné bez dodatočnej úpravy použiť ako „vypúšťanie so zemnou súpravou“. Projektová dokumentácia naopak „vypúšťanie so zemnou súpravou“ zahŕňala.
69. Žalobca v odvolaní namietol rozsah otázok predložených znalkyni a mal za to, že okresný súd položil znalcovi neodborné, resp. nepríslušné otázky, pričom neprihliadol na žalobcom navrhnuté otázky. Uvedené všeobecné konštatovanie konkretizoval vo vzťahu k otázke, ktorá podľa jeho názoru bola podstatná pre rozhodnutie vo veci, či žalovaným tvrdená reklamácia vzhľadom na ním predloženú projektovú dokumentáciu bola v danom prípade opodstatnená. Žalobca pritom abstrahuje od skutočnosti, že znalec nie je oprávnený formulovať právne závery, znalec poskytuje súdu odborné poznatky, ktorými súd nedisponuje. Znalec tak môže uviesť odborné špecifikácie, prípadne odpovede na otázky odborného charakteru. Právne posúdenie je však vždy vecou súdu. Záver, či sporová strana dodržala postup pri notifikačnej povinnosti v súvislosti s vadami, resp. či si uplatňovala nároky v súlade s právnou úpravou vád tovaru, je právnym posúdením, na ktoré znalec nie je oprávnený. Takú otázku preto okresný súd znalcovi ani nemal dôvod zaslať, keďže k odpovedi by prihliadnuť nemohol.
70. Žalobca v odvolaní zopakoval tvrdenie, že pokiaľ bol skôr dodaný komponent nesprávny, tak k tomu došlo na základe žalovaným predloženej projektovej dokumentácie a nie zavinením žalobcu. S touto otázkou sa okresný súd podrobne vysporiadal a s jeho odôvodnením sa odvolací súd stotožnil. Z výpovedí svedkov, aj z celkového dokazovania vyplynulo, že zástupca žalobcu bol od počiatku prítomný pri dohadovaní obsahu kúpnej zmluvy, jeho prostredníctvom bol žalobca informovaný o tom, aký spôsob vypúšťania žalovaný požaduje, tento vyplýval aj z projektovej dokumentácie, a preto pokiaľ v dôsledku nesprávne nastavených vnútorných procesov (predloženie pánovi T. nekompletnej projektovej dokumentácie) žalobca dodal žalovanému tovar v inej akosti a vyhotovení, než bolo žalovaným vymienené, porušil tým povinnosť upravenú v § 420 ods. 1 ObZ, v dôsledku čoho mal dodaný tovar vady v zmysle ust. § 422 ods. 1 ObZ.
71. Žalobca v zmysle uvedeného neuniesol dôkazné bremeno ohľadom skutkového tvrdenia o uzavretí kúpnej zmluvy a zároveň žalobca neuplatnil také skutkové tvrdenia, z ktorých by vyplývala možnosť iného právneho posúdenia (napr. v súvislosti s bezdôvodným obohatením), z ktorého by vyplýval žalobcovi nárok na zaplatenie uplatneného nároku 1.590,90 Eur. Už to postačovalo na to, aby o návrhu uplatnenom žalobcom v tomto súdnom konaní rozhodol okresný súd tak, že tento zamietol.
72. Následne sa okresný súd správne vysporiadal aj s posúdením faktického stavu medzi žalobcom a žalovaným, kedy nebolo sporné, že žalobca dodal žalovanému ďalšiu súčiastku a zároveň vykonal doizolačné práce. Uvedený faktický stav posúdil okresný súd v zmysle argumentácie žalovaného, ako postup pri odstraňovaní vád dodaného tovaru. S uvedeným záverom sa odvolací súd stotožnil.
73. Žalobca v danej súvislosti primárne namietal, že žalovaný pôvodne dodaný tovar prevzal a namontoval, následne reklamoval, následne bola dodaná nová súčiastka, ktorá bola zakomponovaná na pôvodne dodanú súčiastku s použitím doizolačných prác.
74. Už z uvedeného nesporného skutkového stavu vyplýva, že tvrdenie žalobcu, že žalobcom dodaný tovar bol bez akejkoľvek kontroly namontovaný žalovaným a následne už ani nemohol byť vrátený nezodpovedá zistenému skutkovému stavu, pretože žalovaný obratom informoval žalobcu o skutočnosti, že súčiastka nebola dodaná správne aj s požiadavkou, aby problém nesprávne dodanej súčiastky bol odstránený tým, že bude dodaná nová súčiastka, ktorá sa na pôvodnú napojí, naizoluje sa, čím sa zabezpečí pôvodne požadovaný účel. Vzhľadom na to, že medzi žalobcom a žalovaným nebola pôvodná kúpna zmluva uzavretá písomne iba z okolností zistených výpoveďami svedkov je možné vyvodiť, či medzi stranami došlo k osobitnej úprave vo vzťahu k dispozitívnym ustanoveniam postupu kupujúceho v prípade dodania vadného tovaru. V zásade zo žiadneho predloženého dôkazu nevyplynulo, že by strany konkrétnym spôsobom vylúčili aplikáciu Obchodného zákonníka alebo, že by strany modifikovali dispozitívne ustanovenia Obchodného zákonníka preukázateľným spôsobom. To, či k modifikácii ustanovení Obchodného zákonníka došlo, je možné vyvodiť iba s nasledujúceho faktického postupu sporových strán. Faktický postup bol taký, že žalovaný bezprostredne po zmontovaní dodaného tovaru zistil, že dodaná súčiastka nie je správna a bezodkladne telefonicky o tom informoval žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že nielen, že žalovaný zistil vadu tovaru čo znamená, že tovar po zmontovaní prezrel, ale že aj splnil notifikačnú povinnosť. Zo žiadneho ustanovenia právnych predpisov nevyplýva, že pokiaľ je tovar dodaný v samostatných častiach, ktoré je nutné zmontovať, má kupujúci preverovať všetky časti najprv zvlášť. Ak kupujúcemu dodajú objednaný tovar zložený z viacerých častí, kedy musí objednaný tovar sám zmontovať (napr. kus nábytku), tiež nemá povinnosť samostatne prezrieť všetky súčiastky a to, či niektorá chýba, alebo je dodaná iná než potrebná súčiastka, zistí spravidla až v priebehu montáže, alebo v momente, keď je tovar zmontovaný a je zistené, že nespĺňa účel, pre ktorý ho kupujúci objednal. Vtedy má povinnosť bez zbytočného odkladu informovať o zistenej vade. Nad rámec uvedeného je nutné upozorniť, že dodanie tovaru iného, než je predmetom dojednanej kúpnej zmluvy, je takou vadou tovaru, o ktorej predávajúci musel vedieť v čase dodania tovaru (musel vedieť, aké konkrétne súčiastky žalovanému dodal). V takých prípadoch ani nesplnenie notifikačnej povinnosti nebráni v zmysle § 428 ods. 3 ObZ tomu, aby súd priznal kupujúcemu právo z vád tovaru.
75. V prejednávanom prípade kupujúci následne po zmontovaní tovaru (teplovodná prípojka) telefonicky kontaktoval žalobcu, čo nie je sporné a vyplýva to aj z toho, že žalobca operatívne následne súhlasil s žiadosťou žalovaného vyhotoviť novú súčiastku, zmontovanie ktorej na pôvodne vadne dodanú súčiastku zabezpečilo účel požadovaný žalovaným pôvodne v projektovej dokumentácii. Takýto spôsob odstránenia vád tovaru nie je osobitne vymedzený v ust. § 436 ods. 1, avšak ust. § 436 Obchodného zákonníka je v zmysle ust. § 263 ObZ ustanovení dispozitívnym, čo znamená, že medzi stranami môže dôjsť aj k inému spôsobu odstránenia vád tovaru pokiaľ je tento pre strany výhodnejší z dôvodu ceny, rýchlosti alebo z iných dôvodov. Pokiaľ pointa odstránenia vady spočívala v tom, že novododaná súčiastka napojením na pôvodne dodanú súčiastku odstráni vadnosť dodaného tovaru, je aj požiadavka na jej vrátenie nelogická a v rozpore s účelom odstránenia vady.
76. Z uvedeného dôvodu mohol okresný súd dospieť k záveru, že na základe faktického postupu žalobcu a žalovaného, kedy žalovaný po zistení, že bol dodaný vadný tovar obratom informoval o tejto skutočnosti, navrhol spôsob odstránenia vady, žalobca vyšiel v ústrety, požadovanú súčiastku vyrobil a dodal a zabezpečil doizolačné práce, mohol byť oprávnene vnímaný žalovaným ako odstránenie vady tovaru. Zároveň je nutné opätovne zdôrazniť, že nebolo preukázané vo vzťahu k novododanej súčiastke uzatvorenie kúpnej zmluvy, keďže ani postup žalobcu po objednaní dodatočného komponentu nebol taký, ako v prípade pôvodne uzavretej kúpnej zmluvy, kedy by došlo k následnému predloženiu cenovej ponuky, schváleniu cenovej ponuky, dodaniu tovaru a jeho zaplateniu tak, ako tomu bolo v prvom prípade. Všetky uvedené okolnosti tak svedčia záveru, ku ktorému dospel aj okresný súd, že v danom prípade šlo o odstránenie vady tovaru.
77. Preto pokiaľ žalobca v závere odvolania zdôraznil, že v konaní riadne listinnými dôkazmi a svedeckými výpoveďami preukázal existenciu kúpnej zmluvy ku dodatočne dodanému komponentu, s takým to záverom sa okresný súd nestotožnil, čo vo svojom rozhodnutí riadne a podrobne odôvodnil a s jeho odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje.
78. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP odvolacími dôvodmi viazaný, preto napadnuté rozhodnutie okresného súdu preskúmaval iba v rozsahu odvolania žalobcu a inými dôvodmi sa nezaoberal.
79. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, preto ho v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
80. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému voči žalobcovi, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
81. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).