Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25Co-56-2013.pdf
PDF · 99.38 KB
Case nature
Subarea
25Co/56/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o, so sídlom Bratislava, Údernícka č. 5, IČO 35 724 803, zastúpený: Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka č. 5, proti odporcovi: I. T., nar. XX.X.XXXX, bytom P., P. O. Y. č. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova č. 9, IČO 42 260 086, zastúpeného: HKP Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova č. 6, o zaplatenie 33,19 eura s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 19. októbra 2012 č. k. 6C/259/2012-78, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka m e n í tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 29,07 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka HKP Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie, v ktorom sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia sumy 33,19 eura s 9,5 % úrokom z omeškania od 24.10.2006 do zaplatenia z titulu zmluvy o úvere. Navrhovateľovi vrátil súdny poplatok vo výške 9,87 eura cestou Daňového úradu Bratislava a odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie o zastavení konania oprel o ust. § 96 ods. 1 OSP, poukazujúc na to, že pred začatím pojednávania navrhovateľ zobral svoj návrh späť a žiadal konanie zastaviť. Rozhodnutie o náhrade trov konania založil na ust. § 146 ods. 2 a § 150 ods. 1 OSP. V tejto súvislosti považoval za nesporné, že námietka premlčania, uplatnená vedľajším účastníkom zo strany odporcu viedla navrhovateľa k späťvzatiu návrhu, čím zavinil zastavenie konania. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní mu žiadne trovy nevznikli a ich náhradu ani nežiadal. Pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka, ktorý si uplatnil náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia, mal za to, že je daný dôvod pre postup podľa § 150 ods. 1 OSP a pre nepriznanie mu náhrady trov z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktorý vzhliadol v ich neúčelnosti. Podania právneho zástupcu vo veci označil za zhodné s vyjadreniami a podaniami v iných konaniach, v ktorých všeobecne bola vznesená námietka premlčania, bez konkretizácie na danú vec. Naviac ani plnomocenstvo doložené do spisu nie je konkrétnym plnomocenstvom pre toto konanie, ale je všeobecné, v ktorom vedľajší účastník splnomocnil advokátsku kanceláriu na právne zastupovanie vo všetkých konaniach vo veci spotrebiteľských žalôb. Okrem toho právny zástupca vo veci vykonal také úkony, ktoré mohol uskutočniť aj samotný vedľajší účastník, keďže samotnou úlohou vedľajšieho účastníka ako združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, preto nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva na strane odporcu, proti navrhovateľovi, keď v danej veci ani samotný odporca nemal vedomosť o vstupe vedľajšieho účastníka do konania. O vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa § 11 ods. 3,4 zákona č. 71/1992 Zb..
Toto rozhodnutie včas podaným odvolaním napadol vedľajší účastník len v časti, v ktorom mu nebola priznaná náhrada trov konania. V tejto časti žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a uložiť navrhovateľovi povinnosť zaplatiť mu náhradu trov prvostupňového konania vo výške 58,15 eura, alternatívne výrok o nepriznaní mu náhrady trov konania zrušiť a vec v tomto rozsahu vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ust. § 150 ods. 1 OSP, ktoré vyžaduje, aby sa jednalo o celkom výnimočný prípad. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia takéto dôvody neobsahuje a v ňom obsiahnutá argumentácia je svojvoľná a tendenčná. Poukázal na to, že navrhovateľ zobral návrh v celom rozsahu späť, čím zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, pričom sa tak nestalo pre správanie odporcu, a preto o trovách konania mal súd rozhodnúť podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá OSP. Keďže na strane odporcu vystupoval ako vedľajší účastník, podľa ust. § 93 ods. 4 OSP mal v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čím vzniklo mu právo na náhradu trov konania z titulu právneho zastúpenia právnym zástupcom podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ktoré si uplatnil za 2 úkony právnej služby. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že je občianskym združením, založeným za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov, ktorá sa realizuje prostredníctvom zastupovania spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní alebo vo vstúpení do spotrebiteľských sporov, v pozícii vedľajšieho účastníka. Vychádzajúc zo základnej filozofie spotrebiteľského práva, ktorou je pozitívny zásah štátu prostredníctvom zákonodarnej a súdnej moci dosiahnuť vyváženie faktickej nerovnováhy spotrebiteľa vo vzťahu k profesionálnemu dodávateľovi, ktorý má nad ním mocenskú, ekonomickú a právnu nadvládu, ako i čl. 169 zmluvy o fungovaní Európskej únie, označil stanovisko, popierajúce význam právneho zastúpenia za účelové a zjavne nesprávne. Taktiež výklad, ktorý by z uplatňovania práv vedľajšieho účastníka vylúčil možnosť dať sa právne zastúpiť, považoval za odporujúci zákonom a predpisom Európskej únie. Nie je preto možné odoprieť mu právo dať sa zastúpiť advokátom. Mal za to, že nepriznaním náhrady trov právneho zastúpenia súd de facto mu odňal základné procesné právo na zastúpenie advokátom, keďže je občianskym združením, pôsobiacim v nepodnikateľskej sfére a konajúcim výlučne na prospech spotrebiteľa, ktoré nemá právneho zástupcu a na vlastné náklady si nemôže dovoliť realizovať kvalifikovanú ochranu práv spotrebiteľa v súdnom konaní. Súd prvého stupňa takto svojím postupom priamo poprel rovnosť podmienok v konkrétnom súdnom konaní a znemožnil mu tak reálny výkon úloh spotrebiteľského združenia, vymedzených zákonom, ako i kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi. Naviac bez ním vznesenej námietky premlčania, súd by nemohol na ňu prihliadnuť, a preto je pravdepodobné, že odporca by bol vo veci neúspešný, obdobne ako mnoho ďalších spotrebiteľov, od ktorých navrhovateľ vymáha premlčané nároky. Svoje tvrdenia argumentačne podporil i označením rozhodnutí odvolacích súdov, v ktorých mu bola priznaná náhrada trov konania a rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 22.12.2010 vo veci C-279/09. V prípade stotožnenia sa odvolacieho súdu s názorom súdu prvého stupňa, čo z uvádzaných dôvodov považoval za porušenie základných procesných práv a podstatný zásah do činnosti občianskeho združenia, vymedzenej zákonom a právnymi predpismi EÚ a za zásadné obmedzenie práv spotrebiteľov žiadal, aby odvolací súd v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) OSP konanie prerušil a požiadal súdny dvor EÚ o rozhodnutie o predbežnej otázke. Predmet tejto otázky vymedzil na rozhodnutie o práve spotrebiteľského združenia na plnohodnotné právne zastúpenie, vrátane práva na priznanie náhrady trov konania v prípade, ak procesné úkony združenia budú v súdnom procese na prospech spotrebiteľa a budú mať v časti, týkajúcej sa účasti spotrebiteľského združenia za následok úspech vo veci.
Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť, stotožniac sa s ním v plnom rozsahu. Uviedol, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva, keď samotnou úlohou vedľajšieho účastníka je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Vedľajší účastník totiž musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Naviac združenie na ochranu spotrebiteľa podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z.z. majú možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Taktiež uviedol, že z vlastných skúseností má vedomosť o tom, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe do konania, pričom nemá vedomosť žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade, rovnako tak odporcovia nemajú žiadnu vedomosť o jeho vstupe do konania. Nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi, sa neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy konania neboli účelne vynaložené ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka tak je nadbytočné, účelové a nehospodárne
a dochádza ním len k navyšovaniu trov konania. Na podporu svojich tvrdení rovnako ako vedľajší účastník označili viaceré rozhodnutia odvolacích súdov v obdobných prípadoch. Návrh vedľajšieho účastníka na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie označil za nedôvodný a nespĺňajúci podmienky prejudiciálneho konania. V tejto súvislosti dôvodil, že v každom jednotlivom prípade je nevyhnutné posudzovať účelnosť vynaložených trov konania individuálne, pričom v zmysle práva Európskej únie je z prejudiciálneho konania vylúčené vnútroštátne právo členských štátov. Preto súdny dvor nemôže v žiadnom prípade vykladať vnútroštátne právo alebo posudzovať jeho platnosť, a to ani v prípade, ak by bolo v rozpore s právom Európskej únie, nakoľko preskúmaním vnútroštátneho práva by prekročil svoje právomoci.
Odporca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie vedľajšieho účastníka bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné.
V tomto konaní sa navrhovateľ svojím návrhom domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 33,19 eura s 9,5% úrokom z omeškania od 24.10.2006 do zaplatenia, z titulu nesplateného úveru. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, navrhovateľovi vrátil zaplatený súdny poplatok a odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Pre absenciu odvolania zo strany účastníkov konania v zastavujúcej časti, v časti vrátenia súdneho poplatku a nepriznania náhrady trov konania odporcovi, predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a predmetom odvolacieho konania takto zostala len jeho časť, týkajúca sa výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi.
Vychádzajúc z dikcie zákona (§ 142 OSP) je zrejmé, že občianskoprávne (sporové) konanie je ovládané zásadou zodpovednosti za výsledok konania, podľa ktorej účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho práva, pričom plný úspech vo veci sa zisťuje porovnávaním žalobného petitu s výrokom rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo vo veci samej.
V prípade zastavenia konania však platí zásada, že podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania. Ust. § 146 ods. 2 OSP však zakotvuje dve výnimky z tejto zásady - podľa vety prvej tohto ustanovenia, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy; podľa vety druhej, ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Ust. § 146 ods. 2 OSP teda ukladá povinnosť nahradiť náklady konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené, pričom zavinenie sa posudzuje len z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, keďže by už išlo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej. Preto, ak vzal navrhovateľ svoj návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí, pokiaľ nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 veta druhá OSP, že zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a je preto povinný nahradiť trovy konania odporcovi.
Ďalšou všeobecne platnou zásadou je, že účastník konania má právo iba na náhradu tých trov konania, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Nemožno preto priznať náhradu trov konania hoci aj plne úspešnému účastníkovi konania v prípade, ak má náhrada trov pozostávať z trov, ktoré neboli účelne vynaložené. Účelnosť vynaložených trov bude vždy závisieť od konkrétnych okolností danej veci.
V súdenej veci predmetom konania bol návrh navrhovateľa, požadujúci od odporcu zaplatenie peňažnej sumy, pričom pred začatím pojednávania navrhovateľ svojim písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 19.10. 2012, zobral svoj návrh v celom rozsahu späť. Niet teda pochýb, že v danej veci z procesného hľadiska dôsledkom tohto späťvzatia bolo právoplatne zastavené konanie vo veci samej, čím vo svetle zhora uvedených záverov pri rozhodovaní o náhrade trov konania bol dôvodný postup v intenciách § 146 ods. 2 veta prvá OSP. Zastavenie konania totiž z procesného hľadiska zavinil práve navrhovateľ, z ktorého dôvodu mu vznikla povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie jeho práva.
Podľa § 93 ods. 1 OSP ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (93 ods. 2 OSP).
Podľa § 93 ods. 4 OSP v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Vyššie citované zákonné ustanovenia zmysel vedľajšieho účastníctva vzhliadajú v pomoci v spore niektorému z účastníkov konania. Vedľajší účastník je osoba odlišná od samotného účastníka a konania sa nezúčastňuje preto, aby v ňom uplatňovala alebo bránila svoje právo, ale z dôvodu, že chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému zo sporových strán, pretože na jeho úspechu v konaní má právny záujem. Zákonom č. 384/2008 Z.z. s účinnosťou od 15. 10. 2008, ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky súdny poriadok, zákonodarca umožnil vstup do konania ako vedľajšieho účastníka i takej právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitných predpisov. Cieľom tejto novej právnej úpravy bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Takýmto osobitným predpisom je i zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane práv spotrebiteľa, z ust. § 3 ods. 4 ktorého vyplýva právo spotrebiteľov združovať sa s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov. Združenie môže právo spotrebiteľov chrániť tým, že samo podá návrh na súd proti porušiteľovi práva, môže zastupovať účastníka na základe plnomocenstva alebo môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník. I keď vedľajší účastník je treťou osobou, o právach a povinnostiach ktorej sa v konaní nekoná, môže v konaní vykonať všetky procesné úkony s výnimkou úkonov, ktoré znamenajú dispozíciu s konaním alebo s predmetom konania a úkonov, ktoré učinil sám účastník. Procesné úkony vykonáva vedľajší účastník vo svojom mene, ak však odporujú úkonom podporovaného účastníka, posudzuje ich súd po uvážení všetkých okolností. Keďže vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, má právo zvoliť si i právneho zástupcu v občianskoprávnom konaní v zmysle zákonom ustanovených možností (§ 24, § 25 ods. 1 OSP). V tomto smere už Ústavný súd SR prijal záver, že právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana, pričom hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v článku 47 ods. 2 ústavy (súdy, iné štátne orgány, orgány verejnej správy) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkovi, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Právo na právnu pomoc trvá až do skončenia konania, t.j. do právoplatného rozhodnutia. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania. Platí preto, že s ohľadom na skutočnosť, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, má tiež právo na náhradu trov konania, pokiaľ ním podporovaný účastník v spore zvíťazil. Avšak rovnako tak je povinný vedľa účastníka, ktorému v spore pomáhal, zaplatiť spoločne a nerozdielne náhradu trov konania víťaznému účastníkovi.
Ako vyplýva z obsahu spisu, v danom prípade procesným úkonom, došlým prvostupňovému súdu dňa 10.5.2012 oznámilo Spotrebiteľské združenie OSA (ďalej len „združenie“), zastúpené HKP Legal s.r.o., že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu. Požiadalo o zaslanie návrhu na začatie konania a súčasťou tohto oznámenia bolo aj jeho vyjadrenie, v ktorom vznieslo námietku premlčania vo vzťahu k nárokom uplatňovaným voči odporcovi v tomto konaní a žiadalo návrh v celom rozsahu zamietnuť. Následne navrhovateľ písomným podaním zo dňa 19.10.2012 svoj návrh na začatie konania vzal v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Niet preto sporu, že v zmysle § 93 ods. 2 OSP sa združenie stalo vedľajším účastníkom na strane odporcu v konaní, ktoré využilo svoje právo dať sa zastúpiť advokátom. Vo svetle zhora uvedených záverov preto v zásade platí, že vedľajšiemu účastníkovi tiež vzniklo právo na náhradu všetkých trov účelne vynaložených vo vecnej súvislosti s bránením práva hlavného účastníka - odporcu, na strane ktorého vystupoval. I v prípade vedľajšieho účastníka takto bol daný zákonný predpoklad pre priznanie mu náhrady trov konania podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP od navrhovateľa, čo v konečnom dôsledku konštatoval i súd prvého stupňa. Na rozdiel od prvostupňového súdu však odvolací súd už nezdieľa jeho názor, že vedľajším účastníkom uplatnené trovy konania sú neúčelné a neefektívne, a to z dôvodov predkladaných prvostupňovým súdom v napadnutom rozhodnutí. Neúčelnosťou vedľajšieho účastníka totiž nemožno vyvodiť len zo
skutočnosti, že úlohou vedľajšieho účastníka ako združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch, že úkony právneho zástupcu vo veci mohol uskutočniť aj samotný vedľajší účastník, a že jeho vyjadrenia a podania sú všeobecné a podávané bez konkrétnych údajov a taktiež nie zo skutočnosti, že o jeho vstupe do konania nemal vedomosť ani samotný odporca. Rovnako tak tieto skutočnosti nie sú dôvodmi, hodnými osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 OSP. Vstupom do konania totiž vedľajší účastník naplnil cieľ a základné poslanie svojho vzniku a za situácie, že na jeho vyjadrenie, v ktorom vzniesol námietku premlčania, v podstate reagoval navrhovateľ späťvzatím návrhu, došlo tým k zastaveniu konania vo veci samej.
Trovy konania vedľajšieho účastníka v danej veci pozostávali z trov právneho zastúpenia, na výpočet ktorých sa vzťahuje vyhláška MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení (ďalej len „vyhláška“). Tieto boli reprezentované tarifnou odmenou právneho zástupcu za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 20.2.2012 a písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 10.5.2012) po 16,60 eura (§ 10 ods. 1 vyhlášky), náhradou hotových výdavkov (§ 15 písm. a), § 16 ods. 3 vyhlášky) 2x 7,63 eura a sumou 9,69 eura, predstavujúcu 20% daň z pridanej hodnoty, o ktorú sa podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, odmena a náhrady zvyšujú. Úhrnom tak trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v spornej veci činili sumu 58,15 eura.
Podľa § 150 ods. 2 OSP, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Zákonodarca tak ponecháva na úvahe súdu, či v konaní úspešnému účastníkovi náhradu trov konania neprizná alebo túto primerane zníži. Cieľom súdnych konaní v drobných sporoch, t. j. v sporoch podľa § 200ea ods. 1 OSP je totiž ich vykonanie s čo najnižšími nákladmi, v ktorých nemôže prevažovať záujem na vedení konania z hľadiska atraktívnosti pre advokáta. Účastníci konania majú totiž možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na zastupovanie, i v takých veciach, s ohľadom na ich množstvo, že to bude preňho i naďalej zaujímavé. Právna úprava ust. § 150 ods. 2 OSP takto korešponduje i nariadeniu EP Rady (ES) č. 867/2007 z 11. júla 2007. Podľa názoru odvolacieho súdu v súdenej veci sú splnené podmienky pre použitie ust. § 150 ods. 2 OSP, pri rozhodovaní o náhrade trov konania, keďže preukázateľne ide o drobný spor a výška trov konania, ktoré vedľajšiemu účastníkovi vznikli (58,15 eura), vo vzájomnom pomere k uplatňovanej pohľadávke (33,19 eura), je neprimeraná. Bolo by však v rozpore so zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii, ktorý za výkon advokácie označuje zastupovanie klientov v konaniach pred súdmi a inými orgánmi, ako i ďalšie formy špecifikovaných právnych činností, ak sa vykonávajú sústavne a za odmenu (§ 1 ods. 2 zákona) paušálne nepriznávanie trov právneho zastúpenia, len z dôvodu, že ide drobný spor. Zohľadniac však odbornú náročnosť a časovú prácnosť zastúpenia vedľajšieho účastníka v prejednávanej veci, predovšetkým v kontexte s masovým charakterom vstupu vedľajšieho účastníka do súdnych konaní a všeobecným obsahom jeho vyjadrení, bez predchádzajúceho oboznámenia sa s vecou (žiadosť o zaslanie návrhu na začatie konania ), odvolací súd za primerané zníženie trov konania vedľajšieho účastníka považoval zníženie náhrady trov jeho právneho zastúpenia v rozsahu 70%. Priznaná náhrada prvostupňových trov konania vedľajšieho účastníka takto predstavuje sumu 17,44 eura (58,15 eura : 100% x 30%), ktoré je navrhovateľ povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka v intenciách § 149 ods. 1 OSP.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti podľa § 220 OSP zmenil spôsobom, uvedeným v enunciáte tohto rozhodnutia, keď neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 OSP) ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 OSP). S ohľadom na výsledok odvolacieho konania, odvolací súd neposudzoval ďalej návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania o predloženú ním nastolenej prejudiciálnej otázky súdnemu dvoru EÚ.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 2 OSP tak, že v odvolacom konaní, s ohľadom na čiastočný úspech účastníkov vo veci vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov: 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.