Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozhodnutie_4C-28-2011.pdf
PDF · 88.31 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/28/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa: C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. D. XX, XXX XX F., občan SR, v konaní zast. advokátom JUDr. Martinom Burianom, so sídlom Štúrova ul. č. 1, Žilina, proti odporcovi: 1/ M. G., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., F. XX, XXX XX F. 3, 2/ mal. Q. M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX F., občan SR, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, o zapretie otcovstva, takto
rozhodol:
Návrh sa zamieta.
Navrhovateľ je povinný nahradiť odporkyni 1/ trovy konania vo výške 100,02 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporcovi 2/ sa náhrada trov konania nepriznáva.
Navrhovateľ je povinný nahradiť trovy konania štátu na účet Okresného súdu Žilina vo výške 168,62 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal na tunajšom súde dňa 1.2.2011 návrh na zapretie otcovstva, ktorý odôvodnil tým, že s odporkyňou uzatvoril manželstvo dňa 2.11.1991, manželstvo bolo rozsudkom OS Žilina č. k. 24C/283/2007 zo dňa 21.10.2008 rozvedené. Nakoľko navrhovateľ nevedie intímny život s odporkyňou už dlhšie ako 3 roky, je vylúčené, aby bol otcom ich mal. syna Q. M. G., nar. XX.X.XXXX.
Súd ustanovil uznesením č.k. 4C28/2011-12 zo dňa 8.2.2011 odporcovi 2/, mal. Q. M. G., nar. XX.X.XXXX opatrovníka, Úrad práce, soc. vecí a rodiny Žilina.
Odporkyňa 1/ sa k návrhu na začatie konania vyjadrila podaním doručeným súdu 21.2.2011, v ktorom uviedla, že v plnom rozsahu nesúhlasí so žalobným návrhom a navrhuje tento zamietnuť. Navrhla vykonanie dôkazy - DNA testu otcovstva.
Z rodného listu mal. Q. M. G., nar. XX.X.XXXX súd zistil, že ako matka maloletého je zapísaná odporkyňa 1/ a ako otec navrhovateľ.
Z rozsudku OS Žilina sp. zn. 24C/283/2007-53 zo dňa 21.10.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.12.2008, súd zistil, že manželstvo uzatvorené dňa 2.11.1991 medzi účastníkmi - navrhovateľom a odporkyňou 1/ bolo rozvedené a súd schválil rodičovskú dohodu ohľadom maloletých detí tak, že maloletý C. G., nar. X.XX.XXXX a mal. Q. M. G., nar. XX.X.XXXX boli na dobu po rozvode zverení do osobnej starostlivosti odporkyne a mal. M. G., nar. X.X.XXXX bola po rozvode zverená do osobnej starostlivosti otca. Otec sa zaviazal platiť výživné na maloleté deti C. G. a Q. M. G. vo výške 2.500,- Sk mesačne na každé dieťa a odporkyňa sa zaviazala platiť na výživu mal. M. G. sumy 2.000,- Sk mesačne.
Zo znaleckého posudku z odboru genetiky (analýza DNA) vyhotoveného súdnou znalkyňou RNDr. Evou Ferákovou, PhD. súd zistil, že nemožno vylúčiť otcovstvo C. G. voči mal. Q. M. G., pretože označený muž má všetky alely, ktoré musí mať biologický otec dieťaťa. Pravdepodobnosť otcovstva C. G. voči mal. Q. M. G. má číselnú hodnotu 99,999 %, pričom pravdepodobnosť, že označený muž by bol vykonaným vyšetrením vylúčený z otcovstva, ak by nebol otcom dieťaťa, je 99,999 %. Takýto výsledok značí, že na základe vykonaného dokazovania metódou analýzy DNA zúčastnených osôb, vychádzajúc zo súčasného stavu poznatkov v odbore genetiky, treba pokladať otcovstvo navrhovateľa C. G. voči mal. Q. M. G. za prakticky dokázané s mimoriadne vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou.
Na pojednávaní konanom dňa 24.5.2013 bolo vykonané dokazovanie výsluchom odporkyne 1/ a zástupkyne opatrovníka maloletého. Pojednávanie bolo vykonané podľa § 102 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené riadne, do vlastných rúk dňa 12.4.2013, lehotu na prípravu na pojednávanie mal teda zachovanú. Navrhovateľ sa z neúčasti na pojednávaní neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov. Právny zástupca navrhovateľa sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným súdu 23.5.2013 z dôvodu pracovnej vyťaženosti, zároveň súhlasil s tým, aby bolo vo veci rozhodnuté bez jeho prítomnosti.
Odporkyňa 1/ na pojednávaní uviedla, že nesúhlasí so zapretím otcovstva, nakoľko navrhovateľ je otcom, čo preukazujú aj vykonané testy. Na otázku súdu, či mala v čase rozhodnom pre počatie maloletého Q. M. G. pohlavný styk s navrhovateľom, odporkyňa 1/ uviedla, že pohlavný styk s navrhovateľom mala až do konca roku 2007. Uplatnila si náhradu trov konania, ktoré vynaložila uhradením preddavku na trovy znaleckého dokazovania vo výške 50,- € a na nákup pohonných hmôt za účelom vykonania cesty do Bratislavy z dôvodu vyhotovenia znaleckého posudku.
Podľa ust. § 85 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z., Zákona o rodine (ďalej len ZoR), ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
Podľa ust. § 86 ods. 1 ZoR manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom.
Vzhľadom na takto zistený skutkový a právny stav súd návrh zamietol.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že mal. dieťa sa narodilo počas manželstva navrhovateľa a odporkyne 1/, a preto v zmysle zákonnej domnienky podľa ust. § 85 ods. 1 ZoR svedčí otcovstvo k mal. Q. M. G. navrhovateľovi. Pokiaľ navrhovateľ v návrhu na začatie konania doručenom súdu dňa 1.2.2011 tvrdil, že nevedie intímny život s odporkyňou už dlhšie ako tri roky, preto je vylúčené, aby bol otcom maloletého Q. M. G., pravdivosť tohto tvrdenia v konaní preukázaná nebola, nakoľko zo záveru znaleckého posudku súdnej znalkyne RNDr. Evy Ferákovej, PhD. mal súd za jednoznačne preukázané, že navrhovateľ je biologickým otcom Q. M. G..
O náhrade trov konania odporcu 2/ súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 prvej vety O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že i keď odporcovi 2/ ako úspešnému účastníkovi by patrila náhrada trov konania, odporca 2/ si však prostredníctvom opatrovníka náhradu trov konania neuplatnil, čo výslovne uviedol, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Vo výroku o trovách konania vo vzťahu navrhovateľa a odporkyne 1/ rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nakoľko návrh bol v celom rozsahu zamietnutý, úspešným účastníkom je odporkyňa 1/, ktorá v zmysle citovaného zákonného ustanovenia má právo na náhradu trov konania.
Odporkyňa 1/ si na pojednávaní dňa 24.05.2013 uplatnila náhradu trov konania titulom zaplatenia preddavku na trovy znaleckého dokazovania vo výške 50,- eur a titulom hotových výdavkov spočívajúcich v cestovných nákladoch za cestu vykonanú v priebehu konania dňa 31.05.2012 k ustanovenej znalkyni a späť za účelom odberu vzoriek DNA vo výške 50,02 eur, celkom teda náhradu trov konania vo výške 100,02 eur.
Zo spisového materiálu mal súd zistené, že odporkyňa 1/ dňa 09.06.2011 zložila preddavok na trovy znaleckého dokazovania v sume 50,- eur.
Zároveň na pojednávaní dňa 24.05.2013 odporkyňa 1/ predložila pokladničný doklad vyhotovený Čerpacou stanicou Autohof Žilina, Vysokoškolákov 2, Žilina, TAM, transpedition s.r.o., Šarovce 545, z ktorého mal súd zistené, že tento je vyhotovený na sumu 50,02 eur za zakúpenie pohonných hmôt Natural 95 plus 32,48 litra za cenu jednotkovú 1,540 eur. Pokladničný doklad bol datovaný dňom 30.05.2012.
Keďže súd mal zistené, že vyššie trovy odporkyne 1/ vo výške 100,02 eur boli nesporne použité na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva odporkyne 1/ proti navrhovateľovi, súd s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP uložil vo výroku tohto rozsudku povinnosť navrhovateľovi nahradiť tieto trovy odporkyni 1/.
Vo výroku o trovách konania vo vzťahu navrhovateľa a odporcu 2/ rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nakoľko návrh bol v celom rozsahu zamietnutý, úspešným účastníkom konania okrem odporkyne 1/ je i odporca 2/.
Nakoľko však odporca 2/ v priebehu konania trovy konania nežiadal priznať, ani mu preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, rozhodol súd o náhrade trov konania medzi navrhovateľom a odporcom 2/ tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa ustanovenia § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Z.z., v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“): Štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.
Uznesením tunajšieho súdu č.k. 4C 28/2011-89 zo dňa 15.02.2012 bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru Genetika, odvetvie Analýza DNA. Za znalca povereného vypracovaním znaleckého posudku bola ustanovená RNDr. Eva Feráková, PhD., bytom Zhorínska 28, Bratislava, zapísaná v zozname znalcov tlmočníkov a prekladateľov Ministerstva spravodlivosti SR pod č. 910744. Týmto uznesením bol znalkyni zároveň priznaný preddavok na trovy znaleckého dokazovania v sume 300,- eur, a to jednak vo výške 250,- eur z preddavku zloženého navrhovateľom dňa 18.01.2012, ktorý preddavok je vedený pod pol. reg. D14a 11/2012 a jednak vo výške 50,- eur z preddavku zloženého odporkyňou 1/ dňa 09.06.2011, ktorý preddavok je vedený pod pol. reg. D14a 48/2011.
Uznesením č.k. 4C 28/2011-94 zo dňa 13.03.2012 bol znalkyni, po jej predchádzajúcej žiadosti, priznaný ďalší preddavok na trovy znaleckého dokazovania v sume 30,- eur, ktorý preddavok bol v plnej výške hradený z rozpočtových prostriedkov súdu.
Uznesením č.k. 4C 28/2011-112 zo dňa 20.07.2013 bolo ustanovenej znalkyni po vypracovaní znaleckého posudku priznané znalečné vo výške 468,62 a zároveň upravená učtáreň tunajšieho súdu, aby po právoplatnosti predmetného uznesenia vyplatila znalkyni znalečné v sume 138,62 eur, a to z rozpočtových prostriedkov súdu. Takto súd rozhodol z dôvodu, že uzneseniami č.k. 4C 28/2011-89 zo dňa 15.02.2012 a 4C 28/2011-94 zo dňa 13.03.2012 bol ustanovenej znalkyni priznaný preddavok na trovy znaleckého dokazovania celkom v sume celkom 330,- eur, pričom bolo zrejmé, že preddavok priznaný znalkyni vyššie uvedenými uzneseniami nepokryl celé znalečné tak, ako si ho znalkyňa vyúčtovala a ako jej bolo priznané. Keďže súd nedisponoval ďalšími zloženými preddavkami od účastníkov (tieto boli spotrebované priznaním preddavku v rámci uznesenia 4C 28/2011-89 zo dňa 15.02.2012) suma 138,62 eur musela byť podľa ustanovenia § 141 ods. 2 OSP pokrytá z rozpočtových prostriedkov súdu.
Trovy, ktoré počas konania platil štát, tak predstavujú jednak preddavok na trovy znaleckého dokazovania v sume 30,- eur priznaný znalkyni uznesením č.k. 4C 28/2011-94 zo dňa 13.03.2012, ktorý bol hradený z rozpočtových prostriedkov súdu a jednak znalečné v sume 138,62 eur, ktoré nebolo kryté preddavkami, bolo priznané znalkyni uznesením č.k. 4C 28/2011-112 zo dňa 20.07.2013 a bolo hradené z rozpočtových prostriedkov súdu. Celkom tak trovy, ktoré počas konania platil štát, sú v sume 168,32 eur.
Pri posudzovaní výsledku konania v zmysle § 148 ods. 1 OSP súd vychádzal z toho, že návrh bol v celom rozsudku zamietnutý a úspešnými účastníkmi konania sú odporcovia 1/ a 2/ (uvedené súd konštatoval už vyššie v rámci odôvodnenia výrokov o náhrade trov konania medzi účastníkmi). Súd preto rozhodoval o povinnosti navrhovateľa nahradiť štátu trovy, ktoré štát počas konania platil.
Ustanovenie § 148 ods. 1 OSP však obmedzuje právo štátu na náhradu trov, ktoré počas konania platil len na tie prípady, v ktorých ten-ktorý účastník nespĺňa predpoklady oslobodenia od súdnych poplatkov. Preto nepriamo ukladá súdu povinnosť pred rozhodnutím o náhrade trov, ktoré počas konania platil štát preskúmať pomery účastníka konania, ktorému má byť uložená povinnosť tieto trovy zaplatiť, a to za účelom zistenia, či nespĺňa predpoklady oslobodenia od súdnych poplatkov. Tu súd poukazuje, že už pri vydávaní uznesenia č.k. 4C 28/2011-29 zo dňa 01.06.2011, ktorým uznesením uložil účastníkom konania povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania, skúmal, či pomery účastníkov odôvodňujú oslobodenie od povinnosti platiť súdne poplatky, pričom u navrhovateľa takéto pomery zistené nemal. V priebehu konania zároveň nebola zo strany navrhovateľa preukázané zmena pomerov, ktorá by oslobodenie od súdnych poplatkov odôvodňovala, a tak mu súd vo výroku tohto rozsudku s poukazom na ustanovenie § 148 ods. 1 OSP uložil povinnosť nahradiť štátu trovy, ktoré štát počas konania platil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).