Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_15P-95-2013.pdf
PDF · 77.65 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/95/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Poprade, samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti C.: mal. C., nar. XX. X. XXXX, mal. I., nar. X. X. XXXX a mal. N., nar. XX. X. XXXX, bytom ako otec, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, deti rodičov I. C., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C., P. XX, t. č. C., Š. X a N. C., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C., P. XX, t. č. C., Š.Y. X, v konaní začatom na návrh otca o zmenu výchovného prostredia , takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v nasledovnom znení:
M e n í sa rozsudok Okresného súdu v Poprade, č. k.: 20C/207/2010 -26 zo dňa 14.12.2010, pokiaľ ním bolo rozhodnuté o výchovnom prostredí a výživnom na maloleté deti tak, že maloletý C., I. A. N. C. sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti otca I. C., t. č. C., Š. X.
Matka maloletých detí, N. C., sa z a v ä z u j e prispievať na výživu každého z maloletých detí po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, počnúc dňom 1.5.2013, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám otca.
Zaostalé výživné za mesiac máj 2013 v sume 80,- eur sa matka z a v ä z u j e uhradiť v 20-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Tunajšiemu súdu bol doručený návrh otca na zmenu výchovného prostredia u maloletých detí: C., N. A. I. C..
Vo svojom návrhu, ako aj v predmetnej výpovedi otec uviedol, že na základe rozhodnutia Okresného súdu v Poprade, pod sp. zn.: 20C/207/2010 zo dňa 14.12.2010 bolo manželstvo rozvedené, maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na nich výživným celkovo vo výške 300,- eur mesačne. Po rozvode matka zostala bývať v spoločnom mestskom nájomnom byte. V súčasnosti však na nájomnom mala matka dlh, a zo strany mestského úradu došlo k výpovedi nájmu s tým, že matka sa následne musí vysťahovať. Matka je toho času nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, a teda momentálne nemá podmienky na riadnu starostlivosť o maloleté deti. Otec obýva jednoizbový byt, kde deti majú vytvorené všetky podmienky pre prípravu do školy, trávenie voľného času, priestor na spanie, oddych a pod. Maloletý C. navštevuje 6. ročník základnej školy, maloletý I. 3. ročník základnej školy a maloletý N. navštevuje materskú školu. Deti sa stravujú v škole, náklady spojené so školskou jedálňou hradí otec vo výške 37,- eur mesačne. Pracuje v F. s priemerným mesačným zárobkom okolo 600,- eur. Náklady na bývanie predstavujú 90,- eur mesačne a hradí hypotéku vo výške 100,- eur mesačne. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že toho času sa musela z bytu vysťahovať, a to v dôsledku neplatenia nájomného. Súhlasí preto s tým, aby maloleté deti boli v súčasnosti zverené do osobnej starostlivosti otca, ktorý má vytvorené podmienky pre riadny a zdravý vývoj maloletých detí. Toho času je nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce. Nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, nakoľko ešte v čase, keď si túto dávku vybavovala, deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti a výška výživného presahovala príjem, na základe ktorého jej mohla byť určená dávka v hmotnej núdzi. Toho času sa zdržiava v podnájme. V budúcnosti by mala pracovať brigádnicky na dohodu vo firme C. C., avšak ku dňu pojednávania sa ešte nevedela vyjadriť k príjmu, ktorý bude dosahovať.
Obaja rodičia počas konania vo veci pristúpili k uzavretiu rodičovskej dohody.
Kolízny opatrovník doporučil rodičovskú dohodu schváliť.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že dohoda rodičov je v záujme maloletých detí, nakoľko u otca majú deti vytvorené podmienky pre riadnu starostlivosť, ktorú im v súčasnosti matka nemôže zabezpečiť.
Vzhľadom k príjmu matky súd zaviazal prispievať túto výživným na každé z maloletých detí po 30 % zo sumy životného minima, a to počnúc dňom 1.5.2013. Za mesiac máj 2013 má matka zaostalé výživné celkovo vo výške 80,- eur a súd túto sumu zaviazal uhradiť v 20-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., pretože ide o konanie starostlivosti súdu o maloletých, ktoré môže začať i bez návrhu.
Podľa § 157 ods. 3 O. s. p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Vzhľadom na to, že všetci účastníci konania sa na pojednávaní dňa
24. 5. 2013 po vyhlásení rozsudku a poučení o opravných prostriedkoch vzdali práva podať odvolanie, súd vyhotovil rozsudok v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 157 ods. 3 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa §-u 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p. - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha.
Podľa ods. 2 cit. ust. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca, alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený, to neplatí, ak senát rozhodol namiesto samosudcu,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.